Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/15/2017 z 21. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 21. novembra 2018, sp. zn. 26S/15/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200767.3 Krajský súd Nitra | 26S/15/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4017200767.3 | 2018-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ca54239-e843-4e56-8bdc-fda01ec3a38a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200767.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200767
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200767.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika
Németha a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Mestský basketbalový klub Komárno, Ul.
gen. Klapku 62/42, Komárno, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
101855319/2017 zo dňa 31.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu, ktorý je registrovaný MV SR v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o
združovaní občanov ako občianske združenie, daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2014, a to na základe oznámenia č. 103072936/2016 zo dňa 05.05.2016.

2. Samotná daňová kontrola bola zahájená dňa 16.05.2016.a ukončená vypracovaním protokolu č.
100699117/2017 zo dňa 25.04.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.05.2017 spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca doručil svoje vyjadrenie k protokolu správcovi
dane dňa 17.05.2017. Predmetné pripomienky boli so žalobcom prerokované dňa 01.06.2017, tak ako
to vyplýva zo zápisnice č. 101166609/2017.

3. Následne vydal správca dane dňa 02.06.2017 rozhodnutie č. 101195994/2017, ktorým vyrúbil
žalobcovi rozdiel dane v sume 38.982,40 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roka 2014.

4. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním zo dňa 21.06.2017.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 31.08.2017 pod č. 101855319/2017, ktorým rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2014 vydal rozhodnutie, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel dane na dani z príjmov



právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 vo výške 38.982,40 eur. Správca dane na základe
vykonanej daňovej kontroly dospel k záveru, že daňový subjekt - žalobca - si uplatnil výdavky (náklady)
vo výške 181.068,19 eur súvisiace s odmenami hráčov, ktoré boli vyplácané na základe hráčskych zmlúv
ako výdavky, ktoré v plnej výške vstupujú do základu dane, pri príjmoch (výnosoch) dosiahnutým z
reklamnej činnosti tvrdiac, že hráči sú nosičmi a šíriteľmi reklám.

7. Podľa napadnutého rozhodnutia správca dane vykonanou kontrolou zistil, že daňový subjekt si uplatnil
v kontrolovanom zdaňovacom období náklady súvisiace s odmenami hráčov, ktoré boli vyplácané na
základe hráčskych zmlúv, ako náklady, ktoré v plnej výške vstupujú do základu dane pri príjmoch
(výnosoch), dosiahnutých z reklamnej činnosti. Daňový subjekt svoje konanie odôvodnil tým, že
hráči sú nosičmi a šíriteľmi reklám, a ako dôkaz k svojmu tvrdeniu predložil ku kontrole hráčske
zmluvy, presnejšie zmluvy o športovej činnosti v basketbalovom klube, uzatvorené s jednotlivými
hráčmi, z ktorých okrem iných ustanovení vyplývajú aj povinnosti hráčov voči klubu. Z predložených
zmlúv nevyplýva, že hráči uzatvorili hráčske zmluvy s daňovým subjektom, basketbalovým klubom
za účelom šírenia reklamy. Daňový subjekt bol zriadený ako občianske združenie za účelom rozvoja
a zvyšovania úrovne vrcholového a výkonnostného basketbalu v kategórii dospelých a mládeže.
Primárnym poslaním neziskového združenia je vykonávanie neziskových aktivít, ktoré slúžia buď
jednotlivým členom združenia, alebo majú všeobecne prospešný charakter. Skutočnosť, že daňový
subjekt vykonával na základe živnostenského oprávnenia reklamnú činnosť neznamená, že bol ako
občianske združenie - športový klub zriadený za účelom prezentácie svojich reklamných partnerov, resp.
aby vykonával športovú činnosť iba za účelom prezentácie svojich reklamných partnerov. Správca dane
a ani odvolací orgán nespochybňujú skutočnosť, že bez výsledkov hráčov by nebola návštevnosť na
zápasoch a zmluvní partneri by nemali záujem uzatvoriť zmluvy o reklame. K obsahu zmlúv a reklamnej
činnosti, ktoré daňový subjekt predložil k odvolaniu odvolací orgán uvádza, že predložené zmluvy sú
uzatvorené medzi daňovým subjektom ako vykonávateľom reklamy a jednotlivými spoločnosťami, ako
objednávateľmi reklamy. K podmienke objednávateľa reklamy, na ktorú sa odvoláva daňový subjekt,
týkajúcej sa odstúpenia od zmluvy v prípade, že nebude daňový subjekt dosahovať zodpovedajúce
športové výsledky odvolací orgán uvádza, že uvedené podmienky nepreukazujú daňovým subjektom
namietanú skutočnosť, a to preukázanie priamej súvislosti medzi vyplatenými odmenami hráčov za ich
výkony s príjmami (výnosmi), dosahovanými z reklamy. Odvolací orgán ďalej uvádza, že zo znenia
zmlúv predložených k daňovej kontrole, resp. k odvolaciemu konaniu nevyplýva, že by hráči mali s
daňovým subjektom uzatvorené zmluvy o reklame, a ani skutočnosť, že by boli hráčom vyplácané
odmeny na základe predložených zmlúv o pomoci pri výkone reklamy a propagačnej činnosti. Daňový
subjekt nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy o tom, že by súčasťou odmeny hráčov na
základe uzatvorených hráčskych zmlúv a ich dodatkov, boli aj odmeny hráčov za reklamnú činnosť.

