Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/52/2018 z 27. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. decembra 2018, sp. zn. 23Sa/52/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4018200415.2 Krajský súd Nitra | 23Sa/52/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4018200415.2 | 2018-12-27 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d0f8edf-44ca-4472-b659-9501a906f978 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200415.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200415
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200415.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Dr. Max 123 s. r. o., so sídlom Košice, Moldavská cesta 8/A,
IČO: 50 961 861, zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom Bratislava,
Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Mesto Šurany, so sídlom Šurany,
Námestie hrdinov 1, IČO: XX XXX XXX, o správnej žalobe zo dňa 11. 06. 2018 proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre z a k a z u j e žalovanému pokračovať v inom zásahu spočívajúcom
v obmedzovaní práva žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti vydaním nesúhlasného stanoviska č.
PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 so začatím výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej
lekárni v lehote 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Krajský súd v Nitre u k l a d á žalovanému povinnosť zrušiť stanovisko žalovaného č.
PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy doručenou Krajskému súdu v Nitre
dňa 11. 06. 2018 domáhal uloženia zákazu žalovanému pokračovať v inom zásahu spočívajúcom v
obmedzovaní práva žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti vydaním nesúhlasného stanoviska č.
PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 so začatím činnosti výkonu lekárenskej starostlivosti
vo verejnej lekárni v zmysle ustanovenia § 6 ods. 4 písm. j) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a
zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 4 ods. 3 písm.
d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v lehote 5 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Okrem toho sa domáhal zrušenia stanoviska žalovaného
č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 do 5 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia a priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V podanej žalobe uviedol, že je obchodnou spoločnosťou patriacou do siete lekární Dr. Max, ktorá v
Slovenskej republike prevádzkuje približne 280 verejných lekární a má záujem zriadiť verejnú lekáreň v
zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov
a poskytovať lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni.



Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 4 písm. j) zákona č. 362/2011 Z. z. podľa ktorého, žiadosť o vydanie
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni musí obsahovať záväzné
stanovisko obce k začatiu činnosti, ktorá je uvedená v žiadosti o vydanie povolenia.

3. Žiadosťou zo dňa 12. 02. 2018 požiadal žalovaného o vydanie kladného záväzného stanoviska podľa
ustanovenia § 6 ods. 4 písm. j) zákona č. 362/21011 Z. z.

Žiadosť žalobcu ako prvé prerokovalo mestské zastupiteľstvo žalovaného s výsledkom, že žiadosť
zamieta, resp. že žalovaný nesúhlasí s vydaním súhlasného záväzného stanoviska žalobcovi na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené, sa zástupca žalobcu Ing. Marek
Bizoň o dôvodoch nesúhlasného stanoviska informoval na stretnutí s primátorom žalovaného Ing.
Marekom Oremusom. Vo vzťahu k dôvodom pre vydanie nesúhlasného stanoviska primátor Ing. Marek
Oremus ústne Ing. Marekovi Bizoňovi uviedol, že podľa názoru žalovaného má byť v meste Šurany
dostatok verejných lekární, a teda ďalšia lekáreň nie je potrebná a súčasne, že žalovaný údajne nemá
záujem podporovať konkurenciu pre spoločnosť Mestská lekáreň Šurany, s. r. o., IČO: XX XXX XX.5, v
ktorej má žalovaný väčšinový majetkový podiel a ktorá prevádzkuje verejnú lekáreň v mestskej poliklinike
nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti miesta, v ktorom mal prevádzkovať verejnú lekáreň žalobca. Pre
úplnosť uviedol, že primátor Ing. Marek Oremus je súčasne aj konateľom spoločnosti Mestská lekáreň
Šurany, s. r. o.

