{"guid": "907c879d-8b97-4412-b6c6-c38621d3b107:bb3f319e-f4c3-491e-bde8-e5c3e020323a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2", "spisova_znacka": "9CoE/113/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/113/2016 z 26. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. októbra 2016, sp. zn. 9CoE/113/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2", "identifikacne_cislo": "4614203992", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb3f319e-f4c3-491e-bde8-e5c3e020323a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/113/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614203992
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
proti povinnému: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Y. XXXX/XX, o vymoženie sumy 1.519,65 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. januára
2016 č. k. 4Er/593/2014-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 05. 2014, a to v časti vymáhania sumy 1.422,22
eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo
sumy 54,65 eura od 21. 03. 2012 do 21. 03. 2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 04. 2012 do 15. 05. 2012,
zo sumy 54,30 eura od 21. 08. 2012 do 17. 09. 2012, zo sumy 52,95 eura od 21. 09. 2012 do 24. 10.
2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 10. 2012 do 24. 10. 2012, zo sumy 52,60 eura od 25. 10. 2012 do
03. 12. 2012, zo sumy 12,60 eura od 04. 12. 2012 do 18. 12. 2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 11.
2012 do 18. 12. 2012, zo sumy 51,90 eura od 21. 12. 2012 do 20. 01. 2013, zo sumy 51,55 eura od
21. 01. 2013 do 21. 02. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 02. 2013 do 21. 02. 2013, zo sumy 51,20
eura od 22. 02. 2013 do 11. 03. 2013, zo sumy 50,85 eura od 21. 03. 2013 do 23. 04. 2013, zo sumy
15,85 eura od 24. 04. 2013 do 29. 05. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 04. 2013 do 29. 05. 2013,
zo sumy 10,50 eura od 30. 05. 2013 do 19. 06. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 05. 2013 do 19. 06.
2013, zo sumy 0,15 eura od 20. 06. 2013 do 28. 07. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 06. 2013 do 28.
07. 2013, zo sumy 14,80 eura od 29. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 07. 2013 do
zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 09. 2013
do zaplatenia, zo sumy 1.420,90 eura od 14. 10. 2013 do 26. 11. 2013, zo sumy 1.340,90 eura od 27.
11. 2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu
celkovo sumu 1.020 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.519,65 eura do zaplatenia a trov rozhodcovského konania
vo výške 316,83 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, §
53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. a), i), k), o), r), v), ods. 5, ods. 11, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok Slovenského rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn.
RK-PC-35/14-EK zo dňa 27. 01. 2014. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu
jednotlivé plnenia, ktoré bol povinný zaviazaný oprávnenému rozhodcovským rozsudkom zaplatiť. Zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500009288 zo dňa 06. 02. 2012 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý



úver vo výške 1.020 eur, ktorý mal oprávnenému vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných splátkach vo
výške 54,65 eura. Celkovo tak mal povinný zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 2.295,30 eura. Zo zmluvy
súčasne vyplýva, že povinnému bola schválená výška revolvingu (automatického poskytnutia ďalšieho
úveru - peňažných prostriedkov) v sume 537,76 eura s tým, že podmienky poskytnutia revolvingu sú
upravené v zmluvných dojednaniach (čl. 4). Zmluvné dojednania upravujú aj ďalšie podmienky zmluvy o
revolvingovom úvere, napr.  sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy - zmluvnú
pokutu, úrok z omeškania (čl. 14). Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje v bode 8 Dohodu o poskytnutí
služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je podľa zmluvy záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi za poskytnutie možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 146,92 eura s tým, že táto odplata je
splatná dňom uzavretia dohody. Podľa dohody (bod 8.4) sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka (povinný) voči veriteľovi (oprávnený) na poskytnutie
schváleného úveru oproti pohľadávke veriteľa (oprávnený) voči dlžníkovi (povinný) na zaplatenie odplaty
za možnosť odkladu splátok, a to ku dňu poskytnutia úveru. Z karty klienta k zmluve o úvere         ku dňu
24. 04. 2014 vyplýva nominálna výška úveru (pôžičky) v sume 2.295,30 eura, poskytnutá čiastka 1.020
eur, vyplatená čiastka 873,08 eura dňa 06. 02. 2012, splatená suma 775,65 eura  s tým, že zostáva
doplatiť 1.519,65 eura. Z oznámenia oprávneného zo dňa         23. 10. 2015 vyplýva, že povinný po
24. 04. 2014 na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy č. 8500009288 nezaplatil oprávnenému žiadnu sumu.
Zmluva v bode 5 obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v bode 6 údaje o schválenom
revolvingovom úvere. V bode 5 je uvedená predpokladaná RPMN pre úver vo výške 70,01 eur a v bode 6
je uvedená RPMN pre úver vo výške 67,50 %. Predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle § 9 ods.
2 písm. j)  zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve uvedené nie sú. Podľa údajov vyplývajúcich zo
zmluvy, a to pri výške úveru 1.020 eur, výške splátky 54,65 eura, počte splátok 42 a mesačnej frekvencii
splátok súd prvej inštancie vypočítal  RPMN vo výške 70,01 %, pričom porovnaním RPMN uvedenej v
zmluve bolo zistené, že v časti o schválenom (poskytnutom) úvere, je RPMN uvedená v nižšej výške,
t. j. v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť, ako aj neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN,
spôsobuje, že úver poskytnutý povinnému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho, súd
prvej inštancie zistil, že povinnému bola na základe zmluvy o úvere vyplatená iba čiastka 873,08 eura,
pretože oproti schválenému úveru vo výške 1.020 eur si oprávnený započítal sumu 146,92 eura ako
odplatu za poskytnutie služby - možnosti odkladu splátok. Dohodu o odklade splátok (čl. 8 zmluvy),
na základe ktorej si oprávnený v okamihu poskytnutia úveru započítal odplatu v sume 146,92 eura
(povinnému túto sumu nevyplatil) súd prvej inštancie posúdil za absolútne neplatnú podľa § 39 a § 53
ods. 5 OZ a to pre jej rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie mal za to, že táto dohoda spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne
z formátu dohody je zrejmé, že bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah
(do vopred pripraveného textu, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, bola dopísaná iba výška odplaty
za možnosť odkladu splátok). Dohoda podľa názoru súdu prvej inštancie výrazne zhoršuje postavenie
dlžníka, ktorý prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to bez ohľadu na to, či má o
takúto \"službu\" vôbec záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný už v čase uzavretia zmluvy
o úvere zaplatiť odplatu, ktorá je súčasne aj neprimerane vysoká, keď jej výška 146,92 eura takmer
dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené (3 x 54,65 eura = 163,95 eura, pričom z tejto výšky
troch splátok odmena predstavuje 89,61%). Povinný pritom nemá žiadny právny nárok na odpustenie,
resp. vrátenie, odmeny, ak \"službu\" nevyužije, resp. na zníženie odmeny, ak využije možnosť odkladu
iba jednej alebo dvoch splátok, dohoda v tomto smere upravuje iba oprávnenie veriteľa na základe
jeho uváženia odmenu znížiť. Z uvedených dôvodov súd považoval za výšku poskytnutého úveru iba
sumu 719,42 eura, pri ktorej výške úveru už RPMN predstavuje 92,93%, čo je oproti RPMN uvedenej v
zmluve v neprospech spotrebiteľa. Ďalej konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva síce obsahuje údaj o výške, počte
splátok (42) a ich splatnosti (20. dňa v mesiaci), avšak konečný dátum splatnosti, teda konkrétny
dátum splatnosti poslednej splátky, v zmluve absentuje. Rovnako v zmluve nie je uvedený ani dátum
prvej splátky. Podľa názoru súdu prvej inštancie len tento samotný údaj o počte splátok neposkytuje
spotrebiteľovi vstupujúcemu do úverového vzťahu jednoznačnú informáciu o konečnej splatnosti úveru.
Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa zmluvy
celková čiastka, ktorú musí povinný zaplatiť v sume 2.295,30 eura pozostáva z úveru a úrokov, v
dôsledku čoho splátky vo výške 54,65 eura by mali pozostávať z úveru a úrokov, avšak zo zmluvy (ani



