Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/14/2017 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 25. apríla 2017, sp. zn. 25CoP/14/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4615200530.3 Krajský súd Nitra | 25CoP/14/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4615200530.3 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e72af69d-543e-459e-92f8-3af3269473d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4615200530.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615200530
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615200530.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko E. XXXX/XXX, D.,
zastúpená: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, otca A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko D. XX, D., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. januára 2017 č.k. 11P/23/2015-211, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na rozšírenie styku, zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany zo dňa 21. augusta 2013 sp.zn. 9P/12/2012 v časti oprávnenia zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok a v časti úpravy styku tak, že vyslovil zákaz styku otca A. Q.
s maloletým G. Q. a rozhodol, že matka L. Q. je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok. Navrhovateľa zaviazal nahradiť trovy konania štátu v sume 165,68 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvej inštancie. Rozhodol, že trovy konania štátu v sume
272,29 eura znáša štát. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 25 ods. 2, 3, § 26 Zákona o rodine. Konštatoval,
že výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo
úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že
ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie
obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa,
z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne a sudca
po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Z intenzity tohto
zásahu do práva na ochranu rodinného života vyplýva požiadavka pozitívneho záväzku, to znamená
vytvárania predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom
zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a pod.) Fyzické zdravie
dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita, psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k
narušeniu dôjde v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom,
čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v posúdení konkrétnej
situácie a okolností individuálneho prípadu. Aj v tomto prípade platí, že po jeho vyslovení musí súd aj bez
návrhu vykonať opatrenia na perspektívne obnovenie vzťahov medzi rodičom a dieťaťom. Vykonaným
dokazovaním nemal preukázané, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku je dôvodný. Poukázal na



vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, kde znalec, vzhľadom na prítomné
prejavy psychózy u otca, jednoznačne doporučil zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Ochorenie otca
sa okrem iného prejavuje podivínskym správaním, všestrannou maladaptabilitou - sociálnou, pracovnou,
vzťahovou. Mal za to, že pokiaľ by bol styk otca s dieťaťom naďalej upravený v takom rozsahu ako
doposiaľ, je daná hrozba na potencionálnej ujmy na fyzickom a psychickom zdraví dieťaťa. Pretože
psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa a k narušeniu dochádza v prípade, ak rodič
vykonáva rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa,
čo v tomto prípade preukázané bolo. Je zrejmé, že otec sa, aj počas styku, ktorý bol vykonaný, správal
takým spôsobom, ktorý mohol narušiť psychickú pohodu dieťaťa. Zo znaleckého posudku mu vyplynulo,
že psychické ochorenie sa rozvíja dlhodobo a otec nepreukázal žiadnym spôsobom, že by v tomto
štádiu konania podstupoval adekvátnu liečbu. S poukazom na uvedené skutočnosti návrh otca na
rozšírenie styku zamietol a zároveň vyslovil zákaz styku otca s maloletým dieťaťom. Keďže došlo na
strane otca k zmene pomerov v tom, že bola u neho zistená duševná porucha, mal za to, že došlo aj k
zmenám pomerov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 26 Zákona o rodine, a preto zmenil rozsudok
Okresného súdu Piešťany sp.zn. 9P/12/2012 v časti, v ktorej bola schválená rodičovská dohoda o tom,
že obaja rodičia boli oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Nakoľko v takomto
stave je zrejmé, že otec by nemohol plnohodnotne vykonávať oprávnenia, ktoré mu prislúchajú pri
zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a to vzhľadom k jeho aktuálnemu duševnému stavu.
Zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov I. I., C., L., ktorí mali potvrdiť, že
matka nehovorila pravdu, že sa nezaujímal o syna, z dôvodu, že tieto neboli potrebné a dôležité pre
úplné zistenie skutkového stavu veci. Okrem toho skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujímal, mal
preukázané aj z iných dôkazov, čo matka nepopierala. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Zaviazal otca na úhradu trov štátu, ktoré vznikli z titulu priznania odmeny za
vypracovanie znaleckého posudku a účasť na pojednávaní PhDr. Q. R. v sume 165,68 eura. Rozhodol,
že trovy konania, ktoré vznikli štátu z titulu pribratia znalca z odboru psychiatrie - MUDr. M. v celkovej
výške 272,29 eura znáša štát s poukazom na to, že v predmetnej veci došlo k oslobodeniu od súdnych
poplatkov vo vzťahu k matke a s poukazom na povahu konania.

2. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že vyhovie návrhu, podľa ktorého bude so synom tráviť každý druhý víkend bez nariadenej
prítomnosti matky, a bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Dôvodil, že
výrok a postup súdu považuje za nesprávny v tom že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.
Namietal voči tvrdeniu matky, že sa ho syn bojí a nechce s ním byť, že tri mesiace po pôrode bývala
u svojich rodičov, že sa o syna nezaujímal a staral. Proti týmito tvrdeniam predložil písomné svedecké
výpovede a videá. Namietal tiež voči tvrdeniam psychologičiek PhDr. N. Q., že biblia je klamstvo, a
PhDr. Q. R., že viera v boha je psychotickým ochorením, a tvrdil, že informácia o tom, že je protestant bol
použitá proti nemu. Uviedol, že syn chce s ním tráviť čas a potrebuje ho, a to je pre neho najdôležitejšie.

3. Matka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodom
odvolania (§66 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným
vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak
ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie
jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.



