{"guid": "57fe8c52-eeb8-4b94-9a97-e88e850f4279:e171e2bd-6e24-489d-ae79-c4381edc5f09", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2", "spisova_znacka": "15Cob/8/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/8/2017 z 5. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. júna 2017, sp. zn. 15Cob/8/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2", "identifikacne_cislo": "4613209751", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2017-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e171e2bd-6e24-489d-ae79-c4381edc5f09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209751
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4613209751.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ERFOLG s.r.o., Hlavná 686/114, 077
01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36608441, zastúpeného JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom
Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Lanfer, s.r.o., Hlavná 137/67, 956 07
Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 36 772 283, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o.,
Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, za účasti intervenienta Generali Poisťovňa a.
s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 28.849,08 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4Cb/32/2013-229, zo dňa 8. novembra
2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/32/2013-229 zo dňa 8. novembra 2016
p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 28.849,08 eura s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
28.849,08 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.975,83 eura od 14.09.2016 do zaplatenia
zo sumy 2.524,51 eura od 14.09.2016 do zaplatenia zo sumy 3.019,49 eura od 14.09.2016 do zaplatenia
zo sumy 7.329,27 eura od 4. dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol,
žalobcovi uložil povinnosť doplatiť súdny poplatok v sume 598,- eur a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v plnej výške.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že medzi sporovými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe
objednávky žalobcu č. 1207232 zo dňa 26.10.2012, ktorou žalobca u žalovaného objednal prepravu
tovaru z T. do F. a tento vzťah s poukazom na čl. 1 ods. 1 CMR je potrebné posudzovať podľa príslušných
ustanovení dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa
tohto dohovoru sa potom posudzuje aj zodpovednosť dopravcu za spôsobenú škodu, pričom v tomto
prípade došlo k poškodeniu prepravovaného tovaru, ktorým boli banány a to v dôsledku nízkej teploty
na návese použitom žalovaným a následkom poškodenia tovaru došlo k jeho úplnej likvidácii. Taktiež
je nesporné, že žalobca pri zadávaní objednávky žalovanému výslovne uviedol, aký druh vozidla musí
byť použitý na vykonanú prepravu tovaru s tým, že malo ísť o vozidlo \"M.\" XX,X a prepravovaný tovar
si vyžadoval konštantnú teplotu +14C. Napriek tomu, že žalovaný bol s týmito podmienkami prepravy
oboznámený, tak žalobcovi vopred neoznámil, že nedisponuje požadovaným druhom vozidla, a teda nie
je schopný zabezpečiť prepravu tovaru za dohodnutých podmienok. V tomto smere neobstojí obrana



žalovaného, podľa ktorej žalobcovi vopred oznámil, že nemá vozidlo \"M.\", pretože žalovaný žiadnym
spôsobom uvedenú skutočnosť nepreukázal, i keď tvrdil, že žalobcu s tým oboznámil vopred mailom aj
faxom, avšak z jeho strany bola doložená iba fotokópia faxu zo dňa 31.10.2012 odoslaného o 9.57 hod.,
teda v čase, keď už tovar bol dodaný príjemcovi a tento ho odmietol prevziať kvôli jeho poškodeniu.
V rámci svojej obrany žalovaný predložil iba fotokópiu uvedeného faxu, a teda ničím nepreukázal
svoje tvrdenie, že žalobcu ešte pred nakládkou tovaru upovedomil o tom, že nemá požadovaný druh
vozidla a okrem toho, keď žalovaný vedel, aký druh vozidla sa na prepravu vyžaduje, tak nemal so
žalobcom uzavrieť zmluvu o preprave tovaru. Zodpovednosť žalovaného za poškodenie a prakticky
úplné zničenie tovaru je teda daná, pretože k poškodeniu tovaru došlo od okamihu prevzatia zásielky
na prepravu až do okamihu jej vydania. Konanie žalovaného je preto možné považovať za rovnocenné
s úmyslom, nakoľko tento z objednávky mal vedomosť, aký druh vozidla musí použiť a aké prepravné
podmienky musí zabezpečiť a napriek tomu, že požadovaným vozidlom nedisponoval, tak uvedenú
skutočnosť objednávateľovi prepravy neoznámil vopred a prepravu vykonal vozidlom, ktoré vzhľadom
na druh tovaru nebolo vhodné. Zo strany žalovaného ide o takú hrubú nedbanlivosť, ktorá je prakticky
rovnocenná s úmyslom a podľa toho sa potom aj posudzuje možnosť žalovaného odvolávať sa na
tie ustanovenia CMR, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu  a
taktiež ustanovenia o premlčaní nárokov z prepravy. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody, tak z
predchádzajúcich rozhodnutí Krajinského súdu E. a dokladov predložených žalobcom je nesporné, že
akú škodu aj spolu s ďalšími nákladmi musel žalobca uhradiť, pričom sa jednalo spolu o sumu 28.849,08
eura. Táto pozostávala nielen zo samotnej škody za prepravovaný tovar, ale aj z nákladov na zistenie
škody, likvidáciu poškodeného tovaru a taktiež z nákladov na samotné súdne konania a z nákladov
na vyhotovenie prekladov dokladov z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Podľa ustanovenia §
380 Obchodného zákonníka sa za škodu považuje aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že
musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, a teda aj v tomto prípade je
za škodu potrebné považovať nielen skutočnú škodu na tovare, ale aj ďalšie náklady, ktoré žalobcovi
vznikli v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, a teda aj náklady na súdne konania, ktoré boli
vedené voči žalobcovi v dôsledku jeho zodpovednosti za náhradu škody. V tomto smere neobstojí
námietka žalovaného, že uvedené náklady mohli byť nižšie, pokiaľ by žalobca svojmu objednávateľovi
prepravy dobrovoľne uhradil jeho nároky z titulu náhrady škody, pretože práve v súdnom konaní na
Krajinskom súde E. došlo k čiastočnému zníženiu náhrady škody o 20 % a okrem toho ani zo strany
žalovaného nedošlo k dobrovoľnému plneniu z titulu náhrady škody, ktoré by potom mohol žalobca využiť
na mimosúdne vyriešenie náhrady škody svojmu objednávateľovi a teda žalobcovi v tomto smere nie
je možné vyčítať, že bol účastníkom iných súdnych konaní a plnenie z titulu náhrady škody nevykonal
mimosúdne, keď samotný žalovaný tiež nepristúpil k mimosúdnemu riešeniu.

