Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/218/2017 z 29. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. januára 2019, sp. zn. 11S/218/2017, ECLI:SK:KSNR:2019:4017201056.2 Krajský súd Nitra | 11S/218/2017 | ECLI:SK:KSNR:2019:4017201056.2 | 2019-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), predpis č. 133/2003 Z. z., predpis č. 193/2014 Z. z., SSP, SP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/df36cc82-01b7-4b8c-b558-cce05d02aa96 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4017201056.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/218/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017201056.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: WESTWOOD Slovakia s.r.o.,
Račianska 66, Bratislava, IČO: 35 831 839, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 07. 12. 2017
proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-O zo dňa 26. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra č. OU-
NR-O zo dňa 26. 09. 2017 ako aj rozhodnutie Mesta Nitra č. SP XXXX/XXXX-XXX-JUDr.Sp zo dňa 31.
05. 2017 a v e c v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 29. 07. 2016 príslušný stavebný úrad (Mesto Nitra) vydal „oznámenie štátneho stavebného
dohľadu“, predmetom ktorého bolo vykonanie štátneho stavebného dohľadu na reklamnej stavbe
umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q., F. ulica, U., a to dňa 24.
08. 2016, pričom stavebný úrad žiadal predložiť doklady k umiestneniu stavby (povolenie, projektová
dokumentácia, nájomná zmluva a pod.). Konateľka spoločnosti N. V. E. s.r.o. (vlastník reklamnej stavby)
v podaní zo dňa 30. 08. 2016 oznámila stavebnému úradu, že podľa novelizovaného stavebného zákona
reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou tak, ako to uvádza správny orgán, ale ide o prenosné
reklamné zariadenia, ku ktorým majú písomné stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR o tom, že ich reklamné zariadenia nepodliehajú povoľovaciemu režimu a žiadajú správne
konanie zastaviť.

2. Fotodokumentácia reklamnej stavby (5 záberov) bola vyhotovená dňa 07. 09. 2016, ako i 05. 10. 2016.

3. Ďalšie „oznámenie štátneho stavebného dohľadu“ bolo vydané dňa 09. 09. 2016 s tým, že stavebný
dohľad na reklamnej stavbe umiestnenej na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území
Q., F. ulica Nitra sa uskutoční dňa XX. 10. 2016, pričom stavebný úrad opätovne žiadal predložiť
všetky dostupné doklady k umiestneniu reklamnej stavby (najmä povolenie, projektovú dokumentáciu a
nájomnú zmluvu). Predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 03. 10. 2016.



4. Dňa 05. 10. 2006 bol spísaný záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu so zameraním
na zisťovanie reklamných stavieb v zmysle ust. § 43 ods. 2 a nasl. stavebného zákona. Stavebného
dohľadu sa zúčastnil zástupca vlastníka pozemku (E. správa ciest, R.), pričom žalobca ako užívateľ
reklamnej stavby, resp. jeho zástupca neboli prítomní pri výkone štátneho stavebného dohľadu. Bolo
konštatované, že reklamná stavba je umiestnená a užívaná cca od júna XXXX na parc. č. XXXX/
XXX v katastrálnom území Q. na F. ulici v U. a protiprávny stav stále trvá. Funkciou reklamnej stavby
je šírenie reklamných informácií viditeľných z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako
stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami (ust. § 43g stavebného zákona), zo stavebných
výrobkov (ust. § 43f stavebného zákona a zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a to kovová konštrukcia rámu reklamnej
plochy spojená oceľovými „profilmi“. Oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením
oceľovými roxorovými tyčami. Na reklamnej stavbe je umiestnená najväčšia informačná plocha 12,24
m2 (obojstranný billboard rozmerov 5,1 x 2,4 m). Súčasťou záznamu o vykonaní štátneho stavebného
dohľadu je taktiež fotodokumentácia označená ako 1, 2, 3, 4, 5. Stavebný úrad konštatoval, že stavba
bola uskutočnená a je užívaná bez stavebného povolenia a vyzval vlastníka reklamnej stavby (N. V. E.
s.r.o.), aby predmetnú reklamnú stavbu odstránil, pretože bola uskutočnená bez povolenia a nie je možné
ju dodatočne povoliť. Záznam o vykonaní štátneho stavebného dohľadu spolu s fotodokumentáciou
(vyhotovenou dňa 07. 09. 2016) v počte 5 kusov bol doručený spoločnosti žalobcu.