8. Daňový subjekt uviedol, že na základe výzvy správcu dane predložil fotodokumentáciu uvedených
skutočností, čím preukázal, že hráči pri hre nosia dresy, na ktorých sú uvedené rôzne reklamné nápisy.
Ako ďalší dôkazný prostriedok, daňový subjekt predložil dodatky k hráčskym zmluvám, v ktorých je
výslovne deklarovaná skutočnosť, že hráči sú povinní nosiť hráčsku výstroj s určenou reklamou počas
zápasov.

Správca dane a ani odvolací orgán nespochybňujú predloženú fotodokumentáciu a ani skutočnosť,
že hráči pri zápasoch používajú dresy, na ktorých sú umiestnené reklamné nápisy, propagujúce
činnosť spoločností, ktoré majú s basketbalovým klubom uzatvorené zmluvy o reklame, resp. zmluvy
o pomoci pri výkone reklamy a propagačnej činnosti. Predmetom uzatvorených zmlúv je šírenie
reklamy pre objednávateľa vopred dohodnutou formou, ktorou sa rozumie propagácia obchodného mena
objednávateľa na viditeľných miestach, teda aj na športovom oblečení hráčov, ktoré hráčom dodal klub.
Predmetom dodatkov k hráčskym zmluvám je povinnosť hráča nosiť počas športového zápasu športové
oblečenie a športovú výstroj, ktoré mu dodá klub a to viditeľným spôsobom za účelom reprezentácie
sponzorov. V dodatkoch k hráčskym zmluvám je ďalej uvedené, že hráč je povinný vykonávať činnosť
ako hráč a nosiť reklamy, ktoré určí klub. Skutočnosť, že hráči sú povinní nosiť počas športových zápasov
športové oblečenie, na ktorom sa nachádzanú logá a reklamné nápisy, propagujúce obchodné mená
sponzorov, nie je dôkazom, ktorý by v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov preukazoval, že
odmeny hráčov sú vo vzťahu k príjmom z reklamy daňovým nákladom.

