Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/15/2017 z 18. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. mája 2017, sp. zn. 8CoP/15/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4416200744.2 Krajský súd Nitra | 8CoP/15/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4416200744.2 | 2017-05-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/08abe1ac-3e4f-4fd3-9eb2-b4ed764d31e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4416200744.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416200744
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416200744.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
M.: B., nar. XX. XX. XXXX, V., nar. XX. XX. XXXX a B., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka V. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M., Q. X a otec M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Y. X/X, o návrhu otca na
zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 29. septembra 2016 č. k. 12P/3/2016-240 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti výroku o návrhu matky na zvýšenie
výživného m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. M., nar. XX. XX.
XXXX zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne, na mal. V. M., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur
na sumu 80 eur mesačne a maloletú B., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 60 eur na sumu 70 eur mesačne,
počnúc dňom 16. 03. 2016.

Zročné výživné za obdobie od 16. 03. 2016 do 31. 05. 2017 na mal. B. M. v sume 290,32 eura, na mal.
V. M. v sume 145,16 eura a mal. B. M. v sume 145,16 eura je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky
do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/304/2013-412 zo dňa 27. 05. 2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoP/29/2015-449 zo dňa 18. 06. 2015.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky
na zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol výrokom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrhy matky a otca nie sú dôvodné.
Naposledy bolo výživné na mal. deti zvýšené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoP/29/2015-449
z 18. 06. 2015, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok zo 16. 02. 2011 v časti o výživnom tak,
že vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená zo sumy 70 eur na sumu 80 eur mesačne na mal. B., na
mal. V. zo sumy 60 eur na sumu 70 eur mesačne a mal. B. zo sumy 50 eur na sumu 60 eur mesačne
počnúc dňom 01. 01. 2015, s právoplatnosťou rozsudku 17. 07. 2015. V čase poslednej úpravy mal. B.
navštevoval 9. ročník ZŠ, mal. V. 5. ročník ZŠ a mal. B. 1. ročník ZŠ. Dievčatá chodili na bedminton,
umeleckú školu a mal. B. mala výdavky s liečbou atopickej dermatitídy. Matka bola od februára 2015 na
materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 eura, rodinné prídavky na 4 deti 94,08 eura.
Žila v spoločnej domácnosti s priateľom a ich spoločným mal. dieťaťom Z., nar. XX. XX. XXXX. Otec detí



bol 10. 10. 2014 zaradený do evidencie nezamestnaných, bez príjmu, od 01. 03. 2013 začal vykonávať
živnosť na čistiace upratovacie služby a vedenie cudzieho motorového vozidla, z čoho očakával príjem
300 - 400 eur mesačne. V daňovom období roku 2013 mal príjem zo živnosti 11.000 eur, výdavky
7.689 eur, základ dane 3.411 eur. Súd konštatoval, že otec si nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil
sám, keď po ukončení pracovného pomeru začal podnikať, toto ukončil a následne pracovný pomer
sám ukončil v skúšobnej dobe. Nepreukázal snahu zamestnať sa, pričom nemal zníženú pracovnú
schopnosť. Súd na tvrdenia otca uvádzané v návrhu na zníženie výživného, že údaje, z ktorých súd
vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí sú nepravdivé neprihliadol, nakoľko nemohli priniesť zmenu
posledného rozhodnutia o výživnom, inak by došlo k neprípustnej reparácii právoplatného rozsudku a k
svojvoľnému rozhodnutiu súdu. Ani skutočnosti týkajúce sa pôžičiek matky na základe zmlúv nemajú
vplyv na vec a ani v tejto veci nebol dôvod prihliadnuť k tejto skutočnosti, pretože nejde o okolnosť,
ktorá nastala po poslednej úprave výživného. Súd prvej inštancie posudzujúc zmenu pomerov od
predchádzajúceho rozhodnutia, od 18. 06. 2015 nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zníženie
vyživovacej povinnosti otca na mal. deti. Jeho majetkové pomery zostali nezmenené, je vedený ako
nezamestnaný, nepoberá dávky ani príspevky na základe dohody o vykonaní práce, dosahuje priemerný
čistý zárobok 110,80 euro, skutočný príjem, z ktorého uspokojuje svoje bežné výdavky nepreukázal a
ani súdu sa ich nepodarilo zistiť. Tvrdil, že formou brigád si zarobí toľko peňazí, koľko zodpovedá jeho
výdavkom. Nebolo preukázané, že zdravotný stav mu bráni zamestnať sa. Vzhľadom na nezmenené
pomery na strane otca a uplynutie času, ktorého dôsledkom je nárast spotreby detí a s prihliadnutím
na skutočnosť, že matka sa medzičasom zamestnala a dosahuje príjem priemerne 300,69 eura a jej
manžel 956,40 eura, teda môže sa podieľať vo vyššej miere na výžive detí, súd návrh otca zamietol.
