Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/727/2014 z 17. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 17. marca 2015, sp. zn. 6Co/727/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4107221537.1 Krajský súd Nitra | 6Co/727/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4107221537.1 | 2015-03-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, § 159 ods. 3 OSP, zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 29a zákona č. 182/1993 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6d7d8db-4ae4-4595-ae23-c3d045b70f40 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4107221537.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/727/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107221537
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4107221537.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: R. S., bydlisko: N., M.
XX, zastúpenej: JUDr. Mária Jakubíková, advokátka so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 43, proti odporcovi:
Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 308 307, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2014 pod č. k. 9C/253/2007-410 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala nahradenia prejavu vôle. Žiadala, aby súd zaviazal
odporcu k povinnosti uzavrieť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov č. XXX/
XXXX nachádzajúcich sa v obci N. kat. úz. N. zapísaných na LV č. XXXX v znení textu zmluvy ňou
predloženou. Jednalo sa o 1-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na 5. p., vo vchode č. XX v N., zapísaný
na LV č. XXXX M. č. XX. Návrh odôvodnila naliehavosťou právneho záujmu na požadovanom určení,
nakoľko odporca si nesplnil povinnosť previesť predmetný byt do jej výlučného vlastníctva, čím porušil
ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý
byt jej bol pridelený rozhodnutím bývalého MsNV v N. dňa 15.02.1982 a prevzala ho do užívania dňa
20.05.1982. Nepretržite v ňom bývala ako nájomca a odporcu požiadala o predaj bytu do vlastníctva
v roku 2000.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom sp. zn. 14C/149/2002 a z neho
s rozsudkami, so zmluvou o prevode vlastníctva bytu, s doplnením odôvodnenia dovolania, s listom
navrhovateľky, so zápisnicou zo stretnutia, s notárskou zápisnicou, s kontom užívateľa, s uzneseniami
NS SR a Krajského súdu v Nitre, s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, s plnou mocou,
na základe čoho dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka sa predmetným návrhom domáha
nahradenia prejavu vôle - uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ňou a odporcom podľa zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ohľadne bytu č. XX,
nachádzajúceho sa v bytovom dome na M. ulici v N., orientačné číslo XX, súp. č. XXXX, na 5. p., na
parc. č. 743. Predmetný byt jej bol rozhodnutím bývalého MsNV v N. odbor bytový zo dňa 15.02.1982
pridelený, prevzala ho do užívania dňa 20.05.1982 na základe zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu. O odpredaj predmetného bytu požiadala odporcu v roku 2000 a v roku 2001. Podľa LV č. XXXX sú
v súčasnosti vlastníkmi sporného bytu manželia D.: A. a V., ktorí predmetný byt nadobudli na základe
dražby zo dňa 29.11.2005 na návrh ostatných vlastníkov bytov a v zmysle notárskej zápisnice č. N
629/2005, NZ 58152/2005. Z uznesenia NS SR č. k. 2Cdo/11/2012 zo dňa 28.06.2012 súd zistil, že
NS SR zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 01.04.2010 sp. zn. 8Co/265/2009, v konaní o určenie