9. Daňový subjekt vykonával reklamnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia odo dňa
13.09.2001. V zmysle § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov, predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú



založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa
dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám,
príjmov z členských príspevkov, z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a príjmov
na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Daňovým výdavkom je v zmysle § 2 písm. i) zákona
o dani z príjmov výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,
preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve. V zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona
o dani z príjmov, sú daňovým výdavkom (nákladom) výdavky (náklady) na reklamu, vynaložené na
účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena,
ochrannej známky, obchodného označenia výrobku a iných práv a záväzkov, súvisiacich s činnosťou
daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Z
citovaných ustanovení vyplýva, že medzi príjmami (výnosmi), ktoré podliehajú dani a výdavkami
(nákladmi) vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, musí existovať
priamy a bezprostredný vzťah. V prípade daňového subjektu, nemožno odmeny vyplácané hráčom za
podaný športový výkon, aj napriek tomu, že pri zápasoch používajú športové oblečenie označené logami
a názvami reklamných partnerov daňového subjektu, považovať za daňový výdavok (náklad) vynaložený
v súvislosti s príjmami dosiahnutými z reklamnej činnosti, vykonávanej na základe živnostenského
oprávnenia. Nosičmi reklamy je v danom prípade športové oblečenie hráčov, a nie samotní hráči, ktorí
uzatvorili s daňovým subjektom hráčske zmluvy na vykonávanie športovej činnosti a nie na vykonávanie
reklamnej činnosti v prospech reklamných partnerov daňového subjektu.

Čo sa týka odmien vyplácaných hráčom za športovú činnosť naviac správca dane zistil, že daňový
subjekt vyplácal piatim hráčom príjmy za ich športovú činnosť ako zamestnancom na základe pracovno-
právneho vzťahu a tieto zaradil v plnej výške do hlavnej nezdaňovanej činnosti, pričom týmto hráčom
vyplácal aj príjmy na základe uzatvorených hráčskych zmlúv, ktoré v plnej výške zaradil medzi náklady,
ktoré vstupujú do zdaňovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt odmeny hráčov za
výkon športovej činnosti posudzoval raz ako náklad súvisiaci s hlavnou nezdaňovanou činnosťou a raz
ako náklad súvisiaci so zdaňovanou činnosťou.

10. Z predložených hráčskych zmlúv a ich dodatkov, a ani z Vnútorného poriadku Mestského
basketbalového klubu nevyplýva, že náplňou a cieľom športového klubu, ako aj športových výkonov
hráčov je šírenie reklamy v prospech sponzorov. Skutočnosť, že daňový subjekt vypracoval dodatky
k hráčskym zmluvám, v ktorých uviedol, že hráč má vykonávať v prospech klubu činnosť ako hráč a
nosič reklamy, taktiež nie je dôkazom toho, že hlavnou a jedinou úlohou hráčov je podávať športové
výkony za účelom šírenia reklamy, a preto odmeny hráčov, za podávané športové výkony, nemôžu byť
posudzované ako daňové náklady, vynaložené na dosiahnutie príjmov z reklamy.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu

11. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 10.10.2017 uviedol, že predmetom sporu vo veci samej je najmä
dorubenie dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 v sume 38.982,40 eur. Dorubenie dane je z
dôvodu neuznania nákladov na reklamu profesionálnemu basketbalovému klubu (konkrétne odmeny
profesionálnych hráčov).

Žalobca počas celého daňového konania poukazoval na skutočnosť, že hráči majú na dresoch reklamy
reklamných partnerov, a teda sú považovaný za šíriteľov reklamy, pričom ako bolo uvedené vyššie
žalovaný a Správca dane odmietajú akceptovať priamy vzťah medzi výdavkami spočívajúcimi v odmene
hráčov a príjmami žalobcu (športového klubu) z reklamnej činnosti.

Žalobca zároveň proti argumentu žalovaného, že hráči nemajú v hráčskych zmluvách deklarovanú
reklamnú činnosť, poukazuje na povinnosť hráča deklarovanú aj správcom dane na str. 22 rozhodnutia
správcu dane, a to „vzorne reprezentovať športový klub“, ktorá apriori znamená, že hráč je povinný nosiť
oblečenie žalobcu ako športového klubu, a to minimálne na zápasoch, a teda povinnosť uskutočňovať
reklamné aktivity mu jednak vyplýva z hráčskej zmluvy, ako aj z interných predpisov Slovenskej
basketbalovej asociácie, keďže hráči musia nastupovať na zápasy v dresoch, ktoré musia spĺňať
požiadavky športového klubu ako aj Slovenskej basketbalovej asociácie.