3. Žalovaný samotné vyčíslenie náhrady škody nerozporoval, pretože bolo dokladované nielen súdnym
rozhodnutím, ale aj bankovými dokladmi, podľa ktorých žalobca z titulu náhrady škody zaplatil celkovo
sumu 28.849,08 eura. K premlčaniu nároku žalobcu na náhradu škody nedošlo s poukazom na čl. 32
CMR, podľa ktorého v tomto prípade je premlčacia doba trojročná, keďže zavinenie žalovaného je možné
považovať za rovnocenné s úmyslom, pričom k vydaniu zásielky došlo dňa 31.10.2012 a odvtedy začala
plynúť premlčacia doba, do ktorej sa deň 31.10.2012 nepočíta a táto premlčacia doba by uplynula dňom
17.11.2015 (podľa čl. 32 ods. 2 CMR sa pri písomnej reklamácii zastavuje plynutie premlčacej lehoty
nie je možné prihliadnuť na námietku žalovaného, podľa ktorej nemôže byť náhrada škody vyššia ako
hodnota celej zásielky, pretože si žalobca uplatňuje náhradu škody pokiaľ ide o samotnú zásielku len do
hodnoty tejto zásielky a zvyšok jeho nároku predstavujú náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia
povinnosti zo strany žalovaného, a ktoré musel reálne vynaložiť.

4. O priznaní úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. zák. a o
náhrade trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že je zrejmé,
že k znehodnoteniu prepravovaného tovaru došlo, avšak v súvislosti s tým s poukazom na citované
ustanovenie CMR nie je podľa názoru žalovaného nárok žalobcu na náhradu škody dôvodný v ním
uplatnenej výške 28.849,08 eura, ale maximálne vo výške hodnoty zásielky, teda vo výške 17.119,53
eura. Tu treba poukázať na to, že po odpočítaní spoluzavinenia majiteľa tovaru (20 %) bola hodnota
ustálená na 15.975,83 eura. Všetky ďalšie žalobcom uplatnené položky - ako náklady na zneškodnenie
tovaru, na znalecký posudok, súdny trovy a poplatky v konaniach pred nemeckými súdmi a ďalšie idú nad



rámec maximálnej výšky náhrady škody, ktorú je možné v zmysle CMR poškodenému priznať. Žalovaný
vzhľadom na uvedené nepovažuje žalobcom uplatnený nárok nad hodnotu zásielky za dôvodný a to
aj s poukazom na citované ustanovenie čl. 23 ods. 4 veta za bodkočiarkou - v zmysle ktorého sa iné
škody neuhrádzajú.

6. Okresný súd túto podstatnú argumentáciu žalobcu v odvolaním napadnutom rozsudku nechal bez
povšimnutia a nezaujal k nej žiadne stanovisko. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje rozsudok súdu
prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený, nakoľko v tejto argumentácii žalovaného ide o argument
podstatný a dôležitý pre rozhodnutie vo veci samej, s ktorým sa mal súd prvého stupňa vysporiadať.

