Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/60/2014 z 3. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 3. apríla 2016, sp. zn. 19Sp/60/2014, ECLI:SK:KSNR:2016:4014200664.3 Krajský súd Nitra | 19Sp/60/2014 | ECLI:SK:KSNR:2016:4014200664.3 | 2016-04-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab7d9ff4-18ce-4fb8-9600-e21d0b882be8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200664.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sp/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200664
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200664.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. O., Z. XX, Z., 2/ F. F., J. XXX/XX, E., 3/ A. F.,
J. XX, E., 4/ P. V., J. XXX/XX, E., 5/ F. F., J. XX, E., zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom,
Farská 40, Nitra, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, Pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69,
Nitra, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č. OÚ-NR-PLO-2014/004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05.
2014, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou,

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. OÚ-NR-PLO-2014/004829-850/04-R-II. zo dňa 09.
05. 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vracia odporkyni na nové konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia 2.281,50 eur na účet
právneho zástupcu vedený v ČSOB a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán rozhodnutím uvedením vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v konaní podľa § 46 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako správny orgán príslušný podľa
§ 5 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných
pozemkových úradoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v konaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003
Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov (ďalej ako "zákon č. 503/2003 Z. z.") rozhodol vo veci oprávnených osôb
podľa § 2 ods. 2, písm. c/ zákona č. 503/2003 Z. z.:

1/ T. O.
2/ F. F.
3/ neb. F. F. (zomrel dňa XX. XX. XXXX) dedičov a/ A. F., b/ P. V., c/ F. F. tak, že oprávnené osoby
nespĺňajú podmienky ustanovenia reštitučného zákona podľa § 2 ods. 1 a § 3 zákona č. 503/2003
Z. z. a z toho dôvodu sa im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. E. tak, ako boli
zapísané vo Výmere č. 2944/48 - 22 zo dňa 14. 05. 1948 na

___________________________________________________________________________

PK vl. parc. č. kultúra celková výmera v m2
___________________________________________________________________________
452 1375 roľa 19920
1359/5 roľa 35000



v prislúchajúcom vlastníckom podiele 1/1.
___________________________________________________________________________

Nepriznaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie nemajú oprávnené osoby právo
na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že oprávnené osoby si uplatnili na bývalom Obvodnom
pozemkovom úrade v Nitre dňa 22. 12. 2004 reštitučný nárok v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. na
nehnuteľnosti v kat. úz. E. na PK vložke č. XXX, prídelová parc. č. 1375A137 - roľa vo výmere 19920 m2
a prídelová parc. č. XXXX/X - roľa vo výmere 35000 m2 a to prostredníctvom splnomocneného zástupcu
Mgr. Štefana Slováčika splnomocnením zo dňa 01. 12. 2004 priloženým k uplatnenému nároku.
Oprávnené osoby neskôr dňa 06. 08. 2007 správnemu orgánu oznámili ukončenie zastupovania Mgr.
Štefanom Slováčikom. F. F. a F. F. dňa 24. 08. 2007 splnomocnili na zastupovanie v predmetnej právnej
veci svoju sestru T. O.. Následne splnomocnením zo dňa 25. 09. 2008 T. O. a F. F. splnomocnili na
zastupovanie advokáta JUDr. Pavla Gráčika. Vo veci uplatneného reštitučného nároku správny orgán
vydal prvé rozhodnutie dňa 10. 09. 2008 pod č. 2008/00262-850/04-R-I. Na základe podaného odvolania
oprávnených osôb zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.
zn. 19Sp/200/2008 zo dňa 12. 01. 2009 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd uložil správnemu orgánu povinnosť, ujasniť si, k akým pozemkom
si navrhovatelia uplatnili reštitučný nárok, nakoľko v prípade ak je nárok uplatnený k parc. č. 1339/5, ako
to vyplýva z podania navrhovateľov zo dňa 22. 12. 2004, nie je možné rozhodovať o parc. č. 1359/5.
Ďalej si pozemkový úrad mal ustáliť, či a na základe čoho predchodcovia navrhovateľov nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok. V prípade nepreukázania
nadobudnutia vlastníckeho práva predchodcami žiadateľov, nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo
prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov uvedených v § 3 ods. 1
zákona č. 503/2003 Z. z.

Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Nitre viazaný právnym názorom súdu vydal dňa 10. 11. 2009
rozhodnutie o prerušení konania č. 2009/00114-850/04-R-b, v ktorom vyzval reštituentov na odstránenie
nedostatkov podania a to žiadal doložiť doklad o vlastníctve pozemkov v čase ich prechodu na štát
(originál pozemkovo-knižnej vložky č. 452), výpis z Pozemkovej knihy zo Správy katastra v zmysle ich
uplatneného nároku a doklad o vlastníctve v zmysle odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu. Dňa 14.
12. 2009 boli správnemu orgánu doručené doklady, ktorými splnomocnený zástupca podľa jeho názoru
odstránil nedostatky podania, nepriložil však žiadne uvedené prílohy. Požadovaná PK vložka č. 452
bola správnemu orgánu doručená dodatočne dňa 07. 02. 2012.

Správny orgán v ďalšom konaní skúmal, či predmetom riešenia reštitučného nároku boli pozemky
uvedené podľa uplatneného nároku na PK vložku č. XXX parc. č. 1375A137 - roľa vo výmere
19920 m2 a 1339/5 - roľa vo výmere 35000 m2, alebo parc. č. XXXX - roľa o výmere 19920
m2 a 1359/5 - roľa vo výmere 35000 m2 tak, ako to správny orgán uviedol v prvom rozhodnutí
poznamenajúc, že pri písaní uplatneného nároku žiadateľmi došlo z ich strany evidentne k pochybeniu
a zlému odčítaniu čísla parcely z výmeru, nakoľko išlo o zle čitateľný výtlačok. Na základe pôvodnej
PK vložky č. XXX nebolo technicky ani právne možné posudzovať, či číslo pozemkovo-knižnej parcely
je totožné s prídelovom parcelou vytvorenou v rámci prídelového konania, preto sa aj identifikácia
parciel technicky nedáva vyhotovovať na pozemkovo-knižnú vložku, ale na predloženú prídelovú listinu,
ktorá vychádza z grafického prídelového plánu. K ustáleniu a určeniu správneho čísla prídelovej
parcely na číslo 1359/5 došlo už v priebehu prvého konania správnym orgánom, a to na základe
skúmania získaných archívnych dokladov a listín preukazujúcich spojenie pridelených pozemkov s
právnymi predchodcami. Rozhodnutia a zápisnice, v ktorých boli mená F. T. s manželkou T. rod.
L. a predmetné pozemky stotožnené a dané do jednej súvislosti s Výmerom č. 2944/448-22 zo dňa
14. 05. 1948. Na základe uvedeného správny orgán ustálil, že predmetom riešenia reštitučného
nároku sú parcely tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a ktoré boli predmetom
prídelového pokračovania. K ďalšej námietke krajského súdu týkajúcej sa otázky, či a na základe čoho
predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým si navrhovatelia
uplatnili reštitučný nárok, správny orgán uviedol, že existenciu platného výmeru popiera samotný fakt, že
navrhovateľmi predložená listina, ale aj vyžiadaná listina z archívov označená ako Výmer č. 2944/48-22
zo dňa 14. 05. 1948 neobsahuje pečiatku orgánu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej



reformy v Bratislave a taktiež ani podpis príslušného povereníka. Na to, aby uvedená listina bola
právnym podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, bolo potrebné, aby táto obsahovala
všetky náležitosti vkladuschopnej listiny. Na druhej strane sa však správny orgán musel vysporiadať
s existenciou druhotných dokladov, z ktorých je preukázané, že existuje rozhodnutie č. 9034/1957
zo dňa 12. 12. 1957, na základe ktorého došlo k zrušeniu výmeru Odborom poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre. Ďalej podľa Úradnej správy zo dňa 14. 05. 1954 vo
veci zistenia pridelených nehnuteľností, živého mŕtveho inventáru z konfiškátu bol urobený sumár
pridelených nehnuteľností v určitej sume, ktorú mali prídelcovia zaplatiť. Táto bola určená vo výške
42.331,- Kčs. Podľa tejto správy však zaplatili 4.175,- Kčs. Tieto druhotné doklady a skutočnosť,
že vtedajšia "moc" jednala s týmito ľuďmi ako s prídelcami a vlastníkmi svedčia o tom, že výmer
o vlastníctve pôdy na uvedené parcely bol platne vydaný. V neposlednom rade sa správny orgán
musel vysporiadať so skutočnosťou týkajúcou sa vzdania sa tohto prídelu a ponechanie si presne
špecifikovaných nehnuteľností, ktoré boli súčasťou prídelu. V tejto súvislosti správny orgán zobral do
úvahy skutočnosť, že na komisii pozostávajúcej zo zástupcov KNV, JNV, MNV, JRD a MOKSS dňa
04. 03. 1953 sa rozhodlo, aby sa nehnuteľnosti uvedené v úradnej správe a zápisnici z uvedeného
zasadania, presunuli v konečnom prídelovom pláne z doterajšieho vlastníka (F. s manželkou) na JRD
III. typu, na základe čoho sa mená právnych predchodcov navrhovateľov už nenachádzajú v konečnom
prídelovom pláne. Zo spisového materiálu je preukázané, že T. F. bol vtedy aktívnym členom JRD,
pričom dňa 01. 09. 1953 menovaný z JRD vystúpil so živým a mŕtvym inventárom. Na základe týchto
skutočností bolo vydané už spomínané rozhodnutie o zrušení Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 12.
12. 1957. Boli v ňom zosumarizované pozemky, ktorých sa bývalý vlastník a manželka vzdali, ako aj
pozemky, ktoré si menovaný ponechal vrátane živého a mŕtveho inventára. Pri odchode z družstva mu
bola vypustená orná pôda, pridelená výmerom, ktorú však odmietol prevziať, až na stavebný pozemok
parc. č. 1356/6 vo výmere 1514 m2 a roľu na parc. č. XXXX/X vo výmere 4907 m2. Rozhodnutie
bolo zaslané aj T. F. a manželke s poučením o možnosti odvolania do 15 dní. V dostupných archívnych
dokladoch, ktoré boli správnym orgánom vyžiadané, sa listiny preukazujúce, či došlo k odvolaniu
voči uvedenému rozhodnutiu, nenachádzajú. Na základe týchto skutočností mal správny orgán za
preukázané, že T. F. s manželkou T. sa vedome a dobrovoľne prídelu vzdali, a došlo tak k zrušeniu
prídelu v lehote do 10 rokov od jeho pridelenia. Mal taktiež z dostupných archívnych materiálov za
preukázané, že prídelcovia nemali záujem o pridelenú pôdu a po vystúpení z JRD si ponechali iba
stavebný pozemok parc. č. 1356/6 vo výmere 1514 m2 a roľu na parc. č. 1339/1 vo výmere 4907 m2.
V tejto súvislosti správny orgán konštatoval, že vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov zaniklo
právoplatným zrušením výmeru a teda následne ani nemožno konštatovať, že by ich vlastníctvo prešlo
v rozhodnom období na štát jedným z reštitučných titulov uvedených v § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z. z.

Správny orgán listom zo dňa 01. 10. 2012 vyzval všetkých účastníkov správneho konania podľa § 33 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa k pripravovanému rozhodnutiu
a k jeho zneniu vyjadrili, prípadne predložili správnemu orgánu návrhy a námietky. Na výzvu správneho
orgánu reagovala p. O., ktorá oznámila, že jej brat, t. j. navrhovateľ F. F., dňa XX. XX. XXXX zomrel. Na
základe uvedeného oznámenia správny orgán žiadal o predloženie dedičského rozhodnutia úmrtného
listu k zisteniu okruhu dedičov po zomrelom účastníkovi správneho konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom odvolanie,
ktoré odôvodnili tým, že popísali priebeh správneho konania a konštatovania správneho orgánu a
konštatovali, že k právoplatnému zrušeniu výmeru nemohlo platne dôjsť, nakoľko je konštatované,
že T. F. si ponechal časť z pridelených nehnuteľností. Zo znenia v spise obsiahnutých dokumentov
správneho orgánu nevyplýva, že by došlo len k čiastočnému zrušeniu výmeru, čo by malo byť
konštatované resp. minimálne preukázané zo strany Pozemkového a lesného odboru OÚ Nitra. Medzi
závermi ustálenými správnym orgánom sú zjavné nezrovnalosti. Ďalej sú presvedčení, že vtedajšia
právna úprava nepočítala s možnosťou zrušenia výmeru. Neexistuje jediné zákonné ustanovenie,
ktoré by umožňovalo zrušiť platný výmer o vlastníctve vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy a už vôbec nie Odborom poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva, Rady
ONV najmä spojitosť s konštatovaním uvedeným na str. 5 napadnutého rozhodnutia, že došlo k
zrušeniu prídelu v lehote do 10 rokov od jeho pridelenia. Pozemkový a lesný odbor OÚ Nitra si
s najväčšou pravdepodobnosťou pod pojmom zrušenie vysvetľuje odňatie prídelu, ktoré bolo možné
vykonať postupom podľa § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa. Znamená to, že zrušenie prídelu nebolo možné a jediný spôsobom, ako bolo



