Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/82/2016 z 29. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. júna 2016, sp. zn. 25CoE/82/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4206201103.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/82/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4206201103.1 | 2016-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 109 ods. 1 písm. c) OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, EP, § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP, OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/48c0e81f-79da-4bf4-8bb9-efc318157d06 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4206201103.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206201103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4206201103.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene
ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému:
D. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. I. XXXX/X, Y., t. č. na neznámom mieste zastúpený
opatrovníčkou Mgr. Janou Barancovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o
vymoženie sumy 752,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno z 16. januára 2014 pod č. k. 10Er/125/2006-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, exekúciu vedenú pod
sp. zn. 10Er/125/2005 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, Exekútorský úrad Bratislava,
Vazovova 9, pod EX 159/06 vyhlásil za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom
si vymienil rozhodnúť o náhrade trov exekúcie v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil
poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 103 OSP, § 47, § 48
ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol,
že exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica N 4340/2005, Nz 41947/2005
spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 20.09.2005. Zistil, že notárska zápisnica bola spísaná
osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený
splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná
osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Bol toho názoru, že takto
spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul
kladie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je notárska zápisnica,
ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Zdôraznil, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného
s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Daný prejav vôle
nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému
zástupcovi. Ďalej poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi,
na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením
zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti)
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. S poukazom na
§ 39 Občianskeho zákonníka obsahuje notárska zápisnica neprijateľnú podmienku, pričom úkon
vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia



§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ, v danom prípade povinný, najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Takýmto konaním oprávnenej bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej
zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej
zápisnice exekučný titul. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď
z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, preto vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil
a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálne otázky v znení špecifikovanom v odvolaní. Svoje odvolanie postavila na základných piatich
bodoch, v rámci ktorých vytýkala, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci.
V rámci prvého odvolacieho dôvodu najmä vytýkala, že súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne
pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a
ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality. Dodala, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu
došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom
absolútnej nerozpornosti. Mala za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly
a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže
ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo
povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom
a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedla, že ak notár neodmietne
vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými
mravmi. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to,
že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej
zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodala, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať
vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným
titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad
nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na
spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné
postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve
a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem
toho konštatovala aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého
postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v
porovnateľnom postavení. Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,



ako ani nemala možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd,
navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv
z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastala názor, že nie je
možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mala za to,
že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodala, že právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s
uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázala aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal
akéhokoľvek práva, pričom dodala, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže
po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom
namietala aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože
spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považovala za nesprávny záver,
nevyplývajúci z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu,
pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice
nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa
nestotožnila ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že
uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007. Dodala, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznila aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s
právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd
už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Oprávnená písomným podaním zároveň žiadala
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.

Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a
nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k
záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.
Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Osobitným predpisom v zmysle ustanovenia §
251 ods. 4 OSP je totiž Exekučný poriadok, ktorý v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné
konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade
výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č.



7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nie však OSP, ktorý sa použije len na riešenie otázok
neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha
konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Naviac
povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v
konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden
opravný prostriedok.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v
danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho
ustanovenia OSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu
dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na
návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že
rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu. Začatie konania o predbežnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP ako nedôvodné zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 06.12.2005 požiadala súdneho exekútora
Mgr. Vladimíra Cipára o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 752,84 eura (22.680
Sk) s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N
4340/2005, NZ 41947/2005 vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom,
napísanú v Bratislave, dňa 10.09.2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 06.02.2006 súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na
vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd
prvého stupňa vydal dňa 07.02.2006 poverenie súdnemu exekútorovi. Následne súd prvého stupňa
opätovne preskúmavajúc exekučný titul vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v
súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného
poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku,
z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa
môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno
exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.



Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila
(§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba
mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto
zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím
spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré
majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP,
a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g),
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo
vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o
neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto
procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere č. 1620102, uzavretej medzi oprávnenou a povinným dňa
26.01.2005 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, a ktorý uznal dlh v mene povinného voči oprávnenej
na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci
a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že
s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš
Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec
spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o
tom, že Mgr. Tomáš Kušnír konal v rozpore so záujmom povinného ako zastúpeného. Splnomocnenie,
ktoré mu povinný udelil za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe
takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym
úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne



postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.