5. Žalobca v podaní zo dňa 10. 10. 2016 oznámil stavebnému úradu, že ich spoločnosť nie
je vlastníkom ani užívateľom žiadnej reklamnej stavby. Vlastníkom reklamného zariadenia, ktorý
nepodlieha režimu vydania povolenia zo strany stavebného úradu, je spoločnosť N. V. E. s.r.o., žalobca
je sprostredkovateľom všetkých reklamných zariadení na celom Slovensku a spolupracuje so všetkými
outdorovými spoločnosťami. Žiadal o jeho vyňatie zo správneho konania.

6. Fotodokumentácia reklamnej stavby bola vyhotovená i dňa 04. 01. 2017 v rozsahu 7 záberov.

7. Dňa 31. 01. 2017 stavebný úrad (Mesto Nitra, odbor stavebného poriadku) vydal oznámenie o začatí
konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a predvolanie na ústne pojednávanie
na deň 22. 02. 2017, ktoré bolo doručené žalobcovi. V predmetnom oznámení bolo žalobcovi oznámené
začatie konania vo veci správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, ktorého
sa mal žalobca dopustiť tým, že od mesiaca jún 2016 do 05. 10. 2016 užíval bez stavebného povolenia
reklamnú stavbu na pozemku parc. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. pri F. ulici v U., na ktorej
najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2, bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu
reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou
PVC fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona
upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a
odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami.

8. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 20. 02. 2017, v ktorom sa ako účastník konania pýtal na dôvody,
ktoré správny orgán prvého stupňa oprávňujú k začatiu správneho konania voči nemu, predovšetkým,
aké ustanovenie stavebného zákona žalobca porušil, za nesplnenie ktorej povinnosti v zmysle neho by
mal byť sankcionovaný. Ako nájomca ktoréhokoľvek z reklamných zariadení nemá voči úradu žiadnu
zákonnú povinnosť, ktorú by si v zmysle stavebného zákona mal splniť. Až do doručenia riadneho
odôvodnenia začatého konania voči žalobca sa nezúčastní ani žiadneho ústneho pojednávania.

9. Mailovou správou zo dňa 22. 02. 2017 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že
odôvodnenia začatia konaní vo veci správnych deliktov sú uvedené v písomnostiach s názvom
„Oznámenie o začatí konania o správnom delikte“. Zároveň oznámil žalobcovi, že berie na vedomie, že
sa nedostaví na ústne pojednávanie.

10. Dňa 22. 02. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktoré sa žalobca, resp. jeho
štatutárny zástupca nedostavil a na ktorom boli oboznámené listinné podania a vyjadrenia predložené
žalobcom ako účastníkom konania.



11. Správny orgán prvého stupňa sa obrátil žiadosťou zo dňa 06. 03. 2017 na Ministerstvo dopravy a
výstavby SR ohľadne oznámenia, či ministerstvo vydalo pre spoločnosť žalobcu písomné stanovisko
ohľadne reklamných stavieb. Ministerstvo dopravy a výstavby SR v podaní zo dňa 10. 03. 2017 oznámilo,
že neeviduje písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu,
resp. pre ďalšie spoločnosti. Ministerstvo nemá oprávnenie, ani povinnosť vyjadrovať sa k umiestneniu
reklamnej stavby, resp. inej stavby a prípadné stanovisko ministerstva nie je pre stavebný úrad záväzné.

12. V podaní zo dňa 22. 03. 2017 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil, že zhromaždil
rozhodujúce podklady pre rozhodnutie v predmetnej veci a vyzval ho v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, aby sa s predmetnými dokladmi v určenej
lehote oboznámil a vyjadril sa k nim.

13. Dňa 31. 05. 2017 stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu podľa ust. §
106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona v sume 250,- eur za porušenie ust. § 54 stavebného zákona,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že od mesiaca jún 2016 do 31. 05. 2017 užíval na pozemku parc. č.
XXXX/XXX v katastrálnom území Q. pri F. ulici v U. (cesta 1. triedy I/XX) bez stavebného povolenia
reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2, bola vyhotovená
ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená
oceľová tabuľa s nalepenou PVC fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust.
§ 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových
podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou
oceľovými roxorovými tyčami.