zmluvných dojednaní) nie je zrejmé, aká časť splátok predstavuje úver, aká úrok a kedy sú splatné.
Podľa zmluvných dojednaní bol veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ktoré
malo obsahovať aj splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov,
dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum
splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, ako aj ďalšie údaje. Bez ohľadu na
to, či takého oznámenie bolo povinnému zaslané, tieto náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch musia byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi známe už v čase, keď
vstupuje do úverového vzťahu, nie až dodatočne. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k
záveru, že úver poskytnutý povinnému je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.
V danom prípade povinnému bol úver poskytnutý vo výške 873,08 eura, z ktorého povinný zaplatil
sumu 775,65 eura, a preto mu zostáva splatiť sumu 97,43 eura, a nie sumu 1.599,65 eura, ktorú
bol povinný zaviazaný zaplatiť rozhodcovským rozsudkom a ktorú oprávnený žiada vymáhať. Ďalej za
neprijateľnú a rozpore s dobrými mravmi považoval súd prvej inštancie dojednanú odplatu za úver. Podľa
zmluvy mal povinný zaplatiť celkom čiastku 2.295,30 eura, ktorá sa skladá z úveru v sume 1.020 eur a
úrokov v sume 1.275,30 eura za celú dobu čerpania úveru. Úroky tak predstavujú 125,03 % zo sumy
úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru (42 mesiacov) potom predstavujú dojednané ročné úroky
z úveru 35,76% (125,03 % : 42 mesiacov = 2,98 % mesačne x 12 mesiacov = 35,76% ročne). Dospel
k záveru, že dojednanie výšky úrokov, i napriek tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov
zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 OZ neplatné. Dojednanie úrokov z úveru
pre občana - fyzickú osobu vo výške presahujúcej 35% ročne, ktorá významne (viac ako dvojnásobne)
prevyšuje úrokovú mieru 16,11% ročne z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými
bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov, je podľa názoru súdu prvej inštancie
v rozpore s dobrými mravmi. Ešte výraznejšie sa tento rozpor prejavuje pri úroku z úverovej istiny
v sume 873,08 eura, ktorá bola povinnému skutočne vyplatená, u ktorej predstavujú ročné úroky vo
výške 46,56% (celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť 2.295,30 eura mínus vyplatená suma 873,08
eura = úroky 1.422,22 eura, ktoré zo sumy úveru 873,08 eura predstavujú 162,90%, z čoho pri dobe
splatnosti 42 mesiacov vyplývajú ročné úroky 46,56%). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1M CdO 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný ďalej zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú pokutu
- vo výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných súm, pričom obdobie platenia zmluvnej pokuty je
viazané na skutočnosť, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania, na ktorého zaplatenie bol
povinný tiež zaviazaný, dosiahnu celkovo sumu 1.020 eur. Aj dohodu o zmluvnej pokute posúdil súd
prvej inštancie ako absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy § 40 ods. 1 OZ, keďže v
rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou
tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny,
na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011
z 11. 11. 2013). Zmluvná pokuta v danej veci nebola dojednaná individuálne, ale iba v rámci zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný
možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť
alebo ako celok prijať. Pokiaľ išlo o úrok z omeškania, ktorý bol povinný rozhodcovským rozsudkom
zaviazaný zaplatiť, tento bol oprávnenému, podľa názoru súdu prvej inštancie, priznaný aj z právom
nedovoleného plnenia, a to úrokov, ktoré sú súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť -
celková čiastka a teda aj splátky by mali pozostávať z istiny a úrokov. Rozhodcovský rozsudok je v
časti úroku z omeškania aj nevykonateľný. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný nahradiť
oprávnenému ako procesne úspešnému účastníkovi aj trovy rozhodcovského konania v sume 316,83
eura. Súd prvej inštancie mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby mal povinný platiť
trovy rozhodcovského konania, v ktorom by mal podľa preskúmania rozhodcovho rozsudku každý z
účastníkov len čiastočný úspech, dokonca povinný väčší ako oprávnený. Pri preskúmaní jednotlivých
plnení súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na právom nedovolené
plnenia a plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Tiež bolo zistené, že v dôsledku posúdenia časti
plnení v rozpore so zákonom, je rozhodcovský rozsudok v časti úroku z omeškania aj nevykonateľný.
S poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, a to v časti vymáhania sumy 1422,22 eura (suma 1519,65 eura uplatnená návrhom na
vykonanie exekúcie mínus suma 97,43 eura, ktorú z poskytnutého úveru zostáva zaplatiť po odpočítaní
plnení posúdených za právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi),  zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania v celom uplatnenom rozsahu a tiež trov rozhodcovského konania vo výške 316,83 eura
(pozostávajúcich z poplatku za rozhodcovské konanie 31,80 eura a trov právneho zastúpenia 285,03