Rovnako za nedôvodný považoval aj návrh matky na zvýšenie výživného, keď od poslednej úpravy
uplynula doba 20 mesiacov, v dôsledku čoho síce vzrástli potreby detí, ale len v miernom rozsahu a s
ohľadom na nezmenené pomery otca a zvýšený príjem matky o 97,47 eura oproti predchádzajúcemu
obdobiu a príjem jej manžela súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Konštatoval, že po zaplatení
výživného a s pripočítaním alikvótnej časti rodinných prídavkov a výživného od matky má na svoju
výživu mal. B. sumu 133,52 eura, mal. V. sumu 123,52 eura a mal. B. sumu 113,50 eura , ktoré sú
postačujúce na krytie všetkých ich potrieb. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52
s poukazom na § 111 zák. č. 161/2015 Z. z.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadla odvolaním matka, ktorá navrhla vyhovieť jej návrhu a zvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zo sumy 80 eur na sumu 100 eur, na mal. V. zo sumy 70 eur
na sumu 90 eur a na mal. B. zo sumy 60 eur na sumu 70 eur mesačne. Poukázala na to, že výživné
na 3 deti bolo od roku 2011 zvýšené len o sumu 30 eur na každé dieťa, pričom deti prešli zmenami -
nástup na základnú školu, strednú školu, zhoršujúce zdravotné problémy, pribudli im záujmové krúžky a
zvýšili sa celkové náklady na uspokojovanie ich potrieb. Od posledného rozhodnutia o výživnom, 18. 06.
2015, mal. B. nastúpil na strednú školu, od 01. 09. 2015 navštevuje gymnázium, mal. V. bol aplikovaný
zubný strojček za čo zaplatila cca 1.200 eur, mal. B. má zhoršený atopický ekzém, potrebuje viacej
mastí, liekov, kúpanie v termálnom kúpalisku a ďalšie. Otec sa nepodieľa na živote detí okrem výživného,
nestretáva sa s nimi, nemá s nimi žiadne náklady a neprispieva ani na jednorazové vyššie výdavky.
Súd prvej inštancie síce uznal, že deti majú zvýšené výdavky a vyhodnotil, že otec si dokáže zarobiť na
svoje bežné výdavky, pričom mu nič nebráni ani po zdravotnej stránke riadne sa zamestnať a plniť si
vyživovaciu povinnosť vo výške potrebnej deťom. Je držiteľom motorového vozidla. Okrem výdavkov
na deti má náklady aj náklady na bývanie. Súd nevzal do úvahy zmeny, ktoré nastali u detí, a preto
navrhla rozsudok zmeniť.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že matka odvolaním len pokúša šťastie, lebo nemá čo stratiť, jej odvolanie
považuje za šikanovanie jeho osoby. Počas manželstva ho podvádzala, potom požiadala o rozvod a
vyhodila ho z bytu. Nedovolila mu stretávať sa deťmi, pred časom chcela od neho súhlas na zmenu
mena, čo odmietol. Správanie sa matky detí voči nemu viedlo k zhoršeniu jeho psychického stavu.
