Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/453/2015 z 15. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. februára 2016, sp. zn. 15Co/453/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4112233711.2 Krajský súd Nitra | 15Co/453/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4112233711.2 | 2016-02-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b55221d-6e4c-415f-90f7-f9d28633ba6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4112233711.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/453/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233711
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112233711.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 9C/533/2012-154
zo dňa 29.04.2015 a uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 9C/533/2012-171 zo dňa 18.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 9C/533/2012-154 zo dňa 29.04.2015 p o t v r d
z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9C/533/2012-171 zo dňa 18.06.2015 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v sume 175,- eur a nemajetkovej ujmy v sume
276,60 eura z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej
lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že mu
súd na jeho činnosť poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a že dôjde k reálnej
zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom
súd vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným alebo riziku insolventnosti povinného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. Postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
na správu pohľadávky pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou informačného systému v sume
70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 50,- eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, poštovné, telekomunikačné
výdaje a kontrolu stavu konania v sume 15,- eur. Za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastanú predpokladané zmeny v zákonom stanovenom čase, stratu dôvery v právo a spravodlivé



riešenie veci, vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky si žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu
v sume 276, 60 eura.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na vady žaloby a považoval ju za zmätočnú z dôvodu
nepresných a neúplných údajov o exekučnej veci. Namietal, že žaloba bola podaná predčasne, t. j. pred
uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, keďže žalobca žiadosť o predbežné
prerokovanie podal 23.04.2012 a žaloba bola podaná skôr. Podľa žalobcu rozhodnutiu súdu o zmene
exekútora predchádzajú úkony, ktoré musí súd urobiť po podaní žiadosti na zmenu exekútora, a preto
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať automaticky za zbytočné prieťahy
a teda za nesprávny úradný postup. Poukázal tiež na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody, pričom žalobca riadne nepreukázal ani vznik škody a nemajetkovej ujmy. K samotnému postupu
súdu v exekučnej veci uviedol, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora objektívne
nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu pôvodnému
exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, či zaslanie originálu spisu. Počas prejednávania
takéhoto návrhu nemôže dôjsť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať všetky
úkony v rámci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných nákladov svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal vyčíslenie majetkovej
škody s tým, že je potrebné preukázať skutočnú škodu listinami, skutočnosťami, čo žalobca neurobil.
K nemajetkovej ujme žalovaný poznamenal, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd
Slovenskej republiky, prípadne Európsky súd pre ľudské práva a prieťahy môžu byť konštatované v
disciplinárnom konaní . Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či
právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný
poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Podľa žalovaného žalobca
nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu a že by mu vznikla
majetková škoda, či nemajetková ujma.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie predovšetkým oboznámením sa s fotokópiou
exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 13Er/1/2004, z ktorého zistil, že oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Exekučný súd zaslal návrh oprávneného súdnemu
exekútorovi a zároveň ho listom zo dňa 01.12.2010 vyzval na vyjadrenie a vyčíslenie trov a aby pripojil
exekučný spis. Súdny exekútor zaslal súdu dňa 18.03.2011 vyjadrenie a rozpis trov exekúcie vrátane
exekučného spisu EX 65/04. Uznesením zo dňa 04.05.2011 č. k. 13Er/1/04-19 súd návrhu na zmenu
exekútora vyhovel.

Z takto zisteného skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil záver, že návrh nie je dôvodný. Exekučný
súd síce o zmene exekútora nerozhodol do 30 dní od dôjdenia návrhu, čo však bez ďalšieho nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Aby súd mohol rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora,
musel predtým urobiť nevyhnutné úkony, a to zadovážiť od exekútora vyjadrenie, vyčíslenie doterajších
trov exekúcie a exekučný spis, aby ho mohol postúpiť novému exekútorovi na ďalšie konanie. Podľa
názoru súdu nebolo v konaní preukázané, že nerozhodnutím súdu v zákonnej lehote vznikla žalobcovi
majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý sa zaoberá rozborom celkových nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s administratívnou
činnosťou spojenou so správou pohľadávok (napr. náklady na mzdy zamestnancov, telekomunikačné
a poštovné náklady, náklady na tlač a iné), nezaoberá sa však konkrétnymi nákladmi na predmetnú
exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v
dôsledku nerozhodnutia súdu o návrhu v lehote 30 dní. Znalecký posudok č. 1/2013 obsahuje právny
rozbor týkajúci sa rozhodcovského konania, pričom takýto právny rozbor nie je pre konajúci súd záväzný.
Právny rozbor problematiky a právnu úvahu musí urobiť súd v každej konkrétnej veci samostatne. V
predmetnej exekučnej veci súd zadovažoval potrebné podklady na rozhodnutie a keďže pri rozhodovaní
o zmene exekútora rozhoduje aj o náhrade trov, musel vyčkať na vyúčtovanie trov exekúcie. O zmene
exekútora rozhodol súd po zadovážení potrebných náležitostí v primeranej lehote. K nedostatočnej
špecifikácii žalobného návrhu súd poznamenal, že žalobca v petite žaloby uviedol čoho sa domáha, voči
komu a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutie návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz exekučný spis. Súd v tomto prípade neskúmal, či
došlo k prieťahom v konaní, ale skúmal, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a
či tento dôvod je dôvodom na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu



škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa jeho názoru príslušný súd
svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Od podania návrhu na zmenu exekútora
do návrhu na predbežné prerokovanie nároku žalobcu neubehli tri roky a tak nárok nie je premlčaný.
Súd nepovažoval žalobu za predčasne podanú, nakoľko žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola
žalobcom podaná dňa 23.04.2012, šesťmesačná lehota uplynula márne, keď doposiaľ nebolo o nej
rozhodnuté, čím sa absencia šiestich mesiacov na podanie žaloby zhojila.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval.

Z právneho hľadiska súd posúdil vec podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods.
1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s
použitím) „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z., čím súd de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že
prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č.
1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorým je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 16.02.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Levice
žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ide o namietaný postup exekučného súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, nemožno
z neho vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť a ani zbytočné prieťahy, ktoré by v predmetnej veci
konštatoval iný príslušný orgán. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce
vydaniu požadovaného rozhodnutia, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného exekútora, nebolo
možné podanému návrhu v zákonnej lehote 30 dní vyhovieť. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že
by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom
vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa



žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. S prihliadnutím na okolnosti
prípadu dospel odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa k záveru, že v posudzovanom prípade
bolo o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté v primeranej lehote, a preto nemohlo dôjsť k
vzniku škody a ani nemajetkovej ujmy tvrdenej žalobcom. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby
sa prvostupňový súd bližšie zaoberal výškou škody vyčíslenou v znaleckom posudku č. 1/2014, keďže
nezistil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo
a škodou, resp. nemajetkovou ujmou, ktorú mal žalobca nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej
lehote údajne utrpieť. Nakoľko zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok,
a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z
ktorých v prejednávanom prípade ani jedna splnená nebola, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané
odvolanie v sume 20 eur.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo
strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten,
kto podal odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom
konaní za podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v
predmetnej veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20 eur podľa položky
7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa
10.06.2015 proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k
tvrdeniam žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012
bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia §
4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods. 1, písm. k/)
zrušené. Keďže odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania, ktoré bolo doručené
súdu prvého stupňa dňa 11.06.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 11.06.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ustanovenia § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle
ustanovenia § 12 vyššie citovaného zákona) a tak to bolo aj v predmetnej veci. Súd teda konal na základe
zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej
povinnosti ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov
sa súdny poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha
podanie žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca nemienil spoplatniť
odvolacie konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke
13 Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní náhradu trov
tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.