{"guid": "dd8990c7-8697-4d29-83ed-8be69ca7c2d2:e35c3f82-3a89-474d-97b3-e97414189d0e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2", "spisova_znacka": "11S/60/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/60/2015 z 30. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 30. júna 2015, sp. zn. 11S/60/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2", "identifikacne_cislo": "4015200329", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Daniel Ilavský", "sudca_id": 483, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-ilavsky-483", "datum_vydania": "2015-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e35c3f82-3a89-474d-97b3-e97414189d0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 11S/60/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4015200329\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200329.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu\nJUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v\nNitre, Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,\nŠtefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za\nhydrocentrálou 4, Nitra, zastúpená advokátkou JUDr. Annou Polonyovou, Chorvátska 12, Bratislava, 2/\nJUDr. K. D., V. XX, R., 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, 4/ H. L., U. XXX/X, F.,\n5/ G. L., U. XXX/X, F., 6/ B. H., H. XX/XX, F. (ktorá na základe splnomocnenia zastupuje účastníkov\nkonania v rade 4/, 5/, 7/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/) ,7/ Ing. G. H., W.. K. X/X, F., 8/ T. D., G.. I. XX/XX,\nQ., 9/ C. L., U.. O. XX, F., 10/ C. V., D. T. XX, R., 11/ C. L., D. D. XXXX/X, M., 12/ Y. C., N. 4, F., 13/ Ing.\nN. H., X. G. XX, R., 14/ C. H., H. XX/XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n7. apríla 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 7. apríla 2014 č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003\npodľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\n\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobca v žalobe zo dňa 31. 03. 2015, podanej s poukazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b/, § 249 os.\n3 a § 250b ods. 1, 5 OSP, žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.\n04. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie\núčastníčok konania B. H. a T. D. proti rozhodnutiu Mesta Tlmače zo dňa 30. 12. 2014 č. 1568/2012-SP/\nNaď. a toto rozhodnutie, ktorým bola vyvlastnená časť pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území F.,\npotvrdil. Poukázal na to, že vyvlastnenie je prípustné len za splnenia zákonných ustanovení, a to len vo\nverejnom záujme na základe zákona, pričom účel vyvlastnenia musí byť v súlade s verejným záujmom,\nmusí sa dodržať zásada subsidiarity, t. j. že účel nemožno dosiahnuť inak, spravidla dohodou medzi\nobmedzovaným vlastníkom, vždy a bezvýnimočne za náhradu, ktorá sa poskytuje v peniazoch, pričom\nlen zákon by mohol určiť naturálnu náhradu a len v nevyhnutnom rozsahu.\n\nZo žalobou napadnutého rozhodnutia nie je možné dostatočne zistiť, či bola splnená i podmienka, že\núčel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť inak. V tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia arbitrárne a\nv rozpore s ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\na správne orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkami účastníkov konania, ktorí tvrdili, že\núčel vyvlastnenia, a to stavba čistiarne odpadových vôd, sa dá dostatočne dosiahnuť i napojením\nkanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli SES Tlmače, a.s., ktorú by malo mesto\nodkúpiť, resp. umiestnením čistiarne v katastrálnom území H. L.. Odôvodnenie žalobou napadnutého\nrozhodnutia neobsahuje ani zmienku o tom, prečo sa čistiareň odpadových vôd umiestňuje priamo\n\nna pozemkoch, ktoré sú predmetom napádaného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Tým, či sa účel\nvyvlastnenia nedal dosiahnuť aj uzavretím zámennej zmluvy a poskytnutím náhradného pozemku,\nsa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a uspokojil sa iba s konštatovaním, že\nnavrhovateľ vyvlastňovacieho konania a ani Mesto Tlmače nevlastnia pozemky, ktoré by mohli byť\npoužité ako náhradné. Možnosťou, že takéto pozemky by navrhovateľ vyvlastňovacieho konania kúpil\na následne i zamenil s vlastníkmi dotknutých pozemkov, sa správne orgány nezaoberali.\n\nTaktiež podľa názoru žalobcu nebola jednoznačne preukázaná podmienka poskytnutia primeranej\nnáhrady  za vyvlastnený pozemok, a to z dôvodu netransparentnosti zisťovania všeobecnej ceny\nvyvlastniť sa majúcich pozemkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho\nsúdu SR v rozhodnutí pod sp. zn. 8Sžo/19/2008, z ktorého vyplýva, že analýza porovnateľných\nnákupov v znaleckom posudku nesmie chýbať, čo ale v predmetnej veci v znaleckom posudku,\nvypracovanom znalcom Ing. Miroslavom Terlandom, absentuje. Primeraná náhrada sa vždy zisťuje\nanalyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych\ncien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady cien podľa stavebných prác. Definícia všeobecnej ceny sa\nustálila v zmysle súčasnej judikatúry tak, že je to cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť z\nvoľnej ruky v mieste, kde leží a v rozhodujúcom čase. Povinnosť navrhovateľa vyvlastňovacieho konania\npodať i návrh náhrady nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný,\nteda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, o to viac, že zo strany dotknutých vlastníkov\nboli predložené vážne výhrady proti navrhovanej náhrade, najmä čo do výšky ponúknutej finančnej\nnáhrady určenej v znaleckom posudku, pričom zároveň namietali netransparentnosť takto určenej\nceny, spochybňujúc správnosť výpočtu určenej náhrady a podklady pre vypracovanie znaleckého\nposudku. S týmito námietkami účastníčok vyvlastňovacieho konania sa správny orgán nevysporiadal\na len konštatoval, že cena bola navrhnutá na základe znaleckého posudku. Žalobca bol toho názoru,\nže správny orgán mal možnosť ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom viazaný na\nnavrhovateľa vyvlastňovacieho konania, a to ani na základe zadania znaleckého posudku. S poukazom\nna uvedené potom žalobca nezistil riadne skutočný stav veci v zmysle základných zásad platných v\nsprávnom konaní. V spisovom materiáli sa nenachádzajú ani kúpne zmluvy, ktorými správny orgán\nargumentuje v odôvodnení svojho rozhodnutia a ktoré majú preukazovať primeranosť finančnej náhrady.\n\nPodmienka, že vyvlastnenie sa má uskutočniť iba v nevyhnutnom rozsahu, bola podľa názoru správneho\norgánu splnená geometrickým plánom, ktorý je však iba technickým podkladom pre právnu zmenu a\nnemožno iba ním odôvodniť zákonnosť rozsahu vyvlastnenia. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia je podľa\nnázoru žalobcu arbitrárne.