Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/68/2017 z 17. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 17. decembra 2017, sp. zn. 23Sa/68/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4017200411.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/68/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4017200411.2 | 2017-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50eb95ff-37f6-434b-ac8a-010b77de31f1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4017200411.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/68/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200411
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200411.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U.. M. X., bytom O., J. U. XX, zastúpený JUDr.
Petrom Križanom, advokátom, so sídlom Nitra, Koceľova 2, proti žalovanému: Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky Bratislava, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
SEĽUZ-24-11-2/2017-OdSP zo dňa 26. apríla 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. SEĽUZ-24-11-2/2017-OdSP zo dňa 26. apríla 2017 podľa § 84 ods. 4
písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v spojení s § 59 ods. 1 a 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65206003483900-15/2017 z 25. 01. 2017, ktorým zastavil konanie
o priznaní starobného dôchodku potvrdil.

2. I. stupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 21. 01. 2017 zastavil konanie o priznaní
starobného dôchodku začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 06. 02. 2014 z dôvodu, že v tej istej
veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

3. Prvostupňový správny orgán skúmal, či sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o zastavení
konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. a dospel k záveru, že žiadosť o starobný
dôchodok zo dňa 06. 02. 2014 sa týka tej istej veci ako žiadosť o starobný dôchodok z 03. 07.
1995. Z preskúmavanej žiadosti mal správny orgán za preukázané, že skutkový stav sa nezmenil,
pretože žalobcovi doby štúdia, zamestnania a služobného pomeru od dovŕšenia 18 roku veku do dňa
priznania starobného dôchodku boli zhodnotené a po priznaní starobného dôchodku nevykonával žiadne
zamestnanie.

4. Ministerstvo obrany SR, Sekcia ľudských zdrojov ako odvolací orgán o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia rozhodol o odvolaní žalobcu, ktorý žiadal priznať síce starobný dôchodok od 17. 12.
2011, avšak Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal vychádzať z jeho podania a priznať mu
výsluhový dôchodok, pretože tento mu nebol priznaný ani podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o
sociálnom zabezpečení vojakov a ani podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. Žalobca v odvolaní vytýkal



prvostupňovému správnemu orgánu, že nevzal do úvahy rozsudok NS SR č. 1So/156/2014 zo dňa 13.
09. 2016 ani platnú judikatúru, ktorú uviedol žalobca v samotnej žalobe a vo vyjadreniach.

5. Žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, najmä
čo sa týka existencie dôvodov na zastavenie konania, pretože musia byť splnené obidve podmienky
súčasne.

Prvým predpokladom zastavenia konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. je
preskúmanie, či sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná vtedy ak ide o totožných
účastníkov konania. Totožnosť predmetu konania a rovnaký skutkový stav, pričom uvedené podmienky
totožnosti musia byť splnené kumulatívne. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, teda I. stupňový
správny orgán, sa s týmto predpokladom zastavenia konania vysporiadal a v dostatočnej miere ho
aj odôvodnil. Druhým predpokladom zastavenia konania podľa citovaného ustanovenia správneho
poriadku je preskúmanie, či sa skutkový stav podstatne nezmenil. Aj s týmto predpokladom zastavenia
konania sa prvostupňový správny orgán vysporiadal dostatočne. Prvostupňový správy orgán vychádzal
z obsahu úkonu účastníka, t.j. zo žiadosti odvolateľa, ktorou sa domáhal priznania starobného dôchodku
sociálnou poisťovňou zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Skutočnosť, že odvolateľ požaduje
priznanie starobného dôchodku vyplýva aj z priebehu súdnych konaní. Z obsahu jeho žiadosti žiadnym
spôsobom nevyplývalo, že sa vlastne dožaduje výsluhového dôchodku.

Napriek tomu, že žalobca nepožadoval priznanie dôchodku žalovaný uviedol, že podľa § 26 ods. 1
zákona č. 114/1998 Zb., ktorý bol účinný od 01. 05. 1998 do 30. 06. 2002 profesionálny vojak prepustený
zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok ak vykonával službu najmenej 20 rokov.

Podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. účinnom od 01. 05. 2013, profesionálny vojak, ktorému skončil
služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov.

Keďže žalobca v čase účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z., bol poberateľom starobného dôchodku,
nemohol splniť podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, t.j. prepustený
zo služobného pomeru v čase platnosti tohto zákona a ku dňu prepustenia vykonávať službu najmenej
20 rokov.

