{"guid": "400a1cea-1085-48d0-8f30-227853ddcb56:68102691-6183-4e80-a69a-0f75c064b020", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2", "spisova_znacka": "19Sa/31/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/31/2016 z 24. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. októbra 2016, sp. zn. 19Sa/31/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2", "identifikacne_cislo": "4016200856", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2016-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68102691-6183-4e80-a69a-0f75c064b020", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200856
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200856.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: B. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, K. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8,
Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Súd  p o t v r d z u j e  rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 04. 2016.

Navrhovateľke náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č.  XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 04. 2016 rozhodla podľa § 73 a § 112 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. o  sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla,
že na základe žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bolo trvanie invalidity navrhovateľky opätovne
preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno s tým
záverom, že je naďalej invalidná podľa  § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a jej pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia
je 55 %. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne
vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú  činnosť,  je obsahom pripojeného odborného
posudku o invalidite zo dňa  13. 04. 2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a
sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového
záveru o tom, že je naďalej invalidná podľa  § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s
rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení
jej zdravotného stavu.
Proti  tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok, v ktorom uviedla, že rozhodnutie odporkyne je v rozpore s jej zdravotným stavom a prikladá
nové lekárske správy.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky a odporkyne podľa § 101 ods. 2 OSP, pričom obe
účastníčky konania mali doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť vopred riadne a včas
ospravedlnili. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd za splnenia zákonom stanovených podmienok
prejednal opravný prostriedok navrhovateľky podaný proti rozhodnutiu odporkyne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s
obsahom posudkového spisového materiálu  a dospel k záveru, že opravný prostriedok  navrhovateľky
podaný proti rozhodnutiu odporkyne nie je dôvodný.



Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzovala posudková lekárka  sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky v Komárne dňa 13. 04. 2016 a to na základe žiadosti navrhovateľky o
zvýšenie invalidného dôchodku zo dňa 03. 02. 2016. Tá vykonala vlastné vyšetrenie navrhovateľky a
oboznámila sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení a to neurologického vyšetrenia zo dňa
20. 02. 2015, 09. 03. 2015,        03. 11. 2015, 15. 01. 2015, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 05.
01. 2016, ortopedického vyšetrenia zo dňa 09. 11. 2015, 08. 01. 2016, psychologického vyšetrenia zo
dňa 05. 03. 2016, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17. 12. 2015, ako aj prepúšťacou správou FNsP
Nové Zámky (05. 10. 2015 až 09. 10. 2015)  a dospela k záveru, že navrhovateľku uznáva za naďalej
invalidnú s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako pri poslednom
posudzovaní jej zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim  invaliditu
je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel
E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položkou 4 - stavy po operácií chrbtice a
medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ - často recidivujúce prejavy nervového a
svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti
organizmu. Posudková lekárka určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo
je horná hranica  percentuálneho rozpätia 35 - 45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim
zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudková lekárka
navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú  činnosť o 10 %. Výsledná miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľky 55 %.

Na základe podaného opravného prostriedku voči rozhodnutiu 605 809 7199 0 zo dňa 21. 04. 2016 bol
zdravotný stav navrhovateľky znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, Komárno dňa 29. 06. 2016 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
- ústredie dňa 21. 09. 2016.

Posudková lekárka sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne Komárno opätovne posúdila zdravotný
stav navrhovateľky, vykonala vlastné vyšetrenie a oboznámila sa so správami z odborných vyšetrení
navrhovateľky to neurologického vyšetrenia zo dňa 20. 02. 2015, 09. 03. 2015, 03. 11. 2015, 15. 01.
2015, 29. 03. 2016, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 05. 01. 2016, ortopedického vyšetrenia zo dňa
09. 11. 2015, 08. 01. 2016, MR vyšetrenia LS chrbtica zo dňa 18. 02. 2016,  psychologického vyšetrenia
zo dňa 05. 03. 2016, psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17. 12. 2015, ako aj prepúšťacou správou
FNsP Nové Zámky (05. 10. 2015 až 09. 10. 2015) a zo správou z pracoviska jednodňovej ambulantnej
starostlivosti MEDCHIR s.r.o. - 18. 05. 2016 - 19. 05. 2016 a dospela k záveru, že navrhovateľku
uznáva za naďalej invalidnú s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako pri
poslednom posudzovaní jej zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim
invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,
oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položkou 4 - stavy po operácií
chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ - často recidivujúce prejavy
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej
výkonnosti organizmu. Posudková lekárka určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45 %, čo je horná hranica  percentuálneho rozpätia 35 - 45 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie
sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu,
posudková lekárka navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú  činnosť o 10
%. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %.

Pretože posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno svojim posudkom
nevyhovel opravnému prostriedku v plnom rozsahu, predložil kompletný posudkový spis na ďalšie
konanie Sociálnej poisťovni, ústrediu. Zdravotný stav navrhovateľky následne posudzovala aj
posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 21. 09. 2016, ktorá opätovne
posúdila zdravotný stav navrhovateľky, vykonala vlastné vyšetrenie a oboznámila sa so správami
z odborných vyšetrení navrhovateľky to EMG vyšetrenia zo dňa 18. 08. 2016, neurochirurgického
vyšetrenia zo dňa 23. 08. 2016, MRI vyšetrenia ľavého ramena zo dňa 06. 04. 2016, neurologického
vyšetrenia zo dňa 09. 08. 2016, MRI vyšetrenia LS zo dňa 15. 09. 2016. ako aj s prepúšťacou správnou
z hospitalizácie na oddelení  jednodňovej chirurgie zo dňa 18. 05. 2016 a dospela k záveru, že
navrhovateľku uznáva za naďalej invalidnú s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, ako pri poslednom posudzovaní jej zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím
odôvodňujúcim  invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a
pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod položkou 4



- stavy po operácií chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ - často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu.. Posudková lekárka určila mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica  percentuálneho rozpätia 35 - 45 %. Na
ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú
funkčný stav organizmu, posudková lekárka navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú  činnosť o 10 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %.

Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku), účinného od 01. 07. 2016,
konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 250l  ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP),
podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený
v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 zák. č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov,
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa



takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru,
že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich
posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe lekárskych správ a odborných
lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári v prvostupňovom i odvolacom konaní riadne posúdili zdravotný
stav navrhovateľky, prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo i náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly
XV - choroby podporného a pohybového aparátu, ktoré jej podľa vyjadrenia lekárov spôsobujú
značné a svalové dráždenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie
(u navrhovateľky choroby pohybového aparátu) a iné zdravotné postihnutie (u navrhovateľky epizóda
ťažkej depresie, alergická nádcha, esenciálna hypertenzia, osteoartróza univerzálna a impigement
syndróm) určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Navrhovateľka na pojednávaní súdu nepredložila  žiadne nové
lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu  v porovnaní so
zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom dňa 21. 09. 2016 a ani
neuviedla, v čom bol nesprávne posúdený jej  zdravotný stav, resp. ktoré jej ochorenie nebolo posúdené.
S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

Krajský súd náhradu trov konania v súlade s § 250k odsek 1 OSP s použitím § 250l odsek 2 OSP
navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo
na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní  sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}