Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/324/2015 z 30. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. mája 2016, sp. zn. 7CoE/324/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4115208352.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/324/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115208352.1 | 2016-05-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91dfd01c-8c02-4269-bf04-80ddb3790318 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115208352.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/324/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115208352
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115208352.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XXX, o vymoženie
sumy 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
14Er/304/2015-14 zo dňa 3. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm.
r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nebola dôvodne podaná. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02411/14 zo dňa 06.08.2014, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa
23.12.2011 zmluvu o úvere a ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Súd preskúmaním Zmluvy o
úvere a Rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto zmluvy boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet
dlžníkov, a preto dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej je vzhľadom na
dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy s povinnou
bezprostredne nasledovalo aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinná musela súhlasiť s
riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá
vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa
povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Podľa názoru súdu je uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia Zmluvy
o úvere, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh
spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v
spore s veriteľom na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby,
kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného
súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské
konanie proti dlžníkovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy
(uzatvorená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský



súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú
zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči dlžníkovi
rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy,
súd posúdil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú
v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o
rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje
dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34
zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a
úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na
také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa 26.01.2015, spísaným pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o
vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 200 eur s prísl. Exekučným titulom je Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 06.08.2014 sp. zn. SR 02411/14, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.09.2014 a vykonateľnosť dňa 19.09.2014. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 26.03.2015, o ktorej súd následne
napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 23.12.2011. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd poukazuje na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 402100936 uzatvorenej dňa 23.12.2011, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodcova ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto
článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,
v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu
založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská
zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto
môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná
individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť
úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu
mohla byť podstatne ovplyvnená. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská
zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany
podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský
súd. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten,
ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku
čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať sa svojich práv zaručených článkom
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z
rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinná
poučená adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť,
pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup
od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý
si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy



považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.