Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/25/2016 z 29. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. júna 2016, sp. zn. 7CoE/25/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4615203979.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/25/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4615203979.1 | 2016-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP, § 44 ods. 1 písm. d) EP, § 44 ods. 1 písm. f) EP, § 44 ods. 1 písm. h) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/534b8467-79ac-41d3-8f5d-dc6419b70c0c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4615203979.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203979.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: V. Z., bytom Q. XXXX/XX, N., o vymoženie
pohľadávky v sume 1.468,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany č. k. 4Er/600/2015-29 zo dňa 24.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu K. Mikszátha 268,
Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. a), i),
k), o), r), v), ods. 11, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej
veci je rozhodcovský rozsudok č.k. IO-C/0112/0158 zo dňa 21.06.2013, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Bratislava, ktorým bola
povinná zaviazaná uhradiť sumu 1.468,31 eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.08.2008, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) poskytol povinnému úver v sume 1.659,70 eura, ktorý
mal splatiť v 70 mesačných splátkach po 46,90 eura od 20.06.2014. Súd predmetnú zmluvu posúdil ako
spotrebiteľskú, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ.
Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní
úverov fyzických osobám, vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní
nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. V tomto smere poukázal na to, že rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky, upravenej v článku 10.2.
Obchodných podmienok. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, súd rozhodcovskú
doložku podrobil súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a či
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu. Súd urobil záver, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Síce spotrebiteľovi poskytuje
možnosť obrátiť sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa
musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby
na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že v prípade
sporov medzi veriteľom (bankou, resp. jej právnym nástupcom) a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, kto si



uplatňuje nároky zo zmlúv uzavretých medzi bankou a klientmi (napr. zmluvy o úvere, zmluvy o osobnom
účte) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi (povinnej)
odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda
základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď v naformulovaných
listinách povinná vyhlásila, že súhlasí s obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou,
tak naformulované vyhlásenie, že doložku prijala, ak najneskôr pri uzavretí zmluvy banke nedoručí
písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne
dojednanou. Spotrebiteľovi totiž je rozhodcovská zmluva predložená v čase, keď má snahu získať
finančné prostriedky, a tak pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu
neinformovanosti neodstúpi. Možno len ťažko predpokladať, že si povinná, ktorej cieľom bolo uzavretím
zmluvy získať peniaze, bola vedomá všetkých dôsledkov z dojednanej rozhodcovskej doložky. Zo zmluvy
o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnej poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ
(dodávateľ). Súd rozhodcovskú doložku teda posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku
ktorej rozhodcovský súd nemal právomoc konať a vo veci rozhodnúť, a ako taký nemôže byť podkladom
pre vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Poukázal najmä
na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušné ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ustanovenia Smernice Rady 93//13/EHS a aj na
znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské
konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho
právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, a ak by tak nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti
rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom
pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia uznesenia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne
významnými okolnosťami.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V súvislosti s
exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach právneho predchodcu oprávneného tak, ako je citovaná
vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd
prvého stupňa na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o
riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa,



ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola priamo
zakomponovaná do žiadnej zmluvy podpísanej povinným, pričom nebola ani individuálne dojednaná a
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným
vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať
žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného
titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský
súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť
danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade
je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal
spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok prijme
alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnému boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ. Súd nemohol posúdiť rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez platného dojednania
účastníkov zmluvy ako exekučný titul, ktorý by bol spôsobilý na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.