Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/18/2014 z 16. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 16. marca 2016, sp. zn. 26S/18/2014, ECLI:SK:KSNR:2016:4014200870.1 Krajský súd Nitra | 26S/18/2014 | ECLI:SK:KSNR:2016:4014200870.1 | 2016-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30a4515f-33f2-4b55-921b-b3ffc6d175ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4014200870.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200870
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200870.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu
JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67,
Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.08.2014 č. S/2014/02534-2.1, O-319/2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného číslo S/2014/02534-2.1, O-319/2014 zo dňa 26.08.2014 v spojení s
rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. k. 174/14/práv. zo dňa 23.06.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d)
OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 232,87 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.08.2014 č. S/2014/02534-2.1, O-319/2014, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, Inšpektorátu práce Nitra, zo dňa 23.06.2014 č. k. 174/14/práv..

V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán počas piatich dní v
mesiacoch január a február 2014 vykonal kontrolu, ktorou bolo zistené porušenie povinnosti žalobcu
poskytnúť zamestnancovi mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok dňa 01.11.2013 vo výške 8,45
eura. Žalobcovi bola protokolom o výsledku inšpekcie zo dňa 27.02.2014 uložená povinnosť zistený
nedostatok odstrániť, čo aj dňa 05.03.2014 urobil a informoval o tom aj prvostupňový správny orgán.
Po viac než dvoch mesiacoch od odstránenia nedostatkov dňa 19.05.2014 začal prvostupňový orgán
správne konanie vo veci uloženia pokuty. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril, pričom
zdôraznil, že v prípade zisteného deliktu zákon dáva správnemu orgánu len možnosť uloženia pokuty,
ale takúto povinnosť mu neukladá.

Vzhľadom na okolnosti prípadu navrhovateľ žiadal, aby žalovaný rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušil a pokutu navrhovateľovi neudelil. Žalovaný však odvolaniu žalobcu nevyhovel
a zaviazal ho na zaplatenie pokuty vo výške 500,-- eur. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
konštatoval, že porušenie povinností zo strany žalobcu bolo preukázané, že v prípade správneho deliktu
ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu, že u žalobcu bol správny delikt zistený prvýkrát a že jeho
závažnosť odôvodňuje uloženie pokuty. Žalovaný sa vôbec nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu,
že z § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. správnemu orgánu nevyplýva povinnosť uložiť pokutu, ale len
oprávnenie, ktoré práve v takom prípade ako je tento, nie je potrebné využiť. Žalobca ďalej poukázal na



znenie § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý uvádza demonštratívny výpočet aspektov, ktoré má
inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty zohľadniť.

Vzhľadom na výšku nedoplatku mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok (8,45 eura) nie je možné
podľa žalobcu hovoriť o takmer žiadnej závažnosti porušenia zákona. Takéto porušenie bolo u žalobcu
navyše zistené prvýkrát, a nie je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u žalobcu, ale
ide len o ojedinelý prípad aj vzhľadom na počet zamestnancov žalobcu, ich náplň práce a pracovnú
dobu. Zohľadniac zároveň aj ostatné okolnosti prípadu, ako okamžité odstránenie zisteného nedostatku,
okamžité oznámenie tejto skutočnosti správnemu orgánu, začatie správneho konania po viac ako dvoch
mesiacoch od odstránenie nedostatku podľa žalobcu zakladá dôvod, aby zistené porušenie nebolo
považované za tak závažné, aby bolo sankcionované pokutou.

Žalobca tiež zdôraznil, že uložená pokuta vo výške 500,-- eur predstavuje takmer 60-násobok sumy,
ktorú žalobca vyplatil zamestnancovi po zistení nedostatku.