Neustále klame o nákladoch na bývanie, pričom nie je ani držiteľom motorového vozidla na rozdiel od
matky detí. Na dopravu používa vlak, autobus, matka vlastní rodinný dom, má hypotéku. V.. B. má kožné
problémy, ale zhoršili sa iba na základe zanedbania starostlivosti zo strany matky. Deťom spláca bývanie,
ktoré im zabezpečil, vrátane klimatizácie. Príjem s jej manželom a výživným je vyše 1.500 eur mesačne.
Vlastnia rodinný dom, auto, chodia na dovolenky.



4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a zvýšiť výživné na mal. B. na sumu 90 eur mesačne, na mal. V. na sumu 70 eur mesačne a
na mal. B. na sumu 70 eur mesačne.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na dôvodoch odvolania a svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a uviedla, že na pojednávaniach netvrdila, že netrvá na zvýšení
výživného. Otca detí nešikanuje, obhajuje len práva detí. Starostlivosť o deti je len na nej, keďže sa s nimi
otec nestretáva, pričom dôvody, pre ktoré sa deti s otcom nechcú stretávať už boli riešené. Lekárskymi
správami preukázala zdravotné problémy a potreby detí. Tvrdenia otca o jej majetkových pomeroch
nemajú vplyv na výšku výživného, pričom jej súčasný manžel nie je biologickým otcom mal. detí, pre
ktoré žiada zvýšenie výživného.

6. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky (duplike) poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.
Uviedol, že deti 7 rokov nevidel, odmietajú ho kvôli matke, počas 4 rokov sa nedomohol práva na súde
ani sociálnom úrade, pričom žiadal stretnutie s deťmi. Naďalej popieral zvýšené výdavky matky a jej
návrhy hodnotil ako zmätočné a nedôvodné.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a neviazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
matky dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti
zmysle ustanovenia § 388 CSP v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom
zmeniť z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Predmetom konania bol návrh otca podaný na súde prvej inštancie 18. 01. 2016 na zníženie jeho
vyživovacej povinnosti na mal. B. zo sumy 60 eur na sumu 30 eur, na mal. V. zo sumy 70 eur na
sumu 30 eur mesačne a na mal. B. zo sumy 80 eur na sumu 40 eur mesačne s odôvodnením, že v
čase predchádzajúcej úpravy výživného súd vychádzal z nepravdivých tvrdení matky o jej nákladoch
spojených so starostlivosťou na deti, pričom zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania. Uviedol, že
došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa vydala a má vyššie príjmy. V priebehu konania matka
vo vyjadrení k návrhu otca, doručenom súdu prvej inštancie 16. 03. 2016, podala návrh na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na mal. B. zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne, na mal. V. zo sumy 70
eur na sumu 80 eur mesačne a na mal. B. zo sumy 60 eur na sumu 90 eur mesačne. Súd prvej inštancie
návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného z dôvodov uvedených vyššie
zamietol. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného, keďže proti tomuto výroku rozsudku podala matka v zákonnej lehote
odvolanie.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci a správne konštatoval, že od poslednej úpravy pomerov, ktorá bola rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 11P/304/2013-412 zo dňa 27. 03. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 7CoP/29/2015-449 zo dňa 18. 06. 2015 uplynula doba necelých 2 rokov, v dôsledku
čoho prirodzene vzrástli potreby mal. detí. Návrh matka na zvýšenie výživného zamietol s ohľadom
na nezmenené pomery otca a zvýšený príjem matky. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa
odvolací súd nestotožňuje, pričom s dôrazom na správny záver súdu prvej inštancie o náraste potrieb
a výdavkov mal. detí konštatuje, že návrh matky je čiastočne opodstatnený. Odvolací súd poukazuje
na to, že ani v tomto a ani v predchádzajúcom konaní nebolo preukázané, že zdravotný stav otca detí
mu neumožňuje nájsť si a vykonávať zamestnanie, v ktorom by dosahoval príjmy umožňujúce uhrádzať
výživné vo väčšom rozsahu. Jeho obrana v tomto smere sa javí ako účelová, keďže nepreukázal, že
by trpel takým ochorením, pre ktoré by nemohol pracovať vôbec alebo musel pracovať na znížený
úväzok. Naopak, bolo preukázané, že je zamestnaný, kde dosahuje priemerný čistý zárobok len vo
výške 110,80 eura, ale podľa vlastného vyjadrenia si vie zabezpečiť príjem v takom rozsahu, aby
uspokojil svoje potreby (teda toľko koľko skutočne potrebuje, čo je určite viac ako deklarovaný príjem)
čo podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje, že je schopný zarobiť a skutočne aj má vyšší príjem.