14. Žalobca podal odvolanie zo dňa 30. 06. 2017 proti uvedenému rozhodnutiu, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2017.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

15. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 09. 2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a toto rozhodnutie potvrdil.
Poukázal na zistenia pri výkone štátneho stavebného dohľadu, z ktorých vyplýva, že reklamná stavba,
nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q., pri F. ulici v U., je užívaná
bez stavebného povolenia. Žalobca ako užívateľ predmetnej stavby opakovane uvádzal, že podľa
novelizovaného stavebného zákona reklamné zariadenia nie sú reklamnou stavbou a ide o prenosné
reklamné zariadenia. Uviedol, že sankcie za protiprávne konanie podľa ust. §106 staveného zákona
sa zakladajú na princípe objektívnej zodpovednosti a konanie o nich sa spravuje zásadou oficiality. Na
konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR na základe žiadosti stavebného úradu v podaní doručenom
správnemu orgánu prvého stupňa dňa 16. 03. 2017 oznámilo, že neeviduje písomné stanoviská týkajúce
sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu pre spoločnosť i N. V. E. s.r.o..

Žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (v zmysle ktorých správne orgány vo vzťahu k žalobcovi v predmetnom správnom konaní
postupovali) a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (§ 43 ods. 2, § 55, § 58, § 106 ods. 4 písm. b, § 140) s tým, že na predmetnú
reklamnú stavbu sa v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona a bolo ju možné uskutočniť
a užívať len na základe stavebného povolenia. Reklamná stavba je aj taká stavebná konštrukcia, ktorá
je upevnená strojovými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi. Od 02. 01. 2015 stavebnému
zákonu podliehajú ako reklamné stavby aj také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú
upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo osadenie ktorých vyžaduje
úpravu podkladu. Skoby, hliníkové rámy a podobné konštrukcie, o ktoré je uchytená reklamná plachta
spĺňajú definíciu stavby uvedenú v ust. § 43 ods. 2 stavebného zákon, a preto uchytené reklamné
stavby je potrebné povoliť podľa stavebného zákona.

Stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a obstaral si potrebné
podklady pre rozhodnutie, na základe čoho dospel k záveru, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa všetky
charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so



zemou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú stavbu, ktorej
konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi.

Žalobca sa mylne domnieva, že stavebníkom alebo užívateľom reklamnej stavby nemôže byť nájomca
a v súvislosti s tým citoval neúplné znenie § 59 ods. 2 stavebného zákona, pričom žalobca zámerne
vynechal koniec vety, ktorá znie: „Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b/ nie sú
nájomcovia bytov a nebytových priestorov“.

Poukázal na to, že novelou stavebného zákona bola vypustená úprava o reklamných zariadeniach
a povinnosť mať nielen na uskutočnenie, ale aj na užívanie reklamnej stavby stavebné povolenie je
zakotvená v ustanovení § 54 v nadväznosti na ust. § 76 ods. 4 a § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného
zákona.

Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní považoval žalovaný za nedôvodné.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 07. 12. 2017 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa
26. 09. 2017, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 a vec vrátil tomuto
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Za nesprávne považoval právne posúdenie zo strany oboch správnych orgánov, ktoré označuje
reklamné zariadenie v užívaní žalobcu za reklamnú stavbu podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona.
Trval na tom, že reklamné zariadenie, za užívanie ktorého mu bola uložená pokuta, nespĺňa zákonnú
definíciu reklamnej stavby. Existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia konštrukciou,
existenciou a povahou spojenia so zemou, pretože niektoré sú osadené v zemi, iné sú upevnené na
pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi, bez akejkoľvek úpravy podkladu. Tento
posledný typ (tzv. áčkový billboard s nohami v tvare „A“) nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu
reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie užíval žalobca.

Poukázal na stanovisko Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy ako i na stanovisko Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02. 2009 a taktiež i na rozsudky Krajského súdu
v Trnave č.k. 14S/157/2013-56 zo dňa 13. 11. 2014 a v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/29/2016
zo dňa 11. 05. 2017.

Žalobca disponuje kópiu znaleckého posudku č. 12/2015, pričom úlohou znalca bolo posúdiť reklamné
zariadenie podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a spojenie reklamného zariadenia so zemou. V
zmysle tohto posudku posudzované reklamné zariadenie nie je stavbou, ale je hnuteľným hmotným
majetkom a vecou, ktorej nadobudnutie a zhotovenie nie je ničím viazané na stavebný zákon. Nie je
postavené zo stavebných výrobkov, nie je pevne spojené so zemou a nevyžaduje si ani žiadne terénne
úpravy, preto nie je reklamnou stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona.