4. Dňa 19. 03. 2018 bol žalobcovi doručený list žalovaného označený ako „žiadosť o vydanie záväzného
stanoviska - zaslanie“ č. OPČ/531/2018-1917/2018 zo dňa 15. 03. 2018 podpísaný primátorom Ing.
Marekom Oremusom, ktorým bol žalobca písomne informovaný o skutočnosti, že jeho žiadosť bola
prerokovaná dňa 01. 03. 2018 mestským zastupiteľstvom žalovaného. Prílohou listu bolo aj uznesenie
mestského zastupiteľstva žalovaného č. 30/2018-Z zo dňa 02. 03. 2018, v ktorom mestské zastupiteľstvo
žalovaného uviedlo, že nesúhlasí s vydaním kladného záväzného stanoviska k vydaniu povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v Šuranoch. Žalobca pre úplnosť v tejto
súvislosti uviedol, že uznesenie neobsahovalo uvedenie dôvodov, pre ktoré mestské zastupiteľstvo
nesúhlasilo s vydaním požadovaného súhlasného stanoviska žalobcovi.

5. Žalobca listom zo dňa 26. 03. 2018 upozornil žalovaného na protiprávnosť postupu žalovaného pri
posudzovaní žiadosti. Žalobca okrem iného upozornil žalovaného na neexistenciu zákonných dôvodov
(prekážok) pre nevydanie požadovaného súhlasného stanoviska žalobcovi, ako aj na nedovolené
obmedzovanie hospodárskej súťaže zo strany žalovaného a porušovanie ustanovenia § 39 zákona č.
136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Žalobca v upozornení tiež poukázal na skutočnosť,
že v totožných nebytových priestoroch a teda na totožnej adrese bola ešte začiatkom roka 2018
prevádzkovaná verejná lekáreň, a teda, že zo strany žalovaného sa jedná aj o protiprávnu diskrimináciu
žalobcu.

6. Následne dňa 09. 04. 2018 bolo žalobcovi k odvolaniu zo dňa 26. 03. 2018 doručené stanovisko
žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 označené ako „vyjadrenie“ v ktorom
žalovaný uviedol, že kladné záväzné stanovisko k žiadosti nevydáva a so začatím činnosti výkonu
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni nesúhlasí.

Dôvodil, že podľa jeho názoru nie je vhodné mať v meste ďalšiu prevádzku, vychádzajúc aj z empirických
skúsenosti, že v roku 2005 - 2015 boli 4 fungujúce a hlavne postačujúce lekárne pre všetkých obyvateľov
mesta Šurany, jeho mestských častí a priľahlých obcí. Mesto sa muselo zaoberať komplexným pohľadom
na zdravé podnikateľské prostredie v meste a dostupnosť lekárnickej starostlivosti pre jeho obyvateľov,
pričom podľa jeho názoru by bolo nevhodné dávať kladné stanovisko k zriadeniu novej lekárne už aj kvôli
tomu, že umiestnenie novej prevádzky lekárne by malo byť práve v objekte, kde ukončila svoju činnosť
lekáreň kvôli svojej nerentabilnosti, pričom nespornú úlohu v tejto otázke zohráva fakt, že otvorením
novej prevádzky by pôsobili tri lekárne v okruhu cca 150 metrov.

7. K prekročeniu právomoci zo strany žalovaného, neopodstatnenosti vyjadrenia a neexistencii dôvodov
pre nevydanie kladného stanoviska mal žalobca za to, že dôvod, pre ktorý žalovaný vydal nesúhlasné
stanovisko nepredstavuje zákonný dôvod, ktorý by bol žalovaný oprávnený posudzovať a preto je



vydanie nesúhlasného stanoviska nielen nedôvodné, ale žalovaný pri vydaní vyjadrenia zároveň
prekročil jemu zákonom stanovené právomoci. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S 60/2008 zo dňa 10. 09. 2008 v analogickom prípade, podľa ktorého žalobca nebol
oprávnený posudzovať z odborného hľadiska rozmiestnenie, hustotu a rozsah poskytovania lekárenskej
starostlivosti vo verejných lekárňach a taktiež nebol oprávnený posudzovať poskytovanie lekárenskej
starostlivosti s prihliadnutím na množstvo spotrebiteľov. V danom prípade, dôvod pre ktorý bolo vydané
nesúhlasné stanovisko nepovažoval za opodstatnený a žalovaný pri vydávaní vyjadrenia posudzoval
skutočnosti, na ktoré nemal právomoc.

