{"guid": "e963258d-0a9d-49ca-8f04-88ff3d51047f:c738cbb0-a74c-4c11-9c00-0c6ceaa40fc3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2", "spisova_znacka": "9Co/582/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/582/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. januára 2016, sp. zn. 9Co/582/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2", "identifikacne_cislo": "4613203250", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Katarína Marčeková", "sudca_id": 1566, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-marcekova-1566", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "nazov": "§ 208 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-208", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-208"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-208", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c738cbb0-a74c-4c11-9c00-0c6ceaa40fc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 9Co/582/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4613203250\nDátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613203250.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek\nsenátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká\nrepublika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti\nodporkyni: B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., F. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.142,87 eura\ns príslušenstvom a zmenkovej odmeny 3,81 eura, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného\nsúdu Topoľčany zo dňa 20. marca 2015 č. k. 4C/327/2013-100 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd    pripúšťa  späťvzatie návrhu v časti zaplatenia  zmenkového úroku vo  výške 0,19%\ndenne zo sumy 1.142,87 eura od  29. 08. 2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 20.\nmarca 2015 č. k. 4C/327/2013-100 v tejto časti   zrušuje  a konanie   zastavuje.\n\nVo zvyšnej zamietajúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nOdporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.\nRozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3  smernice 93/13/EHS, § 3 ods. 1,\n§ 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2, §\n4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zák. č.  71/1986Zb. o\nSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 265 Obchodného\nzákonníka, čl. I  § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 bod\n2 zák. č. 191/1950 Zb. a uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD)\nje súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa\nnejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú\nprávne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní\nbol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že\nsa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že súd mal\npostupovať podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007, súd uviedol, že toto nariadenie v čl. 9\nods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa\npravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti\ndôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom\nSlovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu zásadu podľa § 120 ods. 1 OSP, na ktorú odkazoval\nnavrhovateľ, súd zdôraznil, že povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah.\nŽiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru\nprávneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný a\n\nnedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko,\nže súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu\nrozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia\nč. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce\nvykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu\nspotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej\núnie a je ustanovená aj v primárnom práve. Súd preto dospel k záveru, že aj                 v\neurópskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany\nspotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania\nnesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti\nspotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak\npráva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03.\n2012). Práve pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1\nOSP, teda výnimku z prejednacej zásady. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné\nprávo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie\npovažovať za spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6\nods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné\nzáväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3\nzákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov\n(keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný\nprávny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v\nSlovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo\nv Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však\nnemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky. Podľa\nčl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, pričom navrhovateľ ani odporca netrvali na\nnariadení ústneho pojednávania, avšak súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval\nza potrebné pre vykonanie dokazovania - oboznámením so spisom sp. zn. 5Er/949/2012, zmluvou o\núvere č. 402400157 uzavretou medzi predchodcom navrhovateľa spoločnosťou  Pohotovosť, s. r. o.\nBratislava a odporkyňou vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru  na zistenie, či predmet\nkonania súvisí so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým\ndôkazom, ktoré sa vykonali. Vzhľadom na ustanovenia článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia\núveru, ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov\no vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na\nzhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému\nzáveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporkyňou ako zabezpečovacia zmenka\nk zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s článkom 14 všeobecných podmienok poskytnutia\núveru ako blankozmenka.\n\nPredmetom tohto konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej\nodporkyňou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe\nktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie\nblankozmenky. Uvedená Zmluva o úvere č. 402400157  je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky\nspotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere\nvrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná\ntak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch a zároveň sú celá zmluva a\nvšeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti\ndlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v\ntakmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v\nrozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom\nspôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako\nveriteľovi                z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky\npodľa článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená\nbola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto\nvyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil navrhovateľ\nv tomto konaní na tunajšom súde, bolo už uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý\nnávrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nadobudol\n\nprávoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa tak exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný\nnávrh na vykonanie exekúcie proti odporkyni na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak\nexekučný súd žiadosť na vydanie poverenia zamietol a následne exekučné konanie právoplatne zastavil,\npričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi\npredpismi a zaoberal sa platnosťou zmenky, ako aj označením odporkyne ako podnikateľa v úverovej\nzmluve. Zabezpečením nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa zaoberá ust. §\n4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré pripúšťa takéto  zabezpečenie len za splnenia stanovených\npodmienok s tým, že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky\nnesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva a to vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého\nspotrebiteľského úveru.  