12. Žalobca dáva do pozornosti správneho súdu, že výška výnosov z reklamy je priamo podmienená
nákladmi na odmeny hráčov; inak povedané, ak by boli nízke (malé, žiadne) náklady na odmeny



zmluvných hráčov - budú aj nízke (malé, žiadne) výnosy z reklamy. Praktickým dôkazom sú amatérske
kluby, ktoré fungujú len s amatérskymi hráčmi (bez nákladov na odmeny profesionálnych hráčov), ktoré
nedokážu predať žiadnu alebo len minimálnu reklamu.

Ak klub nemá kvalitných hráčov nezíska reklamu, ak nezíska reklamu, potom nezíska kvalitných hráčov
- ide o vzájomne podmienené skutočnosti. Z uvedeného vidieť, že odmeny zmluvným hráčom sú
esencionálnou ingredienciou a nevyhnutnou podmienkou získania výnosov z reklamy.

13. Žalobca dáva záverom do pozornosti konajúceho súdu všeobecnú úvahu, že v hospodárskej praxi
niet výnosov bez nákladov, to platí vo všeobecnosti, či ide o podnikateľskú jednotku alebo občianske
združenie. Hospodárska realita je teda vo všeobecnosti taká, že na každý výnos treba vynaložiť náklady.
Použitá úvaha správcu dane a žalovaného je teda v príkrom rozpore so všeobecnou hospodárskou
realitou.

Žalobca upozorňuje, že na tomto princípe, že voči daňovým výnosom z reklamy si uplatňujú adekvátne
daňové náklady (spravidla odmeny hráčom) - fungujú všetky vrcholové športové kluby nielen v najvyššej
basketbalovej súťaži, ale aj v iných športoch.

14. Z rozhodnutia správcu dane, ako ani napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo presne vylúčil
správca dane z daňových výdavkov okrem sumy 181.068,19 eur (odmeny hráčov) tak, aby rozdiel
predstavoval sumu 989,96 eur.

IV. Zhrnutie argumentácie žalovaného

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.11.2017 navrhol, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

16. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí
o odvolaní, pričom poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.

Správca dane odmeny hráčov neuznal za daňové náklady v súvislosti s dosiahnutými výnosmi z reklamy
z dôvodu, že osoba hráča nie je nosičom reklamy. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa realizácie
príjmovej stránky rozpočtu uvádza, že vyjadrenie žalobcu je irelevantné, pretože správca dane neuznal
odmeny hráčov za náklady vynaložené na reklamu nie z dôvodu realizácie príjmovej stránky rozpočtu,
ale z dôvodu, že žalobca pri uplatnení daňových nákladov postupoval v rozpore s ustanoveniami zákona
o dani z príjmov.

Správca dane a aj žalovaný vo svojom rozhodnutí uvádzajú, prečo nie je možné považovať vyplatené
odmeny hráčom basketbalového klubu za daňové náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov z reklamy. K definícii reklamy v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o
reklame, šíriteľom reklamy je fyzická osoba alebo právnická osoba. Zo znenia je zrejmé, že zákonodarca
mal na mysli podnikateľské subjekty, ktoré majú v predmete činnosti reklamnú činnosť, a to fyzické osoby
alebo právnické osoby.

17. Žalobca bol zriadený ako občianske združenie za účelom rozvoja a zvyšovania úrovne vrcholového
a výkonnostného basketbalu v kategórii dospelých a mládeže. Primárnym poslaním neziskového
združenia je vykonávanie neziskových aktivít, ktoré slúžia buď jednotlivým členom združenia, alebo
majú všeobecne prospešný charakter. Skutočnosť, že žalobca vykonával na základe živnostenského
oprávnenia reklamnú činnosť neznamená, že bol ako občianske združenie - športový klub zriadený za
účelom prezentácie svojich reklamných partnerov, resp. aby vykonával športovú činnosť iba za účelom
prezentácie svojich reklamných partnerov.

