Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/45/2016 z 19. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. októbra 2016, sp. zn. 9CoP/45/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115204529.1 Krajský súd Nitra | 9CoP/45/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115204529.1 | 2016-10-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 362 CMP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e7036c4-0948-42af-abd9-f92a51f67602 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115204529.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204529
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115204529.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra - pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa
rodičov: C.. J. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. nad X. XXX, zastúpenej Mgr. Petrom Miklóssym,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vrábľoch, Hlavná 1221 a C. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E., D. B. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Silviou Pevnou, advokátkou, so sídlom pracoviska
Advokátskej kancelárie Skuteckého 30, Banská Bystrica, o návrhu otca dieťaťa na zmenu úpravy jeho
styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. marca
2016 č. k. 11P/52/2015-162 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
13P/392/2013-15 zo dňa 25. 03. 2014 tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s
maloletým C. D., nar. XX. XX. XXXX v párnom týždni kalendárneho roka v nedeľu v
čase od 10.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka v nepárnom týždni kalendárneho roka
do 19.00 hod., vo Veľkonočný pondelok v každom kalendárnom roku od 15.00 hod. do 19.00 hod.,
v každom kalendárnom roku 26.12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. a 01. 01. v každom kalendárnom
roku od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom
riadne pripraviť. Matke zároveň uložil povinnosť maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska
dieťaťa odovzdať otcovi a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od
otca dieťaťa späť. Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa
prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať
matke späť. Ďalším výrokom uložil matke povinnosť informovať otca maloletého dieťaťa pravidelne
vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa,
jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych
mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, a to formou mailovej správy. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 25 ods. 1 až 3, § 26 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že od poslednej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom prešiel určitý čas, ktorý
vytvoril priestor pre budovanie si vzťahu medzi otcom a synom, ktorý je rozhodnutím súdu zverený do



