Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/51/2016 z 5. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. marca 2017, sp. zn. 23Sa/51/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4016200736.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/51/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4016200736.2 | 2017-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6253f2ac-ebca-4d05-b807-5278eb2acd35 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4016200736.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/51/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200736
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200736.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: N.. Y. Y., bytom B., J.
W. XXXX/XXX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzana Jóžová Borecká, so sídlom Nitra, Sládkovičova
7, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, o
preskúmanie zákonnosti žalovaného č. UPS/USI/SSVOPPKPC1/SOC/2016/6998 zo dňa 11. 07. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 16. 08. 2016 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
UPS/USI/SSVOPPKPC1/SOC/2016/6998 zo dňa 11. 07. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 28. 04. 2016, ktorým nevyhovel žiadosti, ktorú si podal žiadateľ
Ing. Miroslav Jambrich a nevyhotovil mu parkovací preukaz. Rozhodnutie bolo vydané na základe
lekárskeho posudku zo dňa 21. 04. 2016, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žiadateľa je 50 %. Podľa
prílohy č. 3, kapt. XII, B, B2, bodu 15, písm. c/ 1 je miera funkčnej poruchy 40 % a navýšenie 10 % podľa
kapt. XII., B, B2, bodu 18, písm. a/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. Prvostupňový správny orgán zároveň
konštatoval, že žalobca sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, čím nespĺňa podmienky na vyhotovenie
parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona.

V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný orgán vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav je v
rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že podľa lekárskeho posudku je miera funkčnosti jeho poruchy 50 %, čím
sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z lekárskeho posudku vyplýva, že po
implantácii TEP ľavej coxy v r. 2004, trpí artrozou 4. stupňa na pravej coxe, má hypertenziu a cukrovku
II. typu na diéte a perorálnych antidiabetikách. Trpí nadváhou, chodí pomocou francúzskej barle, má
obmedzenú dynamiku driekovej chrbtice a trpí lumbalgiou. Z tohto zdravotného postihnutia posudkový
lekár urobil záver, že je schopný sa premiestniť k vozidlu hromadnej dopravy, nastupovať, držať sa
v nich, vystupovať a zvládnuť iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy z dôvodu, ťažkého



zdravotného postihnutia, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
a žalovaný vzal tento záver do odôvodnenia svojho rozhodnutia, avšak lekársky posudok nespĺňa
podmienky stanovené na posúdenie odkázanosti na individuálnu prepravu. Ak osoba nie je schopná na
rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a/ premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy, a späť,
b/ nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy, alebo
c/ zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Lekársky posudok ani napadnuté rozhodnutie neuvádzajú zákonom stanovené posúdenie, či je schopný
premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti. Lekársky posudok ani napadnuté rozhodnutie
sa taktiež nevysporiadali s odlišnými lekárskymi názormi, a to s vyjadrením MUDr. Stanovičovej z
neurologického vyšetrenia zo dňa 13. 04. 2016 a s vyjadrením MUDr. Belicu, ortopéda, zo dňa 03. 03.
2016, ktorí uvádzajú názor, že je odkázaný na individuálnu prepravu.

Poukázal na to, že aj podľa doterajšej judikatúry aj Najvyšší súd SR zotrváva na svojich právnych
názoroch o nutnosti právneho vyhodnotenia posudku prostredníctvom odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného, keď konštatuje, že je celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného o nepriznaná peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé
odôvodnenie dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v prospech jeho žiadosti.
Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného dôvodu na zrušenie napadnutého rozhodnutia z
dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný sa vôbec nezaoberal posudzovaním dôvodnosti a oprávnenosti jeho žiadosti ani v súvislosti
so skutočnosťou, že napriek jeho postihnutiu sa snaží postarať sám o seba, žiť plnohodnotným životom,
zachovávať si svoju aktívnu účasť na uspokojovaní svojich základných životných potrieb. Nežiada od
štátu finančnú pomoc ale vyhovenie jeho žiadosti mu len trochu uľahčí život. Žiadne iné kompenzačné
príspevky nepoberá. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

II.