\n\nV podanej žalobe žalobca zároveň uviedol, že konanie sa začalo na základe návrhu Západoslovenskej\nvodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá žiadala vyvlastniť viacero pozemkov, pričom správny orgán prvého\nstupňa o tomto návrhu rozhodol viacerými samostatnými rozhodnutiami (tromi), ale takýto postup\nnemá oporu v ustanoveniach zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\na spôsobuje zmätočnosť konania, keď sa o jednom a tom istom návrhu, týkajúcom sa toho istého\nokruhu účastníkov, rozhoduje tromi rôznymi rozhodnutiami, ktoré sa doručujú iba vybraným účastníkom\nkonania. Každé z konečných rozhodnutí sa týkalo všetkých účastníkov konania už i z toho dôvodu, že sa\njedná o susedné pozemky a takýto postup správneho orgánu, keď sa ostatní účastníci vyvlastňovacieho\nkonania nedozvedeli o ďalších vydaných rozhodnutiach, porušuje minimálne ust. § 33 vyššie citovaného\nzákona a účastníkom konania nebolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k ich podkladom.\nMinimálne dve rozhodnutia neboli účastníkom vyvlastňovacieho konania doručené a bolo im odopreté\nprávo podať odvolanie proti nim.\n\nŽalobca bol toho názoru, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014, ktorým nezrušil rozhodnutie\nMesta Tlmače o vyvlastnení pozemku, bolo vydané v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že nebolo\npreukázané vyvlastnenie za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu a že účel vyvlastnenia sa\nnedal dosiahnuť inak. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca protest zo dňa 14. 08.\n2014 v konaní pod sp. zn. Kd 122/14/4400-10, pričom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR protestu prokurátora nevyhovelo, a to rozhodnutím zo dňa 07. 10. 2014 č. 22441/2014/\nB625-SV/59275/Pek. O rozklade účastníčok konania T. D. a B. H. proti tomuto rozhodnutiu rozhodol\nminister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR tak, že rozhodnutím zo dňa 29. 01. 2015 č.\n213/2014 zamietol podaný rozklad a rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora potvrdil. Dôvody\ntýchto rozhodnutí sú pre žalobcu neakceptovateľné.\n\nV závere žaloby žalobca uviedol, že z nezákonného rozhodnutia žalovaného nebolo možné nadobudnúť\nžiadne práva, a teda žiadne práva Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako navrhovateľa\nvyvlastňovacieho konania nemôžu byť ani dotknuté.\n\nŽalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2015, v ktorom uviedol, že zotrváva\nna svojom právnom názore vyjadrenom v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 04.\n2014, ktorý bol potvrdený i rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo\ndňa 07. 10. 2014, ako i rozhodnutím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 29.\n01. 2015 č. 213/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa  06. 02. 2015.\n\nBol toho názoru, že žaloba prokurátora by mala smerovať proti rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja SR č. 213/2014, a teda mala smerovať proti Ministerstvu dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja SR. Takýto názor vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.\n2Sžo/124/2009 a 2Sžo/229/2010, v zmysle ktorých predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti\ndruhej hlavy OSP môže byť iba rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora, nie však pôvodné\nrozhodnutie správneho orgánu, ktoré prokurátor napadol prokurátorským protestom.\n\nŽalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a konanie zastavil.\n\nV predmetnej veci podali vyjadrenie i účastníci konania, a to B. H.  a T. D. v podaniach zo dňa 24. 04.\n2015, ktoré zhodne uviedli, že sa stotožňujú s podanou žalobou. Prílohou tohto vyjadrenie bolo i podanie\nzo dňa 13. 09. 2013 adresované správnemu orgánu prvého stupňa v rámci vyvlastňovacieho konania.\n\nSlovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2015 uviedol, že sa nebude vyjadrovať\nk dôvodom žaloby, teda či boli v danom prípade splnené podmienky vyvlastňovacieho konania (zásada\nsubsidiarity, výška primeranej náhrady a nevyhnutý rozsah vyvlastnenia), vzhľadom na absenciu\nfaktických informácií zo spisového materiálu.\n\nŽalobcom označená účastníčka konania v 2. rade JUDr. K. D. v podaní zo dňa 29. 04. 2015 uviedla, že\nnebola účastníčkou správneho konania a zrejme nedopatrením ju žalobca označil za zúčastnenú osobu.\nZ toho dôvodu jej neprislúcha vyjadrovať sa k meritu veci.\n\nNavrhovateľ vyvlastňovacieho konania, t. j. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. podal v\npredmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 29. 04. 2015, v ktorom k jednotlivým námietkam žalobcu\nuviedol, že účastníci konania boli v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania výslovne upozornení\nna to, že námietky, ktorými navrhujú iné technické riešenie stavby, resp. napojenie kanalizačnej siete\nna čistiareň odpadových vôd, bolo možné uplatniť pri schvaľovaní územného plánu Mesta Tlmače a v\núzemnom konaní, nakoľko vo vyvlastňovacom konaní na takéto námietky už nemožno prihliadať. Názor\nžalobcu, podľa ktorého sa správny orgán nezaoberal vyššie uvedenými možnosťami, nemá oporu v\nzákone. K primeranosti priznanej náhrady za vyvlastnenie pozemku tento účastník konania uviedol,\nže sa jedná o poľnohospodársku pôdu využívanú na poľnohospodárske účely mimo zastavaného\núzemia obce, preto ako vyplýva zo znaleckého posudku, nebolo možné použiť porovnávaciu metódu na\nurčenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej územným plánom  na výstavbu čistiarne\nodpadových vôd, pričom v danom mieste, v danom čase a ani v nedávno uskutočnených predajoch sa\npoľnohospodárska pôda mimo zastavaného územia nepredávala na výstavbu.\n\nK rozsahu vyvlastnenia tento účastník konania uviedol, že podkladom pre jeho určenie bolo právoplatné\núzemné rozhodnutie, pričom poukázal na to, že k návrhu na vyvlastnenie bol pripojený geometrický plán.\nTouto otázkou, teda rozsahom vyvlastnenia, sa už zaoberalo vo svojom rozhodnutí Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR, ako i jeho minister, ale žalobca sa právnym názorom vyjadreným\nv rozhodnutí, ktorým nebolo vyhovené protestu, vôbec nezaoberal.\nK nedoručeniu rozhodnutí ostatným účastníkom konania navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviedol,\nže tvrdenia žalobcu v tomto smere nemajú oporu v zákone a v tejto súvislosti poukázal na zákon\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov, ktorý vymedzuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, medzi ktorých ale nepatria\nvlastníci susediacich pozemkov s vyvlastňovaným pozemkom. Navrhol, aby súd podanú žalobu\nzamietol.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP),\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014, ako i konanie, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu  podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP  v rozsahu dôvodov žaloby podanej\nžalobcom - prokurátorom, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie\noznačené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je\nnepostačujúce na posúdenie veci. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní rozsudkom v pomere\nhlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n\nZ obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť Západoslovenská vodárenská\nspoločnosť, a.s. v podaní zo dňa 22. 10. 2012, adresovanom mestu Tlmače, navrhla vyvlastnenie\nvlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území F. vo veci „Aglomerácia Tlmače - odvedenie\na čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“. Poukázala na právoplatné rozhodnutie\nmesta Tlmače zo dňa 10. 10. 2006 č. 1560/2005 - Kr. (územné rozhodnutie o umiestnení stavby)\na na tú skutočnosť, že ako investor pripravuje výstavbu vyššie označenej líniovej stavby, v rámci\nktorej sa má vybudovať i stavebný objekt čistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F.. Podľa\ngeometrického plánu je potrebné pre areál čistiarne odpadových vôd majetkovoprávne usporiadať, t. j.\nzískať do vlastníctva stavebníka časti zo 6 pozemkov - parciel reg. „. o celkovej výmere 2836 m2 pre\nnovoutvorené parcely reg. „. č. XXX/XX až XXX/XX. Spoločnosť ako stavebník nadobudla do svojho\nvlastníctva kúpou takmer 60 % potrebných častí pozemkov a dohodou sa ešte nepodarilo vykúpiť v\ncelosti časť pozemku parcela reg. „. č. XXX/X, ktorej výlučným vlastníkom podľa LV č. XX bol C. H.,\nktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel a dedičské konanie po ňom nie je ukončené. Spoločnosť oslovila\nzákonných dedičov ako potenciálnych vlastníkov tohto pozemku a zaslala im výzvu na uzavretie zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve s návrhom výšky kúpnej ceny v sume 4,34 eur za m2, t. j. za celkovú kúpnu\ncenu 1.805,44 eur s upozornením, že ak v zákonnej lehote 15 dní na výzvu neodpovedia, bude sa\npredpokladať, že dohodu odmietajú. Jedna z potenciálnych dedičiek B. H. oznámila, že nesúhlasí so\nstavbou čistiarne odpadových vôd na pozemku, a teda ani s odpredajom. Ostatní potenciálni dedičia\nna výzvu neodpovedali. Všeobecná hodnota pozemku bola určená znalcom jednotne v rámci celého\nareálu čistiarne odpadových vôd v znaleckom posudku znalca Ing. Miloslava Terlandu zo dňa 14. 03.\n2012 pod č. 35/2012 v sume 4,34 eur za m2 pozemku, a to v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z. z. o\nstanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ vyvlastňovacieho\nkonania, t. j. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. teda navrhol, aby v jeho prospech bolo\nvyvlastnené vlastnícke právo k častiam pozemkov v katastrálnom území F. okrem iného i voči dedičom\npo zomrelom C. H., výlučnom vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/X - orná pôda v celkovej\nvýmere 1524 m2, zapísanom na LV č. XX časť,  diel č. 5 pre novoutvorenú parcelu registra „. č. XXX/XX\no výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu 416 m2 za náhradu 1.805,44 eur podľa\ngeometrického plánu vyhotoveného dňa 09. 02. 2012 č. 36627011-34/2012, vyhotoveného spoločnosťou\nALL GEO, Geodetické služby. V závere návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva zo dňa 22. 10. 2012\nnavrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviedol, že spoločnosť už získala vlastníctvo k 1.637,50 m2 z\ncelkového záberu 2836 m2 pozemkov a k ukončeniu majetkovoprávneho usporiadania chýba 1198,50\nm2, bez ktorých nie je možné vydať povolenie na uskutočnenie líniovej stavby - vodohospodárskeho\ndiela, financovaného aj z Kohézneho fondu Európskej únie.\n\nPrílohou návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania bolo rozhodnutie o umiestnení stavby označenej\nako „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“\nvydané mestom Tlmače dňa 10. 10. 2006 č. 1560/2005 - Kr., ako i znalecký posudok č. 35/2012,\nvypracovaný dňa 14. 03. 2012 znalcom Ing. Miloslavom Terlandom vo veci stanovenia všeobecnej\nhodnoty pozemkov parc. č. XXX/XX - XXX/XX v katastrálnom území F., ktorý na určenie ceny\nvyvlastňovaných pozemkov ako vhodnú metódu použil metódu polohovej diferenciácie a ich cenu určil\nna 4,34 eur za m2. Všeobecnú hodnotu pozemkov potrebných pre areál čistiarne odpadových vôd v\ncelkovej výmere 2836 m2 určil na 12.308,24 eur. Súčasťou znaleckého posudku je i výpis z katastra\nnehnuteľností na parcelu registra „. evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X vo výmere 51773\nm2 - orná pôda.\n\nAko ďalšie prílohy návrhu na vyvlastnenie vlastníckeho práva navrhovateľ vyvlastňovacieho konania\npredložil listiny, ktorými preukazoval, že potenciálnym dedičom po pôvodnom vlastníkovi C. H. (T. D.,\n\nIng. G. H., H. L., K. L., C. H., T. H., B. H., N. H., Y. C., C. L., C. V. a C. L.) ponúkol odkúpenie nehnuteľnosti\na zaslal im návrh zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a návrh zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného\nbremena.\n\nT. D. v podaní zo dňa 17. 09. 2012 a 16. 10. 2012 okrem iného oznámila, že znalec nemal dostatočné\nodklady pre správne určenie ceny pozemku a cena za odkúpenie sa jej zdala nízka, pretože bola určená\nako trávnatý porast, a nie ako orná pôda. Uviedla, že nesúhlasí s predajom, pretože nie je zákonným\ndedičom, cena je neadekvátna a navrhla iné možnosti riešenia umiestnenia stavby čistiarne odpadových\nvôd. S ponukou na odkúpenie nesúhlasila ani B. H., ktorá okrem iného uviedla, že nemá záujem o predaj\nčasti parcely č. XXX/X a za primeranú náhradu by považovala náhradu v zmysle „pozemok za pozemok“\nv katastrálnom území F..\n\nPodľa LV č. XX v katastrálnom území F. je ako vlastník parcely registra „. č. XXX/X vo výmere 1524 m2\n- orná pôda zapísaný C. H. narodený XX. XX. XXXX.\n\nV priebehu vyvlastňovacieho konania sa uskutočnili na základe oznámenia zo dňa           06. 11. 2012 a\n15. 08. 2013 o začatí vyvlastňovacieho konania dve ústne pojednávania                  (27. 11. 2012 a 13.\n09. 2013), pričom účastníci konania boli poučení, že ak majú námietky proti vyvlastneniu, tieto musia\nuplatniť najneskôr pri ústnom konaní. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú podania B.\nH., v ktorých navrhovala iné možnosti riešenia, vyjadrila nesúhlas s navrhovaným vyvlastnením, ktoré\nje možné len v nevyhnutnej miere a v prípade, že sa tak stane, žiadala ako náhradu pozemok v celej\nvýmere parc. č. XXX/X v tej istej lokalite. B. H., T. D. a Y. C. na pojednávaní dňa 27. 11. 2012 uviedli, že\nnesúhlasia s predajom pozemkov a s ich vyvlastnením pre čistiareň odpadových vôd, pričom žiadali o\nnáhradný pozemok. Na týchto svojich námietkach zotrvali i na pojednávaní konanom dňa 13. 09. 2013.\nNásledne správny orgán prvého stupňa (mesto Tlmače) vydal dňa 30. 12. 2013 rozhodnutie č. 1568/2012\n- SP/Naď. (druhé v poradí), ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vyvlastnil C. H.\n(zomrelom dňa XX. XX. XXXX) ako výlučnému vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/X - orná\npôda v celkovej výmere 1524 m2, zapísanom v LV č. XX časť, diel č. 5, pre novovytvorenú parcelu\nregistra „.