Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/864/2015 z 19. 7. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 19. júla 2016, sp. zn. 5Co/864/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4313205635.2 Krajský súd Nitra | 5Co/864/2015 | ECLI:SK:KSNR:2016:4313205635.2 | 2016-07-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, CSP, § 391 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1368eb59-7b4a-4ef3-9683-00dcc36a98b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4313205635.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/864/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205635
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313205635.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, v
konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. nad S., K. XXX, o uplatnenie pohľadávky 195,- EUR s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 17. februára 2015, č. k. 14C/368/2013-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd nepripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 17.februára 2015, č.k.
14C/368/2013-52, (ďalej len „ napadnutý rozsudok“) podanú žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil podľa ustanovení § 5 ods.1, § 11 ods.1, § 33 ods.1, § 34 ods.1,
§ 48 ods.1 bod 2 a § 75 zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní: „Návrh na uplatnenie
pohľadávky“ zo dňa 18.3.2013, ktoré doručil súdu dňa 28.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 195,- EUR z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
zo sumy 275,- EUR za obdobie od 31.10.2009 do 22.9.2010 čo predstavuje sumu 224,81 EUR, zo
sumy 265,- EUR za obdobie od 23.9.2010 do 13.10.2010 čo predstavuje sumu 13,91 EUR, zo sumy
255,- EUR za obdobie od 14.10.2010 do 9.3.2011 čo predstavuje sumu 93,71 EUR, zo sumy 225,-
EUR od 10.3.2011 do 15.6.2011 čo predstavuje sumu 55,13 EUR a zo sumy 195,- EUR od 16.6.2011
do zaplatenia, 6,00 % ročného úroku zo sumy 275,- EUR za obdobie od 14.1.2010 do 22.9.2010
čo predstavuje sumu 11,42 EUR, zo sumy 265,- EUR za obdobie od 23.9.2010 do 13.10.2010 čo
predstavuje sumu 0,92 EUR, zo sumy 255,- EUR za obdobie od 14.10.2010 do 9.3.2011 čo predstavuje
sumu 6,18 EUR, zo sumy 225,- EUR za obdobie od 10.3.2011 do 15.6.2011 čo predstavuje sumu 3,63
EUR a zo sumy 195,- EUR za obdobie od 16.6.2011 do zaplatenia a z titulu zmenkovej odmeny v
sume 0,92 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavia žalovaná dňa 30.3.2009 za vyššie uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná
mala zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku



k zaplateniu, žalovaná nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia
európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

4. Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila.

5.1. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej
republiky. Žalovaný ako fyzická osoba má bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka
bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je
cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo
v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci.
Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Levice
nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žalovaný má bydlisko v obvode
Okresného súdu Levice, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným súdom na
konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 Z.z. z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach.

5.2. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR
v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania.
Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

5.3. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní išlo o drobný spor, súd vyvesil dňa 4.2.2015 oznam na úradnej
tabuli súdu, že dňa 17.2.2015 o 13.00 hod., v pojednávacej miestnosti OS Levice na č. d. 10, na prízemí,
bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
6. Po oboznámení sa s návrhom spolu s prílohami, originál zmenkou, pričom zistil nasledovný skutkový
stav veci: Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje:

Označenie, že sa jedná o zmenku
Číslo zmluvy: XXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej
Miesto vystavenia: v R.
Dátum vystavenia: 30.3.2009
Zmenková suma: 275,- EUR
Vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 31.10.2009“
Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

7. Uviedol, že v podstate každá zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne
náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre
označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné,
ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka
obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá
predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama
osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné
preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to
v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani
námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom
samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v



neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť
svojim životom.

8. Abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany
osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej
ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 .... zák. č. 191/1950 Zb.
zák. čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy
patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade, kedy popri údaji
určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako
krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t.
j. jeden konkrétny deň a to 30. marca 2013 (2009 + 4 roky), kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá
k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na
jeden alebo viac mesiacov ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 30. marca 2009, t. j. po
dátume, alebo ....... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho
dňa bola by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. K takto určenej splatnosti uviedli v minulosti a to
autorský kolektív univerzitných profesorov v Bratislave Dr. K. K. a Dr. Q. B. vo svojej knižke: „Zmenkové
právo na Slovensku“ (v dotlači z r. 2005 s textami pôvodných ženevských dohôd z r. 1930 a podľa
platnej právnej úpravy zákona č. 191/1950 Zb. zák.), na strane 228: „Pri údaji jedného alebo viac rokov
je zmenka zročná zodpovedajúci deň v roku v ktorom sa má platiť .... “ Rovnako túto skutočnosť posúdil
aj odborník na zmenkové právo aj sudca pán JUDr. Zd. K., ktorý vo svojej knižke Zákon směnečný a
šekový - komentář z roku 1999, k § 36 na strane 115. uviedol, že: „... ročné lehoty budú bežať obdobne
ako lehoty mesačné. Teda splatnosť pripadne na deň, ktorý sa číslom a označením mesiaca zhoduje s
dňom rozhodným, t. j. vystavenia alebo ...“ ako je tomu v prejednávanom prípade.

9. Na základe uvedených skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia
dňa splatnosti, kedy zmenka na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho
dňa splatnosti (štyroch rokov od vystavenia) a to 30.3.2013 a na základe uvedenej skutočnosti súd
predloženú zmenku považuje v zmysle § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zák. za neplatnú, a preto žalobu
zamietol.

10. Súd podanú žalobu zamietol aj s poukazom na to, že v protiklade s abstraktnosťou záväzku, ktorá
zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné nároky je charakteristická
zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný papier z pohľadu zmenečného
veriteľa tak aj dlžníka na to aby bolo možné práva z nej s úspechom uplatniť. Rozlišuje sa materiálna
(hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a kogentnou úpravou minimálnych
náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových práv atď. a formálna stránka
zmenkovej prísnosti z ktorej vyplýva, že zmenečné nároky sa dajú uplatniť v urýchlenom súdnom
konaní. Na základe uvedených skutočností podľa súdu citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už
uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno na jednej strane v rámci zachovania materiálnej
(hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky
upravujúce splatnosť zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu,
že splatnosť je jednoznačne upravená inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej
zmenky a v neposlednom rade súd v týchto konania postupoval podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením nakoľko podľa súdu s nedá výkladom v rámci dokazovania
vysvetliť skutočnosť, že na zmenke sú 2 údaje splatnosti.

11. Súd prvej inštancie v rámci svojich úvah poukázal na argumentáciu v rozhodnutia v obdobnej veci NS
SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu
KS Nitra 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z 20.07.2010 k čís. on.: 15 CoZm 1/2010-150
(vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu
v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný § 33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako
súd poukazuje vzhľadom k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k §
33 a § 34 aj v inom členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha
sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08.12.2009 ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha)
odborníka na zmenkové právo pána JUDr. D. K., ktorý skonštatoval neplatnosť zmenky s dvoma údajmi
splatnosti vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku 1999, k § 33 na strane 110.



v časti judikátov 12/98 uviedol, že údaj Vista zmenka ako súčasť zmenečného prehlásenia znamená,
že ide o zmenku splatnú na videnie. Ak však obsahuje zmenečné prehlásenie nad to ešte označenie
určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je
preto neplatná pre neurčité stanovenie splatnosti.

12. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za posledné
obdobia, podľa ktorého doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom akej si
postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne
iných úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd považuje za účelové a v rozpore
so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona a plne sa stotožňuje s nasledovnými právnymi
názormi prezentovanými dvoma českými autormi a to jednak s už uvádzaným p. JUDr. K. a pán JUDr.
T. E. Ph.D., ktorý má napriek svojmu veku za sebou bohatú publicistickú minulosť, ktorého zdrojom
boli osobné skúsenosti bankového špecialistu na úseku zahraničného platobného styku pri práci so
zmenkami, VŠ pedagóga na PF MU v Brne, ktorý prostredníctvom vydavateľstva Linde Praha a.s. v
roku 1996 vydal knižku Zákon směnečný a šekový - komentář v ktorom sa uvádza vo vzťahu k § 34 na
strane 315 z hora v 7. riadku, že: Výstavca môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť
(predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami: „ k plateniu predložiť v lehote ... (x-rokov)“ čím by došlo k
platnému predĺženiu lehoty a nie tak ako to je uvádzané v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu
lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Zhodne sa s touto skutočnosťou a už uvedeným právnym
názorom vysporiadal pán JUDr. D. K. vo svojej knižke Zákon směnečný a šekový - komentář z roku
1999 na strane 111. zdola v 12. riadku uvádza k § 34, že akákoľvek z uvedených lehôt potom beží od
dáta, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie však ako je to bežne uvádzané od
dáta vystavenia na zmenke.

13. Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal podľa 151 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní
úspešný účastník konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu
je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy tohto konania ani nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP- účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 18,26 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál.

15. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok
nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého
rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

16. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti a neurčitosť
splatnosti má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „ zaplatím za túto
zmenku pri predložení“ a údajom „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

17. V zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými
zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na
videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva akým spôsobom sa má doložka uviesť. Je
zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými
vyjadreniami: „ na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj,
ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „ pri predložení“ je tradičný údaj, ktorý sa
používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke.

18. V zmysle čl. I § 34 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného
roku o dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť, alebo skrátiť. Predĺženie lehoty
na platenie sa na zmenke musí uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý a nevzbudzoval
pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje
právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných
náležitostí vyžadujú prísnejšie kritéria ( tzv. rigor cambialis), tzv. formálna zmenková prísnosť..



Vychádzajúc zo zásady rigor cambialis mali by byť náležitosti na zmenke uvedené tak určito, aby
nezávislá priemerne vyspelá tretia osoba , ktorá zmenku nikdy predtým nevidela, mohla posúdiť pri čítaní
jej textu, či ide o zmenku, ktorá má riadne uvedené všetky náležitosti (t.j. najmä kto, komu, koľko, kedy
a kde má platiť).

19.1 V tejto veci je na zmenke uvedené „ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
základe výkladových pravidiel slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená
počas obdobia štyroch rokov od vystavenia. To znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od
kedy ( od vystavenia) do kedy ( uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka predložená na
platenie. Uvedený posudzovaný údaj teda logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie
vistazmenky na platenie v súlade s čl.I § 34 ods.1 ZZŠ, v zmysle ktorého môže byť jednoročné obdobie,
počas ktorého má byť zmenka predložená na platenie predĺžené, čo sa aj stalo v tomto prípade tým,
že obdobie bolo predložené na štyri roky.
19.2. Nie je možné stotožniť sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť
ešte uvedené predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia“. Na základe uvedeného údaj „ Zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom
nekonkuruje s údajom“ na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné
údaje s dvomi rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky.
Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t. j. podľa neho zmenku charakterizujeme o aký typ ide
z hľadiska zročnosti ( v tomto prípade vistazmenka), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého
môže byť zmenka predložená na platenie. V posudzovanom prípade sa nejedná o takú skutkovú
situáciu, aká je uvedená v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp. zn. 1 Obdo
59/2010, keďže údaj splatnosti: „na videnie“, však iný údaj : „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ, ale ide o údaj predĺženia
lehoty na predloženie zmenky na platenie v zmysle čl. I § 34 ods.1 ZZŠ, čo jednoznačne vyplýva z
jazykového textu „ na platenie predložiť...“.Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo
dňa 21.11.2013 ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/22/2014 zo dňa 11.03.2014 a
tiež uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/529/2014 zo dňa 11.02.2015, ktoré boli vydané v
skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, potvrdzujú uvedené závery žalobcu.

20. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

21. Žalobca v priebehu odvolacieho konania, písomným podaním zo dňa 21.12.2015, osobne podaným
na Okresný súd Levice dňa 22.12.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vzhľadom na
skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal, aby súd návrhu
v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k
odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
navrhovateľ očakáva, že napriek značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia
v čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho
zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči
zodpovedným subjektom.

22. Žalovaná sa na výzvu Krajského súdu v Nitre nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu návrhu.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§204 OSP) oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a v zmysle § 370
ods.1,2 CSP nepripustil čiastočné späťvzatie návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19%



denne a následne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm.b/ CSP zrušil a
podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Súd prvej inštancie rozhodol vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

25. Podľa § 208 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) ak je návrh na začatie konania
vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak
späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Podľa § 222 ods.2 OSP odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie
konania späť, alebo schváli zmier.

26. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods.2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich častí primerane.

27. V prípade, ak sa späťvzatie návrhu týka len časti návrhu ,ku ktorému došlo po rozhodnutí
prvostupňového súdu, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak odporca súhlasí s čiastočným
späťvzatím návrhu, odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie návrhu, v späťvzatej časti rozhodnutie
súdu prvého stupňa zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom zostáva
zvyšujúca časť rozhodnutia prvostupňového súdu.

28. Odvolací súd doručil žalovanej čiastočné späťvzatie návrhu s tým, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila,
či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu žalobcom. Žalovaná prevzala čiastočné späťvzatie návrhu
a výzvu súdu na vyjadrenie sa k späťvzatiu dňa 6.04.2016, ale v súdom určenej lehote, ale ani do dňa
rozhodnutia odvolacieho súdu o čiastočnom späťvzatí návrhu sa nevyjadrila. Nevyjadrenie sa žalovanej
k späťvzatiu návrhu, resp. k čiastočnému späťvzatiu návrhu nie je možné pokladať za mlčky súhlas .
V práve totiž neplatí známe úslovie „kto mlčí ten svedčí, ale naopak, v práve platí opačná zásada „kto
mlčí, o tom nemožno predpokladať, že súhlasí“. Táto zásada je priamo zakotvená v ustanovení § 44
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, v ktorom je uvedené, že „mlčanie alebo nečinnosť samy o
sebe neznamenajú prijatie návrhu“.

29. Odvolací súd späťvzatie návrhu pripustí, ak došlo k účinnému úkonu o späťvzatí a kumulatívne
aj k procesne účinnému udeleniu súhlasu a v takom prípade zruší rozsudok súdu prvého stupňa
a konanie zastaví. Ak dôjde k účinnému čiastočnému späťvzatiu návrhu a súčasne aj k procesne
účinnému súhlasu s čiastočným späťvzatím návrhu, odvolací súd pripustí čiastočne späťvzatie návrhu,
rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne zruší a konanie zastaví iba v časti zrušeného rozhodnutia
a zvyšná časť rozhodnutia po uplynutí lehoty na odvolanie nadobúda právoplatnosť. Ak však nie sú
splnené obidva predpoklady, teda účinné späťvzatie návrhu a účinný súhlas so späťvzatím návrhu,
odvolací súd rozhodne o nepripustení späťvzatia a vo veci po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia



odvolacieho súdu pokračuje súd prvého stupňa a rozhodnutie prvostupňového súdu, proti ktorému
nebolo podané odvolanie, nadobudne právoplatnosť až dňom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu (pozri R 25/1984).

30. Pretože v tejto predmetnej veci sa žalovaná napriek výzve súdu nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu
návrhu, a teda na pripustenie čiastočného späťvzatia návrhu nebola splnená druhá podmienka, odvolací
súd podľa § 370 ods.2 CSP rozhodol o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

31. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby , odvolací súd tento
napadnutý rozsudok § podľa § 389 ods.1 písm.b/ CSP zrušil a podľa § 391 CSP vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

32. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci !súd prvej inštancie“ alebo !súd druhej
inštancie“ (ods.2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods.4 citovaného ustanovenia).