Z tých istých dôvodov žalobca nemohol splniť podmienky nároku na výsluhový dôchodok ani podľa
zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. byť prepustený zo služobného pomeru v čase od 01. 07. 2002 a ku dňu
prepustenia vykonávať službu v trvaní 25 rokov.

Žalovaný poukázal na námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán rozhodoval v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1So/156/2014 zo dňa 13. 09. 2016. Rešpektoval právny názor
odvolacieho súdu, že príslušným na rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku je on, a preto aj vo
veci rozhodol.

Žalovaný konštatoval, že súbeh dvoch dávkových systémov je možný, avšak je potrebné splniť
samostatne podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok a jeho výplatu, čo však nie je prípad
žalobcu. Žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, avšak nesplnil podmienky na
výsluhový dôchodok ani podľa zákona č. 114/1998 Z.z. ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z.

Námietky žalobcu považuje žalovaný správny orgán za neodôvodnené a považoval rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vydané v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. ako aj v súlade s
ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., a preto ho ako vecne správne potvrdil.

II.

6. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal žalobu, v ktorej žiadal preskúmať rozhodnutie, zrušiť ho a vec
vrátiť na nové konanie. Opätovne poukazoval na dôvody, ktoré uvádzal v odvolaní voči I. stupňovému
správnemu orgánu, ktorý odignoroval rozhodnutie NSSR ako aj príslušnú legislatívu, nezistil presne a
skutočný stav veci a neobstaral si potrebné doklady na rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného považuje
za nepreskúmateľné, pretože sa nezaoberal odvolaním ani sa nevysporiadal so všetkými dôvodmi
odvolania.



III.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 09. 2017 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal
na to, že žalobca požiadal dňa 03. 07. 1995 o starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 34839/2 zo dňa 09. 10. 1995 podľa zákona č. 100/1988
Zb. a v súvislosti s ustanovením § 24 a § 27 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a
žalobcovi priznal od 01. 09. 1995 starobný dôchodok. Žalobcovi bola zhodnotená doba služobného a
pracovného pomeru v trvaní 39 rokov, z toho v I. kategórii funkcií 12 rokov, v II. kategórii funkcií 26 rokov
a v III. pracovnej kategórii 1 rok. Pre zvýšenie za ďalšie zamestnanie po vzniku nároku na starobný
dôchodok bolo žalobcovi započítaných 1840 dní, teda bolo zhodnotených žalobcovi 44 ukončených
rokov.

Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 06. 02. 2014 priznať starobný dôchodok od 17. 09. 2011, čo bolo
predmetom aj preskúmania krajským súdom v konaní 23Sd/119/2014, v ktorom Najvyšší súd SR zmenil
rozsudok Krajského súdu v Nitre a rozhodnutie sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že nepovažuje za sporné, že žalobca je od 01. 09. 1995 poberateľom starobného
dôchodku. Tento mu naďalej patrí podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, aj
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa za výsluhový dôchodok naďalej iba považuje. Výsluhový dôchodok
podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. ani podľa zákona č. 328/2002 Z.z. žalobcovi priznaný nebol. Sociálna
poisťovňa je viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu SR, žiadosť žalobcu postúpila na rozhodnutie
Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 25. 01. 2017 podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že v
tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Žalovaný odvolací správny
orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Žalovaný správny orgán vo vyjadrení uviedol, že ani z rozsudku NSSR ani z postúpenia žiadosti žalobcu
nevyplýva, že by Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia mal rozhodovať o podanej žiadosti žalobcu
o priznanie výsluhového dôchodku. Pre výpočet starobného dôchodku na základe žiadosti žalobcu
o starobný dôchodok z 03. 07. 1995 mu boli zhodnotené všetky doby štúdia služobného pomeru a
pracovného pomeru.

Námietky žalobcu, že by mal byť mu priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona 114/1998 Zb. alebo
podľa zákona č. 328/2002 Zb. sú právne irelevantné, pretože v čase účinnosti týchto zákonov bol žalobca
už poberateľom starobného dôchodku a nemohol teda splniť podmienky vzniku nároku na výsluhový
dôchodok.

Žalobca vidí oporu v stanovisku Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 2. 11. 2013, že
v zmysle judikatúry NSSR je zákonné ak prichádza k existencii súbehu systémov je možný, je však
potrebné splniť samostatne podmienky nároku na výsluhový dôchodok a jeho výplatu a samostatne
splniť podmienky nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu, čo však nie je žalobcov prípad.
Žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, avšak nesplnil podmienky nároku na výsluhový
dôchodok ani podľa zákona č. 114/1998 Z.z. ani podľa 328/2002 Z.z.