Povinnosť správneho orgánu zohľadňovať pri rozhodovaní o výške pokuty skutočnosti uvedené v § 19
ods. 6 zákona 125/2006 Z. z. môže viesť aj k rozhodnutiu o neuložení pokuty. Jej uloženie v danom
prípade vo výške 500,-- eur považuje žalobca v danom prípade za šikanózne a v rozpore s § 19 ods.
1 a 6 citovaného zákona.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že spáchanie správneho deliktu
kvalifikovaného ako porušenie § 122 ods. 1 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že žalobca
zamestnancovi C. R. neposkytol mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku za
prácu vykonanú vo sviatok dňa 01.11.2013, bolo nepochybne preukázané dokazovaním vykonaným v
správnom konaní.

Žalovaný odmietol ako irelevantnú argumentáciu žalobcu s tým, že bezodkladne po zistení nedoplatok
mzdového zvýhodnenia vyplatil. Pre vznik objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu je totiž
nepodstatné, či kontrolovaný subjekt následne odstránil zistené porušenie právneho predpisu.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu súvisiaci s uplatnením § 19 ods. 6 zákona č. 126/2006 Z. z. žalovaný
uviedol, že v preskúmavanom prípade prvostupňový správny orgán pri zdôvodňovaní výšky uloženej
sankcie vzal na zreteľ a zohľadnil všetky zákonné kritériá stanovené v dikcii citovaného ustanovenia.
Žalovaný zdôraznil, že v preskúmavanom prípade náplň práce zamestnancov, ich pracovná doba,
výška nevyplateného mzdového zvýhodnenia, ako aj skutočnosť, že správne konanie sa začalo po
viac ako dvoch mesiacoch od odstránenia zisteného nedostatku, nemajú žiaden vážny zákonný dopad
na posúdenie závažnosti zisteného porušenia zákonnej povinnosti a na posúdenie závažnosti jeho
následku. Správny orgán mal v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. možnosť uložiť pokutu do
dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť
porušená. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia disponuje všetkými obsahovými
zákonnými náležitosťami stanovenými v ustanovení § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže z jeho
odôvodnenia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ktoré relevantné dôkazy nesporne
potvrdzujú skutkový stav zistený výkonom inšpekcie práce, akými úvahami bol správny orgán vedený pri
hodnotení týchto dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy a aký skutkový stav na ich základe zistil, ako tento
skutkový stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu
a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalovaný nesúhlasil so žalobnou námietkou, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal odvolacou
námietkou žalobcu o tom, že z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva
povinnosť, ale iba možnosť uloženia pokuty, ktorú v tomto prípade nie je potrebné využiť.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán naopak iba využili svoje zákonné oprávnenie, ktoré im z §
19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vyplýva a žalobcu sankcionovali.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.



Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O. s. p.), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 ods. 1 nasl. O. s. p., ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby a vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania
podľa § 250f ods. 1 O. s. p., keďže obaja účastníci s takýmto postupom vyjadrili písomný súhlas.

Po prejednaní veci súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného a tiež aj prvostupňového správneho
orgánu je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce
Nitra vykonal v dňoch 30.01., 06.02., 11.02., 20.02. a 27.02.2014 inšpekciu zamestnávateľa zameranú
na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

O výsledku inšpekcie Inšpektorát práce Nitra vyhotovil Protokol č. INA-13-39-2.3/P-E24,A25-14, v
ktorého časti č. III) písmeno B) bod 1. až 5. uvádza celkovo 5 zistení nedostatkov.

V bode 1. zistený nedostatok charakterizuje nasledovne:

„Zamestnávateľ v pracovnej zmluve nedohodol so zamestnancom C. R., nar. XX.XX.XXXX, vodič
kamióna, pracovná zmluva zo dňa 09.09.2013 podstatnú náležitosť, ktorou je stručná charakteristika
druhu práce, na ktorý bol zamestnanec prijatý, čo je porušením § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.“

V bode 4. zistený nedostatok charakterizuje nasledovne:

„Zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi C. R., nar. 23.02.1959, vodič kamióna, pracovná zmluva zo
dňa 09.09.2013 mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku za prácu vo sviatok -
01.11.2013, čo je porušením § 122 ods. 1 Zákonníka práce.“

Ostatné zistené nedostatky prvostupňový správny orgán vypustil z evidencie protokolu v jeho Dodatku
č. 1 vyhotovenom dňa 03.03.2014 po obdržaní vyjadrenia žalobcu k pôvodnému protokolu.