K namietanému priamemu vzťahu medzi výnosmi z reklamnej činnosti a nákladmi spočívajúcimi v
odmenách hráčov žalovaný uvádza, že nakoľko predmetom činnosti hráčov basketbalového družstva
je vykonávanie športovej činnosti a nie vykonávanie reklamnej činnosti v prospech sponzorov, priamy
vzťah medzi príjmami dosiahnutými z reklamnej činnosti a športovými výkonmi hráčov nebol preukázaný.



18. Šíriteľom reklamy je športový klub tým, že na dresy hráčov umiestnil ako reklamu logá sponzorov.
Akceptovanie výdavkov vynaložených na zhotovenie a umiestnenie reklamy vyplýva z § 19 ods. 2
písm. k) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého nákladmi na reklamu sú náklady vynaložené na
účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľnosti, obchodného mena,
ochrannej známky a pod.. V prípade športového klubu sú takýmito nákladmi náklady vynaložené na
zhotovenie reklamy - športová výstroj hráčov, na ktorej sú umiestnené logá, resp. názvy sponzorov,
nosiče reklamných nápisov, reklamné akcie, bulletiny a pod..

19. Žalovaný uvádza, že nakoľko v zmysle uzatvorených hráčskych zmlúv dostávajú hráči klubu odmeny
za športové výkony a nie za vykonávane reklamnej činnosti, nie je možné (odmeny) platy športovcov
považovať za náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov
športového klubu, ktorý bol zriadený ako občianske združenie.

Taktiež nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané, že výška odmeny športovca závisí od toho,
akým spôsobom bude vykonávať reklamnú činnosť v prospech objednávateľov reklamy, nakoľko z
predložených hráčskych zmlúv vyplýva, že klub sa zaviazal vyplácať mesačne finančné príspevky
hráčom ako odmenu za umiestnenie v súťaži podľa vnútorného poriadku klubu.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v predmetnej veci, viazaný rozsahom a
dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

21. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú
založení alebo zriadení na podnikanie sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk, alebo ktorými sa dá
zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov
z členských príspevkov a príjmov z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

22. Podľa § 2 písm. i) cit. zák. daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie zabezpečenie a
udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka v súlade
s účtovnými predpismi.

23. Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky ktorých vynaloženie na daňové účely nie je
dostatočne preukázané.

24. Podľa § 19 ods. 2 písm. k) cit. zák. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za
podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky na reklamu vynaložené na účel prezentácie
podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľnosti, obchodného mena, ochrannej známky
a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,
udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

25. Ako je z obsahu napadnutého rozhodnutia zrejmé, predmetom sporu je v podstate posúdenie, či je
možné uznať odmeny hráčov vyplácaných žalobcom ako výdavky - náklady v súvislosti s dosiahnutými
výnosmi z reklamy.

26. Na to, aby výdavky na reklamu mohli byť uznané ako daňové výdavky, musia v prvom rade spĺňať
podmienky uvedené vo všeobecnej definícii daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zák. o dani z
príjmov.

27. Vzhľadom k tomu, že príjmy daňovníkov nezriadených na podnikanie (žalobca), plynúce z činností,
na ktorej účel títo daňovníci vznikli, sú od dane oslobodené, nie je možné v zmysle zákona o dani z
príjmov k týmto príjmom (z ich hlavnej činnosti) priraďovať daňové výdavky. Výdavky vynaložené na
realizáciu jeho hlavnej činnosti nemožno priradiť k jeho príjmom, ktoré v zmysle § 12 ods. 2 zákona o
dani z príjmu podliehajú dani.



