{"guid": "2ab6b700-875f-4997-be1b-a202111be2b5:adcbd3d1-cc1b-4196-a09a-34d163033cce", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2", "spisova_znacka": "26CoE/275/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/275/2015 z 28. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. októbra 2015, sp. zn. 26CoE/275/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2", "identifikacne_cislo": "4205201474", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adcbd3d1-cc1b-4196-a09a-34d163033cce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 26CoE/275/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4205201474\nDátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36\n864 421, proti povinnému: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, W. - B. U., o vymoženie sumy\n1.254,73 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.\nk. 9Er/63/2005-16 zo dňa 7. mája 2012, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/63/2005-16 zo dňa 7. mája 2012   p o t\nv r d z u j e   .\n\nOdvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a   .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie v sume\n68,12 eura, na zaplatenie ktorých zaviazal oprávneného, a to do troch dní od právoplatnosti napadnutého\nuznesenia.\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 41 ods. 2 písm. c)\nzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),\n§ 103 OSP, § 47, § 48 ods. 1 a 2 Notárskeho poriadku a § 22 ods. 1 a 2, § 39, § 34, § 54 ods. 1 a 2\nObčianskeho zákonníka.  O náhrade trov exekúcie rozhodol s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203\nods. 1 Exekučného poriadku a ustanovenia § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 a 3, § 15 ods. 1 a § 22 ods.\n1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách  a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).\n\nSúd prvého stupňa konštatoval, že vychádzajúc aj z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS\n181/2011-16 zo dňa 12.05.2011 je toho názoru, že spísaná notárska zápisnica v danom prípade\nnezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 Exekučného\nporiadku. Poukázal na to, že dôležitou súčasťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas\npovinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú\nlistinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ďalej\npoukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo obsiahnuté v už vopred\npripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah.\nZároveň súd prvého stupňa uviedol, že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon\npriznáva alebo si inak zhoršiť zmluvné postavenie. Vzhľadom na to, že neexistuje notárska zápisnica,\nktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie\nexekučného konania.\n\nO náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa tak, že celkovo priznal súdnemu exekútorovi\nodmenu v sume 68,12 eura, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného, nakoľko súd prvého stupňa je\ntoho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie\nna základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,\nže ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná,\nčo je dôvodom na zastavenie exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.\n\nNamietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať\npred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom\nabsolútnej nepozornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy\nje notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na\nzáklade extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu\nprávnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak\nnotár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so\nzákonom, a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami\nexekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica\nbola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké\núčinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako\ns rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah\nnotárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení\núčastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte\nspojené s exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno\nospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.\nPoukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu\nprameňa práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol\nuvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania\na iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na\nakékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,\nďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že\nexekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd\nrozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej\nnamietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu\nneprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný\nnemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.\nPoznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol\nna základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že\nnie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani\nod vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré\nby mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté\nuznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nOprávnený v podanom odvolaní zároveň žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a\nžiadal súd, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia §\n44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a\nto pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny\nporiadok. Mal za to, že všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne\nsúladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť\npodať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom Slovenskej republiky.\n\nPovinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.\n\nNásledne podaním doručeným súdu prvého stupňa 09.08.2012 oprávnený podal podanie označené ako\n„Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní\n\nEÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“. Oprávnený v predmetnom podaní okrem\ndoplnenej argumentácie k podanému odvolaniu navrhol, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/\nOSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil\nprejudiciálne otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný\nprávny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil\nfyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci\nzmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť\nexekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17\na čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne\nprocesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti\nreálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.\n\nOdvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.02.2005,\nkedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor\npísomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 16.02.2005 požiadal o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 21.02.2005 vydal súdnemu exekútorovi Mgr.\nKataríne Baňarovej, so sídlom exekútorského úradu Kukučínova 1211/17, Dunajská Streda, poverenie\nna vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice Notárskeho úradu\nJUDr. Jarmily Kováčovej dňa 16.10.2004 pod sp. zn. N 3255/2004, NZ 76014/2004. Následne súd\nprvého stupňa rozhodol uznesením č. k. 9Er/63/2005-16 zo dňa 07.05.2012, ktorým návrh oprávneného\nna zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdnej\nexekútorke priznal trovy exekúcie v sume 68,12 eura, na zaplatenie ktorých zaviazal oprávneného, a\nto do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Predmetné uznesenie napadol oprávnený\nodvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 26CoE/136/2012-38\nzo dňa 20.12.2012 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania\nzamietol. Na dovolanie oprávneného rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.\n2Oboer/248/2013 zo dňa 21.05.2015, ktorým návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania\nzamietol a napadnuté uznesenie č. k. 26CoE/136/2012-38 zo dňa 20.12.2012 v napadnutej potvrdzujúcej\nčasti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesením č. k. 2OboE/134/2013 zo dňa 18.12.2014 tak, že odvolacie konanie zastavil a povinnému\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nV tomto smere je potrebné poukázať najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\nk. 2Oboer/248/2013 zo dňa 21.05.2015, ktorým návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a\nnapadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu č. k. 26CoE/136/2012-38 zo dňa\n20.12.2012 v napadnutej potvrdzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že oprávnený vo svojom odvolaní navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm.\nb) OSP konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade\nustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor\ns princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.\nV tejto súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade\ns princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok\nmožné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to aj bez\nakejkoľvek časovej limitácie. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že odvolací súd o tomto\nprocesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia\nneuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal, čím\noprávnenému odňal možnosť konať pred súdom. Táto procesná vada je zároveň dôvodom, pre ktorý\ndovolací súd musel napadnuté uznesenie zrušiť. Preto so zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesenie odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Poukázal na to, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a rozhodne o ňom.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), opätovne preskúmal napadnuté uznesenie súdu\nprvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods.\n1 OSP), a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 OSP.\n\nPodľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno\nvykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných\nvýmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona\nmožno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých\nje vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná\nosoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená\nosoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici\ns vykonateľnosťou súhlasila.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového\nstavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že notárska zápisnica je\nako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t. j. jedná sa o procesno-právny inštitút,\nktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku, kde\nnedostatok zákonom stanovených formálnych náležitostí spôsobuje, že listina označená ako notárska\nzápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa\n§ 134 OSP) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, čo je\nnásledne dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko\nje tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n\nPodľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n\nPodľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na\nprávny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\n\nPodľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n\nOdvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti  konštatuje, že súd prvého stupňa sa\nsprávne v tomto prípade zaoberal podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či\nsplnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2\nObčianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.\nV prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon\ntakejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o\ntom účastníci právneho úkonu vedeli.\n\nPovinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 09.12.2003, pričom splnomocnenie bolo\nsúčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací\nsúd v tomto smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na\nspísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo\nobdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako\nsplnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých\npredmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel\npráve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve\n\noprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu\nv prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym\núkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym\núkonom.\n\nOkrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom\nudelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t. j. dlžník sa vopred\nvzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o\njeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť\nuznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.\n\nV závere odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa bol povinný na zákonné prekážky výkonu\nexekúcie prihliadnuť tak, aby účastníkom konania svojim rozhodnutím neodňal možnosť konať pred\nsúdom, a aby bola exekúcia zastavená v momente, kedy jej pokračovaniu bránia zákonné dôvody.\nV exekučnom konaní má súd totiž postupovať z úradnej povinnosti v prípadoch, v ktorých Exekučný\nporiadok dáva právomoc rozhodnúť, ako je to aj v prípade rozhodnutia o zastavení konania. Vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie nezakladá procesnú prekážku, nakoľko exekučný súd je oprávnený\na povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd tak môže urobiť na návrh ale aj\nbez návrhu. Z uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky oprávneného týkajúcej sa toho, že súd\nposudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Súd prvého stupňa preto správne na podklade\nvyššie uvedených skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za\nneprípustnú a exekučné konanie zastavil, nakoľko notárska zápisnica nie je listinou o právnom úkone\no uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka nie je verejnou listinou a ani\nspôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vo výroku vecne správne. Taktiež odvolací\nsúd v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prejednal návrh oprávneného na\nprerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a rozhodol o ňom. O návrhu na prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP nerozhodoval, nakoľko o tomto už rozhodol uznesením č. k.\n26CoE/136/2012-38 zo dňa 20.12.2012 a v tejto časti zrušené nebolo.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v\ntomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\n\nPodľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa\npoužijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením.\n\nOdvolací súd poukazuje ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a\npo skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Exekučný\nporiadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie\nprerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis, t. j. v ostatných\nprípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný predpis možnosť\nprerušenia konania neupravuje, preto odvolací súd návrh na prerušenie konania zamietol. V zmysle\nustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu\nsa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje\nsa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku zákonom\nosobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“. To znamená, že iba ak Exekučný\nporiadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V tomto\nprípade možnosť prerušenia exekučného konania vylučuje samotný Exekučný poriadok vo svojom\nustanovení § 36 ods. 5, ktorým je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v\nexekučnom konaní do úvahy možnosť prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP.\n\nOdvolací súd nie je ani toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo\nv rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,\nčo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm.\nb) OSP.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/63/2005", "guid": "ae5a0c8f-ca80-457f-8693-f99a5db1e836:9eab52f4-6b0e-4b42-9efb-a7d3b59a7228", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9efaee95-2fa3-480d-b9aa-54e5478f8e58"}, {"guid": "4d56439d-20bd-4b7a-95f5-5118cccb036d:9ff6b626-1e61-48e3-90e3-b5738ecea3d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/63/2005", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/63/2005 z 23. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d56439d-20bd-4b7a-95f5-5118cccb036d:9ff6b626-1e61-48e3-90e3-b5738ecea3d9"}], "citovane_v": [{"guid": "2ab6b700-875f-4997-be1b-a202111be2b5:c225660a-76d9-49c1-935e-e67228729b26", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2", "spisova_znacka": "26CoE/275/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/275/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4205201474.2"}]}