Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/299/2016 z 23. 8. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 23. augusta 2016, sp. zn. 11CoE/299/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115213253.2 Krajský súd Nitra | 11CoE/299/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115213253.2 | 2016-08-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f08a3e26-93ba-4e0f-9d7f-075d4bdd8aaf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115213253.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/299/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115213253.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: I. Z., nar. XX. XX. XXXX, G.
XX, G., o vymoženie sumy 1.237,06 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn.19Er/517/2015 a u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej (r. Sitášovej), Vajnorská 100/A, Bratislava
pod sp. zn. Ex 6937/15, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/517/2015-39 zo dňa 13. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 4 ods. 2 písm. d/ (správne malo
byť uvedené § 41 ods. 2 písm. d/), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ustanovení
§ 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. so sídlom
v Bratislave dňa 18. 07. 2014 pod sp. zn. IA-C/03.

4. Povinnosť plniť bola povinnému uložená na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným dňa 28. 10. 2009, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-
eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi (oprávnenému) v pravidelných mesačných
splátkach so splatnosťou uvedenou v Zmluve. Keďže povinný svoj dlh riadne neuhradil, a to aj napriek
výzve, ako aj pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou
rozhodcovského konania. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu
je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou medzi oboma stranami v rámci
Všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy - Čl. 10, bod 10.2.2.

5. Po posúdení veci je podstatné, že súd prvej inštancie zistil, že sa v tomto prípade jedná o
spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy



vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o
spotrebiteľských úveroch) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z
obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom
a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3, odsek 1, 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby,
úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

6. Zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je zrejmé, že boli už vopred pripravené
dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu
sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o
spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t. j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvej
inštancie bral do úvahy aj to, že v takejto forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky
maličkými písmenkami s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo
strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie
nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských
úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku.

7. Súd prvej inštancie zistil, a to z obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná
podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie taktiež
poukázal na skutočnosť, že priamo z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že o
neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa
vyžaduje, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

9. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

10. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tvrdila, že
jej súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový
stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín
ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods.



2 Exekučného poriadku uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie
nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto
smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009 a
nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mala za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu
zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Zdôraznila, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93
b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na
nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup
iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový
stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec
nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil
len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené konštatoval
s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že
súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd
napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len "CSP") pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 13. 08. 2015 č.
k.19Er/517/2015-39, avšak nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania, preto bolo potrebné jej
odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. Podľa § 89 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, strana sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.
Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.
Podľa § 92 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne
splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť strana.
Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom,
keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom
oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr.

Podľa § 9a ods. 1 CSP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.



Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v
riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje
v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu
(napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady
trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený
len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo
vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníka konania. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj
materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného
návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich
obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka vyhovené úplne alebo z
časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo
súd prisúdil účastníkovi niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané
rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky
rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u
nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech.
Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo
nesprávnosti vydaného rozhodnutia.

16. Na podanom odvolaní bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s., konajúca prostredníctvom
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a odvolanie bolo podpísané konateľom spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. Ing. Markom Regulim. Keďže po preskúmaní predloženého spisu odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie neodstraňoval vady odvolacieho konania, nakoľko v spise absentoval
doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.) na podanie
odvolania za oprávneného - Poštovú banku, a. s., vrátil predmetnú vec prípisom č. k. 11CoE/2/2016-54
zo dňa 26. 02. 2016 súdu prvej inštancie na odstránenie uvedeného nedostatku. Súd prvej inštancie
následne prípisom zo dňa 04. 03. 2016 vyzval spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na
predloženie plnomocenstva udeleného mu oprávneným, z ktorého by vyplýval rozsah oprávnenia
zastupovať oprávneného (Poštovú banku, a. s.) najmä právo podávať opravné prostriedky v mene
oprávneného, keďže vo veci bolo spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podané odvolanie,
pričom žiadne plnomocenstvo nebolo k tomuto odvolaniu pripojené a toto odvolanie sa javí ako podané
neoprávnenou osobou. Písomným podaním zo dňa 16. 03. 2016 oprávnený Poštová banka, a. s. oznámil
súdu prvej inštancie, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v predmetnom konaní nie je
zástupcom oprávneného na doručovanie. Zároveň uviedol, že je zrejmé, že súd nemal za preukázané,
že spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. bolo udelené procesné plnomocenstvo na doručovanie
zásielok.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. za zástupcu oprávneného - Poštová banka, a. s., ktorý by bol oprávnený v mene
oprávneného podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 19Er/517/2015-39 zo dňa 13.
08. 2015 a realizovať zákonné úkony a opatrenia za účelom úhrady pohľadávky oprávneného.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENNTS, s.r.o. podľa §
386 písm. b/ CSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote



dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.