“ č. XXX/XX o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu je 416 m2 za\nnáhradu 1.805,44 eur v prospech Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. na účely výstavby\nvodohospodárskeho diela „Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský\nregión II - sústava č. 4“, na ktorú bolo dňa 10. 10. 2006 vydané územné rozhodnutie č. 1560/2005.\n\nNa základe odvolania B. H. a T. D. proti tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán a dňa 07. 04. 2014 pod č. OU-NR-OVBP2-2014/021915-003 vydal rozhodnutie, ktorým\npodané odvolania zamietol a napadnuté rozhodnutie zo dňa 30. 12. 2013 č. 1568/2012 - SP/Naď. o\nvyvlastnení časti pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území F.  potvrdil.\n\nProti predmetnému rozhodnutiu žalovaného podal protest prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra v\npodaní zo dňa 14. 08. 2014 pod č. Kd 122/14/4400- 10 a dôvody tohto protestu (vo vyvlastňovacom\nkonaní nebolo preukázané vyvlastnenie za primeranú náhradu a v nevyhnutnom rozsahu a že sa účel\nvyvlastnenia nemohol dosiahnuť aj inak) sú v podstate totožné s dôvodmi podanej žaloby. Žalovaný\nprotestu prokurátora nemienil vyhovieť  a predložil ho na rozhodnutie Ministerstvu dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja SR, ktoré v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2014 pod č. 22441/2014/B625-SV/59275/\nPek protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 14. 08. 2014 proti rozhodnutiu žalovaného\nzo dňa 07. 04. 2014 nevyhovelo.\n\nNa základe rozkladu T. D. a B. H. proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSR zo dňa 07. 10. 2014 vo veci rozhodoval ako príslušný správny orgán minister dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja SR, ktorý svojim rozhodnutím ministra č. 213/2014 zo dňa 29. 01. 2015 pod\nč. 28424/2014/D220-SLP/77991-M potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho\nrozvoja SR zo dňa 07. 10. 2014 pod č. 22441/2014/B625-SV/59275/Pek a rozklad T. D. a B. H. zamietol.\nTieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 06. 02. 2015.\n\nPodľa § 108 ods. 1, 2, 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pozemky, stavby a\npráva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku\n\n2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím\nstavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").\nVyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre\na) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,  b) vytvorenie\nhygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a pre zabezpečenie\npodmienok ich ochrany, c) vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa\nschválenej územnoplánovacej dokumentácie, d) vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k\npozemku a stavbe, e) vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej\npozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia, f) výstavbu a správu diaľnic, ciest\na miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich\nvyvolaných úprav podľa osobitných predpisov, g) výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod\nelektriny podľa osobitných predpisov, h) výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov,\ni) výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia podľa osobitných predpisov,\nj) účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov, k) výstavbu alebo prevádzkovanie\nvodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov, l) stavby dráhy a jej súčastí a stavby v ochrannom\npásme dráhy, ktoré slúžia prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej\nsúčasti alebo na účel zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, m) zachovanie a riadne\nužívanie kultúrnej pamiatky podľa osobitných predpisov, n) výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu\npodľa osobitných predpisov, o) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných\npredpisov, p) zriadenie alebo prevádzkovanie verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane\nich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.\nVerejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom\nkonaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a\npre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré\nvymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.\n\nPodľa § 110 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia\nnemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nVyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným\nrozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma\nsa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.\nVyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba\nobmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke\nprávo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný\noprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo\nstavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na\nzostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.\n\nPodľa § 111 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.\nAk sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa\ntrhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti\npovažuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v\nporovnateľnej kvalite.\nNáhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo\nprávoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba,\nsa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie\npozemku, s ktorým nakladá.\n\nPodľa § 111b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch,\nak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné\nmajetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým\nsúhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.\nNáhradu poskytne ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech\nkoho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.\n\nPodľa § 112 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.\n\nVyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá\nmá predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný\nna vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná\nkonanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.\nNávrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku\nalebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie\nnavrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou\nbol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [ § 143\npísm. c)].\nBezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody\nobsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného\nbremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu\nvlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že\ndohodu odmieta.\n\nPodľa § 113  ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na prerokovanie návrhu na\nvyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie.\nStavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne\nnajmenej 15 dní vopred.\nNámietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na\nnámietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol\núčastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia\núčastníci konania výslovne upozorniť.\n\nPodľa § 113a ods. 1, písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, ak vyvlastňovaná stavba alebo\nvyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je\npredmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania\na) je Slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemok, s ktorým nakladá,\nb) sú účastníci konania o dedičstvo a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu alebo pozemok,\nktorého vlastníctvo je predmetom dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve,\n\nPodľa § 114 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá\nstavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.\nRozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom  určuje najmä\na) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,\nb) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,\nc) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,\nd) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.\n\nPodľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\npodľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 32 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny\norgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nNa žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické\nosoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.\n\nPodľa § 34 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,\nktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nDôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\nÚčastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\nVykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\nSprávny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti.\nSkutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.\n\nPodľa § 36 vyššie citovaného zákona, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení\nznalca sa možno odvolať.\n\nÚčelom správnej žaloby prokurátora podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b/ a ust. § 250b ods. 5 OSP je\nochrana zákonnosti. Vo všeobecnosti platí, že prokurátor môže podať žalobu o preskúmanie zákonnosti\nprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo\nprokurátorskému protestu; zákon mu však ukladá dbať na to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere\nboli čo najmenej dotknuté. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že navrhovateľ vyvlastňovacieho konania\n(Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.) z nezákonného a žalobou napadnutého rozhodnutia\nžalovaného nemohol nadobudnúť žiadne práva, a teda žiadne jeho práva nemôžu byť podanou žalobou\nani dotknuté.\n\nV prejednávanej veci je potrebné uviesť, že správna žaloba prokurátora slúži predovšetkým na\nzabezpečenie ochrany zákonnosti a je v súlade s požiadavku právneho štátu, aby všetky subjekty\npráva mohli očakávať, že správne orgány budú rozhodovať podľa práva. Súd bol toho názoru, že z\nhľadiska práva nič nebránilo prokurátorovi v prejednávanej veci obrátiť sa so správnou žalobou na súd,\nkeďže prokurátorskému protestu v správnom konaní nebolo vyhovené a žaloba smeruje k obnoveniu\nzákonnosti a neznamená šikanózne uplatňovania práva smerom k dotknutému účastníkovi správneho\nkonania, t. j. k navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania Možno tiež konštatovať, že navrhovateľa\nvyvlastňovacieho konania nebolo možné v predmetnom správnom konaní (i vzhľadom na niektoré jeho\nďalej uvádzané a nepreukázané tvrdenia) považovať sa dobromyseľnú osobu, na ktorej práva by mal\nžalobca pri podávaní správnej žaloby prihliadať.\n\nÚlohou súdu bolo teda preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 07. 04. 2014\na posúdiť, či ako odvolací správny orgán postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď\npotvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa              30. 12. 2013, ktorým tento\nC. H. (zomrelom dňa XX. XX. XXXX) ako výlučnému vlastníkovi pozemku parcela registra „. č. XXX/\nX - orná pôda v celkovej výmere 1524 m2, zapísanom v LV č. XX časť, diel č. 5, pre novovytvorenú\nparcelu registra „. č. XXX/XX o výmere 416 m2, ostatné plochy, prislúchajúca výmera záberu je 416\nm2 za náhradu 1.805,44 eur podľa ust. § 108 ods. 2, písm. k/ vyššie citovaného zákona vyvlastnil v\nprospech Západoslovenskej  vodárenskej spoločnosti, a.s. na účely výstavby vodohospodárskeho diela\n„Aglomerácia Tlmače - odvedenie a čistenie odpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“, na ktorú\nbolo dňa 10. 10. 2006 vydané územné rozhodnutie č. 1560/2005.\n\nV ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký\nzákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa\nvlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré\nnadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS\n16/95). V čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkového protokolu\nč. 1 sa poskytuje ochrana majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku\nna základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu.\n\nSúd v danej súvislosti zdôrazňuje, že vlastnícke právo ako také je absolútne a pôsobí „erga omnes“.\nMožnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem čl. 20\nods. 4 Ústavy SR, prípustná podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa ust. § 128\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyvlastnenie je najširšie upravené v ust. § 108 až § 116 zák. č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z\nktorých vyplýva, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania, len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, len v\nnevyhnutnom rozsahu a len za náhradu, ktorej primeranosť sa v prípade poskytnutia v peniazoch určuje\npodľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom.\n\nVo vyvlastňovacom konaní nebolo sporné, že C. H. ako vlastník pozemku parcely registra „. č.XXX/X\nvo výmere 1524 m2 - orná pôda (podľa LV č. XX v katastrálnom území F.), ktorého časť vo výmere 416\nm2 navrhla vyvlastniť Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. za náhradu 1.805,44 eur zomrel\nešte v roku 2010 a dedičské konanie po ňom nebolo ukončené ani v priebehu tohto vyvlastňovacieho\n\nkonania. S poukazom na ust. § 113a ods. 1, písm. b/ vyššie citovaného zákona potom boli účastníkmi\nvyvlastňovacieho konania účastníci konania o dedičstvo po zomrelom C. H., okruh ktorých správnemu\norgánu oznámil notár prejednávajúci dedičstvo po zomrelom. Títo v priebehu konania bránili svoje\nsubjektívne práva a vznášali námietky proti vyvlastneniu predmetného pozemku, pričom poukazovali\nnajmä na vplyv stavby čistiarne odpadových vôd na životné prostredie, na to, že znalec nemal dostatočné\npodklady pre správne určenie ceny pozemku, neadekvátnosť ceny (cena za odkúpenie pozemku je\nnízka a bola určená ako za trávnatý porast a nie ako za ornú pôdu), navrhovali iné riešenie vzhľadom\na blízkosť ďalšej čistiarne odpadových vôd, resp. ako primeranú náhradu žiadali iný porovnateľný\npozemok. Správny orgán prvého stupňa tieto námietky posúdil tak, že niektoré mali byť predmetom\núzemného konania, a preto na ne nemožno vo vyvlastňovacom konaní prihliadať, resp. že mesto Tlmače\na ani navrhovateľ vyvlastňovacieho konania nevlastní žiadne pozemky, ktoré by mohli byť poskytnuté\nako náhradné. Pokiaľ ide o cenu vyvlastňovaného pozemku, správny orgán prvého stupňa poukázal\nna znalecký posudok znalca Ing. Miloslava Terlanda a na tvrdenie navrhovateľa vyvlastňovacieho\nkonania o tom, že do svojho vlastníctva už dohodou (kúpou) nadobudol takmer 60 %  (1637,50 m2)\npotrebných častí pozemkov z celkového záberu 2836 m2 a tým je potvrdené, že cena určená znaleckým\nposudkom je trhovou cenou porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase, mieste a kvalite. Tieto\ndôvody akceptoval i žalovaný, čo vyplýva z jeho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 07. 