28. Ak je teda hlavným predmetom činnosti žalobcu, vychádzajúc z jeho stanov ako občianskeho
združenia - rozvoj a zvyšovanie úrovne vrcholového a výkonnostného basketbalu v kategórii dospelých
a mládeže, nemožno výdavky súvisiace s touto hlavnou činnosťou - napr. výplaty hráčov - použiť ako
daňové výdavky - náklady k jeho príjmom z reklamy, ktoré podľa už cit. ust. § 12 ods. 2 cit. zák. podliehajú
dani.

29. Argumentácia žalobcu o existujúcej príčinnej súvislosti medzi odmenami hráčov a príjmami z
reklamnej činnosti by podľa názoru súdu bola dôvodná (keďže žalobca poukazuje na zaužívanú prax
športových klubov) ak by mal žalobca vo svojom dokumente - stanovách, navyše zadefinované, že
poslaním klubu okrem už uvedeného je aj získavanie prostriedkov na zabezpečenie činnosti klubu, kde
možno zaradiť aj finančné prostriedky získané prostredníctvom reklamy.

30. Nakoľko ale v zmysle stanov žalobcu a následne uzatvorených hráčskych zmlúv dostávajú hráči
klubu odmeny za športové výkony (teda za to, že realizujú hlavné poslanie združenia vyplývajúce zo
stanov žalobcu), nie je možné ich platy (odmeny) považovať za náklady vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov športového klubu.
31. V tomto smere súd poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, od
ktorého ako v časti právneho posúdenia ako aj následného argumentačne logicky zdôvodneného
postupu správcu dane ako aj žalovaného, nemá dôvod sa odkloniť.

32. Ako už bolo uvedené žalobca bol zriadený ako občianske združenie za účelom rozvoja a zvyšovania
úrovne vrcholového a výkonnostného basketbalu v kategórii dospelých a mládeže (podľa II. časti a
článku 2 stanov žalobcu). Primárnym poslaním žalobcu ako neziskového združenia je vykonávanie
neziskových aktivít, ktoré majú všeobecne prospešný charakter. To, že žalobca vykonával na základe
živnostenského oprávnenia reklamnú činnosť neznamená, že bol ako občianske združenie zriadený za
účelom prezentácie svojich reklamných partnerov, resp. aby konával športovú činnosť iba za účelom
prezentácie svojich reklamných partnerov. Z uvedeného je zrejmé, že priamy vzťah medzi príjmami
dosiahnutými z reklamnej činnosti a športovými výkonmi hráčov nebol preukázaný, a preto nemožno
odmeny hráčov uznať ako daňový výdavok v zmysle už. cit. ust. § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani
z príjmov. Aj podľa názoru súdu, za takéto výdavky by bolo možné považovať náklady na zhotovenie
reklamy športovej výstroje hráčov, na ktorej sú umiestnené logá, resp. názvy reklamných partnerov,
prenájom reklamných plôch, príp. vysielacích časov a pod..

33. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti posúdenia
výdavkov žalobcu súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane v
rozhodnutí podrobne popísal náklady, ktoré žalobcovi neuznal a rozsah a dôvody ich neuznania aj
náležite odôvodnil, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 14).

34. Správny súd vo svojom rozhodnutí nerozpisuje podrobne spôsob výpočtu akým správca dane určil
rozdiel dane (vo výške 38.982,40 eur), nakoľko ako už v úvode uviedol, podstatou sporu a dôvod
podania správnej žaloby spočíval v právnom posúdení, či možno odmeny hráčov vyplácané za podané
športové výkony aj napriek tomu, že pri zápasoch používajú športové oblečenie označené logami a
názvami reklamných partnerov daňového subjektu, považovať za daňový výdavok (náklad) vynaložený
v súvislosti s príjmami dosiahnutými z reklamnej činnosti vykonávanej na základe živnostenského
oprávnenia.

35. Súd predmetné právne posúdenie vyhodnotil zhodne ako žalovaný, a preto podanú žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

36. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, ale v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli, súd mu
v zmysle ust. § 167 a § 168 SSP náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.