osobnej starostlivosti matke. Je zrejmé, že dieťa je prirodzene viac fixované na matku, s ktorou trávi
prevažnú časť dní. Otec dieťaťa vykonáva prácu vodiča MKD, a tak trávi čas aj pobytom mimo územia
Slovenskej republiky. Jeho stretnutia so synom nie sú tak časté, aby sa medzi nimi vytvorilo pevnejšie
citové puto a nastal posun vývoja ich vzájomného vzťahu. Ten je poznačený konfliktami rodičov, ktoré sú
v súčasnej dobe i predmetom konania o výkon rozhodnutia ohľadom styku otca s maloletým dieťaťom
na tunajšom súde. Rodičia v konaní v tejto právnej veci neprejavili potrebnú úroveň rodičovskej
kooperácie už len tým, že nemali jednotný postup k odbornému poradenstvu v otázke rodičovských
vzťahov, ktorý odporúčal súd v priebehu konania. V dôsledku realizácie odborného poradenstva súd v
záujme maloletého dieťaťa pristúpil i k odročeniu pojednávania s cieľom, aby si rodičia v reálnej praxi
osvedčili prespanie maloletého u otca v jeho súčasnom mieste bydliska. To sa zmenilo a nachádza
sa v blízkosti miesta bydliska matky dieťaťa a vytvorilo by priestor, aby otec v prípade, že by dieťa u
neho prespať cez noc odmietlo, mohol vrátiť dieťa v krátkom čase matke. Matka dieťaťa v podstate
nevyužila možnosť odborného poradenstva formu mediácie a spolupráce s ÚPSVaR. Otec bol v tomto
smere rodičom aktívnym. Riešenie situácie však nutne vyžadovalo kompatibilitu oboch rodičov dieťaťa.
Namiesto toho, prebiehajúce súdne konanie prinášalo stupňovanie napätia vzťahov medzi rodičmi. Otec
prejavmi svojej autoritatívnosti dostal maloleté dieťa do opozičného postoja v tom smere, že dieťa s ním
od matky nechcelo odísť. Matka v jej roli ohľadom prípravy maloletého syna na styk s otcom zlyhala v
tom smere, že nedokázala syna na styk s otcom riadne pripraviť a nijako konkrétne nedokázala podporiť
dieťa v tom smere, aby u otca prespalo. Dieťa pri kontakte s otcom vyjadrilo obavu z toho, či ho otec
vráti a pohrozilo podľa vyjadrenia otcovi, že ho musí mamičke vrátiť. Takáto reakcia dieťaťa bola pre
otca prekvapujúca. Podľa názoru súdu vychádzala z postoja matky, ktorá si možno ani neuvedomovala,
čo všetko dieťa v jej postojoch pozoruje a aktívne vníma. To, že otec sa v rámci výkonu jeho povolania
zdržiava aj v zahraničí, nevytvára priestor pre pravidelný a častý režim stretnutí otca s maloletým.
Je však na otcovi, aby aj on mal reálny priestor pre častejší kontakt s maloletým dieťaťom, ktorý by
následne nedal priestor pre odcudzenie medzi otcom a dieťaťom. V tejto situácii sa dominantným
rodičom samozrejme stáva matka dieťaťa a dieťa logicky preberá jej postoje, pozoruje jej konanie i
nekonanie a práve u matky vidí väčšiu istotou. Po istom čase, keď sa znova stretne s otcom, prijme i otca,
ale určitý čas to vždy trvá. Otec musí syna presviedčať, aby s ním išiel. Dieťa však počiatočnú neistotu
dokáže prekonať. Je zvyknuté na kolektív v MŠ, teda aj iných ľudí, skupinu detí, zamestnancov
MŠ. U otca vyjadruje len obavu z tmy. Pokiaľ sa dieťa dostane do prostredia, v ktorom žije s otcom,
toto dokáže prijať. Otca jednoznačne považuje za dôležitú osobu. Uvedomuje si jeho odlišnosti oproti
osobe matky. U otca isto cíti určitú autoritatívnosť. Matku logicky vníma ako vzťahovo dôležitejšiu
osobu, keďže je s ňou viac, a logicky je viac ovplyvnené jej názormi a postojmi. Ich dôležitosť si matka
dieťaťa možno niekedy ani dostatočne neuvedomuje. Súčasná úroveň vzťahov rodičov jednoznačne
ovplyvňuje aj maloleté dieťa, ktoré ich má možnosť pozorovať a odvodzuje od nich vlastné správanie.
Dieťa sa ocitá v situáciách, do ktorých ho situujú samotní rodičia, a preto nikto nie je viac zodpovedný
za to, čo sa s maloletým dieťaťom deje ako práve samotní rodičia. Tí sa v otázke styku otca s maloletým
dieťaťom v súčasnej dobe dohodnúť nevedia. Súd je po vykonanom dokazovaní toho názoru, že od
marca 2014 zaznamenali vzťahy rodičov a dieťaťa posun, žiaľ aj k horšiemu, čo sa týka ich komunikácie
a neschopnosti v záujme dieťaťa riešiť veci v prvom rade dohodou. Dieťa sa s otcom stretávalo a
možno povedať, že rodičia sa málo snažili, aby sa rámec týchto stretnutí niekam posunul. Posun nastal v
tom smere, že otec sa s maloletým synom už stretával bez prítomnosti matky. Otec má vytvorený vzťah
so synom i syn k otcovi, tento však nie je podporovaný adekvátnym spôsobom samotnou matkou dieťaťa.
Rodičovská kooperácia ohľadom posunu úrovne stretnutí otca s dieťaťom neexistuje. Vývoj dieťaťa, jeho
právo na to, aby sa mu výchova dostávala zo strany oboch rodičov tak nevyhnutne vyžadujú zásah súdu
do doterajšieho rozsahu styku otca s dieťaťom tak, že frekvencie stretnutí otca so synom budú sústredné
do každého párneho týždňa kalendárneho roka od nedele 10.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho
pondelka v nepárnom týždni kalendárneho roka do 19.00 hod, vo Veľkonočný pondelok v každom roku
od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v každom kalendárnom roku 26. 12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. a 01.
01. v každom kalendárnom roku od 15.00 hod. do 19.00 hod. Významnú rolu pri nich má naďalej matka
dieťaťa, ktorá je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. V uvedenom smere treba vidieť
veľkú zodpovednosť na strane matky ako vzťahovo veľmi dôležitej osoby pre dieťa. Vzťahovo blízkou
osobou pre dieťa by sa mal stať aj otec dieťaťa, nakoľko i jeho otcovská rola a súčasne rola muža je
pre budúci vývoj dieťaťa nezastupiteľná a nenahraditeľná. Pri stave, keď dieťa bude cítiť podporu zo
strany oboch rodičov bez pochybností možno docieliť stav, že režim prespanie dieťaťa u otca v jednu
noc si dieťa osvojí a zaradí do svojho pravidelného režimu. V tomto smere je potrebné dieťa posmeliť,
uistiť a rešpektovať pritom i citlivejšiu povahu, ktorú maloletý má. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že
dieťa potrebuje zásadný posun vo vzťahu k nim a že boj o dieťa nemôže mať víťaza. Môže však priniesť