možné rozhodnúť s účinkami spôsobujúcimi zbavenie prídelcu vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré mu boli platným výmerom pridelené, bolo ich odňatie a pridelenie inej osobe, ktorá spĺňala
podmienky stanovené zákonom. Zároveň však museli byť splnené podmienky pre odňatie pridelených
nehnuteľností, ktorými bolo vypočutie miestnej organizácie Jednotného zväzu Slovenských roľníkov
a okresného národného výboru. V neposlednom rade však z citovaného uznesenia vyplýva, že
jediným orgánom, ktorý bol oprávnený platne rozhodnúť o odňatí pridelených nehnuteľností bolo
Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
je preto potrebné vyhodnotiť rozhodnutie Odboru Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady
ONV v Nitre zo dňa 12. 12. 1957, č. 9034/1957, ako rozhodnutie o odňatí pridelených pozemkov.
Ak si súd na základe vyššie uvedenej argumentácie vyhodnotí uvádzané rozhodnutie, ktorým malo
dôjsť k zrušeniu prídelu ako rozhodnutie o odňatí prideleného majetku vydané podľa citovaného ust.
§ 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. považuje za potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť,
že toto rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý nebol oprávnený na vydávanie takýchto rozhodnutí,
nakoľko znenie citovaného ustanovenia uvádza presný taxatívny výpočet orgánov, resp. jediného
orgánu, oprávneného na vydávanie rozhodnutí o odňatí prideleného majetku, ktorým je Povereníctvo
SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Takéto rozhodnutie preto nemohlo vyvolať právne
účinky a nevznikol tým žiadny právny dôvod na odňatie prideleného majetku, inými slovami, jedná sa
o nulitný právny akt. V uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 26. 08. 2009 sp.
zn. 6Sžo/277/2008. Po analýze uvádzaného rozhodnutia konštatoval, že pre toto konanie je dokonca
irelevantné, či T. nechcel prevziať ornú pôdu pridelenú mu na základe výmeru č. 2944/48-22 zo dňa
14. 05. 1948, prípadne, že sa jej spolu so svojou manželkou dobrovoľne vzdali, nakoľko vlastníctvo
prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru. Túto skutočnosť potvrdzuje ust.
§ 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. n. o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. Znamená to, že dňom
vydania výmeru nadobudol T. F. spolu so svojou manželkou vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam
a doteraz nebolo vydané jediné rozhodnutie orgánom na to oprávneným, ktorým by došlo k platnému
odňatiu prideleného majetku. Neexistuje preto žiadne vysvetlenie, avšak ak by predsa len odvolací súd
považoval rozhodnutie Odboru Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre zo dňa
12. 12. 1957 č. 9034/1957, ktorým malo dôjsť k zrušeniu výmeru, za rozhodnutie významovo odlišné od
rozhodnutia o odňatí prideleného majetku podľa § 23 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. považoval
za potrebné uviesť, že nenachádzajú žiadnu oporu vo vtedajších zákonoch pre ustálenie záveru o
oprávnení uvedeného odboru na vydanie rozhodnutia, ktorým by sa zrušil výmer o vlastníctve pôdy.
Znamená to, že odbor aj v prípade ak by bolo rozhodnutie, ktorým došlo k zrušeniu výmeru samostatným
rozhodnutím, odlišným od rozhodnutia o odňatí výmeru, nebol oprávnený vydať rozhodnutie, ktoré
by vyvolávalo takéto účinky. Odvolatelia sú presvedčení, že sú jednoznačne naplnené predpoklady
uvedené v ust. § 2 ods. 1 a § 3 zák. č. 503/2003 Z. z., to znamená predpoklady na to, aby im bolo
navrátené vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. Lužianky tak, ako boli zapísané vo Výmere o vlastníctve
pôdy č. 2944/48-22 zo dňa 14. 05. 1948 na PK vložke č. 452 ako parc. č. 1375, kultúra: roľa o celkovej
výmere 19920 m2 a parc. č. 1359/5, kultúra: roľa o celkovej výmere 35000 m2. Naplnenie nároku na
navrátenie vlastníctva k uvedeným pozemkom vidia konkrétne v tej skutočnosti, že rozhodnutím Odboru
Poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre zo dňa 12. 12. 1957 č. 9034/1957,
ktorým došlo k odňatiu majetku pôvodne prideleného T. F. a jeho manželke, ktoré rozhodnutie bolo týmto
orgánom vydané ako orgánom, ktorý nebol oprávnený na jeho vydanie, došlo k naplneniu predpokladu
ust. § 3 ods. 1, písm. o/ zák. č. 503/2003 Z. z. Fakt, že tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu,
bolo potvrdené jednak konštatovaním uvedeným v úradnej správe zo dňa 14. 05. 1954 a rovnako
to potvrdil aj prechod vlastníctva k predmetným pozemkom z T. a jeho manželky na štát aj správny
orgán na str. 5 napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázali na to, že správny orgán v napadnutom
rozhodnutí uznal platnosť výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948. Ak už raz správny orgán túto
platnosť výmeru potvrdil, nie je možno odkláňať sa od takto vysloveného názoru. Z dôvodu právnej
istoty odvolateľov však pre prípad, že by došlo k ďalšiemu spochybňovaniu platnosti výmeru o vlastníctve
pôdy na základe absencie pečiatky orgánu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave a podpisu príslušného povereníka, poukázali okrem toho na to, že všetky orgány konali s
T. a jeho manželkou ako so skutočnými vlastníkmi a poukázali aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS 346/09 z 27. 04. 2010. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti boli toho názoru,
že je potrebné jednoznačne prihliadnuť na Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 ako na
platný výmer. Odvolaním napadnuté rozhodnutie žiadali zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie.