8. K nedovolenému obmedzeniu hospodárskej súťaže uviedol, že žalovaný vydaním vyjadrenia porušil
osobitný právny predpis v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, konkrétne sa dopustil porušenia
ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, pričom v tejto súvislosti poukázal na obdobný
prípad, kde Protimonopolný úrad v rozhodnutí č. 2007/39/1/1/083 zo dňa 09. 10. 2007 konštatoval
nedovolené obmedzenie hospodárskej súťaže.

V súvislosti s porušením ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže, porušenie
spočívalo v diskriminácii žalobcu a vytvoreniu bariéry vstupu žalobcu na relevantný trh poskytovania
lekárenskej starostlivosti v spádovej oblasti zahrňujúcej minimálne územie mesta Šurany, v zjavnej
podpore existujúcich podnikateľov poskytujúcich lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach v
dotknutej spádovej oblasti, najmä, nie však výlučne, podnikateľa Mestská lekáreň Šurany, s. r. o., ďalej
v obmedzení počtu subjektov pôsobiacich na relevantnom trhu poskytovania lekárenskej starostlivosti
vo verejných lekárňach v danej spádovej oblasti, čím sa zúžila možnosť voľby spotrebiteľa vo výbere
služieb lekárenskej starostlivosti poskytovanými jednotlivými lekárňami a znížila konkurencia v oblasti
poskytovania lekárenskej starostlivosti vrátane zníženia obvyklých benefitov vyplývajúcich z riadneho
fungujúceho konkurenčného prostredia a v neposlednom rade v prekročení právomoci pri výkone
samosprávy, keďže žalovaný nie je oprávnený posudzovať z odborného hľadiska rozmiestnenie, hustotu
a rozsah poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, taktiež nie je oprávnený
posudzovať poskytovanie lekárenskej starostlivosti s prihliadnutím na množstvo spotrebiteľov, či
rentabilitu jednotlivých lekárni.

Záverom uviedol, že žalobca bol iným zásahom žalovaného ako orgánu verejnej správy ukrátený
na svojich právach a právom chránených záujmoch, pričom následky takéhoto zásahu stále trvajú a
to tým, že žalovaný napriek splneniu všetkých zákonných predpokladov nevydal kladné stanovisko
k plánovanému vykonávaniu lekárenskej starostlivosti žalobcom a v rozpore s príslušnými právnymi
predpismi a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tak obmedzil právo žalobcu na výkon
podnikateľskej činnosti.

II.

Priebeh administratívneho konania

9. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 12. 02.
2018 žiadal žalovaného o vydanie kladného záväzného stanoviska - vo veci vydania povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni spoločnosťou Dr. Max 123 s. r. o. K žiadosti
pripojil aj výpis žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka číslo: 41828/V, oddiel:
Sro a zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi W. ako prenajímateľkou a žalobcom
(spoločnosťou Dr. Max 123 s. r. o.) ako nájomcom zo dňa 24. 01. 2018.

10. Listom zo dňa 15. 03. 2018 č. OPČ/531/2018-1917/2018, ktorého prílohou bolo uznesenie
mestského zastupiteľstva žalovaného č. 30/2018 zo dňa 02. 03. 2018, žalovaný informoval žalobcu,
že prerokovali jeho žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k vydaniu povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v Šuranoch a nesúhlasí s vydaním kladného záväzného
stanoviska k vydaniu povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni.

11. Následne žalobca listom z dňa 26. 03. 2018 upozornil žalovaného na protiprávnosť jeho postupu a
žiadal odstrániť protiprávny stav.



