Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/173/2016 z 7. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. augusta 2016, sp. zn. 23Sd/173/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200388.2 Krajský súd Nitra | 23Sd/173/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4016200388.2 | 2016-08-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74d7b26b-9e80-4957-8006-6bfdaf717729 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200388.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/173/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200388
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200388.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: F. W., K., Q. XX, odporkyni: Sociálna poisťovňa
- ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou
Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2016.
Krajský súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2016, bol navrhovateľke podľa § 73,
§ 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok
od 13. 01. 2016 naďalej patrí invalidný dôchodok v sume 248,80 eur mesačne, pretože podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia v Komárne, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 13. 01.
2016.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 09. 06. 2014.
Spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového
poistenia, spolu s pripočítaným obdobím bol podrobne uvedený v rozhodnutí pri priznaní invalidného
dôchodku zo dňa 12. 08. 2014.
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,7310.
Počet rokov dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 15022 dní.
Aktuálna dôchodková hodnota k 13. 01. 2016 je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty
za rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383, ktorý bol určený ako podiel priemernej mzdy v SR za
tretí štvrťrok kal. roka 2015.
Suma invalidného dôchodku je 181,90 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný
osobný mzdový bod 0,7310 x 41,1562 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným
obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 x 55 % = 181,90 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01. 01. 2016
o 1,- euro na sumu 182,90 eur mesačne.
Pretože podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa navrhovateľke zachovávajú nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, suma dôchodku nemôže byť nižšia ako
suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003.



Suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je 182,90 eur mesačne a suma
invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. je 248,80 eur, ktorá je vyššia, a preto
navrhovateľke patrí invalidný dôchodok v tejto sume.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom
uviedla, že má nové lekárske nálezy. Bližšie ho nezdôvodnila.
Na pojednávaní dňa 08. 08. 2016 navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že
dvakrát bola operovaná na chrbticu. Aj napriek tomu má stále problémy, mala by sa podrobiť aj operácii
karpálnych tunelov. Trpí inkontinenciou moču III. stupňa, používa inkontinenčné nohavičky, na nohe má
stále kompresnú pančuchu. Vyučená nie je v žiadnom odbore. Pracovala ako opatrovateľka, túto práce
však vykonávať nemôže, vzhľadom na zdravotné problémy.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, vzhľadom na
závery posudkového lekára.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.
O. s. p., a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno, dňa 13. 01. 2016, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z. z. a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v
Bratislave, dňa 20. 04. 2016. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky
sa jedná o dorzalgiu, intermitentný koreňový syndróm L5/S1 a C6/C7, relatívna inkontinencia moču
zmiešanej etiológie III. stupňa pri hyperaktívnom močovom mechúre, s hyperaktívnym detrusorom,
syndróm karpálneho kanála, adaptačná porucha. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový
lekár stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek - často recidivujúce prejavy nervového
a svalového koreňa, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti
organizmu podľa kapt. XV., odd. E, položka 4, písm. b/ určil m ieru poklesu 45 % a zvýšil percentuálnu
mieru o 10 % za relatívnu inkontinenciu moču zmiešanej etiológie III. stupňa, syndróm karpálneho
kanála. Navrhovateľka posledné roky pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, v decembri 2013 bola
operovaná na chrbticu pre spondylolistézu L5/S1 s bolesťami chrbtice, pri vzniknutej stenóze spinálneho
kanála. Pooperačný priebeh bol hodnotený ako primeraný. Navrhovateľka však pociťovala pretrvávanie
bolesti nielen v driekovej ale aj krčnej časti chrbtice. Napriek ďalšej konzervatívnej terapii, rehabilitácii,
boli prítomné, intermitentné prejavy koreňového dráždenia z operovaného úseku chrbtice na podklade
pooperačných zmien, avšak bez paretických prejavov, či svalových hypotrofií. Tomu zodpovedala miera
poklesu 45 %. Horná hranica bola zohľadnená kvôli vzdelaniu a veku pacientky i viacetážovému postihu
degeneratívnymi zmenami chrbtice (cervikalgie s radikulopathiou). Prítomná relatívna inkontinencia je
podrobným funkčným urologickým vyšetrením klasifikovaná ako druhostupňová zmiešaného pôvodu,
skôr stresogénna, pri hyperaktívnom močovom mechúre. Jednoznačná sfikterická závažná disfunkcia
vertebrogénneho pôvodu (sy kaudy a epikonu) nebola verifikovaná. Preto bola posudkovo nezávažná.
Zdravotný stav po operácii chrbtice s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu bez
prítomných paréz, podmieňoval invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45 %. Navrhovateľka bola opätovne posudzovaná s odôvodnením, že sa jej zhoršil zdravotný stav,
ktorý si vyžiadal druhú operáciu chrbtice, bez podstatnejšieho zlepšenia stavu. V septembri 2015
bola realizovaná mikrodiscektómia C5/6 a C6/7 s osteofytektómiou pre osteochondrózu v danom
krčnom úseku chrbtice. Pooperačný nález je z pohľadu neurochirurga a neurológa primeraný. Nie sú
prítomné závažné radikulárne prejavy, či závažné motorické deficity na končatinách. Pretrvávajúce
parestézie v prstoch končatín sú pravdepodobne kombinovaného pôvodu pri STEMG verifikovanom
syndróme karpálneho tunela obojstranne. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie je výsledná miera
poklesu stanovená pri hornej hranici 45 % aj so zohľadnením nutnosti ďalšieho operačného zákroku na
krčnej chrbtici. Navýšená miera poklesu o 10 % je pre prítomnú komorbiditu ako syndróm karpálneho
kanála a parciálna relatívna inkontinencia moču III. stupňa urodynamickým vyšetrením verifikovaná,
prejavujúca sa najmä pri záťaži, kašli, kýchaní, zmene polohy fyzickou námahou, s nutnosťou
používania slipových inkontinenčných vložiek. Nejedná sa o úplnú inkontinenciu s nutnosťou zavedenia
pernamentného katétra pre trvalý samovoľný únik a urológom pre v prípade zhoršenia stavu navrhované
operačné riešenie. Zdravotný stav navrhovateľky podmieňuje naďalej invaliditu s mierou poklesu 55
%. Navrhovateľka môže vykonávať práce primerané dosiahnutému vzdelaniu, bez nadmernej fyzickej
námahy. P r e t o navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 55 % od 13. 01. 2016.



Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli
známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto
ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom
vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré
si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a
vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % od 13. 01. 2016 v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav
odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou pred týmto dátumom.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. februára 2016 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q
ods. 3 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke nepriznáva trovy konania, pretože v konaní
nemala úspech.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.