Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/72/2015 z 23. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 23. júla 2015, sp. zn. 26Cob/72/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4109222011.2 Krajský súd Nitra | 26Cob/72/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4109222011.2 | 2015-07-23 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 142 ods. 2 OSP, OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef90e967-32b8-4ae7-a690-95458bb71ada Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4109222011.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109222011
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4109222011.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., IČO: 35 845 490, Einsteinova 21,
852 86 Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimír Muzikář, advokát so sídlom: Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, proti žalovanému: RADIO ONE, s.r.o., IČO: 35 949 392, Mostná 13, 949 01 Nitra, zastúpený:
Mgr. Ivan Košťál, advokát so sídlom: Štúrova 11, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 1.842,66 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/117/2014-210 zo
dňa 27.04.2015 v časti výroku o trovách konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/117/2014-210 zo dňa 27.04.2015 v napadnutej
časti m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra uznesením č.k. 23Cb/117/2014-210 zo dňa 27.04.2015 výrokom I. rozhodol o
zastavení predmetného konania, výrokom II. po vrátení súdneho poplatku vo výške 103,80 eura
žalobcovi, výrokom III. o zrušení svojho uznesenia, ktorým bol žalovanému vyrubený súdny poplatok
za odpor vo výške 110,50 eura a výrokom IV. o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 472,61 eura pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 465,91 eura a z iných trov
konania vo výške 6,70 eura.
Vzhľadom na rozsah žalobcom podaného odvolania proti tomuto rozsudku (odvolanie výlučne voči
výroku IV. o trovách konania) je z odôvodnenia napadnutého uznesenia podstatné, že súd prvého stupňa
v predmetnom prípade konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil pre späťvzatie žaloby, ktoré
žalobca odôvodnil tým, že pohľadávka po začatí konania zanikla plnením. Žalovaný podľa odôvodnenia
napadnutého uznesenia poukazoval na skutočnosť, že k zániku pohľadávky síce došlo, stalo sa tak
však na základe exekúcie, ktorá prebiehala na základe neexistujúceho exekučného titulu - platobného
rozkazu vydaného v prejednávanej veci, ktorý však bol zrušený podaním odporu.
Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.,
podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Súd prvého stupňa priznanie trov žalobcovi odôvodnil výlučne tým, že dlžnú sumu uhradil po
podaní žaloby a preto je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania.
Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včasné odvolanie výlučne v časti rozhodnutia o trovách konania
obsiahnutému vo IV. výroku napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa podľa neho dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne okolností rozhodujúcich
pre rozhodnutie o trovách konania, pričom rozhodnutie súdu o trovách konania zároveň označil za
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S tvrdeniami prvostupňového súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia nesúhlasil,
pretože pohľadávka tvoriaca predmet konania síce bola „ uhradená “, k čomu však došlo tak, že v
rozpore so zákonom bola zexekvovaná súdnou exekútorkou. K jej plneniu teda nedošlo dobrovoľným
konaním žalovaného, ale núteným výkonom exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
34Er/451/2011.



Napriek neexistencii exekučného titulu, ktorým mal byť platobný rozkaz č.k. 27Rob/623/2009-25 zo dňa
27.11.2009, bola koncom roka 2012 a začiatkom roka 2013 zexekvovaná z účtu žalovaného žalovaná
suma, a to presne v čase, kým Okresný súd Nitra stihol rozhodnúť o návrhu žalovaného na zastavenie
exekúcie doručenom súdu ešte dňa 21.08.2012, a to tak, že uznesením č.k. 34Er/451/2011-20 zo dňa
18.01.2013 návrhu vyhovel a exekúciu zastavil (voči ktorému zasa podal odvolanie žalobca).
Uvedené plnenie sa v žiadnom prípade teda nedá považovať za správanie žalovaného, ako to
predpokladá ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, nakoľko tento sám dobrovoľne z vlastnej vôle neplnil a proti
exekúcii sa bránil návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 20.08.2012, teda hneď po doručení uznesenia
KS v NR č.k. 26Cob/91/2012-53 zo dňa 31.05.2012, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie OS NR č.k.
27Rob/623/2009-42 a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko až týmto rozhodnutím odvolacieho súdu
sa žalovaný konečne domohol toho, že mu platobný rozkaz nebol dňa 11.12.2009 účinným spôsobom
doručený.
Práve naopak, exekúcia bola vykonaná na návrh žalobcu ako oprávneného Credium Slovakia, a.s. a teda
jeho aktívnym konaním následne došlo v exekučnom konaní k neoprávnenému uspokojeniu / vymoženiu
jeho pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a následne meritórny návrh vo veci samej zobral späť
pred prvým pojednávaním, čím znemožnil prejednanie veci pred súdom a de facto zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, napriek tomu, že k jeho prejednaniu pred súdom nakoniec nikdy nedošlo a žalovaný
nemohol pred súdom uplatniť svoju obranu a argumenty.