Zároveň doručil žalovanému odvolanie zo dňa 26. 03. 2018 proti rozhodnutiu č.
OPČ/531/2018-1917/2018 zo dňa 15. 03. 2018, ktorým namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného a tiež nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

12. Žalovaný doručil žalobcovi stanovisko č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018, nazvané
ako vyjadrenie, v ktorom uviedol nasledovné: „Mesto Šurany uvádza, že kladné stanovisko k žiadosti
žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v zmysle
uvedeného nesúhlasí.“

13. Proti vyššie uvedenému stanovisku žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018
žalobca podal odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť stanoviska žalovaného, okrem iného z
dôvodu prekročenia právomoci žalovaného, neexistencie dôvodov pre nevydanie kladného stanoviska,
nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže a porušovania zákona o ochrane hospodárskej
súťaže.

14. Žalovaný doručil odvolanie žalobcu proti stanovisku žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo
dňa 05. 04. 2018 Okresnému úradu Nitra.

15. Okresný úrad Nitra odvolaním napadnuté stanovisko vyhodnotil ako „opatrenie“ a nie ako
„rozhodnutie“ orgánu verejnej správy a odstúpil odvolanie žalobcu Krajskej prokuratúre Nitra ako podnet
na preskúmanie zákonnosti vydaného opatrenia obce.

III.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

16. V stanovisku žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018, ktoré žalovaný označil
ako „vyjadrenie“ uviedol, že kladné stanovisko k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v zmysle uvedeného nesúhlasí.

Dôvodil, že pred vydaním tohto stanoviska si zabezpečil podkladné informácie týkajúce sa výkonu
lekárenskej činnosti v meste, na základe čoho konštatoval nasledovné: V roku 2016 (10 mesiacov) a
počas celého roka 2017 bolo v meste Šurany 5 verejných lekární, pričom začiatkom roku 2018 prišlo k
tomu, že jedna z lekárni musela zatvoriť svoju prevádzku z dôvodu, že bola nerentabilná. Poukázal na
to, že v meste sa znižuje počet obyvateľstva, pričom podľa názoru mesta nie je vhodné mať v meste
ďalšiu prevádzku, vychádzajúc aj z empirických skúsenosti, že v roku 2005 - 2015 boli 4 fungujúce a
hlavne postačujúce lekárne pre všetkých obyvateľov mesta Šurany, jeho mestských častí a priľahlých
obcí. Mesto sa muselo zaoberať komplexným pohľadom na zdravé podnikateľské prostredie v meste a
dostupnosť lekárnickej starostlivosti pre jeho obyvateľov, pričom podľa jeho názoru by bolo nevhodné
dávať kladné stanovisko k zriadeniu novej lekárne už aj kvôli tomu, že umiestnenie novej prevádzky
lekárne by malo byť práve v objekte, kde ukončila svoju činnosť lekáreň kvôli svojej nerentabilnosti,
pričom nespornú úlohu v tejto otázke zohráva fakt, že otvorením novej prevádzky by pôsobili tri lekárne v
okruhu cca 150 metrov. Uviedol, že lekáreň má plniť predovšetkým preventívnu a lekárenskú pomoc pre
obyvateľov, čo je v plnom rozsahu dostatočne zabezpečené súčasným stavom, čo do počtu a veľkosti
lekární, pričom zastal názor, že je rovnako vytvorené zdravé a konkurencie schopné podnikateľské
prostredie.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na konanie v predmetnej veci, preskúmal žalobou
napadnuté stanovisko žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 ako aj postup,
ktorý mu predchádzal, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.



18. Úlohou súdu bolo v prejednávanej veci preskúmať dôvodnosť správnej žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, t. j. či stanoviskom žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05.
04. 2018 došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Napadnutým rozhodnutím
žalovaný rozhodol, že kladné záväzné stanovisko k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti
výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni nesúhlasí.

19. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 12. 02. 2018 žiadal
žalovaného o vydanie kladného záväzného stanoviska - vo veci vydania povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni. Listom zo dňa 15. 03. 2018 č. OPČ/531/2018-1917/2018,
ktorého prílohou bolo uznesenie mestského zastupiteľstva žalovaného č. 30/2018 zo dňa 02. 03. 2018,
žalovaný informoval žalobcu, že prerokovali jeho žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k vydaniu
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni v Šuranoch a nesúhlasí s
vydaním kladného záväzného stanoviska k vydaniu povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
vo verejnej lekárni. Na základe odvolania podaného žalobcom, žalovaný doručil žalobcovi vyjadrenie č.
PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 v ktorom uviedol, že Mesto Šurany kladné stanovisko
k žiadosti žalobcu nevydáva a so začatím činnosti výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
v zmysle uvedeného nesúhlasí. Proti uvedenému vyjadreniu č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05.
04. 2018 žalobca podal odvolanie, ktoré žalovaný doručil Okresnému úradu Nitra. Okresný úrad Nitra
odvolaním napadnuté vyjadrenie vyhodnotil ako „opatrenie“ a nie ako „rozhodnutie“ orgánu verejnej
správy a odstúpil odvolanie žalobcu Krajskej prokuratúre Nitra ako podnet na preskúmanie zákonnosti
vydaného opatrenia obce.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo
zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.



Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá
iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

Podľa § 262 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1
, uznesením zakáže žalovanému
pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred
zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu
v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred
zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

Podľa § 262 ods. 3 SSP, ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje
alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez
návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať
stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 64 prvá veta Ústavy SR, základom územnej samosprávy je obec.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „Zákon o obecnom zriadení“),
obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré
majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) Zákona o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje
ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko,
stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k
umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom
obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením
sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

Podľa § 13 ods. 4 písm. c) a e) Zákona o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym
orgánom, k právnickým a fyzickým osobám. Starosta rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré
nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

23. Podľa § 6 ods. 5 písm. i) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“), žiadosť o vydanie
povolenia musí obsahovať, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, záväzné stanovisko obce k začatiu
činnosti, ktorá je uvedená v žiadosti o vydanie povolenia.

24. Podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), orgány štátnej správy pri výkone štátnej
správy, obce a vyššie územné celky pri výkone samosprávy a pri prenesenom výkone štátnej správy a
záujmová samospráva pri prenesenom výkone štátnej správy nesmú zjavnou podporou zvýhodňujúcou
určitého podnikateľa alebo iným spôsobom obmedzovať súťaž.

25. Krajský súd v Nitre po preskúmaní zákonnosti nesúhlasného stanoviska žalovaného na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu sa stotožnil s tvrdenou
nezákonnosťou napadnutého stanoviska.

Predmetom posúdenia bolo stanovisko žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018,
ktorým Mesto Šurany vyjadrilo nesúhlas s vydaním kladného stanoviska k žiadosti žalobcu v súvislosti
so začatím výkonu lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni, pričom dôvodom vydania nesúhlasného
stanoviska bola skutočnosť, že umiestenie novej prevádzky lekárne by malo byť práve v objekte, kde



ukončila svoju činnosť lekáreň kvôli svojej nerentabilnosti a fakt, že otvorením novej prevádzky by
pôsobili tri lekárne v okruhu cca 150 metrov. Taktiež bol dôvodom znižujúci sa počet obyvateľov v meste
a zdravé a konkurencieschopné podnikateľské prostredie.