Uviedol, že v priebehu svojej podnikateľskej činnosti postupoval tak, aby užíval len reklamné zariadenia,
ktoré nespĺňajú definíciu stavby, resp. reklamnej stavby v zmysle stavebného zákona. Žalobca konal
v dobrej viere, že billboardy, ktoré užíva, nepodliehajú ohlasovacej povinnosti, ani nie je potrebné pre
ich „osadenie“ vydať stavebné povolenie. Ohlásenia nepovolených stavieb podáva subjekt Asociácia
vonkajšej reklamy, ktorý je priamym konkurentom žalobcu a využíva stavebný zákon na likvidáciu
žalobcu.

K skutkovému stavu v spojitosti s administratívnym spisom žalobca poukázal na opis reklamného
zariadenia v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že nie je zrejmé, ako dospel správny orgán k tomu, že
zariadenie má takúto konštrukciu, nakoľko aj na fotografiách v spise správneho orgánu je viditeľný len
billboard s nohami v tvare „A“ a nie je možné z nich identifikovať pevný základ, ani spôsob spojenia
roxorových tyčí so zemou. Celé reklamné zariadenie vrátane jeho nôh sa na miesto určenia prepravuje
žeriavom. Skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v
jeho spise.



Žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutia sú nepreskúmateľné, nakoľko správne orgány sa
nevysporiadali s argumentáciou žalobcu v priebehu správneho konania, že sankcia bola uložená za
porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, napriek tomu, že toto ustanovenie neukladá žiadnu
povinnosť osobe, ktorá užíva reklamné zariadenia. Poukázal na nemožnosť očakávať od žalobcu, ako
osoby, ktorá užíva reklamné zariadenia na základe nájomnej zmluvy, že bude kontrolovať v každom
konkrétnom prípade, či ide alebo nejde o reklamnú stavbu v zmysle zákonnej definície, a ak áno, či
bolo postavené v súlade so stavebným povolením alebo či bola stavba ohlásená. Žalobca nechápe, že
v jeho prípade správne orgány potom, ako zistili, že billboard užíva tretia osoba (t.j. nie jej vlastník),
preverovali, kto je užívateľom reklamného zariadenia a uložili mu, teda žalobcovi, správnu pokutu, zatiaľ
čo ostatných nájomcov reklamných zariadení neevidujú.

Žalobca uzatvoril ako nájomca dňa 03. 04. 2007 zmluvu o nájme reklamných plôch s vlastníkom
reklamných zariadení ako prenajímateľom (spoločnosťou N. V. E. s.r.o.) a na základe tejto zmluvy si
žalobca objednal dňa 01. 06. 2016 prenájom 3 kusov billboardov, vrátane toho, ktoré je predmetom
konania v tejto veci. Reklamné zariadenia potom na základe zmluvy uzavretej so žalobcom užívajú
ďalšie osoby, a to E. s.r.o. a K. E., spol. s r.o.. Má za to, že tieto osoby sú skutočnými užívateľmi
reklamného zariadenia, napriek tomu neboli žiadnym spôsobom postihnuté. Bol toho názoru, že správny
orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a postup, ktorý zvolil voči nemu, je
diskriminačný.

IV. Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 06. 2018 k podanej žalobe poukázal na zavádzajúce tvrdenie
žalobcu o tom, že predmetné reklamné zariadenie nespĺňa definíciu reklamnej stavby. Z obidvoch
rozhodnutí správnych orgánov jednoznačne vyplýva, z akého dôvodu predmetná stavba je reklamnou
stavbou, čo je i dostatočne odôvodnené. V zmysle novely stavebného zákona od 02. 01. 2015 podliehajú
tomuto zákonu ako reklamné stavby i také konštrukcie, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, ale sú
upevnené strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorých osadenie vyžaduje
úpravu podkladu. Za upravený podklad možno považovať aj prírodný podklad, ak svojimi vlastnosťami
umožňuje osadenie stavby a zariadenia bez potreby úpravy.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR stavebnému úradu na základe jeho žiadosti oznámilo, že neeviduje
písomné stanoviská týkajúce sa reklamných zariadení vydané pre spoločnosť žalobcu, resp. pre iné tam
uvedené spoločnosti. Rozsudky Krajského súdu v Trnave sa týkali iných reklamných stavieb.