ten najmenej želateľný stav, a to zranenie duše maloletého dieťaťa. Preto súd apeluje na rodičov, aby
vo výkone ich rodičovských práv a povinností postupovali starostlivo, zodpovedne, predvídavo a mali
záujem na tom najlepšom pre svoje dieťa. To je aj stav, aby dieťa cítilo, že dostáva lásku, oporu a útočisko
tak u matky, ako aj otca. Súd uložil matke dieťaťa povinnosť informovať otca dieťaťa o podstatných
veciach týkajúcich sa dieťaťa, keďže medzi rodičmi dieťaťa nefunguje potrebná úroveň komunikácie a
rodičia dieťaťa vykazujú vo výchove dieťaťa už dlhšie trvajúcu nespoluprácu a narušenú komunikáciu.
Keďže maloleté dieťa je rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matke, je to práve matka
dieťaťa, ktorá je kompetentná a povinná podstatné informácie o dieťati otcovi poskytnúť a otec ich tak
isto môže získať, doplnené zo strany subjektov ako sú MŠ, prípadne všeobecný detský lekár. Z hľadiska
rozsahu upraveného styku otca s maloletým, stavu, že matka nemá technické prostriedky zabezpečujúce
kontakt medzi otcom a dieťaťom formou skype a potrebe zo strany rodičov pracovať predovšetkým na
zlepšení úrovne osobných stretnutí otca s maloletým synom, súd nepovažoval za dôvodné v tomto
konaní uložiť matke povinnosť, aby matka dieťaťa zabezpečila kontakt otca so synom prostredníctvom
skype ako to otec v jeho konečnom návrhu požadoval. Skúmať vzťahy rodičov a dieťaťa na úrovni
znaleckého dokazovania súd v tomto konaní nepovažoval za efektívne a prospešné pre ďalší vývoj
vzťahov dieťaťa k rodičom a predovšetkým pre dieťa samotné. Riešenie danej situácie sú podľa názoru
súdu schopní urobiť obaja rodičia, ktorí by mali prípadne opakovane racionálne zvážiť voľbu odborného
poradenstva v otázke budovania vzťahov medzi sebou a tiež rodičovských vzťahov k synovi a docieliť
jednotné výchovné vedenie maloletého dieťaťa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže
išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním matka, ktorá sa domáhala jeho
zmeny tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým C. D., nar. XX. XX. XXXX každú štvrtú
nedeľu kalendárneho roka v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. v týždni bezprostredne nasledujúcom po
každej štvrtej nedeli kalendárneho roka, v utorok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., Veľkonočný
pondelok každoročne v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., 26. 12. každoročne od 10.00 hod. do 19.00
hod. a 01. 01. každoročne od 15.00 hod. do 19.00 hod. Namietala, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene rozsahu
oprávnenia otca stretávať sa s maloletým, napriek tomu, že neboli splnené podmienky a rozsah
úpravy styku otca s maloletým nie je v záujme maloletého dieťaťa. Namieta predovšetkým rozšírenie
úpravy styku otca s maloletým dieťaťom o prespávanie maloletého dieťaťa u otca, ktoré sa javí ako
problematické. Maloletý aj v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom jasne vyjadril, že nechce u otca
prespávať, pričom nejde len o to, že dieťa vyjadruje obavu z tmy. Problémový je celkový prístup otca,
ktorý syna núti k tomu a neustále na neho nalieha. Má za to, že súd by mal brať do úvahy ako smerodajný
práve aj názor dieťaťa, ktoré sa k spornej otázke jasne vyjadrilo. V tejto súvislosti poukazuje aj na
lekársku správu MUDr. Tatiany Fajčíkovej a zároveň na nález MUDr. Simony Sucháňovej, z ktorých
správ vyplýva, že u maloletého nie je odporúčaný pobyt v kolektívnom zariadení, pričom jeho stav
si vyžaduje zvýšenú opateru zo strany matky. V zásade nemá problém s tým, aby dieťa postupom
času začalo u otca prespávať, nebráni sa tomu, ale v súčasnej situácii, kedy dieťa samotné u otca
prespávať nechce a akékoľvek naliehanie v tomto smere na dieťa pôsobí negatívne, s návrhom otca
nemôže súhlasiť. Maloleté dieťa nemôže byť nútené, aby prespalo v domácnosti otca, kedy nielenže
to samé nechce, ale aj objektívne je vidieť, že je to problematické a nútiť dieťa k tomuto je pre
dieťa silne stresujúce a traumatizujúce. Autoritatívne určenie rozsahu úpravy styku otca s maloletým,
vrátane prespávania maloletého u rodiča, s ktorým v dôsledku minimálneho kontaktu s ním nemá dieťa
vybudovaný tomuto zodpovedajúci vzťah, pričom samotné maloleté dieťa, ako aj kolízny opatrovník
tohto dieťaťa v konaní s týmto prespávaním nesúhlasia, nie je rozhodnutím, ktoré by bolo v záujme
maloletého dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie v súvislosti so stanoveným prespávaním maloletého dieťaťa
u otca úplne neguje postoj matky dieťaťa, postoj samotného dieťaťa, ako aj kolízneho opatrovníka a
v konečnom dôsledku je prezentované stanovisko otca maloletého dieťaťa. V druhom rade namieta aj
skutočnosť, že súd prvej inštancie rozsah úpravy styku otca s maloletým nastavil v takom rozsahu, že
sám otec objektívne nie je schopný dodržiavať takto upravený styk. Preto rozsudok súdu prvej inštancie
v takej podobe ako bol vydaný, nie je vykonateľný. Zásadne nesprávne a neobjektívne vyhodnotil súd
prvej inštancie konanie a pôsobenie matky maloletého dieťaťa v súvislosti s realizáciou styku otca s
maloletým dieťaťom. Tvrdené neplnenia si povinností matky maloletého dieťaťa na stretnutie s otcom
pripraviť sa nezakladajú na pravde. V tomto smere je viac než aktívna a iniciatívna vo vzťahu k synovi
ako otec, a ani z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, čo prípadne by mala



