{"guid": "d7d3ab43-6976-47e1-84d1-9dfe37a55440:089502fe-1651-459b-9e41-8863cb8f5b1d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2", "spisova_znacka": "11Co/153/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/153/2014 z 27. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. októbra 2015, sp. zn. 11Co/153/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2", "identifikacne_cislo": "4312216948", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2015-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/089502fe-1651-459b-9e41-8863cb8f5b1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 11Co/153/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4312216948\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216948.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu\nJUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4,\nBratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné\nnámestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti\nrozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/345/2012-69 zo dňa 6. mája 2014 a o odvolaní navrhovateľa\nproti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/345/2012-90 zo dňa 14. júla 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14. 07. 2014  č. k. 7C/345/2012-90  p\no t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, týkajúci sa uplatneného\nnároku na náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 440,-\neur, pričom o náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V\nodôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci navrhovateľ tvrdil, že\njeho pohľadávka vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom (povinným),\na preto navrhol vykonať exekúciu podaním návrhu súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor predložil\nnávrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal\nho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia prijal\nna ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou\na rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe do 15 dní odo dňa\ndoručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti\na nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na\nčas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 25. 01.\n2011, a to rozhodnutím o poverení. Nečinnosťou exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková\nškoda vo výške 125,- eur, ktorá pozostávala z účelne vynaložených nákladov na správu pohľadávky\nprostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,- eur,\nna udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur a na administratívne spracovanie textov\nv sume 15,- eur. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy  v peniazoch v sume 440,- eur, pretože\nsamotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov zaručeného čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom\n\nčase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\nokresného súdu.\n\nSúd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise,\na na základe  vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto záveru.\nNavrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie vo forme spísania zápisnice pred JUDr. Rudolfom\nKrutým, súdnym exekútorom, dňa 30. 07. 2010. Súdny exekútor podal dňa 30. 09. 2010 na Okresný\nsúd Levice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola vedená na Okresnom súde\nLevice pod sp. zn. 10Er/254/2010. Exekučný súd vyzval súdneho exekútora na opravu návrhu na\nvykonanie exekúcie z dôvodu, že táto neobsahovala potrebné náležitosti. Súdny exekútor podaním\ndoručeným exekučnému súdu dňa 06. 12. 2010 predložil opravený návrh na vykonanie exekúcie spísaný\nvo forme zápisnice. Exekučný súd vydal dňa 25. 01. 2011 poverenie, ktorým súdneho exekútora poveril\nvykonaním exekúcie.\n\nPo právnej stránke súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou  ustanovení § 4 ods. 1 písm.\na/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3, § 25 zák. č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov a ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\núčinnom do 31. 05. 2010.\n\nPoukázal na to, že v danej veci bolo exekučné konanie začaté spísaním zápisnice pred súdnym\nexekútorom, ktorého si oprávnený vybral, dňa 30. 07. 2010. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku\nbolo na uvedenú vec potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06.\n2010, tzn. že lehota na vydanie poverenia ustanovená zákonom na 15 dní neplatí, ak ide o exekučný\ntitul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení\núčinnom do 31. 05. 2011 uvádza ako exekučný titul „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií\na zmiere nimi schválené“, pričom podľa názoru súdu je uvedené  ustanovenie aj v tomto znení správne\naplikovať aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý v danej veci bol exekučným titulom, a preto v danej veci\nlehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí. Napriek tomu, že podľa názoru súdu\nv danej veci lehota 15 dní na udelenie poverenia neplatí, súd skúmal, či na strane exekučného súdu\nnedošlo k nesprávnemu úradnému postupu nečinnosťou orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci.\n\nDokazovaním pripojeným spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 10Er/254/2010 mal súd za preukázané,\nže medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30. 09. 2010 a vydaním\npoverenia, ktorým súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, dňa 25. 01. 2011 síce uplynula\ndlhšia doba, avšak počas uvedenej doby exekučný súd nebol nečinný, nakoľko odstraňoval vady návrhu\nna vykonanie exekúcie a skúmal formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.\n\nKonštatoval, že nesprávny úradný postup exekučného súdu v dôsledku porušenia povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, či v dôsledku\nnečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nezistil. Postup exekučného súdu bol v súlade\nso zákonom, keď rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 25. 01. 2011, bezprostredne po doručení\nopraveného návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom dňa 06.\n12. 2010, pričom uvedenú lehotu súd považoval za primeranú závažnosti veci.