04. 2014,\nktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30. 12. 2013 potvrdil ako vecne správne.\n\nŽalobca v podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07. 04. 2014 (ktorú podal z dôvodu,\nže nebolo vyhovené jeho protestu proti tomuto rozhodnutiu) namietal predovšetkým, že z neho nie\nje možné zistiť, či  bola dodržaná zásada subsidiarity, teda že účel vyvlastnenia nebolo možné\ndosiahnuť inak (s poukazom na tvrdenie  účastníkov vyvlastňovacieho konania o možnosti napojenia\nkanalizácie na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli spoločnosti SES Tlmače, a.s.), že\nnebola dodržaná transparentnosť zisťovania primeranej náhrady za vyvlastňovaný pozemok a nebol\npreukázaný nevyhnutný rozsah vyvlastnenia.\n\nPo oboznámení sa s dôvodmi podanej žaloby, obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nako i s obsahom predloženého administratívneho spisu, súd dospel k tomu záveru, že žaloba je\ndôvodná, nakoľko žalovaný sa dôsledne neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami zák. č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ale ani\nustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje\ni na vyvlastňovacie konanie a na rozhodovanie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu.\n\nV prvom rade súd poukazuje na ust. § 110 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že vyvlastniť\nmožno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Cieľom\nvyvlastnenia v predmetnej veci bolo získanie pozemkov do vlastníctva navrhovateľa vyvlastňovacieho\nkonania za účelom výstavby čistiarne odpadových vôd. Konkrétnu dohodu medzi navrhovateľom\nvyvlastňovacieho konania a jeho účastníkmi (dedičmi po zomrelom vlastníkovi pozemku parc. č. XXX/\nX v katastrálnom území F. C. H.) v zmysle prechodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku, resp. k\njeho časti  na navrhovateľa vyvlastňovacieho konania podľa názoru súdu nebolo možné uzavrieť, a\nto z dôvodu neskončeného dedičského konania a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré navrhovateľ\nvyvlastňovacieho konania (ešte pred jeho začatím) predložil dedičom po C. H., títo odmietli podpísať,\nnakoľko s navrhovaným riešením nesúhlasili. V priebehu  vyvlastňovacieho konania však jeho účastníci\npoukazovali na (resp. navrhovali) iné možnosti riešenia, napr. možnosť napojenia kanalizácie na už\nexistujúcu čistiareň odpadových vôd v areáli spoločnosti SES Tlmače, a.s., ktorá podľa ich názoru\nmá potrebnú kapacitu a takto by sa dal dosiahnuť účel vyvlastnenia (realizácia stavby na čistenie\nodpadových vôd). S týmto ich tvrdením sa správne orgány podľa názoru súdu dostatočne nevysporiadali\na odkazovali ich na územné konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 10. 10.\n2006 č. 1560/2005 - Kr. o umiestnení stavby označenej ako  „Aglomerácia F. - odvedenie a čistenie\nodpadových vôd, Tekovský región II - sústava č. 4“, v ktorom je okrem iného uvedené, že stavba\nbude umiestnená v obci Tlmače, Veľké Kozmálovce, v katastrálnom území F., H. L., pričom ako\njedna z podmienok pre jej umiestnenie je uvedené, že táto stavba bude ako líniová stavba a stavba\nčistiarne odpadových vôd v katastrálnom území F. a H. L.. Za takejto situácie bolo podľa názoru\nsúdu povinnosťou správneho orgánu v priebehu vyvlastňovacieho konania a v rozhodnutí jednoznačne\núčastníkom konania vysvetliť a ozrejmiť dôvody, pre ktoré je potrebné vyvlastniť práve časť pozemku\npatriacu ich právnemu predchodcovi, najmä ak v rozhodnutí o umiestnení stavby absentujú parcelné\n\nčísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje\n(vzhľadom na to, že sa jedná o líniovú stavbu). Podrobnejšie sa bolo potrebné zaoberať podľa názoru\nsúdu i námietkou účastníkov vyvlastňovacieho konania spočívajúcou v inej možnosti riešenia čistenia\nodpadových vôd, najmä pokiaľ poukazovali na už existujúcu čistiareň odpadových vôd v blízkosti tej,\nktorá sa má sčasti postaviť i na vyvlastňovanej časti ich pozemku. Pokiaľ nebola možná dohoda s\nvlastníkom už existujúcej čistiarne odpadových vôd ohľadne jej využitia, resp. z iných dôvodov nie\nje možné túto využiť, správny orgán mal navrhovateľa vyvlastňovacieho konania vyzvať, aby v tomto\nsmere vzhľadom na námietky účastníkov vyvlastňovacieho konania predložil dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení o nemožnosti využitia tejto čistiarne a  dôvody tvrdenej nemožnosti využitia mal vo\nsvojom rozhodnutí jednoznačne pomenovať a účastníkom konania vysvetliť. Je totiž potrebné vychádzať\nz toho, že v rámci vyvlastňovacieho konania musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel a vždy\nje potrebné preukázať existenciu verejného záujmu na vyvlastnení. Skúmanie existencie verejného\nzáujmu náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver i náležite zdôvodniť najmä s poukazom na\núčastníkmi konania tvrdenú blízkosť už existujúcej čistiarne odpadových vôd a možnosti jej využitia. Bolo\nteda potrebné jednoznačne objasniť, prečo verejný záujem vyžaduje potrebu výstavby novej čistiarne\nodpadových vôd v meste Tlmače na mieste vyvlastniť sa majúcej časti pozemku, vzhľadom na blízkosť\nuž existujúcej čistiarne odpadových vôd.\n\nZa dôvodnú považoval súd i námietku žalobcu týkajúcu sa poskytnutia náhrady za vyvlastnenú časť\npozemku. Nemožno spochybniť, že vyvlastnenie sa vždy uskutočňuje za náhradu, pričom prednosť\nmá majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok vo forme pridelenia náhradného pozemku, za\npredpokladu, že sa tak pôvodný a nový vlastník pozemku dohodli, teda ak pôvodný vlastník pozemku\nsúhlasí s takouto formou náhrady. V predmetnej veci niektorí z účastníkov konania (dedičov po\npôvodnom vlastníkovi C. H.) v priebehu vyvlastňovacieho konania požadovali náhradu vo forme iného\npozemku, pričom mali i konkrétne požiadavky na takýto pozemok (v tej istej lokalite, s prístupovou\nasfaltovou cestou, s určitou šírkou), resp. žiadali o rozšírenie vyvlastnenia aj na zostávajúcu časť\npozemku. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania však v priebehu vyvlastňovacieho konania tvrdil, že v\nkatastrálnom území F. nie je vlastníkom pozemku, ktorý by bolo možné použiť ako náhradný pozemok a\núčastníci konania žiadny takýto konkrétny pozemok v konkrétnej lokalite, ktorý by prichádzal do úvahy\n(napriek ich požiadavkám) a patril by navrhovateľovi vyvlastňovacieho konania ani neoznačili. Vzhľadom\nna takto zistený stav sa zatiaľ javí, že poskytnutie náhrady za vyvlastnenú časť pozemku vo forme\npridelenia náhradného pozemku nie je možné a v prípade vyvlastnenia preto prichádza do úvahy len\nprimeraná náhrada v peniazoch. Je bezpredmetné sa zaoberať tým, či mesto Tlmače má pozemky\nvhodné ako náhradné pozemky, resp., že pozemky poskytlo v iných prípadoch, pretože mesto nie je\núčastníkom predmetného vyvlastňovacieho konania, ale koná ako správny orgán, povinnosťou ktorého\nbolo skúmať, či náhrada v sume 4,34 eur za m2 vyvlastneného pozemku je primeraná náhrada i s\npoukazom na to, že znalecký posudok bol vypracovaný v marci 2012 a žalovaný rozhodoval v apríli\n2014, a teda bolo potrebné posudzovať i aktuálnosť tejto náhrady.\n\nPrimeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny znaleckým\nposudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa (vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie) podľa ust. § 111 ods.\n2 zák. č 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom\nmieste a v porovnateľnej kvalite, pričom táto cena má byť určená znaleckým posudkom. Správny orgán\npri určení ceny za vyvlastnený pozemok vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom\nv odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Miloslavom\nTerlandom dňa  14. 03. 2012 pod č. 35/2012, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov parc.\nč. XXX/XX - XXX/XX v katastrálnom území F., ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a\nktorý znalec vypracoval na základe jeho (navrhovateľa vyvlastňovacieho konania) objednávky. Znalec vo\nsvojom znaleckom posudku uviedol, že postupoval podľa prílohy č. 3 k vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení\nvšeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a použil metódu polohovej diferenciácie\n(a zdôvodnil prečo nebolo možné použiť i ďalšie metódy) s tým, že použitie porovnávacej metódy je\nvylúčené vzhľadom na nedostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby.\n\nZ predloženého znaleckého posudku však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok (jeho časť),\nurčená metódou polohovej diferenciácie, ktorú znalec použil, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti\ntak, ako to vyžaduje vyššie citovaný zákon. Tento zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej\nnáhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo\n\nporovnateľnej, teda nebude vychádzať len  z polohy a umiestnenia pozemku, o vyvlastnení ktorého sa\nkoná. Skutočnosť, že cena bola určená znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky\nnavrhovateľa vyvlastňovacieho konania, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade\nso zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastňované\nnehnuteľnosti. Tu je zároveň potrebné uviesť, že správny orgán sa pri posudzovaní primeranosti náhrady\nuspokojil so znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ vyvlastňovacieho konania a jeho ničím\nnepodloženým a nepreukázaním tvrdením, že dohodou už získal vlastníctvo  k 1637,50 m2 pozemkov z\ncelkového záberu 2836 m2  pozemkov, čo je asi 60 %. V tomto smere však navrhovateľ vyvlastňovacieho\nkonania nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné posúdiť napr. i primeranosť cenovej náhrady\nv danej lokalite. Správny orgán je povinný v rámci vyvlastňovacieho konania skúmať, či predložený\ncenový návrh je zákonný, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky, najmä s poukazom\nna tú skutočnosť, že účastníci vyvlastňovacieho konania v jeho priebehu vznášali i námietky týkajúce\nsa ceny vyvlastňovaného  pozemku. Podľa názoru súdu mal správny orgán  pri zisťovaní primeranej\nnáhrady obstarať potrebné podklady napr. i dopytom na realitné kancelárie ohľadne cien pozemkov v\ndanej lokalite, resp. mal možnosť obstarať potvrdenie mesta Tlmače o cenách pri nedávnych prevodoch\nvlastníctva porovnateľných pozemkov. Na odborné posúdenie  zistenia primeranej náhrady  mal správny\norgán možnosť s poukazom na ust. § 36 zák. č 71/1967 Zb. o správnom konaní  v znení neskorších\npredpisov ustanoviť znalca a znaleckým posudkom obstaraným správnym orgánom by sa potom určila\nzákonom požadovaná primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok ako trhová cena rovnakej alebo\nporovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje i na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa náhrady za vyvlastňované\npozemky (rozsudok zo dňa             20. 11. 2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžo/63/2014, zo dňa 24. 09.\n2014 v konaní pod sp. zn. 6Sžr/86/2014 a 8 Sžo 16/2008, ktorý uvádzal i žalobca v podanej žalobe) a z\nprávnych  názorov vyjadrených v týchto rozhodnutiach vychádzal i v predmetnej veci.\n\nK námietke žalobu ohľadne rozsahu vyvlastnenia je potrebné uviesť, že správny orgán rozsah\nvyvlastnenia odôvodnil geometrickým plánom zo dňa 09. 02. 2012 č. 3667011-34/2012.  Tu je potrebné\nuviesť, že s poukazom na ust. § 110 ods. 3 vyššie citovaného zákona  vyvlastnenie sa môže\nuskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. V predmetnej veci navrhovateľ vyvlastňovacieho konania\nnavrhol vyvlastnenie iba časti pozemku par. č. XXX/X o celkovej výmere 1524 m2, a to konkrétne\ndielu 5 novovytvorenej parc. č. XXX/XX o výmere 416 m2. Účastníci konania však v jeho priebehu\npre prípad vyvlastnenia žiadali náhradu za celý pozemok, čo odôvodnili obmedzením činnosti na jeho\nzvyšku s poukazom na pestovanie plodín na ornej pôde. Povinnosťou správneho orgánu, konajúceho\no vyvlastnení, potom bolo skúmať, či vyvlastní nehnuteľnosť len v navrhovanom rozsahu alebo\nvyvlastnenie rozšíri. Podľa názoru súdu bolo potrebné skúmať, či by vlastník mohol využívať zostávajúcu\nčasť pozemku, resp. by ho mohol využívať len s neprimeranými ťažkosťami, teda bolo potrebné skúmať\nvyužiteľnosť zvyšku pozemku. Spôsob, akým sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal\ns odôvodnením rozsahu vyvlastnenia (odkazom na geometrický plán), nepovažoval krajský súd za\ndostatočný a právne relevantný pre náležité posúdenie žiadosti účastníkov konania o náhradu za celý\npozemok.\n\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04. 2014\nzrušiť podľa ust. §  250j ods. 2, písm. c/ OSP  a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný\nviazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP) a jeho povinnosťou bude opätovne rozhodnúť o\nodvolaní účastníčok vyvlastňovacieho konania B. H. a T. D. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu zo dňa 30. 12. 2013, pričom v odvolacom konaní má rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust.\n§ 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje i na\nvyvlastňovacie konanie, resp. konanie  podľa zák. č 50/1976 Zb. o  územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140 tohto zákona.\nUvedené znamená, že napríklad môže doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť\na ak sú na to dôvody, žalovaný rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie\npotvrdí. Odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaný zruší a vec vráti správnemu orgánu prvého stupňa\nvtedy, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti  alebo hospodárnosti konania, pričom tento správny\norgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.\n\nK námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že správne orgány neskúmali, či sa cieľ  vyvlastnenia\nnedal dosiahnuť aj uzavretím zámennej zmluvy a poskytnutím náhradného pozemku je potrebné\nuviesť, že zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\n\nznení neskorších predpisov neukladá navrhovateľovi vyvlastnenia povinnosť, aby kupoval, alebo inak\nzískaval pozemky za účelom ich zámeny, a preto v prípade, ak navrhovateľ konania nedisponuje\npozemkami spôsobilými na zámenu, je možné náhradu za vyvlastnené pozemky poskytnúť výlučne\nlen v peniazoch. Navrhovateľ vyvlastnenia v priebehu vyvlastňovacieho konania tvrdil, že nedisponuje\nžiadnymi náhradnými pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu a z tohto dôvodu môže poskytnúť\nžalobcovi náhradu za vyvlastnenie len formou peňažnej náhrady.\n\nPokiaľ žalobca označil za účastníčku súdneho konania v 2. rade i JUDr. K. D., podľa názoru súdu\nnepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko táto preukázateľne nebola účastníčkou vyvlastňovacieho\nkonania, a preto nemala byť ani účastníčkou súdneho konania s poukazom na ust. § 250 ods. 6 OSP,\nna čo i správne poukázala vo svojom podaní zo dňa 29. 04. 2015. Uvedené pochybenie žalobcu však\nnespôsobuje nedôvodnosť podanej žaloby vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu.\n\nK námietke žalobcu, že správny orgán nedoručoval ďalšie rozhodnutia vydané vo vyvlastňovacom\nkonaní ostatným jeho účastníkom (C. D. a L. L.) s poukazom na tú skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie\nsa začalo na základe jedného návrhu, ale boli vydané tri rozhodnutia, súd uvádza, že v ustanovení\n§ 108 až 116 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\nznení neskorších predpisov nie je upravený okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania tak, ako je\nto pri iných druhoch konania upravených týmto zákonom (napr. územné konanie, stavebné konanie,\nkonanie o dodatočnom povolení stavby a iné). Je však nepochybné, že účastníkmi vyvlastňovacieho\nkonania sú vlastníci vyvlastniť sa majúcich pozemkov. V prípade, že vo vyvlastňovacom konaní vydá\nsprávny orgán viacero rozhodnutí (každé vo vzťahu  k dotknutému vlastníkovi pozemku) a tieto doručí\nlen tým účastníkom, ktorých sa týkajú a nie i vlastníkom susedných vyvlastňovaných pozemkov, takýto\npostup podľa názoru súdu nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Pokiaľ by si súd osvojil\nnázor žalobcu, prezentovaný v podanej žalobe (povinnosť doručiť jednotlivé rozhodnutia vydané vo\nvzťahu k jednotlivým účastníkom vyvlastňovacieho konania i ďalším, teda všetkým jeho účastníkom   i\nv prípade, ak sa ich bezprostredne netýkajú, ale mohli by sa ich týkať len ako vlastníkov susedných\nvyvlastňovaných pozemkov), znamenalo by to v konkrétnom prípade, že žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zo dňa 07. 04. 2014 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo doručené i\nďalším účastníkom vyvlastňovacieho konania a proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu\nnemožno podať žalobu podľa piatej časti druhej hlavy OSP s poukazom na ust. § 247 ods. 2 OSP, v\nzmysle ktorého predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Naviac protest\nprokurátora možno tiež podať len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo vyplýva z ust.\n§ 27 ods. 1, písm. e/ zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda\nžalovaný zvolil taký postup, že na základe jedného návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania vydal\npo vykonaní spoločného vyvlastňovacieho konania vo vzťahu k trom  vlastníkom vyvlastniť sa majúcich\npozemkov tri samostatné rozhodnutia a tieto doručoval len tým účastníkom, ktorých sa ako vlastníkov\nvyvlastňovaných pozemkov týkajú, takýto postup podľa názoru súdu nemožno považovať za nezákonný.\n\nV súvislosti s námietkou žalovaného (s odvolaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.\n03. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžo/124/2009 a 2S6o/229/2010), že žaloba žalobcu mala smerovať\nproti rozhodnutiu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zo dňa 29. 01. 2015 č. 213/2014,\na teda proti Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR súd uvádza, vyššie uvedené\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú mu známe a boli vydané v určitých konkrétnych veciach. Túto\nnámietku žalovaného však súd nepovažuje za dôvodnú a poukazuje na stanovisko správneho kolégia\nNajvyššieho súdu SR pod sp. zn. Snj 124/00, ktoré je stále aktuálne a z ktorého vyplýva: „ak prokurátor\npodáva podľa § 35 ods. 1 písm. b) O. s. p. návrh na začatie konania (žalobu) na preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu v prípade, v ktorom sa nevyhovelo protestu prokurátora a ak to vyžaduje verejný\nzáujem, tento návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho\nkonania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických\nosôb“. V predmetnej veci za takéto rozhodnutie treba považovať rozhodnutie žalovaného zo dňa 07. 04.\n2014, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie B. H. a T. D. a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, t. j. mesta Tlmače zo dňa 30. 12. 2013 č. 1568/2012 - SP/Naď.\nRozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je dôležité len z pohľadu plynutia a zachovania zákonnej\nlehoty na podanie žaloby, ale žaloba prokurátora smeruje vždy proti rozhodnutiu, ktoré bolo protestom\nnapadnuté. Súd sa teda riadil vyššie uvedeným stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu SR,\ns ktorým korešpondujú i ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR  napr. zo dňa 11. 10. 2011 v konaní\n\npod s. zn. 1 Sžr 11/2011, zo dňa 29. 09. 2011 v konaní pod sp zn. 5Sžo/15/2011, zo dňa 01. 08. 2014 v\nkonaní pod sp. zn. 6Sžf/66/2013, zo dňa 16. 09. 2014 v konaní pod sp. 6Sžf/85/2013.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní mal\núspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto\nrozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ\ndomáha (§ 205 ods. 1 OSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}