trvania pracovného pomeru a iné vedenom pôvodne na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/64/2003.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 14.09.2007
zamietol návrh navrhovateľky o určenie, že jej pracovný pomer trvá. V odôvodnení uviedol, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/37/1990 sa navrhovateľka domáhala určenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej jej právnou predchodkyňou odporkyne, v ktorom
konaní bol jej návrh zamietnutý a krajský súd rozsudok potvrdil rozsudkom z 28.09.1992 sp. zn.
14Co/348/1991. Krajský súd v Nitre uznesením z 01.04.2010 sp. zn. 8Co/265/2009 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14C/64/2003 zrušil
a konanie vo veci zastavil pre prekážku veci rozsúdenej v konaní vedenej pod sp. zn. 7C/37/1990.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/64/2003 nebránila prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7C/37/90
bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a v konaní vedenom Okresnom súde Levice pod sp. zn.
14C/64/2003 bolo určenie neplatnosti právneho vzťahu. Následne Krajský súd v Nitre uznesením č. k.
8Co/248/2012 - 430 zo dňa 07.02.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie vo veci určenia, že pracovný pomer trvá a iné proti odporcovi Slovenské energetické strojárne
a.s. so sídlom Tlmače, z dôvodu nedostatku dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorý neuviedol, v čom v danej veci videl naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a neuviedol, na základe akých skutočností navrhovateľka v právnej veci preukázala splnenie
základnej procesnej podmienky a to naliehavého právneho záujmu práve na požadovanom určení.
Ďalej z predmetného rozhodnutia zistil, že návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru bol rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 7C/37/1990 -78 zo dňa 16.04.1991 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava, pobočka Nitra sp. zn. 14Co/348/1991
zamietnutý. V konaní navrhovateľka odvodzovala právne nároky od pracovnej zmluvy uzavretej s
odporcom 15.09.1987, 01.02.1990 jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru pre vážne porušenie
pracovnej disciplíny, ktorú výpoveď zamestnávateľ zobral späť, avšak navrhovateľka neudelila súhlas s
odvolaním výpovede, trvala na návrhu o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súd jej
návrh právoplatne zamietol. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/149/2002 zistil,
že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 14C/149/2002-664 zo dňa 04.10.2010 súd žalobu o neplatnosť
výpovede z nájmu sporného bytu zamietol. Návrh podala navrhovateľka proti odporcovi v 1. rade Službyt
Nitra s.r.o., v 2. rade Mesto Nitra. Rozsudok Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 8Co/21/2011-704
zo dňa 15.12.2011 potvrdil s odôvodnením, že ustanovenie § 710 ods. 1 psím. d/ Občianskeho
zákonníka nevyžaduje pre výpoveď prenajímateľa nájomcovi z nájmu bytu pre hrubé porušenie svojich
povinností neplatením nájomného a úhrad za splnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas
ako 3 mesiace zavinenie nájomcu na takomto neplatení, podstatná je samotná existencia skutočnosti
neplatenia nájomného a služieb za obdobie dlhšie ako tri mesiace. Ďalej odvolací súd uviedol, že pasívna
legitimácia odporcu v 1. rade - Službyt Nitra, s.r.o., nezanikla ani po prevode vlastníctva k predmetnému
bytu (v čase výpovede bol prenajímateľom, učinil predmetný právny úkon výpovede a jej účinky v
zmysle § 711 ods. 6 občianskeho zákonníka nastanú až právoplatnosťou rozhodnutia súdu), a že u
navrhovateľky trval naliehavý právny záujem na podanom návrhu. Z odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 14C/149/2002 -664 ďalej zistil, že predmetný byt prešiel do vlastníctva odporcu v 2.
rade - Mesto Nitra podľa ustanovení zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a dňom 01.01.1992 sa
užívací vzťah navrhovateľky zmenil na nájom. Byt spravoval od 01.01.1994 odporca v 1. rade - Službyt
Nitra s.r.o., ktorého zriaďovateľom je odporca v 2. rade a odporca v 1. rade ako prenajímateľ bytu
dal navrhovateľke výpoveď z nájmu predmetného bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho
zákonníka, doručenej navrhovateľke dňa 06.08.2002 z dôvodu, že si neplnila povinnosti nájomcu bytu,
neplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie dlhšie ako 3 mesiace
a ku dňu 30.06.2002 dlhovala sumu 94.041,- Sk. Výpoveď z nájmu predmetného bytu jej bola daná
odporcom v 1. rade dôvodne a v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V ďalšej časti poukázal na ustanovenie § 16 ods.1, 2 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. a návrh
navrhovateľky ako nedôvodne podaný zamietol, pretože v danom prípade bol ukončený nájomný
vzťah platnou výpoveďou, čoho dôkazom je právoplatne skončené konanie vedené na súde pod sp.
zn. 14C/149/2002, ktoré konanie bolo začaté na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 21.08.2002.
Navrhovateľka stratila postavenie nájomcu a teda aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods.
1 a § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka požiadala o prevod sporného bytu do
vlastníctva. K podpisu zmluvy nedošlo pre nedoplatky na nájomnom a úhradách spojených s užívaním
predmetného bytu z jej strany ako nájomkyne. Preto jej bola daná výpoveď, ktorej účinky nastali



právoplatnosťou konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/149/2002. Predmetné konanie
je právoplatne skončené. Ďalej uviedol, že podanie dovolania navrhovateľkou nebráni rozhodnutiu
súdu v tejto veci a nebol daný dôvod ani na prerušenie konania, ktorého sa navrhovateľka v tomto
konaní domáhala viackrát. Odporca nie je vlastníkom sporného bytu od roku 2005, kedy v dôsledku
dobrovoľnej dražby sa stali vlastníkmi bytu iné osoby, čoho dôkazom je aktuálny LV. Navrhovateľka
stratou nájomného vzťahu k spornému bytu stratila nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
k spornému bytu. O náhrade trov konania plne úspešného odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil, žiadne trovy mu v
konaní nevznikli.

Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnila ustanovením §
205 ods.2 písm. d/, f/ OSP. Namietala, že rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia, považovala ho za nedostatočné, nespreskúmateľné.
Namietala nevysporiadanie sa súdu s neplatnosťou výpovede z nájmu bytu, ktoré konanie bolo vedené
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/149/2002, je právoplatne skončené, jej návrh bol
zamietnutý. Prvostupňový a odvolací súd vo veci nesprávne rozhodli, stále sa cíti nájomkyňou bytu
a podáva mimoriadny opravný prostriedok. Výpoveď považuje za neplatnú a za neplatné považuje
nadobudnutie vlastníckeho práva terajších vlastníkov bytu titulom dražby. Namietala nedostatočné
zdôvodnenie rozhodnutia a jeho nepresvedčivosť. Žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na zdôvodnenie rozhodnutia KS v Nitre zo dňa 15.12.2011 pod č.k. 8Co/21/2011-704,
ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 4C/149/2002 o neplatnosť výpovede
z nájmu bytu. Uviedol, že konanie je právoplatne skončené, nie je od roku 2005 vlastníkom bytu.
Vlastníkmi bytu sú fyzické osoby, ktoré ho nadobudli titulom dobrovoľnej dražby 29.11.2005, ktorej
neplatnosti sa navrhovateľka v zákonnej trojmesačnej lehote nedomáhala.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP) a zisteným skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213 ods. 2-7 OSP
(213 ods.1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214
ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Preto rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa obmedzí len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. V prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací
súd viazaný (§ 212 ods.1 OSP) uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne
posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal, v odôvodnení rozhodnutia uvedie svoje úvahy a
názory, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť
súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu.

Navrhovateľka v odvolaní namietala nedostatočné dôvody rozhodnutia. Preto odvolací súd skúmal
namietanú vadu konania navrhovateľkou.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods.1písm.f/ OSP) sa rozumie procesne nesprávny postup
súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad



právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu,
podávať návrhy). Občiansky súdny poriadok neumožňuje stotožniť závažnú procesnú (procedurálnu)
vadu konania uvedenú v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP so súdnym rozhodnutím, ani s jeho
odôvodnením. (Najvyšší súd v rozhodnutí publikovanom pod R 125/1999 uviedol, že prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP nemožno extenzívne vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy,
ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu). Pod postupom súdu možno totiž rozumieť len
jeho faktickú (ne) činnosť, teda procedúru prejednania veci (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu z
10. októbra 2012 sp. zn. 6Cdo/90/2012, 91/2012), ktorá predchádza vydaniu konečného rozhodnutia
a ktorá má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie
možnosti jeho aktívnej účasti na konaní. „Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať
rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu ...“ (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu
z 11. júla 2012 sp. zn. 5Cdo/201/2011). Postupom súdu sa môže rozumieť iba samotný priebeh konania,
spôsob vedenia konania či procesu, jednotlivé procesné úkony súdu, jeho faktická činnosť alebo
nečinnosť, nie však výsledný meritórny rozhodovací akt súdu vo veci samej (záverečný meritórny produkt
konania), úlohou ktorého je vyhodnotiť konanie a podať záväzný názor súdu na prejednávanú vec.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je samo meritórne rozhodnutie vo veci samej, potom už „postupom súdu“
vôbec nemôže byť ani časť tohto finálneho produktu konania [odôvodnenie rozhodnutia (jeho obsah,
spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť, úplnosť)], úlohou ktorej je vysvetliť dôvody rozhodnutia.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak
správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k
porušeniu označených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).

Odvolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval prvostupňový súd za
rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, a
právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory. Preto námietka navrhovateľky nie je dôvodná.

Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom a jeho právnym
posúdením. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia dostatočne vysporiadal s
námietkami navrhovateľky namietanými v priebehu konania a svoj právny záver dostatočne zdôvodnil.
Navrhovateľka vo svojom odvolaní ani neuviedla, v čom konkrétne považovala rozhodnutie súdu prvého
stupňa za nesprávne.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa
04.10.2010 pod č.k. 14C/149/2002-664 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitra zo dňa15.12.2011
pod č.k. 8Co/21/2011-704, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky o neplatnosť výpovede z nájmu
bytu, ktorého sa domáhala voči odporcovi 1/ Službyt s.r.o., Nitra, 2/ Mesto Nitra. Z obsahu odôvodnenie
rozhodnutia vyplýva, že spoločnosť Službyt Nitra s.r.o., dala navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu
v zmysle § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka preto mala podať žalobu o
neplatnosť výpovede proti tejto spoločnosti, ktorú podala proti Mestu Nitra, preto žalobu pre nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu a
uviedol, že nebolo potrebné sa zaoberať príčinami vzniku neplatenie úhrad za užívanie bytu a služby s
tým spojené. Uvedená skutočnosť by mala vplyv len na predĺženie výpovednej lehoty a formu bytovej
náhrady.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o
osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP).
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 OSP).
Citované ustanovenie § 159 ods. 3 OSP upravuje tzv. negatívnu procesnú podmienku a to prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Existencia tejto prekážky bráni tomu, aby vec,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Prekážka rei iudicatae vyplýva z
tzv. materiálnej právoplatnosti rozsudku, ktorej všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola
právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívne
a nezmeniteľným spôsobom. Je teda procesným dôsledkom (účinkom) materiálnej právoplatnosti
rozsudku, ktorou sa rozumie záväznosť rozsudku a jeho nezmeniteľnosť



(§ 159 ods. 2 OSP). Okrem materiálnej právoplatnosti sa u rozsudkov rozlišuje aj tzv. formálna
právoplatnosť, o ktorú ide vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení
§ 159 ods. 1 OSP, a s ktorou sa spája procesný účinok skončenia konania. Rozsudok nadobúda formálnu
právoplatnosť, ak ho nemožno napadnúť odvolaním (napr. preto, že márne uplynula odvolacia lehota).
Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní
preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný
navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou
by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak, neúspešný účastník je chránený proti úspešnému,
a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem). Účel
právoplatnosti nie je
v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania. Poskytnutie tejto ochrany predpokladá porušenie alebo
aspoň ohrozenie práva, t.j. právny konflikt. Ak súdy odstraňujú svojím rozhodnutím právnu neistotu, ktorá
vznikla ohľadne určitého právne relevantného chovania, nerobia tak ľubovoľne, ale tým, že v konaní
poznávajú (zisťujú skutkový stav) veci a vyslovujú sa o ňom (právne ho hodnotia). Pravdivé poznanie
skutkového stavu a jeho správne právne hodnotenie je cieľom, ku ktorému má smerovať občianske
súdne konanie.
Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým
aj konečnosť a trvalosť riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti, by poskytnutie
ochrany porušenému či ohrozenému právu nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného,
právoplatnosť predpokladá existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa.
Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho
nárok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú
právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý riešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Pokiaľ
ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov
došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento
(nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom)
konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako
vec sama) týmto riešením viazaný (ust. § 159 ods. 2 OSP predstavuje totiž vo vzťahu k ust. § 135
ods. 2 veta druhá OSP osobitnú procesnú úpravu). Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)
existencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo
právoplatne rozhodnuté (viď rozhodnutia zaoberajúce sa otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného
rozhodnutia 1Cdo/133/2009 z 29.04.2010, II ÚS 349/09-36 z 20.01.2010, 1Cdo/44/2010). Z uvedených
rozhodnutí vyplýva, že súd vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ust. § 159 ods. 2 nemá
možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré
rieši javiacu sa prejudiciálnu otázku v súvislosti s riešením daného prípadu. Keďže súd nemôže
riešiť ako predbežnú otázku, čo už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je
rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne posúdil. So zreteľom
na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného súdneho rozhodnutia
nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej nové právne posúdenie v inom konaní tých istých
účastníkov je neprípustné.

Námietka navrhovateľky v odvolaní smerujúca k nesprávnemu rozhodnutiu o neplatnosti výpovede z
nájmu bytu je preto v tomto konaní irelevantná. Nájomný pomer jej skončil uplynutím výpovednej lehoty.
Tým stratila postavenie nájomcu bytu a nároky vyplývajúce z § 16 ods.1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.
z. Prvostupňový súd preto správne žalobu zamietol a odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, 2 OSP v spojení s § 151 ods.1
OSP a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok
neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.