Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/7/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. septembra 2016, sp. zn. 26S/7/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200248.2 Krajský súd Nitra | 26S/7/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4016200248.2 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/591640c1-eac7-4ec1-87bb-40e870898c70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200248.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200248.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobkyne: T. X., narodená XX.XX.XXXX,
zákonný zástupca maloletej dcéry X. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, Z. I.,
zastúpený: JUDr. Alena Beňačková, advokátka, M. R. Štefánika 1, P. O. Box 108, Pezinok, proti
žalovanému: ÚSTREDIE PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY Bratislava, so sídlom Špitálska č. 8,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2015/6712/RAL zo dňa 22.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2015/6712/RAL zo dňa 22.09.2015 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, F. Kapysztóryho 1, Nové Zámky, č. NZ1/OPPnKaPČ/SOC/2015/4570-0011
zo dňa 21.05.2015 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 21.05.2015 vydal správny orgán prvého stupňa (ÚPSVaR Nové Zámky) rozhodnutie č. NZ1/
OPPnKaPČ/SOC/2015/4570-0011, ktorým s účinnosťou od 01.04.2015 odňal príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby X. X., ktorý poberala vo výške 270,32 eura jej matka T. X..

2. V rozhodnutí správny orgán uviedol, že na základe rozhodnutia č. NZ1/OPPKAPČ/SOC/2013/8874/LJ
zo dňa 16.07.2013 bol T. X. poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %.

3. Dňa 24.09.2014 požiadala menovaná o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, v dôsledku čoho bola
opätovne posudzovaná miera funkčnej poruchy a navrhnuté formy kompenzácie pre mal. X.. Na základe
lekárskeho posudku žalovaného sa mal. X. nepovažovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím a jej miera funkčnej poruchy bola stanovená na 40 %.

4. Na základe uvedeného posudku teda správny orgán prvého stupňa odňal žalobkyni aj peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s poukazom na ust. 15 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z. z. a § 45
ods. 3 cit. zák..



5. Rozhodnutie napadla odvolaním žalobkyňa, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že napadnuté
rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že na
základe odvolania opätovne posúdil zdravotný stav mal. X., bol vypracovaný nový lekársky posudok,
podľa ktorého je miera funkčnej poruchy stanovená na 40 % podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 1b zák. č.
447/2008 Z. z. - „Duševné poruchy a poruchy správania.“

Argumentácia žalobkyne

6. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že v komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Nových Zámkoch, č. 2010/54800 zo dňa 02.08.2010 bola maloletej dcére žalobkyne stanovená
miera funkčnej poruchy na 50 % podľa prílohy č. 3, časť III, bod 6, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, a preto sa v zmysle § 2 ods. 3) cit. zák. považuje za FO s ťažkým zdravotným
postihnutím spolu s výpočtom sociálnych dôsledkov, ktoré pre maloletú z tohto postihnutia vyplývajú. V
tomto posudku bolo o. i. uvedené aj to, že maloletá nie je schopná vykonávať samoobslužné úkony a
je odkázaná na pomoc matky - žalobkyne.

7. Žalobkyňa požiadala dňa 24.09.2014 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla, z ktorého podnetu bola opätovne
posudzovaná miera funkčnej poruchy maloletej dcéry žalobkyne, a to lekárskym posudkom Ústredia
práce a sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 31.03.2015, v ktorom sa po opätovnom posúdení
miery poklesu funkčnej poruchy konštatuje, že maloletá sa nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, jej miera funkčnej poruchy je 40 % a z toho dôvodu sa jej nový komplexný posudok
nevypracuváva, na tomto základe bol žalobkyni odňatý dosiaľ vyplácaný peňažný príspevok.

8. Pri novom posudzovaní miery funkčnej poruchy u maloletej absentuje rozhodujúca skutočnosť, a to
základná diagnóza maloletej dcéry žalobkyne, ktorá bola stanovená v pôvodnej komplexnej správe zo
dňa 28.10.2008, v ktorej je jednoznačne stanovená diagnóza PWS, tzv. Prader - Wiliho syndróm - ide o
komplexnú genetickú poruchu, typickým prejavom ktorej je ochabnutie svalového tonusu, čo spôsobuje
o. i. unaviteľnosť a mnohé nižšie menované znaky, ide o monogénne ochorenie s genetickou vadou,
ktoré je žiaľ nevyliečiteľné a nezvratné.

9. Žalobkyňa sa odvoláva na skutočnosť, že psychický stav, stúpajúca agresivita, nemožnosť prepravy
maloletej v MHD, skutočnosti, ktoré sa nachádzajú aj v hodnoteniach lekárov a nemajú základ v
psychickej poruche, či poruche správania, ale sú dôsledkom genetickej poruchy. Lekársky posudok
spísaný MUDr. Andrejom Bízikom, posudkový lekár z odboru žalovaného - odbor peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, v mene žalovaného pod číslom spisu: UPS/US1/
SSVOPPKPC1/SOC/2015/6818 zo dňa 04.09.2015 na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. poukázal
na viaceré aspekty zdravotného stavu, ale žalobkyňa odkazuje najmä na to, že vychádzal nesprávne,
neúplne a nedôsledne len z diagnózy, tak ako je to nižšie precizované v časti IV. Duševné poruchy a
poruchy správania:

1. Poruchy psychického vývoja detí (kam spadajú poruchy hyperkinetické, poruchy správania a tzv.
pervazívne poruchy (autizmus), pri ktorých je diferencovane určená miera poklesu porúch funkčnosti,
a to:

b) stredná porucha - miera funkčnej poruchy 30 - 40 %,

a absentuje zdravotné postihnutie uvedené pod bodom 8) Geneticky podmienené mentálne retardácie.
Tomuto zdravotnému postihnutiu je priradená miera funkčnej poruchy v rozmedzí intervalu od 50 -
100 %, čiže spodnou hranicou pre jej určenie je jednoznačne minimálna hodnota 50 %, čo aj je
určujúca diagnóza maloletej dcéry žalobkyne. Z uvedeného nesporne vyplýva, že u danej diagnózy,
ktorá je dedičná, geneticky nezvratná a tým nevyliečiteľná, nemôže dôjsť k prehodnoteniu miery funkčnej
poruchy tak, ako to vedome určil posudkový lekár, ibaže by túto skutočnosť profesijne opomenul.