33. V zmysle § 157 OSP bol súd (vtedy ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 OSP) povinný
rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, teda v odôvodnení rozsudku mal
uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a, jasne a výstižne mal vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a ako vec právne posúdil, pričom mal dbať
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy
rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že
sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací
súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

35. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

36. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2014 č.k. II. ÚS 675/2014-40
„Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný
na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a
ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto



zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2
OSP, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia“.

37. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 1.7.2008).

38. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie
formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto
neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a
domnienky.

39. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

40. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
41. Súd prvej inštancie síce napadnutý rozsudok rozsiahlym spôsobom odôvodnil, ale nezaoberal sa
v ňom otázkou aplikácie ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu:
Pohotovosť ,s.r.o. Bratislava, , Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v prospech ktorého bola zmenka
vystavení 17.júna 2009, a teda či v prípade žalovanej nejde o spotrebiteľa a čo Dohodu o vyplňovacom
práve zmenky nie je treba prípadne vyhodnotiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech
spotrebiteľa.

42. Ani právny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je neplatná z dôvodu, že sú v nej uvedené
dva rôzne údaje o splatnosti odvolací súd nepovažuje za správny. Zo zmenky predloženej žalobcom
vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj : „Zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad“, a teda ide o platnú zmenku na videnie v zmysle § 33 ods.1 zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách
a šekoch (ďalej aj „ZZŠ“) . Ak je totiž zmenka splatná „na videnie“, a to či už podľa výslovnej doložky
uvedenej na zmenke alebo preto, že na nej, ak nejde o blankozmenku, nie je uvedená splatnosť, potom
podľa čl. I § 2 a § 76 ods.2 ZZŠ platí za zmenku splatnú na videnie zo zákona a pri vystavení takejto
zmenky ani nie je možné stanoviť jej skutočnú splatnosť, teda ktorým dňom nastane splatnosť. Vždy
je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty stanovenej na predloženie môže kedykoľvek zmenku
na platenie predložiť označenej osobe a následne na to je treba zmenku bez zbytočného omeškania



zaplatiť. Ani majiteľ vistazmenky však nemôže neobmedzene predkladať na zaplatenie zmenku, a teda
ani svojvoľne určiť deň jej splatnosti ihneď, ale musí tak urobiť v určitej lehote. Údaj o splatnosti zmenky
je obligatórnou náležitosťou vlastnej zmenky a jej podstatou je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi
zmenkovej sumy v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky, sám zaplatí zmenkovú sumu.

43.1. Z obsahu zmenky, ktorá bola predložená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor ,
pokiaľ ide o údaj splatnosti. Veta „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad“ a Splatné: bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ nevyplýva žiaden rozpore v údaji o
splatnosti, keďže predstavuje prípustnú modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust.
§ 34 ods.1 tretia veta ZZŠ, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia,
pričom je možné ju predložiť v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov
nastáva jej splatnosť.

43.2. Už z týchto uvedených dôvodov, o ktoré v podstate oprel svoje odvolanie aj odvolateľ, bolo
potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

43.3. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa.

44. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

45. Na základe toho sa mal prvoinštančný súd predovšetkým s ohľadom na uprednostňované práva
spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená
zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na
vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou
výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené.

46. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o
právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.).

47. Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v
spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení



Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

48. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvého stupňa vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

49. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa , bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie zaoberať
sa aplikáciou ustanovení obsiahnutých v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

50. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného
ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči
majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi,
t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného
ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

51. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné z pohľadu judikatúry
Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho
v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy
musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo
potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity.

52. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s
poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo



spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

53. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

54. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

55. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, avšak vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia.

56. Odvolací súd v súvislosti v právnou problematikou prejednávanej veci dáva do pozornosti súdu prvej
inštancie Spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo prijaté na návrh ministra spravodlivosti postupom podľa § 21 ods. 3 písm. b/
zákona č. 757/2004 Z.z.