26. Z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, že obec (mesto) ako samostatný
územný samosprávny celok môže vykonávať iba činnosti, resp. môže konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Postavenie a právomoci obce
upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení. Do samosprávnej pôsobnosti obce, resp. mesta patria len tie záležitosti, ktoré sa svojou
povahou dotýkajú územno-samosprávnych celkov. Obsah samosprávnych funkcií obce, resp. mesta je
vymedzený v ustanovení § 4 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, pričom samosprávu obcí, resp. miest,
vykonávajú svojimi orgánmi, ktorými sú obecné, resp. mestské zastupiteľstvá a starosta obce, resp.
primátor mesta. Tieto orgány obce, resp. mesta majú zákonom stanovené kompetencie. Pôsobnosť
obecného, resp. mestského zastupiteľstva ako jedného z orgánov obce, resp. mesta je upravená v
§ 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení. Zákonodarca v citovanom ustanovení vymedzil, že obecné
zastupiteľstvo, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené vykonávať činnosti, resp. rozhodovať vo veciach demonštratívne uvedených v písm. a) až
p) citovaného ustanovenia.

Pre posúdenie otázky, či mestské zastupiteľstvo postupovalo, resp. rozhodovalo v tomto konkrétnom
prípade v rámci kompetencií udelených mu zákonom v § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, t.
j. v prípade, ak predmetom rozhodnutia mestského zastupiteľstva nie sú otázky vyslovene upravené,
resp. špecifikované v písm. a) až p) ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení, je
nevyhnutné vychádzať zo znenia ustanovenia § 11 ods. 4 veta prvá Zákona o obecnom zriadení, podľa
ktorej obecné zastupiteľstvo, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o „základných otázkach života
obce“. Zákonná formulácia „základné otázky života obce“ nie je všeobecnou a právne nezáväznou
deklaráciou. Ide o ustanovenie zákona, ktoré má normatívny význam a z ktorého jednoznačne vyplýva
záväzná právna povinnosť. Právna teória k aplikácii takýchto právnych pojmov uvádza, že takéto
pojmy vyžadujú pri ich aplikácii hodnotiace naplnenie, pričom musí dôjsť k zohľadneniu okolností
skutkového stavu konkrétnej situácie (Večeřa, M. a kol., Teória práva, Bratislava, BVŠP, 2007).
Rovnako pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať aj z jeho gramatického výkladu, pričom podľa
výkladového slovníka slovo „základný“ znamená „hlavný, najdôležitejší, východiskový, dominantný,
podstatný, tvoriaci najdôležitejšiu nevyhnutnú súčasť niečoho“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
skutkové okolnosti prijatia napadnutého stanoviska žalovaného vyplývajúce zo žalobného návrhu, ako
aj z obsahu administratívneho spisu, súd dospel k záveru, že za základnú otázku života obce nie je
možné považovať otázku podnikateľského zámeru žalobcu.

V tejto súvislosti považuje správny súd za podstatné uviesť, že zákonodarca mal v prípade stanovenia
kompetencií obecnému, resp. mestskému zastupiteľstvu v ustanovení § 11 ods. 4 Zákona o obecnom
zriadení nesporne na mysli vymedzenie (stanovenie) kompetencií rozhodovať vo veciach základných
otázok života obce, t. j. v prípadoch, ktoré vzhľadom na svoj charakter, rozsah, komplexnosť a význam
môžu mať zásadný vplyv alebo dopad pre život väčšieho počtu obyvateľov obce, resp. mesta. O takýto
prípad by sa mohlo jednať (okrem prípadov uvedených expressis verbis v ust. § 11 ods.4 písm. a) až p)
Zákona o obecnom zriadení vtedy, ak by predmetom rozhodovania bol napr. zámer vybudovať v obci,
resp. meste skládku nebezpečného odpadu alebo stavbu väčšieho rozsahu a významu, napr. diaľnicu,
ktoré by mohli mať dopad na životné prostredie alebo ekonomiku a rozvoj obce, alebo by sa jednalo
o stavby strategického charakteru. O takýto prípad sa však v preskúmavanom prípade nepochybne
nejedná. Pokiaľ žalovaný v konaní argumentuje, že v tomto prípade sa jednalo o základnú otázku života
obce, súd dáva do pozornosti ustanovenie § 11 ods. 4, písm. c) Zákona o obecnom zriadení, v zmysle
ktorého obecné, resp. mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce a v zmysle
§ 4 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení má právomoc vydávať súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko
alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu
prevádzky na území obce. Žalovaný vydaním nesúhlasného stanoviska nekonal v súlade s ustanovením
§ 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení.