Argumentácia žalovaného



10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v odvolacom konaní požiadal posudkového lekára
a sociálneho pracovníka o preskúmanie prvostupňového lekárskeho posudku a následne o vydanie
druhostupňového posudku ako podkladu pre druhostupňové rozhodnutie. Posudkový lekár žalovaného
posúdil zdravotné postihnutie maloletej a následne vydal lekársky posudok zo dňa 04.09.2015, v ktorom
konštatuje, že miera funkčnej poruchy maloletej je 40 %, podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 1 písm. b)
zákona o peňažných príspevkoch. Keďže miera funkčnej poruchy nie je najmenej 50 % a viac, maloletá
posudzovaná sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch nepovažuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, a preto nebolo možné navrhnúť žiadne formy kompenzácie.

11. Záväzným podkladom pre rozhodnutie o odvolaní bol lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/6818 zo dňa 04.09.2015. Len
posudkový lekár v prvostupňovom, resp. druhostupňovom správnom konaní je oprávnený odborne
posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe
doložených lekárskych správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník
konania povinný doložiť k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku.

12. Žalovaný zastáva názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia dostatočne a
zrozumiteľne žalobkyni odôvodnil, prečo jej bol odňatý peňažný príspevok na opatrovanie a jeho výplata
zastavená a zároveň sa aj dostatočne vyjadril ku všetkým jej námietkam uvedeným v odvolaní voči
rozhodnutiu úradu.

13. Súd vzhľadom na argumentáciu účastníkov konania v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje s
tvrdením žalovaného, ktoré je obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe, v zmysle ktorého lekársky posudok
ako podklad, spracovaný posudkovým lekárom prvostupňového alebo druhostupňového správneho
konania, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť v zmysle § 63 ods.
1 zákona o peňažných príspevkoch vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár,
ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom
odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností
v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že len posudkový lekár
v prvostupňovom, resp. druhostupňovom správnom konaní je oprávnený odborne posúdiť odkázanosť
posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, a to na základe doložených lekárskych
správ a nálezov, ktoré je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch účastník konania povinný doložiť
k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku.

14. V tomto smere súd nemá oprávnenie na to, aby vyslovil odborný záver o tom, či ide o osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovuje odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Súdy
však posudzujú to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a
presvedčivé.

15. To sa vzťahuje aj na následné rozhodnutie správneho orgánu, keďže v zmysle ust. § 45 ods. 3 zák. č.
447/2008 Z. z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo
jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Z obsahu rozhodnutia musí byť zrejmé, aj
osobe bez lekárskeho vzdelania, ako sa zmenili podmienky alebo skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce
pri priznaní kompenzácie oproti podmienkam, za ktorých dochádza k jej odňatiu.

16. Z napadnutého rozhodnutia, ale ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tieto nevyhnutné
kritéria preskúmateľnosti rozhodnutí nevyplývajú, nakoľko v oboch rozhodnutiach sa správne orgány
zaoberajú iba lekárskymi posudkami, ktoré boli vydané v súvislosti s napádaným rozhodnutím, t. j.
rozhodnutím o odňatí peňažného príspevku.

17. S posudkom vydaným v súvislosti s priznaním peňažného príspevku sa správne orgány
nevysporiadali, a to ani za situácie, že podľa pôvodného lekárskeho posudku bola miera funkčnej
poruchy určovaná podľa prílohy č. 3 časť III. bod 6b (poruchy hypotalamo-hypofyzárneho systému) a
podľa nových lekárskych posudkov už bola miera funkčnej poruchy určovaná podľa prílohy č. 3 časť IV
písm. 1b (poruchy psychického vývoja detí).



18. Navyše je dôležité poukázať aj na ďalšie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. NZ1/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2016/57685-0007 zo dňa 02.06.2016 - t. j. vydaného ani nie 1. rok po tom,
ako došlo k odňatiu peňažného príspevku, ktorým vyhovuje žiadosti žalobkyne a s účinnosťou
od 01.03.2016 jej opätovne priznáva peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

21. Vychádzajúc z konštatovaného obsahu administratívneho konania dospel správny súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa (§ 191 ods. 3 písm. a)
SSP) je potrebné z vyššie uvedeného dôvodu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie s tým, že
správny orgán sa vo svojom rozhodnutí a hlavne v odôvodnení tohto rozhodnutia bude musieť dôsledne
vysporiadať s dôvodmi, ktoré viedli správny orgán k odňatiu opakovaného peňažného príspevku, oproti
stavu keď žalobkyni peňažný príspevok bol priznaný v záujme objektívnosti a presvedčivosti záverov, či
už lekárskeho posudku, ale aj samotných rozhodnutí.

22. Keďže žalobkyňa bola v konaní pred súdom úspešná, priznal jej súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP
úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.