Iba okolnosť, že otec nemá záujem nájsť si zamestnanie, v ktorom by mal preukázateľne deklarovaný
vyšší zárobok neznamená, že pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať
z ním deklarovaného príjmu, pretože je potrebné posúdiť možnosti a schopnosti povinného rodiča. Z
vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného matka už
mala vyživovaciu povinnosť k mal. Z., nar. XX. XX. XXXX, pričom s otcom dieťaťa sú v súčasnosti



manželia. Otec bol od 10. 10. 2014 zaradený do evidencie nezamestnaných, mal živnosť v odbore
čistiace a upratovacie služby, ktorú ukončil 17. 05. 2014 napriek tomu, že mal príjem zo živnosti a základ
dane mal 3.411 eur. Ani v predchádzajúcom a ani v tomto konaní neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by
preukázateľne odôvodňovali potrebu ukončiť jeho podnikanie a preto dôsledok, že nepriaznivú finančnú
situáciu si spôsobil sám má dopad a právny význam aj v tomto konaní. Aj z toho dôvodu nie je možné
vychádzať z toho, že od predchádzajúcej úpravy výživného u otca nedošlo k zmene pomerov, a preto nie
je dôvod na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Je povinnosťou otca nájsť si také zamestnanie, aby
mohol uspokojovať nielen svojej potreby, ale aj potreby svojich biologických detí, ku ktorým má zákonnú
vyživovaciu povinnosť. Zárobok v rozsahu 110,80 eura mesačne evidentne nepostačuje na krytie jeho
bežných potrieb a svedčí o tom, že otec má aj iný príjem, keď z okolností vecí a vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že má schopnosti a možnosti vykonávať prácu či už ako podnikateľ alebo v riadnom
pracovnom pomere. Argumentácia otca o lepších bytových podmienkach matky, dovolenkách a ďaľšie
je z právneho hľadiska neopodstatnená, pričom pokiaľ by aj matka mala vyššiu životnú úroveň napr.
v dôsledku uzatvorenia nového manželstva, nemá to vplyv na posúdenie vyživovacej povinnosti otca,
nanajvýš je možné konštatovať, že takto zabezpečila aj vyššiu životnú úroveň ostatných svojich detí. Z
vyššie uvedených dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na mal. B. zo sumy 80 eur na sumu 100 eur mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že od 01.
09. 2015 navštevuje strednú školu - gymnázium, v súvislosti s čím nesporne vzrástli výdavky matky a
potreby dieťaťa. Pokiaľ ide o mal. V., odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 70 eur na sumu
90 eur s prihliadnutím na zdravotnú starostlivosť a liečbu súvisiacu s atopickým ekzémom, ktoré náklady
a ochorenia matka v konaní preukázala listinnými dôkazmi a lekárskymi správami. Vzhľadom na to, že
mal. B. navštevuje rovnaký stupeň ZŠ ako v čase predchádzajúceho rozhodovania, zvýšil vyživovaciu
povinnosť odvolací súd zo sumy 60 eur na 70 eur od 16. 03. 2016, t. j. od podania návrhu matky na
zvýšenie výživného. Za obdobie od 16. 03. 2016 do 31. 05. 2016 dlh na výživnom odvolací súd otcovi
vyčíslil v sume uvedenej v enunciáte tohto rozhodnutia a uložil mu povinnosť zaplatiť zročné výživné v
lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).