2. Rozhodnutím č. UPS/USI/SSVOPPKPC1/SOC/2016/6998 zo dňa 11. 07. 2016 žalovaný ako odvolací
orgán podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov, včas
podané odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
I. stupňa zo dňa 28. 04. 2016 č. NR1/OPPNKŤZPAPČ/PČ/SOC/2015/63866-0007, ktorým nevyhovel
žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.
z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v znení neskorších
predpisov.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia úradu č. NR1/OPPNKŤZPAPČ/PČ/
SOC/2015/63866-0007 zo dňa 28. 04. 2016 žalobcovi nebol vyhotovený parkovací preukaz, pretože
podľa posudku posudkového lekára zo dňa 21. 04. 2016 má mieru funkčnej poruchy 50 %, považuje
sa podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ale nie je
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu
oboch očí, čím nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa 17 ods. 1 citovaného
zákona. Miera funkčnej poruchy mu bola určená podľa prílohy č. 3, kapt. XII., B, B2 bodu 15 písm. c/ 40
% a navýšená o 10 % podľa kapt. XII., B, B2 bodu 18 písm. a/ k zákonu č. 447/2008 Z. z.

4. Žalobcovi bol stanovený žalovaným termín posúdenia zdravotného stavu na 21. 04. 2016 a na
základe lekárskeho posudku číslo záznamu 2016/63866 zo dňa 21. 04. 2016, z ktorého vyplýva, že
žalobca s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 kapt. XII., B, B 2, bod 15, písm. c/ 40
% s navýšením o 10 % podľa kapt. kapt. XII., B, B2 bodu 18, písm. a/ k zákonu č. 447/2008 Z.



z. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár konštatoval, že
žalobca má postihnutie mobility v dôsledku atrozy pravého bedrového kĺbu, chôdza je samostatná na
dlhšie vzdialenosti s oporou francúzskej barle. Na základe doložených odborný nálezov posudkový lekár
nenašiel objektívnu skutočnosť, ktorá by dostatočne zdôvodňovala neschopnosť žalobcu premiestniť sa
k zastávke hromadnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a zvládať situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy.
Posudkový lekár v lekárskom posudku uviedol, že žalobca a nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a netrpí zmyslovým postihnutím (praktická slepota, alebo úplná slepota
oboch očí).

Odvolací orgán v dôsledku odvolania podaného žalobcom, ktorý nepredložil nové lekárske správy,
vypracoval dňa 27. 06. 2016, posudkový lekár zotrvával na pôvodnom lekárskom posudku z ktorého
vyplýva, že žalobca s mierou funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 kapt. XII., B, B 2, bod 15,
písm. c/ 40 % s navýšením o 10 % podľa kapt. kapt. XII., B, B2 bodu 18, písm. a/ k zákonu č.
447/2008 Z. z. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V lekárskom posudku
je uvedené, že žalobca po implantácii TEP ľavej koxy v r. 2004 trpí aj artrozou IV. stupňa na pravej
koxe, lieči sa na cukrovku II. typu na diéte a perorálnych antidiabetikách, hypertenziu a trpí nadváhou.
Z predložených odborných vyšetrení vyplýva, že sa samostatne pohybuje pomocou jednej francúzskej
barli. Má obmedzenú dynamiku driekovej chrbtice, trpí lumbalgiou, nemá ťažkú parézu ani útlakový
koreňový syndróm. Žalobca je schopný sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať,
udržať sa v nich, vystupovať a zvládnuť iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy, nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, netrpí praktickou ani úplnou slepotou oboch
očí.

5. Žalovaný správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní odvolania
nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, a preto ho potvrdil. Poukázal na tie skutočnosti,
že podľa lekárskych nálezov v spisovej dokumentácii ako aj lekárskych nálezov doplnených v priebehu
odvolacieho konania, na základe lekárskeho posudku zo dňa 27. 06. 2016 bola určená žalobcovi miera
funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 kapt. XII., B, B 2, bod 15, písm. c/ 40 % s navýšením o 10 %
podľa kapt. kapt. XII., B, B2 bodu 18, písm. a/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. sa považuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca nespĺňa podmienky na vyhotovenie parkovacieho preukazu podľa §
17 zákona č. 477/2008 Z. z.