Navrhovatelia v 1. až 5. rade boli v súdnom konaní zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr.
Pavlom Gráčikom na základe plnej moci zo dňa 16. 06. 2014. Na ústnych pojednávaniach súdu
trvali na podanom odvolaní. Splnomocnený zástupca oprávnených osôb trval na zrušení odvolaním
napadnutého rozhodnutia a na vrátení veci správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov uvedených
v odvolaní. Navrhovateľka v 1. rade súdu potvrdila, že sa pamätá na obdobie, keď bola malé dieťa a
s rodičmi žili a bývali v rodinnom dome, kde bola aj záhrada v Lužiankach. Rodičia v tomto rodinnom
dome aj dožili. Po ich smrti sa dom aj so záhradou zdedil a neskôr ho predali. Pamätá sa aj na obdobie,
keď otec pracoval na roli. Role neskôr rodičom násilím zobrali a zostala im len záhrada. V súvislosti s
predmetom súdneho konania poznamenala, že rodičia mali viac pôdy, než je predmetom reštitučného
nároku. Ostatnú pôdu oprávneným osobám priznali do vlastníctva, ale problémy majú len s dvomi
parcelami. Všetky listiny týkajúce sa reštitučného nároku strážil otec, ktorý v roku 1992 náhle zomrel.
Až v rámci dedičského konania zistili, že nevedeli zdediť ornú pôdu po rodičoch. Navrhovatelia v 2. až 5.
rade sa na súdne pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil ich splnomocnený zástupca. Súd
tak konal v neprítomnosti navrhovateľov v 2. až 5. rade.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu a zhodne aj na ústnom pojednávaní súdu trval na zákonnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Splnomocnená
zástupkyňa zdôraznila, že výmer o pridelení pôdy do vlastníctva právnych predchodcov oprávnených
osôb bol platný. V správnom konaní nebol preukázaný prechod vlastníctva k nehnuteľnostiam bližšie
označeným vo výmere v prídele na štát. Preto správny orgán vec musel posúdiť podľa zák. č. 503/2003
Z. z. a rozhodnúť tak, ako je to uvedené v preskúmavanom rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia
§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľov nemožno vyhovieť.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky
alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a
presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou
nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,



o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom
pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o
niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj
fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy,
a poľnohospodárske družstvá.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak
a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),
b) na pozemku sa nachádza cintorín,
c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,
d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,
e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a
odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,
f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo
g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme,
h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.

V právnej veci opravného prostriedku navrhovateľov proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho
orgánu vo veci navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti rozhodnutia
správneho orgánu mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že reštitučný nárok podľa zák.
č. 503/2003 Z. z. si oprávnené osoby uplatnili v zákonom stanovenej lehote na bývalom Obvodnom
pozemkovom úrade v Nitre.

V právnej veci oprávnených osôb vykonal správny orgán rozsiahle dokazovanie, z ktorého mal za
preukázané, že reštitučný nárok, si oprávnené osoby podali k nehnuteľnostiam v kat. úz. E. zapísaným
na PK vložke č. XXX a to k prídelovej parc. č. 1375A - roľa vo výmere 19920 m2 a k prídelovej parc.
č. XXXX/X - roľa vo výmere 35000 m2.

Účastníci správneho konania v správnom konaní preukázali, že ich právnym predchodcom boli pridelené
nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, t. j. aj iné ako tie, ku ktorým si uplatnili reštitučný nárok.

Správny orgán z vykonaného dokazovania zistil, že parc. č. 1375 a XXXX/X zapísané v PK vložke č.
452 odovzdali právni predchodcovia oprávnených osôb do družstva v čase, kedy sa zakladali Jednotné
roľnícke družstvá III. typu.

Tak, ako to správne posúdil správny orgán, právni predchodcovia oprávnených osôb odovzdali roľu
zapísanú na parc. č. 1375 a č. 1359/5 do zakladajúceho družstva III. typu. Správny orgán túto skutočnosť
konštatoval aj na základe rozsiahleho dokazovania, v ktorom musel po právnej stránke posúdiť doklady
hlavne rozhodnutie č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957, z ktorého mal za preukázané, že Odborom
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre došlo k zrušeniu výmeru č. 2944/48-22
zo dňa 14. 05. 1948.