spraviť viac, resp. v čom konkrétne mala zlyhať v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletým.
Práve otec maloletého v súčasnej dobe nejaví dostatočnú snahu o posun v stretávaní sa so synom
a budovanie vzájomného vzťahu s ním. Popísala jednotlivé stretnutia otca s maloletým, pričom podľa
jej názoru je zarážajúce, že zo strany otca maloletého dieťaťa sú stretnutia so synom realizované v
prítomnosti iných osôb, kvôli ktorým sa otec nevenuje synovi. Neobjektívne a nekorektne bola posúdená
jej spolupráca s príslušnými úradmi v rámci prebiehajúceho konania, keď vo vzťahu k príslušným
orgánom sociálno-právnej ochrany vystupuje korektne, pričom v priebehu celého konania prezentuje
a háji nielen svoje stanovisko, ale najmä záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek
adekvátnemu výchovnému poučeniu presvedčiť, že má u otca prespať, je autoritatívne stanovenie tejto
povinnosti formou súdneho rozhodnutia v rozpore so záujmami dieťaťa a toto rozhodnutie je v konečnom
dôsledku kontraproduktívne aj pre budovanie pozitívneho vzťahu syna k otcovi. Výchovné pôsobenie
na maloleté dieťa a to aj v zmysle rozhodnutia súdu nikdy nesmie prekročiť rozumné hranice a malo
by rešpektovať názory dieťaťa tak, aby boli naplnené požiadavky stanovené v článku 12 Dohovoru o
právach dieťaťa, v zmysle ktorého je nevyhnutné, aby aj rozhodnutie súdu reflektovalo na názor dieťaťa,
a nie, aby nútene presadzovalo a stanovovalo niečo, čo je v rozpore s názorom a záujmom maloletého
dieťaťa.

3. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že podaniu návrhu na súd predchádzalo dlhšie obdobie, kedy
matke ponechal čas na rozmyslenie, nakoľko dúfal, že sa budú vedieť mimosúdne dohodnúť. Jedinou
odpoveďou matky na to, aby syn mohol u neho prespať bolo „nie, lebo nie“. Práve pre správanie matky
k jeho osobe, ktorá mu nikdy dobrovoľne neumožní tráviť s maloletým čas mimo rozsahu súdneho
rozhodnutia, bolo nutné, aby tento styk bol upravený autoritatívne súdom. Bez toho jednoducho nikdy
nebude mať šancu ukázať, že navzdory tvrdeniam matky je jeho otcom a je tu pre neho. Násilím by
ho nikdy doma nezdržiaval, tak ako ho násilím ani neberie od matky. Ako dôkaz proti tvrdeniu matky, v
ktorom uvádza, že v zásade nemá problém s tým, aby dieťa postupom času u otca prespávalo a nebráni
sa tomu, chce poukázať na momentálne prebiehajúce konanie 24Em/5/2015, v ktorom pravidelne
podáva návrhy na výkon súdneho rozhodnutia. Preto tvrdenie matky, resp. jej právneho zástupcu o jej
bezproblémovom postoji k prespaniu, je nepravdivé. Pokiaľ matka narážala vo svojom odvolaní na to, že
žije v spoločnej domácnosti s neznámou ženou a jej dieťaťom, ide o matkin mylný dohad. V domácnosti
žije sám a nestará sa o žiadne cudzie dieťa, nemá dokonca ani známosť s dieťaťom. Pokiaľ súd prvej
inštancie odročoval pojednávanie za účelom spoločnej mediácie, matka v nasledujúcich troch mesiacoch
odmietla všetky pokusy takto styk realizovať a na mediáciu sa ju nepodarilo predvolať. Neskôr sa síce na
mediáciu dňa 17. 12. 2015 aj so svojím zástupcom dostavila, avšak ju podmieňovala tým, že jej zaplatí
polovicu. Nič z toho, na čom sa na mediácii dohodli však nedodržala. Po týchto bezvýsledných pokusoch
a naťahovaní času zo strany matky súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Pokiaľ matka v podanom
odvolaní namieta nerealizovateľnosť styku, tak ako ho upravil súd prvej inštancie, opätovne zdôraznil,
že pracuje prevažne 3 týždne v zahraničí a týždeň je doma. Matka a jej právny zástupca na záverečnom
pojednávaní súhlasili s takouto úpravou s podmienkou, že matku o svojom príchode bude informovať
týždeň dopredu. Robil to už aj predtým a robí to aj teraz, aj keď to nemá nariadené súdom. Ak by bol
styk upravený každú štvrtú nedeľu, tak ako požaduje matka vo svojom odvolaní, ľahko by sa mohlo stať,
že by sa so synom nevidel aj viac ako 2 mesiace. Cez leto a koncom roka si berie každý dovolenky a
stáva sa, že zamestnávateľ potrebuje, aby zostal v práci o týždeň dlhšie. Fakt, že sa už 5 rokov neustále
snaží o úpravu styku s maloletým súdnou cestou, svedčí o tom, že s matkou maloletého neexistuje
žiadna možnosť dobrovoľnej alebo férovej dohody mimosúdnou cestou. Pri stykoch s maloletým sa snaží
udržiavať čo najpriateľskejšiu a najuvoľnenejšiu atmosféru, čo však nie vždy kvôli odmietavého postoju
matky sa podarí. Aj napriek jej urážkam a pohŕdaniu sa k nej snaží správať slušne a neutrálne, aby
aspoň jeden z rodičov šiel synovi príkladom a ukázal mu, že aj napriek konfliktom je možné správať sa
k iným ľuďom ohľaduplne a s úctou.

4. Návrhom doručeným odvolaciemu súdu dňa 14. 10. 2016 sa otec domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu otca dieťaťa na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom
tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým C. D., nar. XX. XX. XXXX v párnom týždni
kalendárneho roka v nedeľu v čase od 10.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka v nepárnom
týždni kalendárneho roka do 19.00 hod., vo Veľkonočný pondelok v každom kalendárnom roku od 15.00
hod. do 19.00 hod., v každom kalendárnom roku 26. 12. o 10.00 hod. do 19.00 hod. a 01. 01. v každom
kalendárnom roku od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na



styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska
dieťaťa vrátiť späť.