Porušenie stavebného zákona bolo jednoznačne preukázané a v rozhodnutiach i odôvodnené. V
administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, ktorá bola
vyhotovená v dňoch 29. 07. 2016, 07. 09. 2016, 05. 10. 2016 a dňa 04. 01. 2017. Reklamná stavba
bola zachytená z diaľky, ale sú zachytené aj jej detaily reklamnej stavby, ktoré preukazujú, že táto síce
mala „nohy v tvare A“, ale zároveň mala aj pevný základ, a to nie v zemi, ale na zemi. Na základe týchto
fotografií bol potom popísaný skutkový stav reklamnej stavby a ak by táto nemala pevný základ na zemi
ukotvený roxorovými tyčami, nemohla by odolávať poveternostným vplyvom. Novela stavebného zákona
zaradila medzi reklamné stavby i hnuteľné veci za podmienky, že spĺňajú definíciu reklamnej stavby v
zmysle ust. § 43 ods. 2, 3 stavebného zákona.

Stavebný úrad v prvom rade posudzoval, či predmetná hnuteľná vec spĺňa kritériá definície reklamnej
stavby a dospel k záveru, že kumulatívne sú splnené zákonné znaky pre záver, že ide o reklamnú
stavbu, nakoľko sa jedná o stavebnú konštrukciu (kovová konštrukcia rámu reklamnej stavby je spojená
oceľovými „profilmi“) postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov (stavebnými prácami sa
rozumejú aj pílenie a zváranie oceľových prvkov ako stavebných výrobkov), jej funkciou je šírenie
reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií (na reklamnej stavbe bola zverejnená
reklamná informácia pre spoločnosť E. s.r.o. a následne pre spoločnosť K. E., spol. s r.o.), je viditeľná
z verejných priestorov (nachádza sa pi ceste I. triedy) a je upevnená zvarom o pevný základ na zemi
(konštrukcia rámu bola privarená na pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli
k vôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými roxorovými
tyčami).



Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia pevného základu billboardu, nakoľko toto je v žalobou napadnutých
rozhodnutiach dostatočne odôvodnené, pričom citoval časť svojho rozhodnutia ako i rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že žalobca nepoprel užívanie predmetnej stavby. Povinnosť
mať stavebné povolenie jednak na uskutočnenie , ale aj na užívanie reklamnej stavby, je zakotvená v
ustanovení § 54 v nadväznosti na ust. § 76 ods. 4 a § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, ako
je to uvedené aj v rozhodnutiach správnych orgánov. K námietke žalobcu, že nepostupuje vo všetkých
obdobných prípadoch rovnako uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, pretože takýto postup by
bol v rozpore s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Bol toho názoru, že uloženie sankcie v konkrétnej
sume je dané zákonom (ust. § 106 ods.4 písm. b/ stavebného zákona), a preto nie je možné zohľadňovať
žiadne poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Taktiež nie je možné v tomto prípade ani upustiť od
uloženia sankcie.

K námietke žalobcu k nesprávnemu dátumu ústneho pojednávanie uviedol, že z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 22. 02. 2017, pričom chyba uvedená v
písaní ako zrejmá nesprávnosť je uvedená iba v dôvodovej časti rozhodnutia a táto nemôže byť dôvodom
nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti, pretože je zrejmé, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa
22. 02. 2017.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

18. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 02. 08. 2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že
žalovaný správny orgán od iných nájomcov reklamných zariadení súhlas, resp. povolenie zo strany
stavebného úradu nevyžaduje a finančnú sankciu za spáchanie správneho deliktu v dôsledku prenájmu
jednej reklamnej plochy na reklamnom zariadení tretej osoby - ako vlastníka reklamného zariadenia,
uložil výlučne iba žalobcovi. Žalovaný neposkytol odôvodnenie, ktoré konkrétne ustanovenie
stavebného zákona žalobca ako nájomca jednej z dvoch reklamných plôch porušil, a ktorú povinnosť si
vo vzťahu k stavebnému úradu bol povinný v zmysle stanoveného zákona splniť a neplnil si ju, pričom
žalobca sa domnieva, že ku dňu podanej žaloby žalovaný správny orgán jasné odôvodnenie neposkytol.
Ako nájomcovi tisícok reklamných plôch po celej SR žalobcovi nevyplýva žiadna zákonná povinnosť
podľa stavebného zákona, ani iného zákona, žiadať ktorýkoľvek stavebný úrad o povolenie si reklamnú
plochu od vlastníka reklamného zariadenia prenajať.