IV.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a rozpor vidí len v tom,
že je považovaný za výsluhového dôchodcu II. kategórie, dostáva od žalovaného výsluhový dôchodok,
ktorý sa mu každý rok valorizuje. V čase keď išiel on do dôchodku v r. 1995 neexistovali ešte výsluhové
dôchodky, dostával len vojenský starobný dôchodok, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok. Nevie
prečo, je jeho dôchodok iba považovaný za výsluhový dôchodok.



10. Zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Podľa jeho názoru mal žalovaný správny
orgán mal vychádzať zo žiadosti, kde uviedol, že žiada priznať výsluhový dôchodok podľa zákona č.
114/1998 Zb. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Poukazuje na to, že v rozhodnutí sa neuvádza doba
poistenia, za ktorú mu bol priznaný tento dôchodok a v žiadosti o informáciu mu Vojenský úrad uviedol,
že výsluhový dôchodok môže byť priznaný v súbehu so starobným, ktorý je považovaný za výsluhový
dôchodok.
11. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č.
100/1988 Zb. od 01. 09. 1995 a tento mu naďalej patrí a považuje sa podľa zákona č. 114/1998
Zb. ako aj zákona č. 328/2002 Z.z. za výsluhový dôchodok. Tieto zákony nadobudli účinnosť v čase,
keď už žalobca bol poberateľom starobného dôchodku. Pri tomto starobnom dôchodku bola žalobcovi
zohľadnená všetka odpracovaná doba, teda aj doba štúdia ako aj doba služby i rehabilitácia. Žiadala
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Správny súd oboznámením sa pripojeným dôchodkovým spisom ako aj výsluchom účastníkov dospel
k tomuto skutkovému a právnemu záveru.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o priznanie
starobného dôchodku od 17. 12. 2011.
Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre 23Sd/119/2014 sú mal za preukázané, že rozsudkom NSSR
v Bratislave 1So/156/2014-52 zo dňa 13. 09. 2016 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre
23Sd/119/2014-23 zo dňa 08. 09. 2014 tak, že rozhodnutie odporkyne, teda Sociálnej poisťovne, ústredie
Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 04. 2014 zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Sociálna poisťovňa po zrušení rozhodnutia prípisom odstúpila žiadosť žalobcu o starobný dôchodok
žalovanému, ktorý vo veci vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmavania.
Vo veci nie je sporné, že žalobcovi, ako vojakovi z povolania, vznikol nárok na starobný dôchodok podľa
zákona č. 100/1988 Zb., ktorý mu bol priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa §
116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov
rozhodnutím č. VUSZ č. 34839/2 zo dňa 09. 10. 1995. Žalobcovi bola zhodnotená doba služobného
i pracovného pomeru, doba štúdia, celkove 44 rokov dôchodkového poistenia. Po vzniku nároku na
starobný dôchodok navrhovateľ už dôchodkovo poistený nebol.
Pred 01. 05. 1998 boli podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené v piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 a § 133).
Od 01. 05. 1998 sa starobný dôchodok žalobcu považuje za výsluhový dôchodok, nakoľko v zmysle §
91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z.z. sa starobné dôchodky z I. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok
podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení , a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto
zákona, t.j. k 01. 05. 1998, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 114/1998 Z.z.
Dňom 01. 07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a podľa § 105 ods. 4 citovaného zákona, starobné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich
služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento
nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané
Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených
podmienok považujú za výsluhové dôchodky, je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej
starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považujú najmä
na účely ich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku
nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a
výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 až § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988
Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z.z.
a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými
podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a zákona č. 328/2002 Z.z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa
zákona č. 100/1998 Z.z. sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva to aj zo znenia zákona č.
471/2003 Z.z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia
policajtov a vojakov v r. 2003.
Je nesporné, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento zárobok
mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok sa iba považuje.
Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jeho výplatu súčasne vylučuje
možnosť vzniku nároku na ten istý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení.



Vzhľadom na uvedené nemožno priznať žalobcovi ďalší starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, pretože po priznaní starobného dôchodku v r. 1995 už dôchodkovo poistený nebol.
Vzhľadom na vyššie uvedené je právne neprípustné, aby prvostupňový správny orgán žalovaného
priznal navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok, keď už tento mu bol raz priznaný Vojenským úradom
sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušným orgánom podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaný
správny orgán nepochybil, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania ako
vecne správne potvrdil.
13. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

14. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).