Z úradnej správy zo dňa 14. 05. 1954 vo veci zistenia pridelených nehnuteľností, živého a mŕtveho
inventáru z konfiškátu bol urobený sumár pridelených nehnuteľností v určitej sume, ktorú mali prídelcovia
zaplatiť. Celková cena bola vyčíslená v sume 42.331,- Kčs. Z vykonaného dokazovania z tejto
listiny však vyplynulo, že prídelcovia zaplatili len časť ceny a to 4.175,- Kčs. Z dôvodu, že nebolo
žiadnymi listinnými dôkazmi preukázateľne zistené, že by prídelcovia zaplatili celú kúpnu cenu, nemohli



tak nadobudnúť ani vlastníctvo k tým prideleným nehnuteľnostiam z konfiškátu, ktoré im boli dané do
užívania. Na zaplatenie ceny pridelených nehnuteľností mali prídelcovia lehotu 10 rokov. Z uvedeného
dôvodu podľa názoru súdu pôvodní prídelcovia, t. j. právni predchodcovia oprávnených osôb nie sú
v zozname vlastníkov nehnuteľností, ktoré boli odovzdané do JRD III. typu, t. j. nenachádzajú sa ani
v konečnom prídelovom pláne. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že bolo vydané
rozhodnutie o zrušení výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 12. 12. 1957, v ktorom boli zosumarizované
pozemky, ktorých sa bývalí vlastník s manželkou vzdali ako aj pozemky, ktoré si títo ponechali vrátane
živého a mŕtveho inventára. Pri odchode z družstva im bola vypustená orná pôda pridelená výmerom,
ktorú odmietli prevziať. Ponechali si stavebný pozemok na parc. č. 1356/6 vo výmere 1514 m2 a roľu
na parc. č. 1339/1 vo výmere 4907 m2. Proti rozhodnutiu sa právni predchodcovia oprávnených osôb
neodvolali. To znamená, že k vzdaniu sa dobrovoľného prídelu a k zrušeniu prídelu došlo v lehote 10
rokov od jeho pridelenia. To znamená, že vlastníctvo pôvodných prídelcov v rozhodnom období neprešlo
na štát. V priebehu správneho a súdneho konania iné právne skutočnosti týkajúce sa posúdenia
prídelovej parc. č. 1375 a č. 1359/5 preukázané neboli napriek tomu, že účastníci správneho a neskôr
súdneho konania majú v týchto právnych veciach, akým je aj prípad navrhovateľov, dôkaznú povinnosť.

Posudzujúc odvolacie dôvody navrhovateľov týkajúce sa právneho posúdenia trvania prídelu
k nehnuteľnostiam súd konštatoval, že napriek tomu, že vlastníctvo prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru, museli byť splnené ďalšie zákonné podmienky potrebné
k tomu, aby vlastníctvo prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam aj trvalo. Takouto podmienkou bolo aj
zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola v predmetnom prípade určená vo výške 42. 331,- Kčs. Správny orgán
z vykonaného dokazovania zistil, že z tejto ceny pôvodní prídelcovia zaplatili len 4.175,- Kčs. Oprávnené
osoby, t. j. navrhovatelia v predmetnom súdnom konaní nepreukázali, že by ich právni predchodcovia
zaplatili celú cenu prídelu.

V konaniach o reštitučnom nároku oprávnených osôb, ktoré sa na správnom orgáne začali v zákonom
stanovenej lehote podľa zák. č. 503/2003 Z. z. oprávnené osoby museli preukázať právne skutočnosti
potrebné k tomu, aby správny orgán mohol posúdiť jednak otázku, či sa môže navrátiť vlastníctvo
k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu podľa § 3 ods. 1, písm. a/ až t/
a ďalej správny orgán na základe vykonaného dokazovania musel posúdiť, či možno vlastníctvo k
pozemkom alebo k jeho častiam navrátiť podľa § 6 ods. 1, písm. a/ až h/ zákona. Pri posudzovaní
týchto právnych skutočností v predmetnom správnom konaní správny orgán podľa názoru súdu vykonal
dostatočné dokazovanie, z ktorého mal náležite za preukázané, že oprávneným osobám resp. ich
právnym predchodcom zostalo zachované vlastnícke právo k časti pridelených nehnuteľností na základe
Výmeru č. 2944/48-22 zo dňa 14. 05. 1948. Úlohou správneho orgánu preto bolo po právnej stránke
posúdiť na základe akých právnych skutočností nastala situácia, za ktorej pôvodní vlastníci prestali
disponovať s nehnuteľnosťami, konkrétne s parc. č. XXXX a XXXX/5 zapísanými v PK vložke č. XXX.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodný vlastník T. s manželkou dňa 01. 09. 1953
vystúpili z JRD so živým a mŕtvym inventárom a následne bolo vydané rozhodnutie o zrušení Výmeru o
vlastníctve pôdy zo dňa 12. 12. 1957, v ktorom boli zosumarizované pozemky, ktorých sa bývalý vlastník
a manželka vzdali ako aj pozemky, ktoré si ponechali vrátane živého a mŕtveho inventára.

Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie
odporcu č. OÚ-NR-PLO-2014/004829-850/04-R-II. zo dňa 09. 05. 2014 ako vecne správne potvrdil
podľa § 250q OSP.

Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 19Sp/60/2014-25 zo dňa 14. 10. 2014 podal odvolanie právny
zástupca navrhovateľov, ktorý uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom Krajského súdu v Nitre,
že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pôvodný vlastník T. s manželkou dňa 01. 09.
1953 vystúpili z JRD so živým a mŕtvym inventárom a následne bolo vydané rozhodnutie o zrušení
výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 12. 12. 1957 s tým, že sa vzdali týchto pozemkov a ponechali
si živý a mŕtvy inventár. Poukazoval na to, že je jednoznačne preukázané, že na základe výmeru
o vlastníctve pôdy zo dňa 14. 05. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave sa stali vlastníkmi pôdohospodárskych nehnuteľností v kat. území V. - A. v celkovej
výmere 8.44.80ha, ktoré sú označené na čl. 3 odvolania. Platnosť výmeru tak ako správny orgán ani
súd I. stupňa nenamietal. Keďže nedošlo k spochybňovaniu platnosti tohto výmeru, bol považovaný
za platný. Deň vydania platného výmeru je preto potrebné považovať za deň nadobudnutia vlastníctva
k prideleným pôdohospodárskym nehnuteľnostiam. Právny zástupca navrhovateľov poukazoval na



nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť rozsudku krajského súdu, pretože ak súd tvrdí, že neboli
splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva k prideleným nehnuteľnostiam, mal v rozsudku uviesť
konkrétne ustanovenia, z ktorých takéto povinnosti vyplývali a na základe čoho mal za preukázané, že
tieto podmienky neboli splnené.

Z rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, akými právnymi normami sa riadil pri právnom posúdení veci.
Tvrdenie súdu, že na zaplatenie ceny pridelených nehnuteľností mali prídelcovia lehotu 10 rokov nie je
upravená v žiadnom z vtedajších zákonov, a preto nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď v odôvodnení
uviedol túto skutočnosť.

Krajský súd sa nezaoberal navrhovateľmi uplatnenou argumentáciou týkajúcej sa neplatnosti, resp.
nulity, rozhodnutia odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre zo dňa
12. 12. 1957, ktorým malo dôjsť k zrušeniu výmeru. Pretože jediným orgánom, ktorý bol oprávnený
platne rozhodnúť o odňatí pridelených nehnuteľností bolo Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu. Odbor poľnohospodárstva Rady ONV nebol oprávnený na vydávanie takýchto
rozhodnutí a jednalo sa o nulitný právny akt, či sa už zaoberal NSSR v obdobnom rozhodnutí
6Sžo/277/2008 zo dňa 26. 08. 2009.

Touto argumentáciou odôvodňovali vlastne naplnenie § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. o
navrátení vlastníctva k pozemkom, podľa ktorého oprávneným sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. S
touto argumentáciou sa súd I. stupňa nevysporiadal a ani jedným slovom sa nezmienil v napadnutom
rozsudku týmito námietkami. Právny zástupca poukazoval na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého, ak
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument. Poukázal aj na uznesenie NS SR 2MCdo/7/2009 zo dňa 29. 07. 2010, podľa ktorého účastník
konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových ale aj právnych záveroch musia
byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, najmä zo
strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR uznesením č. 10Sžo/18/2015-46 zo dňa 20. 01. 2016 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre 19Sp/60/2014-25 zo dňa 14. 10. 2014 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
súd I. stupňa nedal navrhovateľom jasnú odpoveď na nimi nastolené otázky, nereagoval na vznesené
námietky a nevyvrátil spochybnenie argumentácie správneho orgánu, dokonca niektorými argumentmi
(nedostatok kompetencie na vydanie rozhodnutia o zrušení výmeru) sa vôbec nezaoberal. Odvolací súd
poukazuje na nálezu ÚS I. US 226/2003 ako aj na ustálenú judikatúru NSSR.