Navrhovateľ sa striktne pridržiava práv, ktoré sú vo všeobecnosti priznávané\nmajiteľovi zmenky po jej indosácii a za irelevantné považuje v predmetnej veci právo spotrebiteľa\npodľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\npodľa ktorého sa členské štáty majú postarať o to, aby bol spotrebiteľ zbavený účinkov neprijateľných\nzmluvných podmienok a vo svetle uznesenia súdneho dvora C-76/10 (POHOTOVOSŤ proti Korčkovská)\naj plnenia úrokov a poplatkov pri neuvedení ročnej percentuálnej miere nákladov. Článok 6 smernice je\ntreba považovať za ustanovenie rovné kogentným ustanoveniam vnútroštátneho práva a poskytovanie\nochrany je treba naplniť              v rovine pravidiel verejného poriadku, teda vždy a za každých\nokolností. Zmenkové práva navrhovateľa môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami odporcu,\nkeďže spotrebiteľské právo vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj\npredurčuje jeho prednosť a zákaz jeho zneužitia (nález  Ústavného súdu ČR vo veci  IV.ÚS 457/10,\npodľa ktorého je zákaz zneužitia práva silnejší než dovolenie dané právom, a teda výkonu práva, ktorý\nje jeho zneužitím nemôžu súdy poskytnúť ochranu, lebo by to bolo v rozpore nielen               s\n§ 3 OZ, ale predovšetkým čl. 36 Listín). Súd preto nevidel dôvod na presadzovanie iného právneho\nnázoru a je si vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v\ndôsledku ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej\nstrany. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy\nmali pri posudzovaní obdobných prípadov vychádzať. Je to práve zmenkové právo, ktorého základné\nprincípy či inštitúty sú zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť\nvyššie naznačeným postupom, je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiská, ktoré by\nzneužívaniu práv zabránili. V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu,\nktorý postupne od obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.\nz.) uzákonil ich úplný zákaz (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010         Z. z.). Indosácia zmenky je tiež v\nzjavnom rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ ani inak nesmie zhoršiť\nsvoje postavenie. Z dôvodu blízkosti princípov zmenkového práva je pre rozhodovaciu činnosť súdov\ninšpiratívne prelomenie prísnej formálnosti zmenkového práva nemeckou judikatúrou (rozsudok BGH,\n25.2.1965 - II. ZHR 191/62 Hamm).\n\nV prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou\no úvere č. 402400157 zo dňa 16. 11. 2009, pričom v ten istý deň odporkyňa vystavila veriteľovi zmenku\nv zmysle článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu uvedená\nzmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob, akým sa pôvodný veriteľ\na následne navrhovateľ domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za\nobchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného\nustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.                     O\nnedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči\ndobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie\nsú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav            z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako\nnenapadnuteľný. Konanie \"in fraudem legis\" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale\ntak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo veci\n4Obo 161/2007).   Ustanovenie článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere\nzo dňa 16. 11. 2009 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka\nna ochranu spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto\nzáväzkového vzťahu, a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania, je\npotrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, vzhľadom na\nvyššie uvedené. Na základe neplatnej zmenky potom nie je možné navrhovateľovi priznať pohľadávku,\nktorú si uplatnil v tomto súdnom konaní a z toho dôvodu súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O\nnáhrade trov konania rozhodol súd podľa 142 ods.1 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný\n\núspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy nevznikli\na odporkyňa náhradu trov konania ani nepožadovala.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho  posúdenia veci.  Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo\npredstavuje odňatie  možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo\nskutočnosti, že odporkyňa uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol,\nale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Súd v\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou,\nexekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Navrhovateľ však takéto dokazovanie nenavrhol.\nPodľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,\nže súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci\nnavrhli. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto\nspĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje\nprávo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany odporkyne\nneboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov\nnevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na\núhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup\nvôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu\nzmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa.\nOdporkyňa mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však\ntak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej\nzásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporkyne a bez legitímneho\npodnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporkyne\nako spotrebiteľa. Odporkyňa sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku\nnerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných\nskutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie\npohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej\npohľadávky, teda neobjektívne podporil odporkyňu v tomto konaní. Takéto správanie súdu je neprijateľné\na predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše pri vydávaní\nrozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že odporkyňa\nso spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom\ntohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že odporkyňa uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.\nTieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné\nfakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za\nnesporné. Odporkyňa, ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje\nspôsob, akým by súd mohol dospieť                   k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie\nzaložil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za\nnásledok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych\nprávnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej\núnie. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek\nspotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie\nje možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd\nsa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a\nignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah.\nSúd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Odporkyňa vo\nvšeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú\nz jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporkyňa,\ntým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.                 Z uvedeného vyplýva, že je síce\nprípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka\nmusí byť vznesená zo strany odporkyne a predovšetkým odporkyňa v tejto situácii nesie dôkazné\nbremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd\na suploval aktivitu odporkyne. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd\nporušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o\nvykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo\n\nmožné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez\nnávrhu. Súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu\nvšak vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov\nnepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi\nodporkyňou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše, navrhovateľovi nie je známy obsah\núdajného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08.\n2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového\nzáväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že\ntomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti,\na teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok navrhovateľa je tak v celom rozsahu dôvodný. Uviedol,\nže nikto v konaní netvrdil, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti\ns jej podnikateľskou činnosťou a nikto túto skutočnosť v konaní ani nepreukázal. Napriek tomu z tejto\nskutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal. Napadnuté rozhodnutie súdu je prekvapivé, čo predstavuje\nodňatie možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských\núveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru\nbola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v\nčase vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného\nvyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou\nvyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované\ndodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie\nzo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná\na nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože\nprávna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.  43CoZm 10/2013  zo dňa 21. 11. 2013  a uznesenie Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13. 6. 2014 a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a\nprizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 51,45 eura bez DPH.\n\nKrajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP\na vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu návrhu navrhovateľom a súhlasu odporkyne s čiastočným\nspäťvzatím návrhu pripustil späťvzatie návrhu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%\ndenne zo sumy 1.142,87 eura od  29. 08. 2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti\nzrušil a konanie zastavil a vo zvyšnej časti dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,\npreto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo zvyšnej napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne\nsprávne potvrdil.\n\nNavrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.142,87 eura, zmenkového\núroku vo výške 0,25% denne zo sumy zo sumy 1.142,87 eura od  29. 08. 2010 do  zaplatenia,   6%\nročného úroku zo zmenkovej sumy 1.142,87 eura od  26. 10. 2010 do  zaplatenia, zmenkovej odmeny\nvo výške 1/3% zmenkovej sumy, a teda 3,81 eura a náhrady trov konania.\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal\nnavrhovateľ odvolanie. V priebehu odvolacieho konania zobral navrhovateľ návrh v čiastočne späť, a to v\nčasti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%\ndenne, čím si navrhovateľ uplatňuje zmenkový úrok už len vo výške 0,06% denne. Na výzvu odvolacieho\nsúdu odporkyňa uviedla, že s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom v tejto časti súhlasí.\n\nPodľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho\nrozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie\nnepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa a konanie zastaví.\n\nPretože navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvého stupňa do času, kým rozhodnutie nenadobudlo\nprávoplatnosť, písomným podaním zo dňa 21. 12. 2015 (č. l. 140 spisu) vzal svoj návrh v časti\nzmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť a žiadal zastaviť konanie a odporkyňa so späťvzatím\nnávrhu v zmysle ustanovenia § 208 OSP súhlasila, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky\npodmienky stanovené v § 208 OSP. Pre uvedené dôvody odvolací súd  pripustil  späťvzatie návrhu v\n\nčasti zaplatenia  zmenkového úroku                vo  výške 0,19% denne zo sumy 1.142,87 eura od  29.\n08. 2010 do zaplatenia,  rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 20. marca 2015 č. k. 4C/327/2013-100\nv tejto časti zrušil a konanie zastavil.\n\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPodľa  § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.\n\nPrieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.\nOdvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,\nale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o\nodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ\nv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody\npreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom v odvolaní dospel\nk záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom\nv odôvodnení  rozhodnutia  dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné\nskutočnosti a to i tie, ktoré navrhovateľ uvádzal v odvolaní,  preto odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti\nzáverov súdu prvého stupňa a k námietkam uvedeným v odvolaní navrhovateľa odvolací súd uvádza,\nže  rozhodnutie súdu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka\nnavrhovateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia  je  nedôvodná.\n\nNavrhovateľ sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho\nnámietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku\nzmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou navrhovateľa,\nspochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok\nvyplývajúci zo zmenky indosovanej na  navrhovateľa sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo\nvyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo\nveciach s nízkou hodnotou sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a\nv zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia\nprístupu k spravodlivosti. Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť\nsúdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie\ntechnických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a\nnajmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na\nzáklade neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani\nmožnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva,\nže aj v konaniach          s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné\ndokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania\npodľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo\nprihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom\nsa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.