{"guid": "99bfe6c6-733d-4f1b-9d10-9fd8bff388bd:852b5aa4-bf09-48ad-b77c-e46052229ec0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1", "spisova_znacka": "9Co/1028/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/1028/2015 z 13. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. júla 2016, sp. zn. 9Co/1028/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1", "identifikacne_cislo": "4612208902", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2016-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/852b5aa4-bf09-48ad-b77c-e46052229ec0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1028/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208902
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4612208902.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.
r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. apríla
2015 č. k. 16C/324/2012-178 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 19.
októbra 2015 č. k. 16C/324/2012-200 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku za podané odvolanie
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2,  § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15
ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene  niektorých zákonov, § 41 ods. 1, § 41 ods.  2 písm. d/,
§ 44 ods. 1,  2 zákona č. 233/1995          Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Er/100/2010
súd zistil, že dňa 18.02.2010 bola Okresnému súdu Topoľčany doručená žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod č. EX 969/10, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 14. 12.
2009 pod sp. zn. SR 21805/09. Okresný súd Topoľčany prípisom zo dňa 19. 02. 2010 vyzval právneho
zástupcu oprávneného o zaslanie zmluvy o úvere č. 4241779 zo dňa 27. 10. 2008 pre ďalší postup
v konaní. Po jej doručení dňa 19. 04. 2010 exekučný súd uznesením zo dňa 27. 05. 2010 pod č. k.
5Er/100/2010-12 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Po podaní odvolania oprávneným Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Exekučný súd uznesením zo dňa 21. 02. 2012
zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny nad
331,96 eura, v časti úroku z omeškania nad 8 % a v časti poplatku za upomienku          v sume 13,93
eura. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2012.                 V zostávajúcej



časti vymáhanej pohľadávky poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie
poverením zo dňa 22.03.2012 pod č. 5406 037179*. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany
Okresného súdu Topoľčany nedošlo v predmetnej exekučnej veci k nesprávnemu úradnému postupu
tým, že nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V tejto súvislosti súd poznamenal, že procesná lehota 15 dní je v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného
poriadku upravená len pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 vety tretej
Exekučného poriadku nevyplýva, že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, čo sa           v exekučnej veci pod sp. zn. 5Er/100/2010
aj reálne stalo. Zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá
(uvedené platilo aj pred 01. 06. 2010).           V posudzovanej exekučnej veci súd konal bez zbytočných
prieťahov, ktoré by v predmetnej veci konštatoval iný príslušný orgán a s prihliadnutím na okolnosti
prípadu rozhodol                 v primeranej lehote dňa 27. 05. 2010. Žalobca v konaní nepreukázal, že
by za obdobie od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až do rozhodnutia o nej
vynaložil osobitné náklady na správu pohľadávky, na udržiavanie a správu jeho informačného systému,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa
žiadne urgencie a ani žiadosti o informácie o stave konania nenachádzajú. Vzhľadom na primeranosť
lehoty, v ktorej súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol, preto nemohlo dôjsť ani k nemajetkovej
ujme tvrdenej žalobcom. Za účelom preukázania výšky spôsobenej škody žalobca predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014, ktorý však nereflektuje na údajnú škodu vzniknutú mu v označenom
exekučnom konaní, ale sa len všeobecne vzťahuje na škodu ohraničenú na obdobie rokov 2009 až
2012. Súd sa výškou škody vyčíslenou v tomto posudku bližšie nezaoberal, keďže nezistil príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ku ktorému nedošlo a škodou, resp.
nemajetkovou ujmou, ktorú mal žalobca nerozhodnutím exekučného súdu v zákonnej lehote údajne
utrpieť. Nakoľko sú podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom stanovené kumulatívne a žiadnu z nich žalobca v konaní nepreukázal,
nemôže byť daná zodpovednosť žalovanej za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto
konaní. Súd preto podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol,
mala žalovaná v konaní úspech, a preto má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaná si
síce náhradu trov konania od žalobcu uplatnila, no nakoľko si ich nevyčíslila ani v lehote troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej ich náhradu s poukazom na §
151 ods. 2 OSP nepriznal. Súd v tomto prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania žalovanej v rozsudku, ktorý vyhlásil a ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie\" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení  § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom  štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou  právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný
ustanovením § 9 ods. 1  zák. č.  514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č.  412/2012
Z. z. a nemohol  interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia  § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. v znení  zák. č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím  aplikoval princíp priamej
retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha



polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom  štandardu ochrany základných práv
v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom
čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol,
že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Uviedol tiež,
že žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký
ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s týmto znaleckým posudkom, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, ktoré
konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. V konaní
tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody,
existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou.
Uviedol tiež, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na  Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu
a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 19. 10. 2015 č. k. 16C/324/2012-200 súd prvej inštancie uložil
žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 20 eur (vyrubený podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., v
spojení s § 6 ods. 2 zákona), ako i aby zaplatil súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania
podaného elektronicky v sume 3 eur              (vyrubeného podľa položky 20a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb).

4. Proti tomuto uzneseniu, v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 20 eur, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že neobsahuje
podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tými odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie ani
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd               k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi
preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto
konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1  a čl.
13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch
vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia §
18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do  30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2002, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Išlo pritom o vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo
priamo zo zákona, a teda konanie je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny procesný



úkon urobený v tomto konaní sa poplatok neplatí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, ako i uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 20 eur, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol  účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z. z.“), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.

10. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

13. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti  v znení účinnom
do 31. 05. 2010 (ďalej len Exekučný poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu            (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

16. Podľa ods. 2 citovaného zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti



alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,  žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.  Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom je zodpovednosť objektívna bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve
nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zák. č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

18. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je súčasné - kumulatívne spojenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že
bez zistenia prvého predpokladu - nesprávneho úradného postupu nie je už potom dôvodné skúmať
existenciu vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša
poškodený a ak ich preukáže, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže.

19. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej  škody v sume 125
eur a nemajetkovej ujmy v sume 361,42 eura v zmysle zák. č. 514/2003            Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Topoľčany v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/100/2010(EX 969/2010). Žalobca nesprávny
úradný postup charakterizoval nevydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote,
ale až s omeškaním viac ako 196 dní, nesústredenosťou a zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní.

20. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania súdom prvej inštancie zistil, že exekúcia začala spísaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 01. 02. 2010, pre vymoženie sumy 667,21
eura s príslušenstvom proti povinnej G. W., bytom T. A. XXX, na základe exekučného titulu - Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21805/09 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. dňa 14. 12. 2009. Súdny exekútor podal na Okresný súd
Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18. 02. 2010.  Exekučný súd výzvou
zo dňa 19. 02. 2010 vyzval právneho zástupcu oprávneného na zaslanie zmluvy o úvere č. 4241779 zo
dňa 27. 10. 2008. Po jej doručení dňa 19. 04. 2010 exekučný súd uznesením zo dňa 27. 05. 2010 č. k.
5Er/100/2010-12 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Po podaní odvolania oprávneným Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 21. 02.
2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny
nad 331,96 eura, v časti úroku z omeškania nad 8% a v časti poplatku za upomienku v sume 13,93
eura. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2012. V zostávajúcej časti vymáhanej pohľadávky
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie poverením zo dňa 22. 03. 2012
pod č. 5406 037179*.

21. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, teda v znení v čase
začatia exekúcie obsahuje zákonnú lehotu na vydanie poverenia. Ak má súd po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu  v lehote
15 dní rozhodnúť, či poverenie  pre exekútora vydá,  musí sa danou exekúciou zaoberať, aby v prípade,
ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, mohol poverenie pre súdneho exekútora vydať. Z toho
potom vyplýva, že v tejto lehote by mal dospieť k záveru, či je možné vydať pre súdneho exekútora
poverenie a v opačnom prípade, ak pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora v spise nie sú
podklady, vyzvať súdneho exekútora alebo oprávneného na predloženie potrebných podkladov a po ich
predložení o žiadosti súdneho exekútora  v primeranej lehote rozhodnúť.  Z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie vyplýva, že v danej veci síce k rozhodnutiu súdu prvej inštancie do 15 dní odo
dňa žiadosti o udelenie poverenia súdnym exekútorom  (18. 02. 2010) nedošlo, avšak exekučný súd po
doručení žiadosti o udelenie poverenia svojim postupom realizoval úkony za účelom doplnenia návrhu



na vykonanie exekúcie, keď žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie nepredložil doklady potrebné k rozhodnutiu súdu, pričom tieto úkony vykonával v primeranej
lehote. Následne (pod doručení požadovaného dokladu), dňa 27. 05. 2010 exekučný súd vo veci
rozhodol. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že nedodržanie zákonnej lehoty na
vydanie rozhodnutia zo strany exekučného súdu  je v priamej príčinnej súvislosti s ním tvrdeným vznikom
škody, ktorej existencia zo strany žalobcu nebola reálne preukázaná. Odvolací súd zvýrazňuje, že podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, keďže je potrebné skúmať aj
objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote a zohľadniť tak všetky okolnosti
konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012). Vychádzajúc z okolností
daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že ani nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, ani preskúmaním exekučného titulu súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ako jednej z podmienok
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

22. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva, že keďže žalobca postup súdu,
ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní nešpecifikoval a odvolací súd po
preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto dôvod nezistil, v tejto časti považoval
odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie
je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie o tom, ktorý
dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Tvrdenie žalobcu, že súd
v danej veci aplikoval ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení, ktoré sa stalo súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu je nesprávne. Súd prvej inštancie citoval dané ustanovenie v správnom znení, a preto je
táto námietka žalobcu nedôvodná. K žalobcom namietanému trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd
udáva, že vzhľadom na postup exekučného súdu, ktorý vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu súdu,
ako i s ohľadom  na  dĺžku konania súdu, nedošlo k predĺženiu trvania stavu právnej neistoty  žalobcu
do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Konaním exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, od ktorého si žalobca v tomto
konaní uplatňuje svoj nárok, preto nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať ďalšie dôkazy za účelom
preukázania materiálnej škody žalobcu. Súd v danej veci správne aplikoval platné právo a rozhodol v
súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom na spravodlivý súdny proces
a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. Nakoľko v danej veci bol  žalobcom podaný
návrh na prerušenie konania elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu
(mailom), ktorý žalobca následne v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 OSP (platného do 01. 07. 2016)
v zákonnej lehote troch dní nedoplnil, súd prvej inštancie správne ustálil (do zápisnice o pojednávaní
konanom dňa 15. 04. 2015), že na takého podanie žalobcu sa neprihliada a nebolo potrebné o ňom
rozhodovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania
odvolania, teda v znení účinnom od 01. 09. 2014 do 31. 10. 2015 (ďalej len citovaného zákona) súdne
poplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí
prílohu tohto zákona.

24. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie,
pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti
rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

25. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.



26. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len \"percentná sadzba\") alebo pevnou sumou.

27. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i                      v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného
v sadzobníku.

28. Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

29. Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
sadzobník súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na   náhradu   škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym   úradným postupom 20 eur.

30. Keďže predmetom odvolacieho konania bolo uznesenie súdu prvej inštancie,                 v napadnutej
časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa
zaoberal aj preskúmaním uznesenia v jeho napadnutej časti. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní,
že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že
aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku je súčasťou základného práva účastníka
súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku
46 ods. 1 a  článku  48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,
spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky
sadzobníka súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 v spojení  s § 234 ods. 2  CSP  a nenapĺňa intenzitu
odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia.
Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv,
a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie
uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť
s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej
časti, ale musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa
ktorej položky. K tvrdeniu  žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu  škody,
avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že
tento výklad žalobcu ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona,
podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková
povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby
vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom,
i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo
súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych
poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu
úkonov, podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku,
ale len k aplikácii ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že
pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ
určité konanie  nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká
ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania
poplatková povinnosť za tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu v verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K
prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do  30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa
vyberú poplatky podľa predpisov účinných do  30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané
dňa  23. 06. 2015, pričom išlo o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie), pričom bolo podané až
po 30. 09. 2012,  nešlo ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvej inštancie
vyrubil žalobcovi za podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych
poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd  aj uznesenie súdu prvej inštancie v



jeho napadnutej časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti žalobcu za podané odvolanie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/324/2012", "guid": "54235abd-3600-445b-b4ac-481a9f9a2578:19001491-fa2d-4c2b-a06b-21ea001099ab", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "b6aaeabd-2ee9-497c-9f86-69eb33f61451:2fcde98a-ef68-43dc-9d81-e5e7eb2d42b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/100/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 5Er/100/2010 z 17. 5. 2019", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2019-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b6aaeabd-2ee9-497c-9f86-69eb33f61451:2fcde98a-ef68-43dc-9d81-e5e7eb2d42b9"}], "citovane_v": []}