Dňa 26.05.2014 bolo žalobcovi zo strany prvostupňového správneho orgánu - Inšpektorátu práce Nitra
doručené oznámenie o začatí správneho konania podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 1. bode zákona o inšpekcii
práce, konkrétne za porušenie uvedené v bode 4. protokolu.

Dňa 03.06.2014 bolo Inšpektorátu práce Nitra doručené vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho
konania, v ktorom žalobca zdôraznil, že predmetný nedostatok uvedený v bode 4. protokolu odstránil
vyplatením časti mzdového nároku zamestnancovi, o čom ešte skôr predložil doklad. Žalobca vyslovil
názor, že vzhľadom na odstránenie zisteného nedostatku, ako aj vzhľadom na výšku nedoplatku
mzdového nároku zamestnanca nie je dôvod na uloženie pokuty a žiadal, aby správny orgán konanie
zastavil bez jej uloženia.

Dňa 23.06.2014 pod č. k. 174/14/práv. vydal Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový orgán podľa § 7
ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní rozhodnutie, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu
vo výške 500,-- eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písmeno
a v 1. bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia
§ 122 ods. 1 Zákonníka práce skutkom opísaným v bode 4. protokolu.

V jeho odôvodnení popísal priebeh vykonanej kontroly u žalobcu, ako aj skutkové zistenia, ktoré viedli
k prijatiu záveru o porušení povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 122 ods. 1 Zákonníka práce tým,
že žalobca neposkytol zamestnancovi C. R. mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného
zárobku za prácu vykonanú vo sviatok dňa 01.11.2013.

Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu k oznámeniu po začatí
správneho konania o uložení pokuty, pričom zdôraznil, že žalobca nespochybnil zistenia inšpekcie práce



o porušení predpisu uvedeného vo výroku rozhodnutia, dokonca vykonal jeho nápravu dodatočným
vyplatením mzdového zvýhodnenia postihnutému pracovníkovi.

Správny orgán prvého stupňa ďalej z konštatoval, že zastavenie správneho konania v tomto prípade
podľa § 30 Správneho poriadku neprichádza do úvahy zo žiadneho z tam taxatívne vymenovaných
dôvodov. Skonštatoval, že odstránenie zisteného nedostatku účastníkom zohľadnil pri stanovení výšky
pokuty. Pri jej ukladaní zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky prihliadol v súlade s §
19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce na:

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov

O v tomto smere prvostupňový správny orgán skonštatoval, že uvedené spočíva v tom, že za vykonanú
prácu vo sviatok každému zamestnancovi prislúcha okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa

O k čomu prvostupňový orgán uviedol, že kontrolovaný subjekt má 31 zamestnancov, pričom riziká sú
v prípade porušenia pracovnoprávneho predpisuje irelevantné,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písmena
a bod 1

O čo z hľadiska ukladania pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) správny orgán označil za irelevantné,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku

O v tomto smere správny orgán uviedol, že zohľadnil skutočnosť, že boli zistené 2 nedostatky, z čoho 1
je predmetom uloženia pokuty a systém riadenia ochrany práce označil v tomto prípade za irelevantný,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku

O správny orgán skonštatoval, že ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku u kontrolovaného subjektu.

Napokon prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje ustanovenie § 19 ods. 1
písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce dovoľujúce zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v 1. bode až 3. bode a 6.
bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv uložiť pokutu až do 100.000,--
eur. Odôvodnenie svojho rozhodnutia ukončil prvostupňový orgán už iba konštatovaním, že na základe
uvedených skutočností rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včasné odvolanie, v ktorom dôvodil rovnako ako v podanej
žalobe a odvolací orgán žiadal, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému
správnemu orgánu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil a pokutu kontrolovanému
subjektu neuložil.