Poukázal na to, že súd I. stupňa nechal bez povšimnutia podstatnú otázku, ktorú namietali navrhovatelia,
a to nedostatok kompetencie ONV na vydanie rozhodnutia o zrušení výmeru, čím porušil právo
účastníkov na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Okrem toho zdôraznil, že o skutkovej a právnej okolnosti
rozhodoval NS SR v obdobnej veci v konaní 6Sžo/277/2008, preto úlohou konajúceho súdu I. stupňa
s prihliadnutím na dodržanie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva bude vysporiadať sa s
argumentáciou navrhovateľov a odôvodniť, prečo v predmetnej právnej veci dospel k inému záveru.

Krajský súd po zrušení veci NS SR nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca navrhovateľov
zotrvával na svojich prednesoch a dôvodoch opravného prostriedku a dával do pozornosti právny názor,
ktorý vyslovil NS SR v obdobnej veci 9Sžo/277/2008.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že v danom prípade bolo preukázané, že vlastníctvo na
štát došlo bez právneho dôvodu a v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože zástupca navrhovateľov
žiada navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 písm. r/ a teraz uvádza ustanovenie § 3 ods. 2 písm. o/.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako vecne a miestne príslušný a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľov je potrebné vyhovieť.



Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia si návrhom o
navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatnili nárok podľa zákona č. 503/2003 Z. z. k nehnuteľnostiam,
ktoré boli na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2944/448-22 zo dňa 14. 05. 1948 vydaného
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia č.
104/1946 Sb. n. SNR pridelené podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené ich právnym predchodcom T. F. a manželke T.
rod. L., ktorí sa stali vlastníkmi pôdohospodárskych nehnuteľností kat. území V. - A. o celkovej výmere
8.44.80ha. Odporca v preskúmavanom rozhodnutí uznal platnosť tohto výmeru.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve
pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, je výmer o vlastníctve pôdy verejnou
listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe
ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky
dodatočného ospravedlnenia.

Podľa § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., pridelený majetok mohlo odňať len Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, a to v lehote najneskôr 10 rokov odo dňa ujatia sa
držby prídelu, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde Jednotného zväzu slovenských roľníkov
a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia
kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

Odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v Nitre č. 9034/1957 zo dňa 12. 12. 1957
zrušil prídel i napriek tomu, že v zmysle § 23 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., pridelený majetok
mohlo odňať len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a právomoc odnímať prídely
na základe vládneho nariadenia č. 122/1951 a č. 116/1949 Zb. na neho neprešla.

Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý nebol na to
oprávnený, a preto nemohlo vyvolať právne účinky odňatia prideleného majetku, v dôsledku čoho bolo
v prejednávanom prípade nesporne preukázané, že štát nehnuteľnosť prevzal bez právneho dôvodu.
Preto správny orgán musí opätovne posúdiť nároky navrhovateľov podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného
zákona a rozhodnúť opätovne.

Je nesporné, že reštitučné zákony sú voči všeobecnej občiansko-právnej úprave predpismi špeciálnymi,
ktoré majú pri použití prednosť, dokonca majú povahu predpisov, ktoré aplikáciu všeobecného predpisu
obvykle vylučujúc. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje vzťahy oprávnených a povinných osôb pri
zmierňovaní následkov niektorých krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948-1990, prechodom
pozemkov na štát alebo inú právnickú osobu na základe niektorého reštitučného titulu. Jedným z týchto
reštitučných titulov je aj prevzatie nehnuteľnosti štátom bez právneho dôvodu. Špecifikom tohto titulu
je, že vychádza z toho, že právne opatrenia minulého režimu zásadne platia, avšak pri nároku vydania
nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov nemožno vylúčiť i nárok navrhovateľov na ochranu vlastníctva
podľa občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, pretože tento
vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán viazaný pri novom
prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že úspešným navrhovateľom súd priznal náhradu trov konania
podľa § 250k ods. 1 OSP, ktoré im vznikli trovami právneho zastúpenia za štyri úkony (prevzatie
a príprava zastúpenia, opravný prostriedok, účasť na pojednávaní dňa 14. 10. 2014, odvolanie voči
rozsudku krajského súdu) 4 x 67,- eur + 8,04 režijný paušál a plus 20 % DPH a jeden úkon účasť na
pojednávaní 04. 04. 2016 - 96,10 euro (1x 71,50 euro + 8,58 euro režijný paušál + 20 % DPH), spolu
trovy právneho zastúpenia 2.281,50 eur, ktoré je povinný odporca zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde
v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní samá popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).