Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/955/2015 z 11. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 11. mája 2016, sp. zn. 8Co/955/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4310209749.2 Krajský súd Nitra | 8Co/955/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4310209749.2 | 2016-05-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9760cb3a-ef79-4540-9336-6df528fabb05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4310209749.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/955/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310209749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4310209749.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa: V. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. B., t. j. L. K.y Z. nad V., proti odporkyni: G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J., X. XX, o zaplatenie 1.206,95 eura s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 11C/188/2010-256 a opravnému
uzneseniu zo dňa 8. septembra 2015, č. k. 11C/188/2010-285 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľa, ktorým po úprave návrhu žiadal zaviazať odporkyňu zaplatiť v jeho mene Slovak Telekom
a.s., Bajskalská 28, Bratislava sumu 735,46 eura s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 28. 02. 2008
do zaplatenia, v jeho mene sumu 471,49 eura JUDr. Tiborovi Nagyovi, advokátovi v Nových Zámkoch a
sumu 1.000 eur titulom nemajetkovej ujmy, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo
veci samej súd právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 11C/164/2010-75
zo dňa 31. 05. 2011 zaviazaný zaplatiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava sumu 735,46
eura s príslušenstvom a náhradu trov právneho zastúpenia advokátovi v sume 471,49 eura. Suma
735,46 eura predstavuje neuhradené hovorné mobilnému operátorovi za mesiac november a december
2006 a zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľ poskytol odporkyni svoj mobil s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorý zakúpil od
spoločnosti T-mobile Slovensko, na základe dodatku k zmluve o pripojení z 12. 05. 2006 a že v zmluvnom
vzťahu s operátorom bol navrhovateľ, ktorému boli vystavené faktúry na hovorné a zmluvnú pokutu.
Tvrdenie navrhovateľa, že s odporkyňou dňa 22. 08. 2006, kedy ukončili spolužitie, uzatvorili dohodu,
podľa ktorej mala odporkyňa uhrádzať poplatky pre T-mobile a navrhovateľ jej mal nechať telefón
do skončenia platnosti zmluvy k uvedenému číslu, považoval za nepreukázané tvrdenie. Odporkyňa
potvrdila, že využívala mobilný telefón, pričom počas ich spolužitia platili mobilné služby striedavo a po
rozchode sa dohodli, že ona bude uhrádzať splátky za krovinorez a kosačku a využívať mobilné služby a
faktúry bude platiť navrhovateľ až do času, kým sa nevyrovná suma za mobilné služby sume splátok za
kosačku a krovinorez. Dohodli sa, že navrhovateľ jej vždy povie, koľko prevolala. Oznámil jej platby za
september a október. K ním tvrdenej dohode došlo v novembri, pričom krovinorez a kosačku si ponechal
navrhovateľ. Faktúry, ktorých sa mala týkať dohoda jej navrhovateľ nedal, mal ich platiť on a nedal jej ani
faktúru týkajúcu sa zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľovi vznikla povinnosť



voči mobilnému operátorovi na základe zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve, z ktorej mu vznikla aj
povinnosť zaplatiť dlh 735,46 eura za neuhradené hovorné a zmluvnú pokutu. Navrhovateľ napriek
tomu, že bol zaviazaný právoplatným rozsudkom na úhradu vyššie uvedenej sumy spolu s náhradou
trov konania svoj dlh doposiaľ neuhradil, a preto pokiaľ tak neučinil, jeho majetkový stav sa o žalovanú
sumu neznížil. Samotná pohľadávka zo strany veriteľa, ani súdne rozhodnutie o povinnosti navrhovateľa
zaplatiť mobilnému operátorovi sumu 735,46 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania 471,49
eura sa v majetkovej sfére navrhovateľa úbytkom hodnôt neprejavila a tým je vylúčený vznik škody
na jeho strane, preto návrh zamietol. Ďalej súd konštatoval, že nemohol vyhovieť ani návrhu, ktorým
navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť v jeho mene spoločnosti Slovak Telekom sumu
735,46 eura a rovnako tak v jeho mene JUDr. Tiborovi Nagyovi sumu 471,49 eura, pretože konanie
fyzickej osoby za iného v jeho mene predpokladá právny vzťah zastúpenia, ktorý medzi účastníkmi
nevznikol.

Návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy zamietol konštatujúc, že na vznik
zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej
osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú existencia zásahu objektívne spôsobilého
vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení, či ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej
a morálnej integrite, neoprávnenosť zásahu, existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho
neoprávnenosťou. Navrhovateľ požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy dôvodiac tým, že odporkyňa
poškodila jeho dobré meno u poskytovateľa mobilných služieb, s ktorým mal dlhodobo vzájomne
korektné vzťahy a bol považovaný za solídneho zákazníka s dobrým menom, včas uhrádzal záväzky
voči spoločnosti a neuhradením dlžnej čiastky mu znemožnila zakúpenie telefónu a „telefónneho
zlatého čísla“, čím bol nútený používať nevýhodnejšie a náročnejšie mobilné služby. Súd prvého stupňa
konštatoval, že odporkyňa nezasiahla neoprávnene do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti a
nepoškodila jeho dobrého mena u mobilného operátora, a pokiaľ sa tak stalo, dôvodom bolo neplnenie
záväzkov navrhovateľa voči operátorovi spočívajúce v nezaplatení faktúr, kvôli čomu bol ukončený
zmluvný vzťah. Odporkyňa s mobilným operátorom v zmluvnom vzťahu nebola a nevznikla jej ani
povinnosť platiť úhrady za poskytnuté zmluvné služby, na čom nemení nič ani prípadná dohoda
navrhovateľa a odporkyne v tomto smere. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP
a odporkyni, ktorá mala v konaní plní úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože nežiadala ich
náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že mu nevznikla škoda, keďže žalovanú
čiastku doposiaľ neuhradil. Konanie o náhradu škody bolo vedené pod sp. zn. 15Ro/113/2010, bol
vydaný platobný rozkaz, podal odpor a následne bol rozsudkom zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom, z čoho je preukázané, že má povinnosť plniť. Škodu mu spôsobila odporkyňa, keďže
využívala služby mobilného operátora dva mesiace bez zaplatenia. O porušení zmluvy neplatením
sa dozvedel, keď bol vo väzbe, 19. 12. 2006, prišiel o celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Nemal a ani nemá prostriedky na uhradenie žalovanej sumy mobilnému operátorovi navyše ak vie,
že škodu spôsobila odporkyňa. Celá škoda zostala na ňom, aj keď nebola vyplatená. Uviedol, že v
prípade dedičského konania bude pohľadávka vymáhaná od dedičov, na ktorých dlh prejde. Z týchto
dôvodov je možné škodu označiť ako preukázanú, čo do oprávnenosti aj výšky. Ďalej poukázal na svoje
vyjadrenia, že odporkyňa z dôvodu nekorektnosti voči iným mobilným operátorom nemohla uzatvoriť
zmluvu na svoje meno a on vzhľadom na nevyhnutnosť komunikácie s ňou uzatvoril ústnu dohodu
s jasne definovanými podmienkami, preto má za to, že škoda je reálna. K záverom súdu prvého
stupňa o formulácii žalobného petitu vyslovil, že striktné poňatie vyjadrenia nie je v súlade s meritom
veci sledovaným rozsudkom, pretože pri platbe na obchodnom mieste mobilného operátora nie je
potrebné preukázať sa splnomocnením zmluvného partnera, ak prichádza k úhrade jeho dlžnej čiastky
inou fyzickou osobou, stačí uviesť meno. Poukázal na to, že súd má v konečnom rozhodnutí upraviť
znenie rozsudku v zmysle zákona a prioritného cieľa, ktorým je zabezpečiť právo a spravodlivosť, a
preto mal upraviť znenie rozsudku a prikázať uhradiť škodu osobe, ktorá ju spôsobila. Poškodenie
jeho dobrého mena bolo spôsobené neuhradením dlžnej čiastky vedomím konaním odporkyne, ktoré
objektívne vyvolalo v jeho sfére nemajetkovú ujmu, pretrvávajúcu 7 rokov v dôsledku porušenia dohody.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť, odvolanie navrhovateľa
považovala za neúčelové a neopodstatnené, v snahe prekrútiť skutočnosti a tým sa zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil mobilnému operátorovi.



Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom konania bol návrh navrhovateľa, ktorým sa po poslednej úprave petitu na pojednávaní 22.
09. 2014 domáhal uloženia povinnosti odporkyni v jeho mene zaplatiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
Bratislava sumu 735,46 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28. 02. 2008 do zaplatenia v
jeho mene JUDr. Tibotovi Nagyovi, advokátovi v Nových Zámkoch, zaplatenia sumy 471,49 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatenia nemajetkovej ujmy 1.000 eur na tom skutkovom základe,
že zo spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní telekomunikačných
služieb a dodatok k zmluve o pripojení z 12. 05. 2006. Odporkyni poskytol svoj mobilný telefón s
telefónnym číslom XXXX XXX XXX za účelom využívania. Účastníci žili do 22. 08. 2008 v spoločnej
domácnosti, uvedeným dňom ukončili spolužitie a rozišli sa. Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou mali
uzatvorenú dohodu o ďalšom užívaní mobilného telefónu, podľa ktorej mala uhrádzať platby za hovory.
Odporkyňa tvrdenia navrhovateľa o dohode popierala, pričom tvrdila, že až v novembri 2006 uzatvorili
dohodu, podľa ktorej mala splácať splátky za kosačku a krovinorez a navrhovateľ hradiť platby za hovory.
Žalovaná suma predstavuje nedoplatky za nezaplatené hovorné za mesiace november - december 2006
a zmluvnú pokutu vyúčtovanú mobilným operátorom navrhovateľovi, ktorý bol rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 11C/164/2010-75 z 31. 05. 2010 zaviazaný zaplatiť spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. sumu 735,46 eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28. 02. 2008 do zaplatenia a náhradu
trov konania v sume 471,49 eura advokátovi JUDr. Tiborovi Nagyovi. Súd prvého stupňa návrh zamietol,
keď dospel k záveru, že navrhovateľ doposiaľ neuhradil veriteľovi rozsudkom súdu priznanú istinu
s príslušenstvom, ani náhradu trov konania, v dôsledku čoho nedošlo k úbytku hodnôt jeho majetku
a nevznikla u neho škoda. Ďalej poukázal na nesprávnu formuláciu žalobného petitu, keď nebolo
preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah zastúpenia.

Nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa zamietol z dôvodu, že ak bolo poškodené
dobré meno navrhovateľa u mobilného operátora, stalo sa tak pre neplnenie záväzkov navrhovateľa
voči tomuto subjektu, pretože odporkyňa s mobilným operátorom nebola v zmluvnom vzťahu a nevznikla
jej povinnosť platiť úhrady za mobilné služby.

Krajský súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v súdenej veci dostatočne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za
nutné v súlade s ust. § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté
v preskúmavanom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na
posudzovaný prípad. Využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
jeho správnosti.

Na dôvažok, reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa, odvolací súd dodáva, že tvrdenie navrhovateľa
o vzniku škody konaním odporkyne nie je dôvodné. Vznik škody je jedným z predpokladov
zodpovednosti za škodu. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú pohľadávku svojmu
veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu,
lebo škoda mu zatiaľ nevznikla. Za škodu teda nemožno považovať len samotnú existenciu pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o priznaní pohľadávky; až keď dlžník pohľadávku veriteľovi
zaplatí, vzniká dlžníkovi voči tretej osobe právo na náhradu škody. Uvedený názor je súladný s
uznesením NS SR sp. zn. 3Cdo/476/2013, ktoré bolo publikované v ZSP č. 2/2016, preto súd
prvého stupňa správne konštatoval, že pokiaľ navrhovateľ neuhradil spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
pohľadávku v sumu 735,46 eura a náhradu trov konania advokáta, škoda mu nevznikla.

K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa povinnosti súdu upraviť žalobný petit tak, aby bol v súlade so
zákonom je potrebné poukázať na ust. § 5 ods. 1 OSP, podľa ktorého súdy poskytujú pri plnení svojich
úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.
Formulácia žalobného petitu musí byť v súlade s hmotným právom, preto nie je povinnosťou súdu
vyzývať navrhovateľa na úpravu petitu tak, ako to má na mysli navrhovateľ.



Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady
nemajetkovej ujmy. Bolo preukázané, že v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom bol navrhovateľ,
ktorý neuhradil faktúry hovorného a následne zmluvné pokuty, preto následky, ktorými nárok na
zaplatenie nemajetkovej ujmy odôvodňoval, si privodil svojim (možno aj nie celkom uváženým) konaním,
pretože neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie povinnosti odporkyne uhrádzať platby
mobilnému operátorovi .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnej odporkyni odvolací súd náhradu trov konania v zmysle § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 OSP nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a náhradu si
neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.