5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“)
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej „CMP“ bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné
ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Podľa § 362 CMP, keďže návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol podaný v priebehu odvolacieho konania, príslušný na jeho rozhodnutie bol odvolací súd,
ktorý o tomto návrhu rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Podľa § 395 odsek 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom začatia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 odsek 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zák. č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie uvedeného citovaného
zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú vec aplikovať
právnu úpravu zák. č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v
zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti § 59 až § 73 obsahuje
úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní matky bolo
potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

11. Predmetom konania je návrh otca doručený súdu prvej inštancie dňa 23. 02. 2015, ktorým sa domáhal
rozšírenia úpravy styku, ktorá bola naposledy realizovaná rozsudkom OS Nitra zo dňa 03. 09.
2013 pod č. k. 24P/9/2013-45 tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým Martinom Skačanom,
nar. 08. 03. 2011 v párnom týždni kalendárneho roka v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. s
tým, že od 10.00 hod. do 12.00 hod. sa bude styk realizovať v prítomnosti matky a v nepárnom týždni
kalendárneho roka v utorok a v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a Veľkonočný pondelok
každoročne v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste
bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a matka v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu dieťa včas
a riadne odovzdá. V zmysle podaného návrhu otca a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zmenil rozsudok OS Nitra č. k. 13P/392/2013-15 zo dňa 25. 03.
2014 tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým C. D., nar. XX. XX. XXXX v párnom týždni
kalendárneho roka v nedeľu v čase od 10.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho pondelka v nepárnom
týždni kalendárneho roka do 19.00 hod., vo Veľkonočný pondelok v každom kalendárnom roku od 15.00
hod. do 19.00 hod., v každom kalendárnom roku 26. 12. od 10.00 hod. do 19.00 hod. a 01. 01. v každom
kalendárnom roku od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na
styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase pred miestom bydliska dieťa odovzdať otcovi a otec
je v určenom čase povinný maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať maloletého matke
späť. Zároveň matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť informovať otca maloletého dieťaťa pravidelne
vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa,
jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať správy o aktuálnych
mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a to formou mailovej správy. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

12. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (ods. 2)

13. Odvolací súd po prejednaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
jeho rozhodnutie v časti úpravy styku otca s maloletým je vecne správne, keď súd prvej inštancie
správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, tento posúdil podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine a jeho rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletého Martina. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 odsek 1 CSP, a keďže sa s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 odsek
2 CSP odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
zdôrazňuje, že zákonná úprava styku rodičov s maloletými deťmi preferuje dohodu rodičov a až následné
uplatňovanie rozhodovania právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a
požiadavky na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaných v čl. 41 ods. 1 Ústavy SR. Relatívna
voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje dostatočný
priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich špecifických
podmienok a záujmu. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie preto k obmedzeniu
práv rodičov, ale naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto je v
súlade s čl. 41 ods. 1 Ústavy SR (nález ÚS sp. zn. PL.ÚS 26/05).

14. Odvolací súd poukazuje ďalej na skutočnosť, že predmetom konania je starostlivosť súdu o maloleté
dieťa, konkrétne v danej veci - úprava styku otca s maloletým dieťaťom C., nar. XX. XX. XXXX
pochádzajúcim z jeho bývalého manželstva. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o
maloletých je, že v takýchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa nie je zákonne nijako definovaný, a preto musí byť
posudzovaný s ohľadom na právo dieťaťa na rodinný život v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a v nadväznosti na právo na starostlivosť oboch rodičov zakotvené v čl. 7
a 9 Dohovoru o právach dieťaťa a čiastkové práva dieťaťa garantované v čl. 12 Dohovoru o právach
dieťaťa. Výsledkom takýchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale
zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého.