27. Okrem toho, že nesúhlasné stanovisko žalovaného, ktorému predchádzalo nesúhlasné uznesenie
Mestského zastupiteľstva Šurany, nemá oporu v žiadnej právnej norme, nakoľko žalovaný nemá
oprávnenie posudzovať z odborného hľadiska rozmiestnenie, hustotu a rozsahu poskytovania



lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, taktiež nie je oprávnený posudzovať poskytovanie
lekárenskej starostlivosti s prihliadnutím na množstvo spotrebiteľov. Takýmto konaním žalovaný tiež
redukoval snahu konkurenčných lekární o zlepšovanie kvality poskytovaných služieb. Správny súd je
toho názoru, že vydaním nesúhlasného stanoviska žalovaného okrem iného došlo aj k diskriminácii a
obmedzovaniu hospodárskej súťaže a taktiež k zjavnej podpore ostatných podnikateľov poskytujúcich
lekárenskú starostlivosť.

28. Čo sa týka nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže, správny súd sa stotožňuje s
názorom žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže,
keď vydanie nesúhlasného stanoviska bolo zdôvodnené dostatkom verejných lekárni v meste Šurany.
Žalobca v žalobe tiež uviedol, že žalovaný údajne nemá záujem podporovať konkurenciu pre spoločnosť
Mestská lekáreň Šurany, s.r.o., v ktorej má žalovaný väčšinový majetkový podiel. Žalovaný sa takýmto
konaním dopustil porušenia ustanovenia § 39 Zákona o ochrane hospodárskej súťaže tým, že zvýhodnil
podnikateľov poskytujúcich lekárenskú starostlivosť vo verejných lekárňach na úkor žalobcu (spoločnosti
Dr. Max 123 s.r.o.). Nakoľko vydaním nesúhlasného stanoviska žalovaného žalobcovi na začatie výkonu
činnosti lekárenskej starostlivosti došlo k obmedzeniu počtu podnikateľov prevádzkujúcich poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach, v konečnom dôsledku bola týmto diskriminačným
konaním obmedzená aj voľba spotrebiteľov v súvislosti s možnosťou výberu pri poskytovaní lekárenskej
starostlivosti poskytovanými jednotlivými podnikateľmi.

29. V zmysle § 3 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že stanovisko žalovaného č.
PRIM/255/2018-10072-2018 zo dňa 05. 04. 2018 bolo nezákonné a priamo zasiahlo do zákonom
chránených práv žalobcu, ktorý pred podaním žaloby využil všetky právne prostriedky na ochranu svojich
práv, čo vyplýva z administratívneho spisu.

Obec má síce právo posúdiť situáciu zo svojho pohľadu tak, aby zabezpečila plnenie samosprávnych
funkcií, ktoré jej prináležia, v prospech svojich obyvateľov, avšak toto jej právo nie je absolútne
neobmedzené. Môže konať len v medziach Ústavy a zákonov, a pri výkone svojej právomoci nesmie
porušovať iné právne predpisy, t. j. ani zákon o ochrane hospodárskej súťaže.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Nitre konštatuje, že žaloba je dôvodná a v súlade
s § 262 ods. 1 SSP zakázal žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcu spočívajúcom v
obmedzovaní práva žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti vydaním nesúhlasného stanoviska č.
PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05. 04. 2018 so začatím činnosti výkonu lekárenskej starostlivosti
vo verejnej lekárni a zároveň zrušuje stanovisko žalovaného č. PRIM/255/2018-10072/2018 zo dňa 05.
04. 2018 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

31. Krajský súd v Nitre rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.