Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/69/2016 z 17. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 17. mája 2016, sp. zn. 25Co/69/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4109237384.2 Krajský súd Nitra | 25Co/69/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4109237384.2 | 2016-05-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 218 ods. 1 písm. a) OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 218 ods. 1 písm. a) OSP, § 204 ods. 1 OSP, § 57 ods. 1 OSP, § 57 ods. 3 OSP, OSP, § 142 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49025ec0-6055-4ba4-a9b6-ec1b2abf6b68 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4109237384.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/69/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109237384
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109237384.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, O.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, Legionárska 14, Trenčín
proti odporkyni: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, O., zastúpená JUDr. Ľubomírom Kaščákom,
advokátom so sídlom Horná 35, Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo
dňa 04. augusta 2015 č.k. 19C/269/2009-365, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov
prvostupňového konania, povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok a trovy konania štátu, p o t
v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie odporkyne o d m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi uložil zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), vo výške
999,25 eura a sumu 116,09 eura na trovy konania štátu na účet Okresného súdu Nitra, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalšími výrokmi uložil odporkyni zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 999,25 eura a sumu 266,09 eura na
trovy konania štátu na účet Okresného súdu Nitra podľa priloženého platobného predpisu, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 601,16 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, Legionárska
14, Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom odporkyni oslobodenie od
súdnych poplatkov v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/269/2009 nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 142 ods. 2, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“), § 1 ods. 1, § 2 ods.
1 písm. c), § 3, § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), položkou 6 písm.
b) sadzobníka súdnych poplatkov a zisteným skutkovým stavom. Z dôvodu, že v konaní o vyporiadanie
BSM má každý vo veci úspech čiastočný, keďže každému patrí rovnaký podiel masy z BSM, o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov
konania. Keďže v priebehu konania vznikli trovy konania štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním a
obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní, rozhodol o trovách konania štátu tak, že ich rovnomerne
rozdelil. Ďalej v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch zaviazal účastníkov konania
na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM spoločne vo výške 999,25 eura každý, keď súdny



poplatok bol vypočítaný v zmysle položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako 3% z predmetu
konania. Keďže v priebehu konania podala odporkyňa odvolanie a súd nevzhliadol u odporkyni dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania. Pri rozhodovaní o trovách konania a s poukazom na vyššie uvedené, zaviazal odporkyňu
na úhradu trov odvolacieho konania. Záverom uviedol, že v priebehu konania požiadala odporkyňa o
oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorej návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov preskúmal a
dospel k záveru, že odporkyňa v danom prípade nepreukázala dôvodnosť tohto návrhu, keďže na výzvu
súdu nepreukázala svoje osobné, majetkové a rodinné pomery predložením vyplneného
tlačiva. Vzhľadom k tomu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov považoval za neodôvodnený a
posledným výrokom odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa čo do výrokov I. (náhrada trov prvostupňového konania), II. (povinnosť
navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok), IV. (povinnosť navrhovateľa zaplatiť trovy konania štátu) na
základe § 220 OSP zmenil tak, že: 1. odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi náhradu trov
prvostupňového konania, a to titulom trov konania sumu 216 eur a titulom trov právneho zastúpenia
sumu 9.650,18 eura, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Martina Bartka v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, 2. výrok č. II. sa zrušuje, 3. výrok č. IV. sa zrušuje. Uviedol,
že rozhodnutie v napadnutých častiach považuje za nesprávne a nezákonné, založené na nesprávnom
právnom posúdení veci. Tým je daný dôvod tohto odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. V tejto
súvislosti poukázal aj na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Mal za to, že na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v konaní došlo k vade podľa § 221 ods. 1 písm. h) a tiež má konanie aj inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sú dané dôvody tohto odvolania tiež v zmysle § 205
ods. 2 písm. a), b), d) OSP. Zdôraznil svoje úsilie o mimosúdnu dohodu s odporkyňou, v ktorej navrhol
konkrétne rozdelenie BSM. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 09. 2013 č.k. 19C/269/2009-295
jasne vyplýva, že v konečnom dôsledku rozhodujúce veci v BSM boli rozdelené spôsobom približujúcim
sa k jeho návrhu mimosúdnej dohody, ktorá reálnejšie a vierohodnejšie odzrkadľovala skutočný stav
veci ako návrh odporkyne. Súd mal zohľadniť aj prístup odporkyne k súdu a k dokazovaniu, plneniu
povinností účastníka konania, jej vystupovanie a účasť na pojednávaniach, účelové a nepravdivé
tvrdenia. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, bol v konaní úspešný a preto mu prináleží náhrada trov
konania podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorú znáša neúspešný účastník.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania
(§ 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Predmetom konania v danej veci bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorom
právoplatne rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. 09. 2013 č.k. 19C/269/2009-295 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 01. 2015 č.k. 25Co/167/2014-348, v ktorom
zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov a štátu.
Navrhovateľ namietal prvý, druhý a štvrtý výrok napadnutého uznesenia.
Prvým výrokom napadnutého uznesenia súd prvého stupňa rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd musí prihliadať
k pomeru úspechu účastníkov konania. Navrhovateľ namietal, že sa s odporkyňou snažil dohodnúť,
predložil jej písomný návrh, ktorý však odporkyňa neakceptovala, preto bol nútený podať žalobu súdu.
Napokon sa súd prvého stupňa priklonil k jeho návrhu mimosúdneho vyporiadania, preto sa domnieva,
že bol v konaní úspešný a mala mu byť priznaná náhrada trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, na ktoré v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP
ďalej iba poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia iba dodáva, že vzhľadom k tomu, že
predmetom konania v danej veci bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
konanie je špecifickým konaním, majú v tomto konaní účastníci na oboch stranách tak postavenie



navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým,
že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom
je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V
prípade takéhoto návrhu (t.j. návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), treba
„navrhovateľom“ v zmysle ustanovenia § 96 OSP rozumieť nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. V danom
prípade, za tejto situácie, keď predmetom konania vo veci samej bolo vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pri ktorom nie je jednoznačne možné určiť úspech alebo neúspech
niektorého z účastníkov konania, nie je preto dôvod na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (úspech
v konaní), pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Obaja účastníci konania majú v takomto konaní
povinnosť riadne, bez zbytočných prieťahov a pravdivo uviesť, čo je predmetom masy BSM, a teda
prispieť k čo najrýchlejšiemu a najsprávnejšiemu zisteniu skutkového stavu. Základnou zásadou pre
vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké
(princíp parity) a súd pri vyporiadaní rozhoduje podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, na
základe zásady rovnosti podielov. Z týchto dôvodov preto nie je možné hovoriť o úspechu, resp.
neúspechu jedného z účastníkov konania, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie náhrady trov
konania jednému z účastníkov a aplikáciu ustanovenia o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP.
Aj ustálená súdna prax jednoznačne podporuje záver o nepriznaní náhrady trov konania účastníkov
pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to s poukazom na vyššie
uvedené dôvody. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania, a to z dôvodu,
že v konaní o vyporiadanie BSM mal každý účastník vo veci úspech čiastočný (rovnaký), keďže každému
patrí rovnaký podiel z tohto bezpodielového spoluvlastníctva a o žiadnom účastníkovi nie je možné
povedať, že bol v konaní úspešný. Z týchto dôvodov odvolací súd preto námietku odvolateľa v tejto časti
považoval za účelovú a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania v zmysle § 219 ods. 1 OSP, ako vecne správne potvrdil.

K odvolaniu navrhovateľa v časti napadnutého uznesenia, týkajúceho sa uloženia povinnosti
navrhovateľovi zaplatiť súdny vo výške 999,25 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
(ide o druhý výrok uznesenia), odvolací súd taktiež konštatuje správnosť napadnutého uznesenia
v tejto časti. Na špecifickosť konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
reflektuje aj zákon o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého poplatníkom sú obaja účastníci v konaní
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia
súdu (§ 2 ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch). Ustanovenie § 5 zákona o súdnych
poplatkoch určuje, kedy vzniká poplatková povinnosť. V zmysle tohto ustanovenia poplatková povinnosť
za vyporiadanie bezpodielového vlastníctva (nie za podanie samotného návrhu navrhovateľom o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva), vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, § 5 ods. 1 písm.
h/). Pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon o súdnych poplatkoch
teda určuje dve rôzne povinnosti na zaplatenia súdneho poplatku. Podľa položky 6a) sadzobníka
súdnych poplatkov najskôr navrhovateľ platí poplatok za návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (66 eur) a po skončení konania podľa položky 6b sadzobníka súdnych
poplatkov s použitím § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch sa platí poplatok 3% z hodnoty všetkých
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prejednávanej veci pri uplatnení zásady
parity nadobudli obaja účastníci konania rovnaký podiel na predmete vyporiadania BSM, súd prvého
stupňa pri vyrubení súdneho poplatku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vychádzal z
hodnoty predmetu konania, t.j. zo sumy 66 624,14 eura, z ktorej sumy výška súdneho poplatku 3%
predstavuje sumu 1998,50 eura a preto správne každého z účastníkov zaviazal k náhrade súdneho
poplatku vo výške 1, t.j. sumy 999,25 eura.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa aj v tejto napadnutej
časti, týkajúcej sa povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v sume 999,25 eura, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Navrhovateľ z tých istých dôvodov žiadal i o zrušenie výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil
povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 116,09 eura. Aj keď v tejto časti svoje odvolanie žiadnymi
konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnil, keď neuviedol, prečo nesúhlasí s uložením tejto povinnosti,
odvolací súd sa zaoberal aj týmto výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Podľa § 148
OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú



u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto
účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Štát má právo na náhradu trov konania len proti tomu
účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala povinnosť na náhradu trov konania
voči druhému účastníkovi. Uložiť povinnosť nahradiť takéto trovy možno len tomu účastníkovi, u ktorého
nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a len v tom prípade, keď v konaní nemal vo
veci úspech alebo mal úspech len čiastočný. Ak teda súd nariadil a vykonal dokazovanie a zaplatil trovy
tohto dokazovania, pre vyriešenie otázky, či a kto komu má tieto trovy uhradiť, je rozhodujúca skutočnosť,
či osoba, ktorá by podľa výsledku konania mala trovy uhradiť, nie je oslobodená od súdnych poplatkov. Z
obsahu spisového materiálu je nepochybné, že v priebehu konania vznikli trovy konania štátu v súvislosti
so znaleckým dokazovaním za podanie dvoch znaleckých posudkov (Ing. Hanečkovi bola
vyplatená odmena za podanie znaleckého posudku vo výške 304 eur, Ing. Tóthovi odmena za podanie
znaleckého posudku vo výške 228,18 eura) celkom vo výške 532,18 eura. Keďže ani jeden z účastníkov
nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 138 OSP) a obaja mali v konaní rovnaký úspech,
súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania štátu tak, že ich rovnomerne rozdelil a
zaviazal každého z účastníkov zaplatiť 1 z hodnoty, ktorú sám v konaní zaplatil na odmenách znalcov,
t.j. sumu 266,09 eura (1/2 zo sumy 532,18 eura). Po odpočítaní preddavku na znalecké dokazovanie,
ktorý navrhovateľ v konaní uhradil v sume 150 eur, súd prvého stupňa správne znížil sumu 266,09 eura
o sumu 150 eur a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 116,09 eura. Z uvedených
dôvodov odvolací súd preto odvolanie a námietky navrhovateľa aj v tejto časti považoval iba za účelové
a neopodstatnené.

Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu navrhovateľom ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť
sumu 116,09 eura na trovy konania štátu.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj odporkyňa, a to vo výrokoch, ktorými jej súd
uložil zaplatiť súdny poplatok vo výške 999,25 eura, trovy konania štátu vo výške 266,09 eura, trovy
odvolacieho konania vo výške 601,16 eura a proti výroku, ktorým jej nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov. Namietala, že tlačivo na preukázanie svojich majetkových pomerov riadne vyplnila, uviedla
svoje príjmy, mesačné výdaje, výdaje spojené s liečbou a s kúpou liekov, ako aj iné výdaje priamo
ovplyvňujúce jej majetkové pomery. K tlačivu priložila aj potrebné dokumenty a v lehote ho zaniesla do
podateľne súdu prvého stupňa. Nie je jej známe, kde sa dokumenty stratili, stojí si za tým, že tlačivo
riadne vyplnené včas doložila. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania, dospel k
záveru, že odvolanie odporkyne je potrebné podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť ako
podané oneskorene, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia
súdu prvého stupňa preskúmavať nemohol.

Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k
skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového
súdu v riadnom opravnom konaní.



V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo doručované právnemu
zástupcovi odporkyne, ktorý ho prevzal dňa 24. 08. 2015 (doručenka na č.l. 367 spisu). Zákonná
odvolacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení napadnutého uznesenia, t.j. od 25.
08. 2015 a márne mu uplynula dňa 08. 09. 2015 (utorok). Odporkyňa podala odvolanie osobne na súd
prvého stupňa dňa 14. 09. 2015, t.j. po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. O takto podanom odvolaní,
ktoré nebolo podané do uplynutia odvolacej lehoty, bol odvolací súd povinný rozhodnúť podľa § 218
ods. 1 písm. a) OSP, ako o oneskorene podanom a preto bol nútený odvolanie odporkyne odmietnuť a
dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní sa preto nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak,
že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si v odvolacom konaní
žiadne trovy neuplatnili ani im žiadne nevznikli, keď zároveň dospel k záveru, že vo vzťahu k odvolaniu
navrhovateľa mala odporkyňa plný úspech, avšak vo vzťahu k jej oneskorene podanému odvolaniu,
nemožno toto považovať za jej úspech vo veci (pri odmietnutí odvolania sa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania postupuje analogicky ako pri zastavení konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP), čo
znamená, že odporkyňa mala vo veci úspech len čiastočný.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.