15. V prípade, keď všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku je potrebné vychádzať z toho, že právom
oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa starať o dieťa a podieľať sa na jeho výchove, s čím
korešponduje aj právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a preto, ak je rozhodnutím
súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomu dieťaťu malo byť umožnené stýkať
sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac
naplnený. Takéto usporiadanie spravidla vždy „v najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto
princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu,
pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.
(nález ÚS ČR zo dňa 15. 03. 2016 III.ÚS 228/15)

16. V preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že podľa doterajšej súdnej úpravy bol otec
oprávnený stretávať sa s maloletým C. v párnom týždni kalendárneho roku v nedeľu v čase od 10.00
hod. do 19.00 hod. s tým, že od 10.00 hod. do 12.00 hod. sa bude styk realizovať v prítomnosti matky
a v nepárnom týždni kalendárneho roka v utorok a v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod.,
vo Veľkonočný pondelok každoročne od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa
prevezme v mieste bydliska dieťaťa v stanovenú hodinu a matke ho v mieste bydliska v stanovenú
hodinu včas a riadne odovzdá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec ešte pred podaním návrhu
mal snahu o rozširovanie, upevňovanie a budovanie väzieb s maloletým tak, že sa chcel dohodnúť s
matkou maloletého na realizáciu takého styku, že maloletý u neho počas upraveného styku z nedele
na pondelok prespí. Mal za to, že budovanie vzťahu so synom je možné len udržovaním pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým. Matka akúkoľvek dohodu ohľadne širšieho
rozsahu realizácie styku otca s maloletým, najmä o jeho prespanie, zamietala. Napriek preukázanej
snahe otca, či už prostredníctvom pomoci cez kolízneho opatrovníka alebo prostredníctvom mediácie,
sa nepodarilo s matkou dospieť k dohode o rozšírenom rozsahu styku otca s maloletým. Zo správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 21. 08. 2015 vyplynulo, že matka neakceptovala predvolania na referát
poradensko-psychologických služieb, niektoré predvolania ignorovala, poradenstvo odmietala. Sám
vyjadril názor, že keby matka prejavila viac iniciatívy v príprave dieťaťa na styk, maloletý by nemusel



mať problém stretávať sa s otcom, prípadne u neho prespať. Otec v konaní prezentoval potrebu zmeny
pomerov na jeho strane, ktorú realizoval tak, že kúpil 3-izbový byt vo E., osamostatnil sa a urobil
všetky potrebné úpravy aj pre maloletého, ktorému zariadil v byte detskú izbu. Matka za problematický
označovala styk otca s dieťaťom v tom zmysle, že by z jeho strany sa vyžadoval citlivejší prístup, pretože
väčšinou je autoritatívny, keď naliehal, že chlapec musí s ním ísť a má to opačný účinok. Sama v
priebehu konania prezentovala, rovnako ako aj v podanom odvolaní, že pokiaľ maloletý by chcel u otca
prespať, ona s tým nemá žiaden problém, chce to len určitý čas, kedy dieťa samotné bude chcieť u otca
prespať a akékoľvek naliehanie v tomto smere pôsobí na dieťa negatívne. Maloleté dieťa je umiestnené
v MŠ E. nad X., pričom zo správy vyplynulo, že dieťa má citlivejšiu povahu, je naviazané na matku, čo
sa prejavuje napr. plačom, ťažším lúčením od matky. Je nesporné, že dieťa je citovo naviazané viac
na matku, ktorej je zverené do výchovy, avšak otca neodmieta a považuje ho za dôležitú osobu vo
svojom živote. Preukázané bolo, že otec má vytvorený vzťah k svojmu synovi, ako aj syn k nemu, avšak
budovanie a rozširovanie tohto vzťahu nie je dostatočným spôsobom podporované zo strany matky.
Matka na jednej strane prezentuje, že nemá výhrady voči prespávaniu maloletého u otca, pokiaľ to samo
bude chcieť, avšak svojou autoritou z pozície matky nie je dostatočne nápomocná v tom, aby ubezpečila
dieťa o tom, že otec je rovnako dôležitou osobou v jeho živote ako ona ako matka, prejavila úprimnú
radosť zo stretávania sa otca s maloletým a dieťa posmelila a ubezpečila ho v tom, že u otca mu bude
dobre, budú tráviť voľný čas tak, aby to bolo obohacujúce tak pre otca, ako aj pre maloletého a po
realizovaní styku sa vždy vráti k nej. Matka si za takej situácie, k akej pristupuje k realizácii styku otca s
maloletým, musí uvedomiť, že prispieva k deformácii vzťahu otca s maloletým, čoho dôsledok môže byť
odcudzenie, ktoré sa neskôr len ťažko bude naprávať. Tak ako ona, i otec má svoje rodičovské práva,
nielen povinnosti (platiť výživné), a vzhľadom i na tú skutočnosť, že maloletý je zverený do jej výchovy,
musí urobiť všetko pre to, aby tu zostal priestor otcovi na realizovanie jeho práva a to prostredníctvom
čo najširšieho rozsahu styku s maloletým. Právo styku otca s dieťaťom kompenzuje právo dieťaťa mať
u seba a zabezpečovať, resp. podieľať sa na jeho výchove aspoň počas upraveného styku, pričom aj
judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa,
aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať s ním svoj vzťah,
ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Na
strane otca vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne prekážky, pre ktoré by sa nemohol realizovať
styk s maloletým v širšom rozsahu, tento má vytvorené tak materiálne, ako aj bytové podmienky pre
to, aby maloletý mohol stráviť u neho čo najviac času, pričom odvolací súd apeluje i na otca, že i z
jeho strany sa vyžaduje citlivejší prístup k maloletému a svoju autoritatívnu povahu (podľa tvrdenia
matky) prejavovať jemnejším a trpezlivým spôsobom vo vzťahu k maloletému, aby sa postupne dosiahlo
bezproblémové odovzdávanie maloletého pri začatí styku.

17. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala nevykonateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, odvolací súd má za to, že táto námietka nie je dôvodná, keď súd prvej inštancie upravil styk
v takom rozsahu a v takých frekvenciách, aby reflektoval na pracovné povinnosti otca, ktorý vykonáva
prácu v MKD a trávi veľa času mimo územia Slovenskej republiky, a nie vždy si vie naplánovať osobné
voľno v mieste bydliska.

18. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

20. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania je príslušný rozhodovať odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré môžu začať aj bez návrhu.

22. Ako za účinnosti pôvodnej právnej úpravy v prípade predbežných opatrení, i neodkladné opatrenia v
zmysle CMP možno nariadiť na základe návrhu, ako aj bez návrhu a to v konaniach, ktoré možno začať aj
bez návrhu. Takýmito konaniami, okrem iných, sú aj konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.



Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy, aby sa zvýšila protektívna funkcia mimosporového konania
podľa novej právnej úpravy (§ 361 CMP). Ak si to bude vyžadovať neodkladná ochrana práv a právom
chránených záujmov, bude súd povinný nariadiť neodkladné opatrenia i v prípade verejného záujmu,
ktorý participuje vo väčšine osobitných konaní podľa CMP.

23. V danom prípade pre odvolací súd rozhodujúci o podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný otcom v priebehu odvolacieho konania, je rozhodujúci stav v čase
rozhodovania o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia. V konaní bolo preukázané, že doposiaľ
bol styk otca s maloletým upravený rozsudkom OS Nitra zo dňa 25. 03. 2014 a to každý párny týždeň
kalendárneho roku v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod., ako aj v nepárnom týždni v utorok a v
stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., Veľkonočný pondelok každoročne od 15.00 hod. do 19.00
hod. a zároveň napadnutým rozsudkom, ktorý bol predmetom prieskumu odvolacieho konania, uvedený
rozsudok ohľadne úpravy styku otca s maloletým bol zmenený tak, že styk otca s maloletým bol rozšírený
z nedele do nasledujúceho pondelka s tým, že maloletý u otca prespí, ako aj opätovne vo Veľkonočný
pondelok, ďalej v každom kalendárnom roku 26. 12. a v každom kalendárnom roku 01. 01. Keďže
odvolací súd rozhodoval o podanom odvolaní matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň rozhodoval o návrhu otca na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým sa v podstate domáhal rovnakého výroku, o akom bolo v rozhodnutí rozhodnuté vo
veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že nie je tu potreba dočasnej úpravy pomerov, keďže pomery
otca s maloletým synom vo forme styku boli realizované vo forme rozhodnutia vo veci samej. Keďže
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zabezpečené právo styku otca s maloletým, odvolací súd
nevidel splnené dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto tento
návrh otca ako nedôvodný zamietol.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).