Z týchto dôvodov sa navrhovateľ svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcu zaviaže k plnej náhrade vyčíslených trov právneho
zastúpenia a iných trov konania.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 214 O.s.p., pričom dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti.
Odvolací súd v zhode s argumentáciou uvedenou v odvolaní konštatuje, že súd prvého stupňa
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania v danom prípade aplikoval zjavne
nesprávne. Podľa prvej vety citovaného ustanovenia ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia ak však
pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca. Súd prvého stupňa žalovaného na náhradu trov konania zaviazal podľa prvej vety citovaného
ustanovenia. Zastavenie konania podľa názoru súdu prvého stupňa zavinil žalovaný a to tým, že dlžnú
sumu uhradil po podaní žaloby.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že plnenie žalovaného po začatí konania je podľa
ustálenej judikatúry i právnej teórie v prípadoch späťvzatia žaloby nie je dôvodom na rozhodnutie
o trovách konania podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p., ale naopak podľa druhej vety citovaného
ustanovenia. V prípade plnenia poskytnutého žalovaným po začatí konania totiž ide o také správanie
žalovaného, ktoré núti žalobcu vziať žalobu späť (pretože inak by sa vystavil jej zamietnutiu). Z
uvedeného je zrejmé, že v takomto prípade dochádza k naplneniu dispozície ustanovenia § 146 ods.
2 veta druhá O.s.p. tým najtypickejším spôsobom. Ak teda k takejto situácii dôjde, je namieste, aby
podľa citovaného ustanovenia náhradu trov konania znášal žalovaný. Súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí konštatuje, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi uhradil po podaní žaloby. Ako však súd
prvého stupňa dospel k takémuto skutkovému zisteniu, nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zrejmé. Zo súdneho spisu (dokladov predložených účastníkmi konania) naopak vyplýva, že žalovaný
nevykonal žiaden taký akt, ktorý by bolo možné považovať za poskytnutie žalovaného plnenia v
prospech žalobcu. Žalobca totiž bol ohľadne žalovanej pohľadávky uspokojený v rámci núteného výkonu
rozhodnutia - exekúcie vedenej proti žalovanému ako povinnému na základe exekučného titulu, ktorým
mal byť platobný rozkaz vydaný v prejednávanej veci a ktorý v tom čase bol súdom opatrený doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Na základe uvedeného sa žiada skonštatovať, že zo strany žalovaného
nie je možné vybadať žiadnu takú aktivitu, ktorú by bolo možné považovať za jeho správanie vedúce
žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalovaný sa naopak poskytnutiu predmetného plnenia bránil a to aj v rámci
predmetnej exekúcie. Odvolací súd preto konštatuje, že podmienky na rozhodnutie o trovách konania
podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v danom prípade splnené neboli.
Odvolací súd je však zároveň nútený konštatovať, že v danom prípade neboli splnené ani podmienky
na rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Zavinenie zastavenia konania
nie je možné totiž pripísať žalobcovi, ako sa žalovaný nesprávne v odvolaní domnieva. Zastavenie
konania síce zdanlivo zavinil žalobca tým, že vzal žalobu v celom rozsahu späť. V tejto súvislosti však
nie je možné odhliadnuť od skutočnosti, že vzhľadom k jeho uspokojeniu v exekučnom konaní mu
nezostávalo iné a k späťvzatiu žaloby bol prinútený tou okolnosťou, že v momente, keď súd prvého



stupňa prestal považovať vo veci vydaný platobný rozkaz za právoplatný a vykonateľný (pozn. stalo
sa tak až vykonaním znaleckého dokazovania pravosti podpisu osoby preberajúcej platobný rozkaz za
žalovaného) bola žalovaná pohľadávka už zexekvovaná a žalobca tým pádom uspokojený. Žalobca
mohol získať informáciu spochybňujúcu právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného platobného
rozkazu rovnako získať až zo znaleckého posudku, ktorý bol jeho právnemu zástupcovi doručený až
dňa 02.12.2013, pričom uspokojeniu žalobcu v rámci exekúcie došlo ešte začiatkom rovnakého roka.
Za takejto situácie sa odvolaciemu súdu javí ako jediné vhodné a zákonné riešenie o trovách konania
rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s §
142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V
prípade tohto odvolacieho konania bola totiž miera úspechu oboch účastníkov obdobná. Podaným
odvolaním (viď petit odvolania) sa totiž navrhovateľ domáhal takej zmeny napadnutého uznesenia v časti
rozhodnutia o trovách konania, v dôsledku ktorej by mu bola priznaná plná náhrada trov prvostupňového
konania. V odvolacom konaní však bol úspešný iba čiastočne, keďže odvolací súd v rámci zmeny
napadnutého uznesenia vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov prvostupňového konania
právo. Na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia teda žalovaný nemá povinnosť žalobcovi náhradu trov
konania nahradiť, takúto povinnosť však nemá ani žalobca vo vzťahu k žalovanému a úspech oboch
účastníkov konania v odvolacom konaní je preto potrebné považovať za rovnaký.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.