V závere uviedol, že vyjadrenie žalovaného je zmätočné, nakoľko nerozozná osobu vlastníka
reklamného zariadenia o niekoľkých výlepových plochách od reklamnej agentúry
a nájomcu. Výlep papierového plagátu na výlepovú plochu tretej osoby nie je žiadnou stavbou, ani
jednoduchou, ani inžinierskou, a ani reklamnou stavbou podľa stavebného zákona. Žalobca ako
právnická osoba je výlučným vlastníkom iba papierového plagátu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti
nemožno žiadnym zo spôsobov podľa § 43 ods. 1 a 2 stavebného zákona pevne spojiť so zemou a šíriť
prostredníctvom neho akúkoľvek reklamu.

19. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 26. 09. 2018 okrem iného uviedol, že podľa ust. §106 ods.
4 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej osobe alebo fyzickej
osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia
informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
pokutu v sume 250,- eur. Z citovaného ustanovenia vyplýva alternatívna skutková podstata a správnym
deliktom je jednak uskutočnenie reklamnej stavby bez stavebného povolenia, alebo užívanie reklamnej
stavby bez stavebného povolenia, pretože na označené reklamné stavby sa kolaudačné rozhodnutie
nevyžaduje. Na predmetnú stavbu sa teda v plnom rozsahu vzťahuje ust. § 54 stavebného zákona,
a preto ju bolo možné uskutočniť a následne užívať len na základe stavebného povolenia. Žalovaný
poukázal i na vyjadrenie žalobcu uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, z ktorého,
okrem iného vyplýva, že žalobca nepoprel užívanie reklamnej stavby, keď vo svojom spoločnom podaní
zo dňa 20. 02. 2017 s názvom „námietky“ uviedol: „Ako nájomca ktoréhokoľvek s Vami uvedených
reklamných zariadení nemáme voči Vášmu úradu žiadnu zákonnú povinnosť, ktorú by sme si v zmysle
stavebného zákona mali splniť.“ Poukázal tiež na to, že žalobcom uvedený pojem výlep papierového
plagátu stavebný zákon nepozná.



V závere svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, ktorý zaujal
stanovisko, že minimálnou požiadavkou na odvolanie je prejav vecnej nespokojnosti s obsahom
rozhodnutia a prejav vôle, z ktorého je zrejmé, že si účastník konania želá, aby o veci rozhodol odvolací
orgán, pričom podané odvolanie už tento prejav vôle absentuje.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t.j. vo veci
správneho trestania žalobcu, na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (ust. § 114 SSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-O zo dňa 26. 09. 2017 ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe (bez zistenia vád v zmysle ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, kedy správny
súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby), pričom dospel k záveru,
že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 09. 2017 ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a
vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v
ňom nemá oporu. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 05. 12. 2018 v zmysle
ust. § 116 SSP a ust. § 137 ods. 4 SSP.

21. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že
jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným
zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

22. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo
stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Pevným spojením so zemou sa rozumie
a/ spojenie pevným základom,
b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e/ umiestnenie pod zemou.

Reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá
je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/ alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo
zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je
šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.
Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.



Podľa § 43f vyššie citovaného zákona, na uskutočnenie stavby možno navrhnúť a použiť iba stavebný
výrobok, ktorý je podľa osobitných predpisov 1k) vhodný na použitie v stavbe na zamýšľaný účel (ďalej
len "vhodný stavebný výrobok").

Podľa § 43g vyššie citovaného zákona, stavebné práce sú odborné činnosti, ktorými sa uskutočňuje
stavba zo stavebných výrobkov. Stavebnými prácami sú aj montážne práce, ak sa nimi
a/ trvale a pevne zabudovávajú do stavby alebo sa zo stavby vynímajú stavebné výrobky, najmä
prevádzkové zariadenia a zariadenia technického, energetického a technologického vybavenia stavby,
b/ stavba pripája na verejné dopravné a technické vybavenie územia.