\n\nV súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd postupoval so zbytočnými prieťahmi, súd prvého stupňa uviedol,\nže prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, resp. rozhodnutie súdu po uplynutí určitej doby,\nautomaticky neznamená postup súdu so zbytočnými prieťahmi.\n\nV danej veci bolo nesporné, že žiadne konanie, v ktorom by bol posudzovaný postup exekučného súdu v\nexekučnom konaní z hľadiska zbytočných prieťahov sa neviedlo, preto sa súd otázkou porušenia práva\nžalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nezaoberal.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že odporca mal v konaní plný úspech,\nale nepriznal mu náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.\n\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,  v ktorom uviedol, že\nako účastníkovi konania mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa\nnesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne\nzistil skutkový stav a zároveň súdu prvého stupňa vytkol neúplne zistený skutkový stav veci, pretože\nsúd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tiež bol toho\nnázoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K\ndôvodom odvolania bližšie uviedol, že zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci\nna základe  „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č.  514/2003  Z.\nz. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov. V právnom  štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je podľa\nnázoru odporcu možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti\na založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou\nprávneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného\nprávneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa\nnesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie\nmusí byť zrušené. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1  vyššie citovaného\nzákona v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie\nprostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojím\nrozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Navrhovateľ zároveň namietal,\nže súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej\nneistoty. Mal za to, že právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V\ndanom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej\nlehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul\ntrvanie právnej neistoty do času, ktorý bol z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny\nproces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s\nčím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla\nbyť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. V ďalšej časti svojho\nodvolania navrhovateľ vytýkal, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní\nzákonnými lehotami. Súd mal podľa neho aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda\nboli neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nebolo možné založiť meritórne rozhodnutie. Navyše,\nsúd svojimi úvahami úplne negoval doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá bola základom štandardu ochrany základných práv v Európe,\nteda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.\nŠtrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak\nsúdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú \"mimosúdne\" faktory. Tento súd tiež uviedol, že\n\"dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel\npožiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote\". Navrhovateľ\nuviedol, že nechápe, aký vplyv na výsledok konania má skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie\no rozpor exekučného titulu so zákonom. Podľa názoru navrhovateľa ide o prejav nesústredenej činnosti\nsúdu, kedy súd vyhodnocoval i také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. S poukazom\nna uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.\n\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 <. OSP), po zistení, že odvolania boli podané včas účastníkom\nkonania (§ 204 ods. 1 <., § 201 <. OSP), proti rozhodnutiam, ktoré možno napadnúť týmto opravným\nprostriedkom (§ 201 <Z. OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 OSP ),\ns verejným vyhlásením pri splnení podmienok podľa § 156 ods. 3 OSP, preskúmal rozhodnutia v\nnapadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a rozsudok okresného\nsúdu a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 <. OSP).\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod  1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinný v čase začatia tohto konania), vo veci náhrady\nškody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak\nškoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 citovaného zákona (účinný v čase začatia tohto konania), štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie\npovinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,\nnečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný\nnezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nPrávo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým\npostupom spôsobená škoda (ods. 2).\n\nPodľa § 17 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\nV prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj\nnemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\nVýška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na\na) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2011, podľa tohto zákona možno\nvykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nV preskúmavanej veci odvolací súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech\nnejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku a keďže sa v celom\nrozsahu stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, vo svojom rozhodnutí sa obmedzil len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní naďalej\ntvrdí, že súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke a nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom\nkonania nevznikol stav právnej neistoty v súvislosti s určením zákonnej lehoty na vydanie poverenia v\nexekučnom konaní, keď exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,\na to vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora  po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty.\n\nŽiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 30.\n09. 2010, ku ktorému pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa            30. 07. 2010. Exekučným\ntitulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a o tejto žiadosti súdneho exekútora o udelenie\npoverenia exekučný súd rozhodol dňa 25. 01. 2011 tak, že vydal poverenie (exekútorovi doručené dňa\n31. 01. 2011).\n\nOdvolací súd k tejto námietke odvolateľa uvádza, s poukazom na obsah spisu a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa, že toto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo spisového materiálu, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2011,\nz ktorého bolo zrejmé, že  v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie lehota\nna vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Súd\nprvého stupňa  jasne uviedol, že postup exekučného súdu, keď rozhodol o žiadosti súdneho exekútora\no udelenie poverenia dňa 25. 01. 2011, bezprostredne po doručení opraveného návrhu na vykonanie\nexekúcie súdnym exekútorom, čo bolo dňa 06. 12. 2010, bol v súlade so zákonom a uvedenú lehotu\nsúd považoval za primeranú závažnosti veci.\nSúd prvého stupňa jasne, logicky a vecne správne odôvodnil aj svoj záver prečo tak rozhodol a vysvetlil\nrozdiel právneho stavu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v čase rozhodovania v prípade, ak\n\nexekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Tvrdenie odvolateľa o tom, že o žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd rozhodol s omeškaním nebolo preukázané. Lehota\nuvedená v ust. § 44 ods. 2 EP je procesnou lehotou a zákon nestanovuje sankciu za jej nedodržanie.\nOdvolací súd poukazuje na  rozhodnutia Ústavného súdu SR č.  II ÚS 471/2012, I ÚS 86/02,\nktorý konštatoval, že nedodržanie  lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia nemožno\nautomaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania s dopadom na tvrdenie\nnavrhovateľa, že nesprávny úradný postup bol v konaní preukázaný nedodržaním zákonom stanovenej\nlehoty pre rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Je potrebné uviesť, že\nÚstavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti\nsťažností odvolateľa v týchto veciach (zastavenie exekúcie) a akceptoval právne závery všeobecných\nsúdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, lebo rozhodcovský rozsudok (notárska zápisnica),\nna podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté) neboli z rôznych dôvodov spôsobilým\nexekučným titulom na vedenia exekúcie (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. III. 148/2014).\n\nPokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľa, odvolací súd je toho názoru, že sú uvedené iba vo všeobecnej\nrovine bez konkrétnej špecifikácii, ako mal súd rozhodnúť o jeho žalobe, teda ako mal po právnej stránke\nposúdiť jeho uplatnený nárok, čo neurobil a pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že súd žalobu zamietol na základe\núpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že súd interpretoval hmotné právo\nplatné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou\nhmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom,\nčo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, teda že súd založil svoje rozhodnutie na\nneprípustnej interpretácii, odvolací súd dospel k záveru, že táto skutočnosť z rozhodnutia súdu prvého\nstupňa nevyplýva. Potom ak nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), nemal dôvod zaoberať sa ďalšími\nnámietkami odvolateľa, ani ďalšími atribútmi vzniku škody (štyri zákonné podmienky) a nemajetkovej\nujmy uplatnenej odvolateľom podanou žalobou.\n\nZo spisu nevyplýva, že by v exekučnej veci Okresného súdu Levice sp. zn. 10Er/254/2010 došlo k\nsťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, kedy by\nprieťahy v konaní boli konštatované. Správne uviedol, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSR, je kompetentný iba Ústavný súd SR a nie všeobecný súd v zmysle nálezu I. ÚS 41/02.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky  judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na\nsúdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné\nsúdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá\núčastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania\nimplikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných\nprostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu,\nz Ústavy SR, ani  Dohovoru nemožno vyvodzovať, že súdy sa musia zaoberať' zvlášť každým bodom,\nktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis\nmutandis I. ÚS 56/01). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad\nGarcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý\nargument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,\nktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri\npotvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie\nodôvodnenia súdu nižšieho stupňa.\n\nSúd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS\n241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu\npri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa\nvýrok rozhodnutia zakladá.\n\nPri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že\nvšetky otázky všeobecne namietané odvolateľom  v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.\nOdvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého\nstupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa\nv plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR ( pozri napr.\nrozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).\n\nS poukazom na vyššie uvedený záver sudu prvého stupňa, ktorý urobil a ustál vo svojom rozhodnutí,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Z týchto\ndôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku tak, že rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\n\nK druhému výroku tohto rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa dňa             14. 07.\n2014 vydal uznesenie č. k. 7C/345/2012-90, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote 3 dní\nod právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- eur podľa položky č. 7\npísm. a/, Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a zároveň navrhovateľa poučil, že\nak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.