Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sa/27/2017 z 19. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. marca 2018, sp. zn. 19Sa/27/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200528.2 Krajský súd Nitra | 19Sa/27/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4017200528.2 | 2018-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: predpis č. 461/2013 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b4810eb-c27e-4536-a357-b4e367fc9176 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200528.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/27/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200528
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200528.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Y. W., P. 8, P.,
zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému:
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa
09. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa
26. 07. 2017 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 05. 2017
a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového
správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 13. 03. 2017 žiadosť o starobný dôchodok. K žiadosti
pripojil evidenčný list dôchodkového poistenia od svojich zamestnávateľov a preukázal skutočnosti
rozhodujúce pre určenie sumy starobného dôchodku, rozhodnutie Colného radu Štúrovo o dobe výkonu
štátnej služby zo dňa 25. 09. 2001.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2017 rozhodol
podľa §§ 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení zákona
č. 555/2007 Z.z. tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, pretože nespĺňa podmienky
uvedené v § 65 ods. 1 zák.. 461/2003 Z.z.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dôchodkový
vek dosiahol 03. júna 2007, pričom k uvedenému dátumu nebol dôchodkovo poistný najmenej 15 rokov.
Do uvedeného daň získal 3 579 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu
Štúrovo mu bola pre výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená celková doba výkonu služby v trvaní
32 rokov a 107 dní. Pretože doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového
zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie, nie je možné príslušnú dobu
zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č 461/200 Z.z..

3. Colný úrad Štúrovo vydal dňa 25. 09. 2001 potvrdenie o dobe výkonu štátnej služby žalobcu, z
ktorého vyplýva, že doba trvania služobného pomeru v colnej správe u žalobcu bola od 15. 04. 1971
do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, t.j. celková doba výkonu štátnej služby podľa § 208
je 32 rokov a 107 dní.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.



II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

5. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2017
bolo odvolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu zo dňa 12. 04. 2017 v celom rozsahu zamietnuté a
potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2017.

6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 3. júna 2007. K uvedenému dátumu žalobca vo všeobecnom systéme
poistenia získal 3 518 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom uviedol, že presný rozpis je uvedený
v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda získal 9 rokov a 233 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 25. septembra 2001 bola
žalobcovi pre výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená doba od 01. apríla 1969 do 30. marca 1971,
od 15. apríla 1971 do 30. novembra 1971 a od 01. februára 1972 do 30 septembra 2001, t.j. v rozsahu
32 rokov a 107 dní. Podľa potvrdenia Colného úradu v Nitre zo dňa 28. 02. 2017 funkcia colníka nebola
podľa rezortných zoznamov zaradená do I. a ani do II. pracovnej kategórie, ale do III. kategórie. Pretože
doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov
vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v
kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z..

7. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nároky
poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. §
274 zák. č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia, ak keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník
konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na
zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa
zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

8. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorý bola účastníkovi konania zhodnotená na nárok na
výsluhový dôchodok je 27 rokov a 179 dní a nakoľko účastník konania bez predmetnej doby služby
nesplnil podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku správne zmietnutá.

9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/138/2011, 9So/159/2011 nie je dôvodné, pretože v daných
konaniach išlo o iné skutkové situácie ako v konaní žalobcu. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov,
ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnených kategórií, zakladajúcu nárok
na zníženie dôchodkového veku, preto tieto rozsudky nemožno aplikovať v prípade žalobcu.

10. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014, na ktorý poukazuje
žalobca tiež nie je dôvodné, pretože právny názor uvedený v spomínanom rozsudku dosiaľ nebol
zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i
právne porovnateľných veciach, ktorý by a ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto
rozsudku je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV.ÚS
481/2011-19 zo dňa 10. 11. 2011. Posudzovanie nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupovať len podľa účinnej právnej úpravy.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

11. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote
žalobu zo dňa 09. 08. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 21. 08. 2017. Žalobca
žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu zo dňa 12. 04. 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli
porušené práva žalobcu tým, že i keď splnil obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný



dôchodok t.j. dosiahol dôchodkov vek 62 rokov a bol poistený viac ako 15 rokov, zamietli jeho žiadosť
o priznanie starobného dôchodku.

13. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým,
že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná,
pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu
odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav.

14. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 60 rokov dňa 03. 12. 2015 a jeho celková doba
poistenia je 41 rokov a 340 dní, a nie ako uvádza poisťovňa 9 rokov a 233 dní.

15. Ďalej poukázal na to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z.
a ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí že nemôže vchádzať
z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II.
kategórii činností. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok
tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom,
čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.

16. Žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7So/138/2011, 10 So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je
použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť,
že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v
súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho uviedol spisové
značky rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ale i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a
právnych vecí a ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe.

17. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či
žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný
posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015
jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových
dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

18. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 09. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v
žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca 60 rokov veku dovŕšil 03. 12. 2005, dôchodkový
vek podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych
mesiacov k veku 60 rokov, t.j. 3. júna 2007. K uvedenému dňu získal 3518 dní obdobia dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca teda získal 9 rokov a 233 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 25. 09. 2001 bola žalobcovi
na výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená doba v rozsahu 32 rokov a 107 dní. Podľa potvrdenia
Colného úradu Nitra zo dňa 28. 02. 2017, funkcia colníka nebola podľa rezortných zoznamov zaradená
do I. a ani do II. pracovnej kategórie. Colníci boli zaradení do III. pracovnej kategórie.

19. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia
podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania
hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č.
140/2015 Z.z.

20. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nerozhodol inak, ako u
poistencov , ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Inak rozhodla len v tých prípadoch, v ktorých súd žalovanú
zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutá.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty



21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 26. 07. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná
žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP na pojednávaní dňa 20. marca 2018 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v
znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 60 ods. 9 rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový
vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu. 55).
Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 328/2002 Z. z.").

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený
v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť
pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba
nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia
za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
23. Žalobca dovŕšil vek 60 rokov 03. 12. 2005, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t.j. 03. júna 2007. Pre
nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby alebo náhradne
služby v rozsahu od 01. 04. 1969 do 30. 03. 1971 a doba služobného pomeru v colnej práve od 15. 04.
1971 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, teda 32 rokov a 107 dní. Prvostupňový správny
orgán žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia
výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového
poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na
výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128.
24. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na
ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R
83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov



poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení
poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím
na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení
aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež
„Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“.
25. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr.
judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom
výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému
dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím
na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za
súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa
na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil
osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového
poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení
a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky
podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe,
pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až po
zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného
systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia
vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č.
128“).
27. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k danej právnej problematike je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia
a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.
28. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu
kategorizáciu funkcie colníka, ktorý žalobca zastával v rámci výkonu služby od 01. 04. 1969 do 30.
03. 1971, od 15. 04. 1971 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, t.j. v rozsahu 32 rokov
a 107 dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 03. 06. 2007, žalovaný
povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65
ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie
dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný
dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho
stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí.
29. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že
žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom
dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo prioritnou potrebou v konaní pred
Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom
režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 235/1992 Zb. v spojení s právnou
úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
30. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne



zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
31. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom
sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby
poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov
ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona
o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do
zvýhodnených pracovných kategórií.
32. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí
získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
33. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme
(samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do
dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby
poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení
celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených
poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

34. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne
argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov,
ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon
služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“

35. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny
súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané
v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil
žalovanému ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym
názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
36. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok
zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného
pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu
služby colníka vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom
33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1
a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia
krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.