O odvolaní rozhodol dňa 26.08.2014 pod č. S/2014/02534-2.1, O-319/2014 Národný inšpektorát práce
ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce tak, že podľa
§ 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie účastníka zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.

V rozsiahlej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa odvolací orgán zaoberá tým, že žalobca žiadnym
spôsobom nerozporoval inšpekciou práce zistený správny delikt a v plnej miere uznal zodpovednosť
za porušenie právneho predpisu, pričom spáchanie správneho deliktu žalobcom bolo prvostupňovým
orgánom dostatočne skutkovo ozrejmené a správne posúdené.

Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu odvolací orgán zastáva právny názor, že prvostupňový
správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na všetky zákonne relevantné predpoklady plynúce



mu z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Výšku uloženej pokuty
prvostupňový správny orgán odôvodnil závažnosťou zisteného správneho deliktu, závažnosťou jeho
dôsledkov, prihliadol i na počet zamestnancov účastníka a tiež aj na to, že ide o zamestnávateľa, u
ktorého bol tento správny delikt zistený prvýkrát. Z uvedených dôvodov odvolací správny orgán dospel
k záveru, že uloženie sankčného postihu je dôvodné, a že výška uloženej pokuty vo vzťahu k zistenému
správnemu deliktu je primeraná a uložená na spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym
predpisom. Sankciu v sume 500,-- eur označil za primeranú, plniacu preventívnu funkciu a vzhľadom na
jej citeľnosť v majetkovej sfére účastníka tiež za plniacu svoju represívnu funkciu.

Ako už bolo vyššie uvedené, k zrušeniu rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho orgánu súd pristúpil
z dôvodu, že v danom prípade podľa jeho názoru došlo k naplneniu dôvodu zrušenia definovaného v §
250j ods. 2 písm. d) O. s. p.. Podľa citovaného ustanovenia súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v
medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov.

V danom prípade má súd za to, že rozhodnutie tak odvolacieho ako aj prvostupňového správneho orgánu
trpia nedostatkom dôvodov smerujúcich k osvetleniu správnych úvah správneho orgánu vo vzťahu k
určeniu výšky žalobcovi v danom prípade uloženej pokuty.

Podľa § 245 ods. 2 pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy
(správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V prejednávanom prípade sa súdu nepatrí zasahovať do správneho uváženia správneho orgánu, pretože
bolo zákonnou možnosťou správneho orgánu vybrať si, ako bude voči žalobcovi postupovať po ustálení
spáchania spomínaného správneho deliktu. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce totiž inšpektorátu práce v prípade porušenia takej povinnosti, k porušeniu ktorej v
danom prípade nesporne došlo, udeľuje oprávnenie uložiť zamestnávateľovi pokutu až do 100.000,--
eur. Bolo preto vo výlučnej právomoci správneho orgánu, aby urobil rozhodnutie, či v danom prípade
pokutu žalobcovi uloží, alebo či od jej uloženia upustí.

Ako už bolo judikované napríklad rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02.06.2011 pod
sp. zn. 8 Sžo 163/2010, ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho
orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán
v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie
správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom
tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené.

Je preto zrejmé, že správny orgán je pri ukladaní sankcie povinný určenie konkrétnej výšky v príslušnom
rozhodnutí náležite odôvodniť. V danom prípade zákon za spáchanie inkriminovaného správneho deliktu
v § 19 zákona o inšpekcii práce neurčuje výlučne rozpätie peňažnej sumy, v ktorej správny orgán môže
pokutu uložiť, ale pre určenie výšky tiež stanovuje zákonné mantinely správnej úvahy správneho orgánu
(§ 19 ods. 6 citovaného zákona).

