{"guid": "b0a3daaf-809b-48c8-8863-ec70249c7c5f:d2ded879-6d88-4905-a1c6-3f9be1ff90af", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3", "spisova_znacka": "23Sp/18/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/18/2014 z 12. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. júna 2016, sp. zn. 23Sp/18/2014, ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3", "identifikacne_cislo": "4014200192", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2016-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/503-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2ded879-6d88-4905-a1c6-3f9be1ff90af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200192
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200192.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A. B., bytom Z. XXX, zastúpená In Medias Res s. r.
o., advokátska kancelária Trnava, Sladovnícka 13, zastúpená JUDr. Ing. Pavlom Korytárom, konateľom,
advokátom, proti odporcovi: Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor, Senný trh 4, Komárno,
o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 30. 12. 2013, č. OU-KN-PLO-2013/00013/7, samosudkyňou JUDr.
Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  potvrdzuje rozhodnutie odporcu č.  OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2013/00013/7 zo dňa 30. 12. 2013, odporca nepriznal navrhovateľke právo
navrátenie vlastníctva k pozemkom v kat. území Čalovec zapísané v PKV č. XXX parc. č. XXX/X roľa
o výmere 20911m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 11320m2, parc. č. XXX/X  lúka o výmere 25030m2,
parc. č. XXX/XX pasienok o výmere 25365m2, parc. č. XXX/X roľa o výmere 21800m2, parc. č. XXX/XX
roľa o výmere 26170m2, parc. č. XXX/X lúka o výmere 2300m2 z dôvodu, že navrhovateľka A. B., rod.
G., nar. XX. XX. XXXX bytom Z. XXX nespĺňa podmienky podľa § 2 zákona.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 05. 11. 2004 uplatnila reštitučný nárok
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území L. po pôvodných vlastníkoch K.. a manželka
A., rod. I. (rodičia manžela). V žiadosti navrhovateľka uviedla, že nehnuteľnosti boli pridelené v II.
pozemkovej reforme manželovým rodičom: K. B. a manželka A., rod. I. a pozemky v r. 1949 museli
opustiť, nakoľko začali vznikať JRD, ktoré pridelenú pôdu začali obrábať.

Správny orgán po získaní všetkých relevantných dokladov a listín od navrhovateľky a príslušných
orgánov a po ich preštudovaní dospel k záveru, že navrhovateľka nie je oprávnenou osobou podľa § 2
zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré si môžu uplatniť nárok. Z písomného  nároku doručeného správnemu
orgánu nevyplýva, že by navrhovateľka konala v mene niekoho iného. Zo žiadneho ustanovenia
právnych predpisov, upravujúcich zastupovanie, nemožno vyvodiť ako podmienku platnosti plnej moci
jej preukázanie tretej osobe. Rozhodujúca je jej objektívna existencia, čo znamená, že z prejavu
splnomocnenca musí vyplýva, že právny úkon robí v mene splnomocniteľa na základe plnej moci. Nie je
na prekážku, resp. vadu právneho úkonu, ak súčasne s týmto úkonom nepredloží plnú moc. Z písomného
prejavu navrhovateľky vôbec nevyplýva, že by konala v mene niekoho iného. Splnomocnenie, ktoré
predložila v priebehu správneho konania a bolo doručené správnemu orgánu dňa 12. 12. 2013 bolo
podpísané dňa 25. 03. 2003, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z., ktorý bol účinný od
01. 01. 2004. V tom čase ešte tento zákon neexistoval. Toto splnomocnenie je určené na prejednanie
dedičstva po neb. manželovi žiadateľky P. B., ktorý zomrel dňa 06. 10. 2002. Dedičstvo po ňom bolo



prejednané v konaní D 1382/02 dňa 25. 03. 2003 u notárky JUDr. Ľudmily Kutišovej. Správny orgán toto
splnomocnenie pre reštitučný nárok neuznal.

Proti tomuto rozhodnutiu  podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom  uviedla,
že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože na všetky výzvy správneho orgánu reagovala  a doplnila všetky
požadované doklady. Správny orgán dobre vedel, že koná v mene svojich detí a nesúhlasí s tým, aby
postupom správneho orgánu ona ako účastníčka konania a jej deti utrpeli ujmu.