\n\nProti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom\nstanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ani žiadne\nskutkové a právne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto\ndefinície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie\nďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka\nsúdnych poplatkov. Konštatoval, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhovateľ nemôže byť\nvyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne\nkonania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa\nsúdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie\nvýšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy“. Zdôraznil, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník\nsúdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania\nvoči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom. Namietal, že poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore so zák.\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov\nv prípade, keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho\npoplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie\ncitovaným zákonom  ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo\nstrany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR, ale rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR,\npodľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri\nzachovaní základných práv a slobôd. Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca\nzák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov, v zmysle ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do  30. 09. 2012 sa vyberajú\npoplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V\ndanom prípade bola žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák.\nč. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995\nZ. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012.\nPodľa ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov v znení neskorších predpisov platom do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nod poplatku vecne oslobodené. Zároveň poukázal na to, že Okresný súd Komárno a Okresný súd\nRimavská Sobota pristúpili k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za podané\nodvolanie podľa položky 7a (uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod\nsp. zn. 8C 842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 03. 01. 2014  v konaní pod\n\nsp. zn. 16C/174/2012). Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd jeho\nodvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil bez náhrady a\nak tento postup prvostupňový súd nevyužije, aby napadnuté uznesenie/výzvu v celom rozsahu zrušil\nbez náhrady.\n\nOdvolací súd odvolaniu navrhovateľa nevyhovel z dôvodu, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé\núkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a\nprokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí\nprílohu zákona č. 71/1992 Zb. Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených\nso súdnym konaním zo strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,\nak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto\npodal odvolanie. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na\nvykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Sadzba poplatku\nje uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku\nustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa\nvyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď\nnavrhovateľovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7 písm. a/ Sadzobníka súdnych\npoplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. za odvolanie zo dňa 10. 06. 2014 podané\nproti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd\nkonštatuje, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia § 4\nods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od poplatku, avšak od 01. 10. 2012 bolo predmetné\nustanovenie zrušené. Keďže odvolacie konanie v danej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 10.\n06. 2014), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 11. 06. 2014, nemožno na odvolacie konanie\naplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 09. 2012 (v\nzmysle prechodného ustanovenia § 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb.\no súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinné v čase začatia odvolacieho konania.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku\nvýrokovej časti tohto rozsudku a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa                    14. 07. 2014 č. k.\n7C/345/2019-90 podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.\n\nÚspešný žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil (nepodal návrh), a preto mu  odvolací súd\npodľa § 224 ods. 1 v spojení s §151 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.\n\nO veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/345/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cfc727f9-81cb-400d-9163-304e3df290b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 268, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfc727f9-81cb-400d-9163-304e3df290b6"}, {"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:91cac346-369a-45fd-b970-b8eab61e9a15", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91cac346-369a-45fd-b970-b8eab61e9a15"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "9f19c095-0a5e-4281-810d-4835a3b093d8:64ed3f8d-242d-4d97-bce3-60098a1855ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/254/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/254/2010 z 19. 9. 2012", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f19c095-0a5e-4281-810d-4835a3b093d8:64ed3f8d-242d-4d97-bce3-60098a1855ea"}], "citovane_v": [{"guid": "19288c3b-6339-4626-b5a4-f5c85ad8e399:dc9ff0f0-e098-40b9-9cfa-0cfb24d7f982", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613206011.2", "spisova_znacka": "3Co/561/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/561/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613206011.2"}]}