eura). Záverom súd prvej inštancie dodal, že predmetom exekučného konania tak zostane vymáhanie
sumy 97,43 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a navrhol zaviazať povinného na
zaplatenie oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 79,05 eura vrátane DPH.
Namietal, že v článku 6 zmluvy sú uvedené údaje zodpovedajúce obligatórnym náležitostiam zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Výška mesačnej splátky úveru, ako aj úrokov je uvedená v článku 6 zmluvy ako
„Mesačná splátka (vrátane úrokov) 54, 65 eur“, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v
článku 6 ako „Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/20“, z ktorých jednoznačne
vyplýva počet mesačných splátok istiny úveru a úrokov - 42 ako aj termín ich splatnosti - dvadsiaty deň v
mesiaci. Zároveň z uvedených údajov „Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/20“
vyplýva aj informácia o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na deň uzavretia zmluvy - 06. 02. 2012
bola prvá splátka úveru splatná dňa 20. 03. 2012. Pri počte splátok 42 je jednoznačne definované, že
konečnou splatnosťou úveru je deň splatnosti poslednej (42.) splátky úveru, t. j. 20. 08. 2015. Tiež tvrdil,
že zároveň je údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru, a teda aj konečnej splatnosti úveru, ako
aj údaj o dátume prvej splátky úveru, uvedený aj v prílohe č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere, t. j, v
Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorá je v zmysle článku 7 ods. 7.1 písm. g) zmluvy o
revolvingovom úvere jej súčasťou. Mal za to, že údaj o výške, počte a termíne splatnosti splátok istiny
a úrokov, ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, je preto nesporne uvedený v zmluve o revolvingovom
úvere č. 8500009288 zo dňa 06. 02. 2012. Zmluva preto obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Zmluva obsahuje aj údaj o výške RPMN, údaj o priemernej RPMN a jednoznačný
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť. Podľa jeho názoru, tvrdenie súdu, že zmluva nemá
predpísané náležitosti je preto nedôvodné. Ďalej uviedol, že výpočet RPMN na kalkulačke uvedenej na
súdom prezentovanej internetovej stránke nepreukazuje, že zodpovedá vzorcu stanovenému v prílohe
č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a že výpočet uvedený v zmluve je nesprávny.  Mal za to, že
výpočet podľa kalkulačky na uvedenej internetovej stránke vôbec nezohľadňuje deň poskytnutia úveru,
ani splatnosť jednotlivých splátok, čo v zmysle spomenutého vzorca sú kľúčové údaje pre výpočet
RPMN. Tvrdil, že RPMN uvedená v článku 6 zmluvy je vypočítaná na základe použitia všetkých údajov
potrebných pre výpočet RPMN podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zároveň
vyplývajú z údajov a ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázal na ustanovenie § 53 ods.
6 OZ a konštatoval, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob
a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti, čo rozhodnutie
súdu vôbec nerešpektovalo. Tvrdil, že za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať
priemerné hodnoty, ktoré vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov.
V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni
45,23%. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala.
Oprávnený namietal aj tvrdenie súdu o výške úroku a prezentovaný výpočet považoval za nesprávny.
Konštatoval, že súd účelovo a z právneho hľadiska neprijateľným spôsobom pristupoval k posúdeniu
odplaty za prevzatie záväzku veriteľa (oprávneného) poskytnúť odklad splatnosti splátok. Dohoda o
poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o
revolvingovom úvere, táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Dohoda o
poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná a jej uzavretie zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti
zákonnej regulácii. Podľa jeho názoru, v prípade využitia odkladu splátok sa dlžník vyhne v prvom rade
sankciám za omeškanie.  Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o poskytnutí služby nie je neplatná, istina
úveru uvedená v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 1.020 eur, ktorá bola jedným z predpokladov
na výpočet RPMN je správna, preto aj výška RPMN vypočítaná v súlade s prílohou č. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch je v zmluve uvedená v správnej výške, úver preto nemožno považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Ohľadne zmluvných pokút uviedol, že tieto zmluvné sankcie jednoznačne
vyplývajú priamo zo zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Dokument s dojednaním
zmluvnej pokuty je podpísaný. Výška sankcií, ktoré si uplatnil za omeškania pritom zodpovedajú právnym
predpisom platným v čase uzatvorenia zmluvy a ku dňu vzniku omeškania, t.j. vo výške podľa § 3a
ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Záverom dodal, že pokiaľ exekučný súd tvrdí, že úroky
z omeškania a zmluvné pokuty sú právom nedovoleným plnením, mal uviesť, na základe aplikácie
akých právnych noriem k danému záveru dospel a na základe čoho aplikoval ustanovenie právnych
predpisov upravujúcich úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Odvolanie podal oprávnený z dôvodov



podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP.

3. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienila vyhovieť a v celom rozsahu sa stotožnil sa s napadnutým uznesením.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015          Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel  k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 05. 05. 2014, kedy došiel
súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn.
RK-PC-35/14-EK zo dňa 27. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2014 a vykonateľnosť
dňa 19. 03. 2014. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 09. 05. 2014 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou
o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., a rozhodcovskou zmluvou č. 8500009288. Súd prvej inštancie o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol uznesením zo dňa 06. 11. 2014 č. k. 4Er/593/2014-21 tak, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie
a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. 05. 2015 č. k. 9CoE/14/2015-74 tak, že
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nie
sú naplnené podmienky na to, aby rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu v danej veci, bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Po zrušení a vrátení veci
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a súčasne dňa 15. 01. 2016 vydal poverenie pre
súdneho exekútora na vymoženie sumy 97,43 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

6. Podľa  § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov  na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo



c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

12. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2012 (v čase uzavretia
zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.



19. Odvolací súd mal z listiny označenej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere“ preukázané, že oprávnený s povinným dňa 06. 02. 2012 uzavreli Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500009288, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Oprávnený sa v zmluve zaviazal
poskytnúť povinnému úver (úverový limit) vo výške 1.020 eur a povinný sa zaviazal tieto peňažné
prostriedky splatiť v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci.
Podľa článku 8.1. zmluvy zmluvné strany uzavreli dohodu o poskytnutí služby, predmetom ktorej
je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 146,92 eura a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 76,32 eura. Oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a na strane dlžníka
vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravená vopred na formulári
(vrátane znenia zmluvných dojednaní),ktorý vopred zo strany oprávneného bol pripravený bez možnosti
povinného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Z uvedených dôvodov právny vzťah medzi účastníkmi
treba posudzovať ako spotrebiteľský a aplikovať ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§
52 a nasl. OZ) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
odvolaní, odvolací súd dodáva, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie preto správne
posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Povinnému bol poskytnutý revolvingový úver vo výške
1.020 eur na základe jeho písomnej žiadosti. V bode 5. Žiadosti/Zmluvy povinný navrhol uzatvorenie
Zmluvy o revolvingovom úvere vo výške úverového limitu 1.020 eur, so splácaním úveru v 42 mesačných
splátkach po 54,65 eura splatných k 20. dňu v mesiaci, s predpokladanou RPMN 70,01%, s priemernou
RPMN 45,66%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,20%, pričom zmluvná odmena (celkové náklady) mala
predstavovať 2.295,30 eura. Podľa  bodu 6. Žiadosti/Zmluvy  bol povinnému poskytnutý úver vo výške
1.020 eur splatný v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura splatných 20. dňa v mesiaci, s RPMN 67,50%,
s priemernou RPMN 45,66%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,20%, so zmluvnou odmenou (celkovými
nákladmi) vo výške 2.295,30 eura. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nebola preukázaná
existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán (v zmysle
§ 44 ods. 2 OZ) v časti údaja o RPMN. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN) predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom musí byť
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluva
musí obsahovať všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. V prípade RPMN sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov nielen vtedy, keď v zmluve nie je uvedená, ale aj vtedy ak je uvedená v
nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy). V danom prípade predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmluve
absentujú. Okrem toho po prepočte RPMN na základe údajov vyplývajúcich zo zmluvy bolo zistené,
že RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v nižšej výške 67,50%, t.j. v neprospech povinného ako



spotrebiteľa. Výška RPMN na základe údajov uvedených v zmluve bola 70,01%, ktorý údaj však má
oprávnený uvedený ako údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru.      V tomto smere preto neobstojí
námietka oprávneného, že prezentovaný výpočet RPMN je výpočtom ročnej úrokovej sadzby, a nie
výpočet RPMN.

24. Zmluva neobsahovala ani ďalšie náležitosti - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), ako ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva síce obsahuje údaj o výške,
počte splátok (42) a ich splatnosti (20. dňa v mesiaci), no konečný dátum splatnosti, teda konkrétny
dátum splatnosti poslednej splátky, v zmluve absentuje. Významom tohto zákonného ustanovenia je,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a
ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú
splatnosť úveru, a to na základe vstupných údajov, ktorými sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Z uvedeného súd prvej inštancie správne
vyvodil záver, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
pretože je v nej len údaj splatnosť úveru, pri ktorom je uvedený počet a splatnosť splátok. Zmluva
neobsahovala ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže nie je určený
dátum splatnosti prvej splátky, teda nemožno určiť ani termíny splácania ďalších splátok. Podľa čl. 8. ods.
8.2 zmluvných dojednaní sa dlžník zaväzuje poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť
na bankový účet veriteľa. V zmluve však neboli dohodnuté termíny splátok, bola dohodnutá len ich
splatnosť na 20. deň v mesiaci. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, pričom prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy musí byť obsahovo totožné s návrhom, aby došlo k vzniku dvojstranného
právneho úkonu zmluvy. Údaje o termínoch splátok a o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré
v zmluve absentujú, sa mali podľa čl. 2.2 zmluvných dojednaní nachádzať až v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Podľa čl. 7. zmluvných dojednaní je oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi prílohou zmluvy, pričom zmluvu je potrebné vykladať vždy súčasne s prílohami, avšak toto
oznámenie sa v spise nenachádza. Navyše, odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, má za to, že
bez ohľadu na to, či takéto oznámenie bolo povinnému zaslané, tieto náležitosti vymedzené v ustanovení
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi
známe už v čase, keď vstupuje do úverového vzťahu, nie až dodatočne. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd  stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý povinnému je bezúročný
a bez poplatkov.

25. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti dohody o možnosti
odkladu splátok podľa čl. 8. Zmluvy, a to pre rozpor tejto dohody s dobrými mravmi, ako aj dohodnutej
výšky úrokov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená dohoda a ako aj dohodnutá výška úrokov
neprimerane zaťažujú povinného ako spotrebiteľa. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dohoda
o poskytnutí služby bola zo strany povinného uzavretá dobrovoľne, pričom by nebola nikdy vznikla, keby
povinný článok 8. osobitne nepodpísal, keďže táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne z formátu dohody je zrejmé, že
bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah (do vopred pripraveného textu,
ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, bola dopísaná iba výška odplaty za možnosť odkladu splátok). Dohoda
výrazne zhoršuje postavenie dlžníka, ktorý prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to
bez ohľadu na to, či má o takúto \"službu\" vôbec záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný
už v čase uzavretia zmluvy o úvere zaplatiť odplatu. Pokiaľ išlo o výšku úrokov, odvolací súd dodáva,
že aj keď sú úroky z úveru predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno
dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Uvedené pritom konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012, sp. zn. 1 Cdo
57/2005 zo dňa 01. 07. 2010), v ktorých vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Pri posúdení
primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel,
ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe
peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.



26. Podľa rozhodcovského rozsudku bol povinný zaviazaný ďalej zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú
pokutu - vo výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných súm, pričom aj túto dohodu o zmluvnej pokute
bolo potrebné posúdiť za absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy § 40 ods. 1 OZ,
keďže v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak podľa názoru odvolacieho súdu nepatrí
oprávnenému ani nárok na úhradu trov rozhodcovského konania, ktoré mu boli rozhodcovským
rozsudkom priznané vo výške 334,82 eura.

28. Vzhľadom na to, že povinnému bol úver poskytnutý v skutočnosti vo výške 873,08 eura (oprávnený
zo sumy úveru 1.020 odpočítal odplatu za odklad splátok vo výške 146,92 eura), z ktorého povinný
zaplatil sumu 775,65 eur, v dôsledku čoho povinnému zostáva zaplatiť sumu 97,43 eura, a nie sumu
1.599,65 eura, na úhradu ktorej bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom alebo sumu 1.519,65, ktorú
oprávnený žiadal vymáhať. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na plnenia, ktoré sú právom
nedovolené a            v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď
žiadosť v časti sumy 1.422,22 eura, ako aj zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v celom uplatnenom
rozsahu a trov rozhodcovského konania vo výške 316,83 eura zamietol a v časti sumy 97,43 eura, ktorú
je povinný ešte zaplatiť oprávnenému titulom poskytnutého revolvingového úveru, vydal poverenie pre
súdneho exekútora.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/593/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7e1b7e65-6f50-4899-9832-73d99679b166:41a3adbd-6a20-4db8-b1af-e5903330475a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8707211487.1", "spisova_znacka": "9CoE/14/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoE/14/2015 z 22. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8707211487.1"}, {"guid": "73644887-c2f7-4641-8ef0-78aa21f75a49:3f12cbeb-4413-4cf4-862d-5c22e8fe5a15", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/593/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4Er/593/2014 z 29. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2019-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/73644887-c2f7-4641-8ef0-78aa21f75a49:3f12cbeb-4413-4cf4-862d-5c22e8fe5a15"}], "citovane_v": [{"guid": "907c879d-8b97-4412-b6c6-c38621d3b107:ff26fb48-1a5d-4773-90b4-d0e933372755", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2", "spisova_znacka": "9CoE/113/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/113/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2"}]}