\n\nObčiansky súdny poriadok dôkaznú povinnosť upravuje v ustanovení § 120, ktoré  umožňuje súdu\nvýnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre\nrozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom\npráve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu navrhovateľa\nspojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu\na potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvého stupňa správne skúmal charakter tohto vzťahu.\nŠpeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone\n\no spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez\nakýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa\nvopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver\nposkytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy\no úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré odporkyňa nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred\npripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie\núverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý odporkyni na výkon\nzamestnania.                   V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné\nbremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny\nnástupca. Dôkaznú povinnosť si  navrhovateľ v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho\nvzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou rovnaký vplyv, ako keby\nv zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani  s názorom navrhovateľa,\npodľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej\nzmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č.\n87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení\nčlenských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek v spotrebiteľských\nzmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie\nzmeniek               v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu\nspotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný\ncharakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu\npôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či\ntáto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je,\nvychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú\nzásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva\nmedzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú\novplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá\nspotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy\nz indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a\nrozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo by o podstatné zníženie právnej ochrany\nprináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné\nalebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní\no vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Napriek abstraktnému\ncharakteru zmenky  už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v\nčase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru                   od spotrebiteľa alebo inej\nosoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku\nalebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu\nzmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného\nspotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku\nprijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný\nju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny\nmajiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca navrhovateľa\nzákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju\npreviedol na navrhovateľa. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom\na aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit,\nvzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie odporkyne. Dojednanie o\nzmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne\nvystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna\nprávna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,\npretože keďže zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje odporkyňu ako zmenkového\ndlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi\nSlovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010\nzmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací\nsúd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok\nsúdu prvého stupňa podľa  § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.\n\nNa záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto veciach\nsúdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné\nzasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktoré sa zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou, pričom podľa stanoviska\nz tohto zasadnutia, ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí\nbez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek\nokolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou\nuplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej\nabsolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne\nnámietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu,\nje možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok  ako\nnárok  uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto\nexces dosahuje. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného\nzasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich                s prejednávanou vecou.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a  § 142 ods. 1 OSP\na v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v\nodvolacom konaní jej žiadne  trovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/327/2013", "guid": "da0076f4-c934-4033-9832-483696d8ead0:eaa8f915-0689-4070-87d6-cb888a47bd69", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "03101dd4-3509-4177-bb94-85e7ffc1b995:576060a8-f2cb-4536-aec6-c07cb4d5eb8b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2313208638.3", "spisova_znacka": "25Co/95/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/95/2017 z 6. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208638.3"}, {"guid": "fe5bac1e-eabc-446e-86a9-3dd41da1b7b6:013d96c4-f052-4e8d-8a1a-8edf8acc8765", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2313208534.2", "spisova_znacka": "10Co/51/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/51/2017 z 13. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208534.2"}, {"guid": "1dad5174-a95d-4048-8ee8-67afe54e51ed:33d30447-8c12-4020-9efa-4d0096d61751", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2313208649.3", "spisova_znacka": "24Co/24/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/24/2017 z 23. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2313208649.3"}, {"guid": "888c979e-5c6b-4c9e-a552-c0d47e35a1f7:3b5f3ecb-8e24-4ce7-a708-e1f1928781ef", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208670.2", "spisova_znacka": "26Co/37/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/37/2017 z 20. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208670.2"}, {"guid": "f6e0bcfc-024e-49bf-80ce-c260a10a2a3c:df47516d-0135-4eeb-8cd2-c59102305fa7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208485.2", "spisova_znacka": "23Co/276/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/276/2016 z 12. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208485.2"}]}