6. Žalovaný na základe výzvy súdu podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 26. 10. 2016, v ktorom
uviedol k námietke žalobcu, že o jeho postihnutí rozhodovali dvaja posudkoví lekári a nezávisle od
seba uviedli jednoznačné vyjadrenie, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Žalobca nevyužil možnosť posúdiť jeho zdravotný stav v jeho prítomnosti, kde by
objasnil dôvody posudkovému lekárovi, pre ktoré nie je schopný prepravovať sa hromadnou dopravou.

K námietke žalobcu, že sa posudkový lekár nevysporiadal s vyjadreniami lekárov, je irelevantná, pretože
výlučne posudkový lekár v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. vykonáva lekársku posudkovú činnosť,
ktorú získal vykonávaním v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo, alebo odbornú spôsobilosť na
výkon certifikovaných pracovných činností, certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Ďalej
žalovaný uviedol, že lekárske správy, ktoré žalobca predkladá ako prílohy k žalobe, neboli podkladom
pre vypracovanie lekárskeho posudku I. stupňového správneho orgánu zo dňa 21. 04. 2016 a lekárskeho
posudku II. stupňového správneho orgánu zo dňa 27. 06. 2016, a preto na ne nie je možno prihliadať.

7. K podanej žalobe žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného pri hodnotení záverom
zohľadnil všetky lekárske nálezy, nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii úradu, aj lekárske nálezy
doplnené k odvolaciemu konaniu. Po posúdení aktuálneho nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného
s prihliadnutím na jeho diagnózy, objektivizovaný klinický stav na základe predloženej spisovej
dokumentácie, lekárskych správ a nálezov, neposkytuje také údaje, ktoré by podmieňovali odkázanosť
žalobcu na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Pri preskúmaní rozhodnutia úradu
postupoval správny orgán samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení úradu a vydal nový lekársky
posudok. Posudkový lekár posudzoval žalobcu v zmysle prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky



posudok, ktorý predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou a zásadným
spôsobom rieši formu podkladu rozhodnutia vo veci parkovacieho preukazu.

Žalovaný uvádza, že posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov žalobcu,
ale posudkový záver vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať
subjektívne pocity a želania fyzickej osoby.

III.

8. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1, zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa
§ 190 SSP zamietnuť.

9. Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
platnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely
preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6
(ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v
prílohe č. 1.

Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu
predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak
je lekársky nález neúplný.

Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od
posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové
skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa
posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej
poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.



Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné
overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická
osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy,
vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe
č. 2.

Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba
má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14
ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací
preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9, je určený na uplatnenie výhod podľa
osobitného predpisu.12.

Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.

Podľa § 43 ods. 9 vyššie citovaného zákona, nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným
rozhodnutím príslušného orgánu o parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, alebo že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú
slepotu oboch očí.

Podľa § 53 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.



Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až § 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 6, 10 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína
na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej
osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa
prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom.

Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou
osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o
takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná
a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku
alebo výplatu.

Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním
elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.

IV.

10. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 07. 2016
a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu zo dňa 28. 04. 2016, ktorým bol žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 14.
03. 2016 o vyhotovenie parkovacieho preukazu.

11. V danej veci mal súd za preukázané, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu bol vydaný lekársky posudok zo dňa 27. 06. 2016, v ktorom určil mieru funkčnej poruchy žalobcu
50 % podľa prílohy č. 3, časť XII., B, B2, bod 15, písm. c/ s percentuálnou mierou 40 % a s navýšením
o 10 % podľa časti XII., B, B2, bod 18 písm. a/ k zákonu č. 447/2008 Z. z. Žalobca je po implantácii
TEP ľavej koxy v r. 2004 a trpí artrózou 4. stupňa na pravej koxe. Lieči sa na cukrovku II. typu na
diéte a perorálnych antidiabetikách, hypertenziu, trpí nadváhou. Z predložených odborných vyšetrení
vyplýva samostatná chôdza s pomocou jednej francúzskej barly. Má obmedzenú dynamiku driekovej
chrbtice, trpí lumbalgiou, nemá ťažkú parézu, ani útlakový koreňový syndróm. Je schopný premiestniť sa
k vozidlu verejnej a hromadnej dopravy, nastupovať, udržať sa v nich, vystupovať a zvládnuť iné situácie
v prostriedkoch hromadnej dopravy, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, netrpí praktickou ani úplnou slepotou oboch očí.