7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

11. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13.1. V predmetnej veci otec podal návrh na zmenu úpravy styku s maloletým G. Q., ktorý odôvodnil
tým, že doposiaľ jeho styk s maloletým nie je realizovaný v súlade s rozsudkom, matka keďže pracuje aj
počas víkendov, pravidelne zamieňa termín stretnutia z nedele na sobotu. Matka mu veľmi často tvrdí,
že styk sa nemôže realizovať, lebo syn je údajne chorý. Iba matka rozhoduje, kde sa styk zrealizuje,
ako sa má so synom hrať a neumožňuje mu, aby ako otec urobil program stretnutia. Z tohto dôvodu
žiadal rozšírenie doposiaľ upraveného styku, vrátane úpravy stretávania počas letných prázdnin na dobu
jedného mesiaca, počas vianočných a veľkonočných sviatkov.
13.2. V priebehu konania matka podala návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn.
9P/12/2012 zo dňa 21.08.2013 tak, že iba ona bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok a zároveň navrhla zákaz styku otca s maloletým dieťaťom s poukazom na správanie sa
otca v priebehu realizácie styku a s poukazom na správu od PhDr. Q., ktorá bola vykonaná v rámci
diagnostického vyšetrenia, resp. okolností, ktoré vyplynuli zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. R..

14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pribral do konania znalca za účelom posúdenia
odbornej otázky, ktorou bolo posúdenie zdravotného stavu oboch rodičov z psychologického hľadiska.
Zároveň uložil znalcovi vypracovať písomný znalecký posudok. Zo znaleckého posudku znalca z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. C. M., číslo 7/2016, vyplýva záver, podľa ktorého
otec vykazuje prítomnosť psychopatógie duševnej poruchy v pravom slova zmysle, t.j. psychotickej
poruchy. Jedná sa psychotickú poruchu so psychoticky narušeným vnímaním, myslením a prežívaním.
Stav otca uzavrel, ako inú neorganickú psychotickú poruchu, s vysokou pravdepodobnosťou sa jedná o
schizofrénne procesuálne ochorenie, najpravdepodobnejšie simplexnú schizofréniu, pri ktorej dochádza
k pomalému, postupnému, plíživému rozvoju „podivínskeho“ správania, ktoré sa prejavuje všestrannou
maladaptabilitou, sociálnou, pracovnou a vzťahovou. Vzhľadom na prítomné prejavy psychózy u otca
nie je jeho styk s dieťaťom vhodný.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci vykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie na zistenie, či sú u otca prítomné dôvody, ktoré svojou závažnosťou vedú k vysloveniu
zákazu styku otca s maloletým G.. Keďže otázku psychického stavu otca považoval za otázku odbornú,
na jej posúdenie prizval znalca z odboru Psychiatria. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil
zistený skutočný stav a vec aj správne právne posúdil. Prijaté opatrenie, ktorým je vyslovený úplný



zákaz styku otca s maloletým G., zodpovedá závažnosti zdravotného stavu otca, zisteného znalcom a
konštatovaného v znaleckom posudku. So zákazom styku otca s maloletým súvisí aj výrok, ktorým súd
prvej inštancie vyslovil, že maloletého je oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok len matka.

16. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami otca
uvedenými v odvolaní. S námietkami voči výroku a postupu súdu prvej inštancie, ktorý považoval za
nesprávny v tom, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, sa odvolací súd nestotožnil. Naopak
súd prvej inštancie sa v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že
zdravotný stav otca v súčasnosti jednak nedovoľuje vyhovieť jeho návrhu na rozšírenie styku, a dokonca
je tak závažný, že je na mieste uloženie úplného zákazu styku otca s maloletým G. Odvolací súd osobitne
poukazuje na to, že zdravotný stav otca je otázkou odbornou, ktorú môže kvalifikovane posúdiť len
súdom ustanovený znalec. Preto súd prvej inštancie správne pribral do konania znalca a uložil mu úlohu
posúdiť zdravotný stav nielen otca, ale i matky. Závery takto vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu
znalca na pojednávaní, vylučujú akékoľvek pochybnosti o tom, že styk otca s maloletým G. bolo potrebné
zakázať, a že toto opatrenie je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd neprihliadal ani na ďalšie
námietky otca voči tvrdeniam matky, že sa ho syn bojí a nechce s ním byť, že tri mesiace po pôrode
bývala u svojich rodičov, že sa o syna nezaujímal a nestaral. S týmto tvrdeniami sa čiastočne vysporiadal
súd prvej inštancie, keď konštatoval, že skutočnosť, že otec sa o maloletého zaujímal matka nepopierala.
Odvolací k tomu len dodáva, že za týchto okolností nie je dôležité čo bolo 3 mesiace po narodení
maloletého. Dôležitý je súčasný zdravotný stav otca, ktorý bol súdom prvej inštancie zistený znaleckým
dokazovaním. Z hľadiska vykonaného znaleckého dokazovania sú nepodstatné aj otcom predložené
písomné svedecké výpovede a videá. Odvolací sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie, podľa ktorej tieto dôkazy neboli potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. Otec tiež
namietal voči tvrdeniam psychologičiek PhDr. N. Q. a PhDr. Q. R., žiadne námietky však neuviedol voči
znaleckému posudku vypracovanému znalcom MUDr. M. a jeho výsluchu, hoci práve toto dokazovanie
bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Odvolací súd si rovnako ako otec v plnej miere
uvedomuje dôležitosť stretávania maloletého G. s jeho otcom. V tomto smere poukazuje na záver
znaleckého posudku MUDr. M., podľa ktorého znalec odporúča otcovi, aby sa začal adekvátne liečiť a
vyslovuje predpoklad, že v priebehu určitého času liečby psychotické prejavy odoznejú a psychický stav
otca sa môže upraviť do takej miery, že bude možné uvažovať o špecifickej forme styku dieťaťa s otcom.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP, potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57
CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z
účastníkov do rozhodnutia odvolacieho súdu návrh na náhradu trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).