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený
uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich
z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode
a ôsmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur,
a ak v dôsledku toho porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma
na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.

Podľa ods. 6 citovaného paragrafu inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje
jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,



b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správny delikt, za ktorý bol žalobca sankcionovaný, spadá do
široko definovaného okruhu správnych deliktov rôznorodej závažnosti, za ktoré zákon o inšpekcii práce
umožňuje uloženie pokuty do 100.000,-- eur. V ustanovení § 19 ods. 6 tohto zákona zákonodarca
stanovil kritériá, na ktoré správny orgán prihliada pri určovaní výšky pokuty. Výpočet týchto kritérií zjavne
nie je vyčerpávajúci, keďže zákon ukladá správnemu orgánu prihliadať najmä na tie, ktoré uvádza
pod písmenami a) až e). Z uvedeného je zrejmé, že môže prihliadať aj na iné, z hľadiska logiky veci
relevantné kritériá, na kritériá uvedené pod citovanými písmenami však prihliadať musí (prirodzene len
za podmienky, ak môžu mať vzhľadom na povahu druhu spáchaného správneho deliktu význam).

Správne orgány v danom prípade vo svojich rozhodnutiach správne uvádzajú potrebu zohľadnenia
uvedených kritérií pri formovaní svojej právnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Ako však zhodnotili ich
dopad na určenie výšky pokuty uloženej v prejednávanom prípade žalobcovi z odôvodnenia rozhodnutí
správnych orgánov už zrejmé nie je.

Odvolací správny orgán vo vzťahu k aplikácii týchto kritérií v podstate len odobruje správnosť použitia
kritérií stanovených v § 19 ods. 6 citovaného zákona prvostupňovým správnym orgánom, podrobnejšie
sa však nimi nezaoberá. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je možné
vybadať snahu argumentačne sa vysporiadať s citovanými kritériami určenia výšky pokuty, táto však
vyústila napokon viacmenej len do enumerácie kritérií uvedených § 19 ods. 6 citovaného zákona.
Zo záverov správneho orgánu je možné prijať iba tie, v ktorých pomenúva zákonné kritériá určenia
výšky pokuty, ktoré vzhľadom na svoju povahu a povahu prejednaného správneho deliktu nemôžu byť
relevantné. Ako je však zrejmé, na aplikáciu kritéria stanoveného v § 19 ods. 6 písm. a) napríklad
rezignoval úplne. Správny orgán totiž uviedol, že závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť
ich následkov spočíva v tom, že za vykonanú prácu vo sviatok každému zamestnancovi prislúcha okrem
mzdy aj mzdové zvýhodnenie, čo súd považuje za zjavne nedostatočné. Úlohou správneho orgánu bolo
zhodnotiť závažnosť zisteného správneho deliktu spočívajúceho v nevyplatení mzdového zvýhodnenia
vo výške 8,45 eura ako takú a závažnosť jeho následkov v tomto konkrétnom prípade a uviesť, ako na
takéto závery prihliadal pri určovaní pokuty uloženej vo výške 500,-- eur. Správny orgán nedostatočne,
resp. vôbec neodôvodnil ani to, akú úlohu pri určení výšky uloženej pokuty pripísal zisteniam spadajúcim
pod ostatné zákonné kritériá určenia výšky pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.

Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodnutie žalovaného a tiež aj prvostupňového správneho orgánu
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ich podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušil a
vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a plne úspešnému žalobcovi priznal právo na
úplnú náhradu trov konania. Keďže žalobca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje
trovy nevyčíslil, súd mu v súlade s § 151 ods. 2 O. s. p. priznal iba náhradu trov konania vyplývajúcich zo
spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Zo spisu vyplývajúce trovy
žalobcu sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom v sume 70,-- eur. Náhradu trov konania v celkovej
výške 232,87 eura je žalovaný povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť v platobnom mieste,
ktorým je advokát žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).