12. Lekárske nálezy, ktoré žalobca predložil považoval posudkový lekár za úplné, kompletné a za
dostatočné a vypracoval lekársky posudok a posudkový záver dňa 27. 06. 2016, ktorý tvorí podklad pre
vydanie komplexného posudku a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, podľa
ktorých sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej
poruchy 50 %, ktorý je schopný chôdze s palicou, eventuálne jednou francúzskou barlou bez limitácie
vzdialenosti, nemá výraznejšie obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov a bolesti chrbtice sú bez
koreňového dráždenia, ktoré by zhoršovalo kvalitu a výdrž chôdze. Nezhubné zväčšenie prostaty nemá
vplyv na frekvenciu denného močenia a nespôsobuje spontánny únik moču. Zhrnutím uvedených faktov
vyplýva, že žalobca je schopný premiestniť sa k prostriedkom hromadnej dopravy, a späť, nastupovať,
udržať sa v nich, vystupovať z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy a zvládnuť inú situáciu vo vozidle
verejnej hromadnej dopravy, nakoľko netrpí duševnou poruchou vertebrobasilárnou insusificienciou



s ťažkými závratmi, stratou dvoch končatín, kardiopulmonálnou nedostatočnosťou ťažkého stupňa,
alebo ťažkou poruchou sfinkterov. Neobmedzenú chôdzu s palicou, alebo jednou francúzskou barlou
posudkový lekár nepovažuje za stav nerešpektujúci, alebo postihujúci ľudskú dôstojnosť. Žalobca nie
je odkázaný na pomoc inej osoby.

Žalovaný správny orgán správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,
čo podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vyporiadal sa logicky a vecne správne
so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na parkovací preukaz.
Posudkoví lekári posudzujúci zdravotný stav žalobcu v správnom konaní mohli vychádzať len zo
žalobcom predložených odborných nálezov (najmä ortopedického, neurologického), nemali pochybnosti
o správnosti diagnostických záverov. Komplexné posudky a lekárske posudky posudkových lekárov
vyhotovené v konaní, boli dostatočne podložené aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o
vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal súd pochybnosti.

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že sociálna posudková činnosť vychádza len z preskúmavania
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa posudkový lekár žalovaného uviedol, že žalobca mal podľa
§ 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. možnosť písomne požiadať o posúdenie zdravotného stavu
posudkovým lekárom v jeho prítomnosti a objasniť dôvody, pre ktoré nie je schopný prepravovať sa
hromadnou dopravou. Žalobca túto možnosť nevyužil. Celková výkonnosť žalobcu je stredne ťažko
narušená, je schopný chôdze s palicou, alebo francúzskou barlou bez limitácie vzdialenosti, nemá
výraznejšie obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov a bolesti chrbtice sú bez koreňového dráždenia,
ktoré by zhoršovalo kvalitu a výdrž chôdze.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.
07. 2016 žalobca nemohol byť poškodený na svojich právach. Záver, ktorý urobil žalovaný v napadnutom
rozhodnutí zo dňa 11. 07. 2016 zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s ustanoveniami
zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský súd v danej veci nemal
dôvod odkloniť sa od právneho záveru žalovaného, ktorý považuje za logický a má odraz v skutkovom
zistení. Krajský súd nezistil nezákonnosť jeho postupu ani rozhodnutia a oba správne orgány rozhodli
podľa vyššie citovaných ustanovení.

15. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom
a zákonnom procesno-právnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasledujúce Ústavy SR a čl.
6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté
rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá.

16. Bolo povinnosťou žalobcu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, aby na posúdenie zdravotného stavu preukázal všetky rozhodné skutočnosti
na priznanie žiadaného peňažného príspevku, a to predložením aktuálnych lekárskych nálezov
preukazujúcich, že jeho ťažké zdravotné postihnutie odôvodňuje odkázanosť aj naďalej na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalobca predložil lekárske nálezy ku dňu posudzovania jeho
zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného. Tieto však nepreukazujú jeho odkázanosť na
individuálnu prepravu, čo je jednou z podmienok na priznanie parkovacieho preukazu.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo preto potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167, ods. 1 SSP tak, že žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože si náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).