7. Ak žalobca pochybenie žalovaného pri preprave tovaru považoval za nesporné, nebol daný žiaden
dôvod na to, aby žalobca neuznal nárok uplatnený voči nemu z toho istého titulu spoločnosťou P..
Žalobca sám mohol zabrániť tomu, aby v konaní vznikli ďalšie náklady (súdne poplatky, trovy právneho
zastúpenia, preklady) vo výške, o ktorú rozšíril svoju pôvodnú žalobu.

8. Nakládku i vykládku tovaru realizovala spoločnosť, ktorá bola majiteľom tovaru - pri nakládke tovaru
pritom nevzniesla absolútne žiadne námietky k druhu vozidla. Istú mieru zavinenia (20 %) videl v tomto
konaní aj Krajinský súd v E.. Žalovaný však zastáva názor, že tunajší konajúci súd nie je viazaný takto
určenou mierou spoluzavinenia a v tomto smere sa mal sám zaoberať určením miery spoluzavinenia
vo vzťahu k žalobcovi.

9. Na nárok z prepravy v danom prípade sa vzťahuje jednoročná premlčacia lehota, pretože zo strany
žalovaného nebol daný ani preukázaný úmysel vo vzťahu k tvrdenému zavineniu. Pokiaľ okresný
súd zastával názor, že je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu lehotu, mal to v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysvetliť a konkretizovať, na základe akých skutočností považoval zavinenie žalovaného
za úmyselné.

10. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že Okresný súd
v Topoľčanoch náležitým spôsobom a v dostatočnom rozsahu vykonal vo veci dokazovanie, riadne
a úplne zistil skutkový stav vo veci a následne zákonným spôsobom rozhodol o uplatnenom nároku
žalobcu, preto odvolanie žalovaného nie je na mieste, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd
prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, ktoré boli uplatnené v konaní, preto
samotné odvolanie vo veci neprináša žiadne nové dôkazy a právne argumenty, ktoré by spochybnili
právne závery súdu.

11. Žalovaný pri zabezpečení prepravy tovaru závažným - hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti
a podmienky dojednanej prepravy, ktorého porušenie je rovnocenné s úmyselným konaním podľa
Dohovoru č. 11/1975. Žalovaný nerešpektoval objednávku, na ktorej bolo uvedené, že ako dopravca má
zabezpečiť nákladné motorové vozidlo M. na prepravu banánov so zaručenou teplotou 14 stupňov, avšak
žalovaný to ignoroval a na nakládku sa dostavilo motorové vozidlo s plachtou, a tak došlo k zničeniu
celej zásielky a vznikli ďalšie škody, ktoré žalobca bol povinný zaplatiť. Každá škoda bola osobitne
dokladovaná a žalobca predložil rozhodnutia súdu, ktorý konal vo veci. Zaviazal žalobcu k náhrade
škody, ktorú škodu aj uhradil v splátkach vo výške 28.849,08 eura.

12. Ak by žalovaný na základe výzvy žalobcu a po vyhotovení faktúry na úhradu škody zaplatil žalobcovi
spôsobenú škodu, nevznikli by ďalšie náklady, nakoľko žalobca by mohol zaplatiť voči nemu uplatnenú
škodu na Krajinskom súde v E.. Je potrebné poukázať aj na to, že trovy právneho zastúpenia na danom
súde nebolo možné obísť, nakoľko v týchto sporoch je povinné zastupovanie advokátom, preto žalobca
výšku vzniknutých trov nemohol iným spôsobom znížiť.

13. Vznesená námietka premlčania uplatneného nároku nie je na mieste a nie je v súlade so zákonom,
preto súd nepochybil, keď neprihliadal na túto vznesenú námietku, lebo nedošlo k premlčaniu nároku
žalobcu. Dôvody, ktoré uvádza súd ohľadne tejto argumentácie žalovaného sú logické, sú v súlade so
zákonom, preto súd v napadnutom rozsudku sa vysporiadal aj s touto námietkou žalovaného a svoj
právny názor logicky riadne odôvodnil.



14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli a webovej stránke súdu
podľa § 219 ods. 3 CSP.

15. Rozsudok bol vyhlásený dňa 06.06.2017.

16. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vo
veci vecne správne rozhodol, pričom odvolací súd sa teda v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti dôvodov odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že v konaní bolo nepochybne preukázané uzavretie zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania
podliehajúcej Dohovoru CMR, zák. č. 11/1975 Zb. dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný
list (čl. 4 CMR) pričom tento bod č. XXXXXXX  bol v konaní predložený a je súčasťou spisu. Žalobca
podľa objednávky č. 1207232 zo dňa 26.10.2012 zaslal žalovanému požiadavku na vykonanie prepravy
tovaru so špecifikáciou miesta a dátumu nakládky a vykládky ako aj špecifikáciou požiadavky na druh
použitého vozidla. Jednalo sa o vozidlo M. XX,X. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný
predmetný typ vozidla pri preprave nepoužil a pri vykládke tovaru dňa 30.10.2012 bolo zistené celkové
poškodenie prepravovaného tovaru.