V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť,
pretože  zákon č. 503/2003 Z. z. v ustanovení § 2 taxatívnym spôsobom upravuje, kto je oprávnenou
osobou na navrátenie vlastníctva, alebo priznania práva na náhradu za pozemky v zmysle ustanovenia
reštitučného zákona.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. 23Sp/18/2014-22 zo dňa 31. 03. 2014 potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu.

Navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu, podala odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom
poukazovala na to, že v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. spĺňa  podmienku oprávnenej
osoby, pretože je manželkou oprávnenej osoby, a táto podmienka je splnená. Poukázal aj na Nález ÚS
SR sp. zn. I ÚS 123/2010-48 zo dňa 30. 06. 2010, ktorý vyslovil, že výklad ustanovenia § 2 zákona
č. 503/2003 Z. z. treba hodnotiť výrazom zjavného a neodôvodneného, či nespravodlivého vybočenia
excesu zo štandardného výkladu, ktorý je v súdnej praxi rešpektovaný, resp. je v rozpore zo všeobecne
uznávanými zásadami spravodlivosti. Aj je k dispozícii viac príkladov práv ej normy, je potrebný voliť ten,
ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho ktorého základného práva, či slobody. Z citovaného
zákonného ustanovenia § 2 ods. 2 možno teda vyvodil len to, že oprávnenými osobami sú všetky
osoby v tomto ustanovení uvedené, ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú
osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom
poradí, alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, než jedna z nich, môže si uplatniť nárok len v
pomere k počtu tých osôb ak tieto osoby, alebo osoby v prednejšom poradí, svoj nárok neuplatnili, a
preto ich právo zaniklo. Tento zákon neobsahuje žiadne pravidlo, ktoré by eliminovalo nárok oprávnenej
osoby v niektorej zo skupín, či v rámci jednej skupiny ak tento nárok neuplatnili osoby uvedené v
prednejšom poradí, či aj iné osoby v tom istom poradí. Navrhovateľka je osoba rovnocenne zahrnutá
do okruhu oprávnených osôb a súd a ani žalovaný nevysvetlil, v čom spočíva nedostatok oprávnenia -
aktívnej legitimácie. V danom prípade súd v odôvodnení rozsudku riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie
a svojim postupom odňal možnosť navrhovateľke konať pred súdom. Taktiež poukázal na to, že súd sa
dostatočne nevysporiadal aj s plnomocenstvom navrhovateľky od jej detí zo dňa 25. 03. 2003. Správny
orgán poukazoval na to, že toto splnomocnenie  je podpísané ešte pred účinnosťou zákona č. 503/2003
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až od 01. 01. 2004.

Najvyšší súd SR uznesením 3Sžr/73/2014-47 zo dňa 01. 07. 2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Nitre a vec vrátil na nové konanie. Najvyšší súd SR sa stotožnil s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa
nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu, pretože tento v preskúmavacom konaní nevyhodnotil
zistené skutočnosti tak, aby zodpovedali zákonu a v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal s námietkou
vo vzťahu k predloženému plnomocenstvu z 25. 03. 2003, ktoré správny orgán pre reštitučný nárok
neuznal.

Prostredníctvom dožiadaného súdu v Považskej Bystrici bola vypočutá navrhovateľka, ktorá poukázala
na to, že správny orgán nesprávne vyhodnotil plnú moc, ktorá bola predložená, nedostatočne vec právne
posúdil a plnomocenstvo bolo podpísané v čase, keď už mala vedomosť o reštitučnom zákone.

Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal aby súd zrušil
rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko
správny orgán správne aplikoval ustanovenia § 503/2003 Z. z.  v preskúmavanom rozhodnutí.



Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.
s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
nie je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,
b/ lesný fond.

Podľa  § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,
alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak  bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti  pozemku, na ktorú  sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1,  právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3.  Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu  posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu  ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 05. 11. 2004
žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. území L. po
pôvodných vlastníkoch K. B. a manželke A., rod. I., ktorým  bola pôda pridelená na základe výmeru č.
3264/48-11 zo dňa 14. 05. 1948.

Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou  je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona
71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona.  Správny orgán je viazaný  zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať



v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu  záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán zaoberal splneniu podmienky § 2  ods. 2 zákona č. 503/2003
Z. z., teda skutočnosti, či navrhovateľka je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva v zmysle
reštitučného zákona.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka dňa 03. 11.
2004 si uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva v kat. území Obce L. po pôvodnom vlastníkovi I. W.,
rod. A. a konkrétne uviedla vložku 306 a parcelné čísla nehnuteľností. Svoju žiadosť odôvodnila ďalej
tým, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené v druhej pozemkovej reforme manželovým rodičom K.
B. a manželke A., rod. I.. V r. 1949 museli nehnuteľnosti opustiť, nakoľko sa začalo zakladať JRD a
pridelenú pôdu začalo užívať a obrábať. Keďže rodičia manžela i manžel zomreli pred rokom 2004
ako oprávnená osoba si uplatňuje vyššie uvedený nárok. Zo žiadosti je zrejmé, že navrhovateľka sa
označila za oprávnenú osobu a neuviedla v žiadosti, že existuje splnomocnenie, na základe ktorého
je splnomocnená zastupovať svoje deti v reštitučnom nároku. Správny orgán na základe takto podanej
žiadosti konal s navrhovateľkou a vyžadoval o nej predloženie všetkých podkladov pre rozhodnutie. Z
predložených dedičských rozhodnutí po neb. P. B. č. D XXX/XX zo dňa    21. 11. 1974 prebral dedičstvo
po nebohom preberá syn poručiteľa P. B., nar.      XX. XX. XXXX manžel navrhovateľky a na základe
osvedčenia o dedičstve A. B., rod. I. č. D XXX/XXXX zo dňa 11. 10. 2001 nadobúda majetok syn
poručiteľky P. B.. P. B. zomrel dňa 06. 10. 2002 a na základe osvedčenia o dedičstve č. D XXXX/XX zo
dňa 25. 03. 2003 nadobudla do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti kat. území L. manželka A. B.
Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona, si môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo inú právnickú osobu v tomto období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990.

Podľa ods. 2, osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zomrela pred uplynutím uvedenej lehoty v
ustanovení § 5, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby uvedené  v poradí:
a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak  bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti  pozemku, na ktorú  sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Oprávnenými osobami boli manželia K. B. a manželka A., rod. I., ktorým predmetné nehnuteľnosti boli
pridelené výmerom č. 3264/48-11 zo dňa   14. 05. 1948. Keďže títo zomreli pred účinnosťou zákona č.
503/2003 Z. z., oprávneným sa stali podľa § 2 ods. 2 písm. c/ deti a manžel uvedenej osoby v ods. 1
všetci rovnakým dielom. Keďže dieťa oprávnený P. B. zomrel dňa 06. 10. 2002, tiež pred účinnosťou
zákona, sú  na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Navrhovateľka A. B. v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2
ods. 2 písm. c/.

Krajský súd vyhodnotil uplatnený písomný nárok navrhovateľky tak, že ho podáva v svojom mene,
nekoná za nikoho iného, pretože v tomto podaní neuvádza ani mená svojich detí ani existenciu
splnomocnenia zo dňa 25. 03. 2003. Toto splnomocnenie bolo predložené správnemu orgánu až po
vydaní rozhodnutia dňa 30. 12. 2013, resp. v súdnom konaní.

Zákon č. 503/2003 Z. z. je špeciálnym zákonom, ktorý taxatívne uvádza poradie oprávnených osôb
a keďže navrhovateľka nesplnila ani jednu podmienku uvedenú v tomto ustanovení, správne správny
orgán rozhodol tak, že jej nenavrátil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa tohto zákona.



Správny orgán pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutočný stav veci, konal v súčinnosti
s navrhovateľkou, ktorá predkladala potrebné podklady a v priebehu celého správneho konania
nepredložila splnomocnenie a ani neoznámila správnemu orgánu, že by konala v mene svojich detí.

Súd má za to zo strany správneho orgánu nedošlo k pochybeniu pri rozhodovaní a tento správne
aplikoval ustanovenia zákona č. 503/2003 Z. z.

Keďže navrhovateľka nespĺňa podmienky oprávnenej osoby o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
podľa  § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q
ods. 3 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu
na NS SR v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom  sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 123/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2010 z 30. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-30", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a40b93d7-5350-4663-b03e-604a4c584ae3"}], "citovane_v": []}