18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 17 ods. 1 CMR podľa ktorého dopravca zodpovedá
za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia
zásielky k preprave až do okamihu jej vydania ako aj za prekročenie dodacej lehoty. Podľa čl. 17 ods.
3 CMR dopravca sa nemôže dovolávať v snahe zbaviť sa zodpovednosti ani vád vozidla použitého
k preprave ani zavinenia osoby povinnej na jeho vozidlo alebo jeho zástupcov alebo pracovníkov.
S poukazom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že dopravca je povinný pristaviť k nakládke
vozidlo, ktoré zodpovedá dohode s odosielateľom (viď rozsudok OGH Viedeň zo dňa 13.02.2003-8 Ob
148/02). Pokiaľ teda odosielateľ požaduje na prepravu zásielky špeciálne zariadenie, musí prepravca
na prepravu takéto zariadenie použiť. Pokiaľ tomu tak nie je, jedná sa v danom prípade o vozidlo
nespôsobilé k preprave dohodnutého nákladu. Pokiaľ teda dopravca vykoná prepravu, resp. nakládku na
takéto vozidlo, zodpovedá za vzniknutú škodu. Medzinárodné súdne prípady teda jednoznačne označujú
dopravcu za osobu zodpovednú za nespôsobilé vozidlo tam, kde napríklad vozidlo nie je schopné udržať
konštantnú teplotu počas prepravy v celom prepravnom priestore.

19. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že čl. 25 ods. 1, 2 CMR dopĺňa čl. 23 ods. 4
CMR, podľa ktorého dopravca zodpovedá za náhradu škody okrem hodnoty prepravovanej zásielky aj
v rozsahu dovozného cla a iných nákladov vzniknutých v súvislosti s prepravou zásielky pri jej úplnej
strate v plnej výške. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 28.849,08 eura s príslušenstvom
teda pozostáva jednak z časti hodnoty prepravovanej zásielky ako aj ďalších nákladov v súvislosti so
súdnym konaním, pričom tieto nepochybne možno považovať za súvisiace s prepravou zásielky.

20. Dohovor CMR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by definovalo úmysel alebo úmyslu rovnocenné
zavinenie. V tomto prípade je obsah takéhoto konania ponechaný na právnom poriadku štátu, v ktorom
sa vec prejednáva. Za úmysel možno teda považovať také konanie, ktorého dôsledok bol priamo
zamýšľaný alebo ak si konajúca osoba musela byť vedomá, že takýto dôsledok spôsobiť môže. V prípade
vedomej nedbanlivosti škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť avšak bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevedel, že svojím
konaním škodu spôsobiť môže, avšak podľa okolností to mal a mohol predvídať. Pokiaľ teda došlo zo
strany dopravcu ku škode zavinením rovnocenným úmyslu možno konštatovať, že došlo ku skutočnému
úmyslu spôsobiť škodu, a teda vedomému konaniu zakladajúcemu zodpovednosť dopravcu za škodu
na prepravovanej zásielke. V tejto súvislosti teda došlo k naplneniu čl. 29 ods. 1 CMR, čo spôsobuje
výnimku v rozsahu zodpovednosti dopravcu stanovenú čl. 23 dohovoru CMR.



21. Podľa čl. 32 ods. 1 CMR odvolací súd taktiež s poukazom na vyššie uvedené považoval rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne v časti, ktorou konštatoval nutnosť aplikácie trojročnej premlčacej
lehoty na zistený skutkový stav, keďže v konaní bola aplikácia tohto článku právne relevantne
preukázaná a v napadnutom rozhodnutí odôvodnená.

22. Odvolací súd teda považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a vecne
správne, preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ust. § 287 ods. 1, 2 CSP.

23. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v ust. § 420 až 422 CSP pripúšťa,
a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania musia byť spísané advokátom, to neplatí ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; dovolateľom je právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/32/2013", "guid": "0ce8d2fa-3447-4d23-9733-a2280b48753f:c9489912-903c-4bc8-bb61-3e4599e45a19", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "0947102f-1ef5-4778-a963-327e3ff4f5c0:2c30cf1b-df50-4c86-b821-fe7434161328", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/32/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Cb/32/2013 z 8. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2014-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0947102f-1ef5-4778-a963-327e3ff4f5c0:2c30cf1b-df50-4c86-b821-fe7434161328"}], "citovane_v": []}