Podľa § 54 vyššie citovaného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1, 2 písm. h/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento
zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého
druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa
vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Ohlásenie stavebnému úradu postačí
h/ pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 56 písm. j/ vyššie citovaného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
j/ pri reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených
na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu
pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.

Podľa § 106 ods. 4 písm. b/ vyššie citovaného zákona, stavebný úrad alebo inšpekcia uloží právnickej
osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá uskutočňuje alebo užíva
b/ reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2, bez stavebného
povolenia alebo v rozpore s ním pokutu vo výške 250 eur,
Podľa § 107 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pokutu možno uložiť iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa
orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená
na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
_______________________
1k) Zákon č. 90/1998 Z. z.

23. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či stavebná konštrukcia umiestnená žalobcom na pozemku
parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. pri F. ulici v U. (cesta 1. triedy I/XX) je reklamným
zariadením bez potreby vydania stavebného povolenia (čo tvrdil žalobca), resp. sa jedná o reklamnú
stavbu, na uskutočnenie ktorej je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), pričom uskutočnenie,
resp. užívanie reklamnej stavby bez stavebného povolenia napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona, s poukazom na to, že informačná plocha reklamnej
stavby bola v danom prípade o rozmeroch viac ako 12 m2 (tieto rozmery žalobca v správnom konaní
a ani v správnej žalobe nerozporoval).

24. V podanej žalobe však namietal, že existuje viacero druhov reklamných zariadení, ktoré sa líšia
konštrukciou a existenciou a povahou spojenia so zemou, pričom niektoré sú osadené v zemi, iné
sú upevnené na pevnom základe na zemi a ďalšie sú len položené na zemi bez akejkoľvek úpravy
podkladu, pričom podľa jeho názoru tento posledný typ, t.j. áčkový billboard s nohami v tvare „A“
nemožno subsumovať pod zákonnú definíciu reklamnej stavby a práve takéto reklamné zariadenie
užíval žalobca. Zároveň namietal, že z fotodokumentácie nie je možné identifikovať pevný základ a ani
spôsob spojenia roxorových tyčí so zemou ako i nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Poukázal na to, že nemožno očakávať od žalobcu ako osoby, ktorá užíva reklamné zariadenia,
že bude kontrolovať v každom konkrétnom prípade, či ide alebo nejde o reklamnú stavbu v zmysle
zákonnej definície, a ak áno, či bola postavená v súlade so stavebným povolením, alebo či bola stavba
ohlásená. Žalobca nechápe, že v jeho prípade správne orgány potom, ako zistili, že billboard užíva



tretia osoba (t.j. nie je vlastník) preverovali, kto je užívateľom reklamného zariadenia a uložili žalobcovi
správnu pokutu, zatiaľ čo ostatných nájomcov reklamných zariadení správny orgán neeviduje. Žalobca
sa domnieva, že správny orgán nepostupuje vo všetkých obdobných prípadoch rovnako a takýto postup
považuje za diskriminačný.

25. Správny súd sa preto predovšetkým venoval spornej otázke, či „stavebná konštrukcia“, ktorá bola
predmetom stavebného dohľadu dňa 05. 10. 2016, je reklamnou stavbou podľa ust. § 43 ods. 2
stavebného zákona, pričom toto zistenie má následne vplyv na ustálenie, či v prípade žalobcu došlo k
naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného zákona.

26. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na novelizáciu stavebného zákona, a to zákonom č. 293/2014
Z. z. s účinnosťou od 02. 01. 2015, pričom účelom tejto novely bolo nastoliť jednotný právny rámec
regulácie reklamných zariadení, ktoré neboli jednoznačne pevne spojené so zemou. Predmetná novela
sprísnila zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a zrušila možnosť dodatočného povolenia
stavby. Doterajšie reklamné zariadenia boli prekvalifikované na reklamné stavby, ktoré sa delia pre
účely konania aj poplatkov podľa veľkosti najväčšej reklamnej plochy. V zmysle novely sa doterajšie
reklamné zariadenia, ktoré nespadali pod stavebný zákon, lebo neboli pevne spojené so zemou (alebo
toto spojenie bolo sporné), sa stali reklamnými stavbami, a tým sa odstránila diskriminácia podmienok
pre podnikateľov, aj ich nadmerný počet, ako i neregulovaná záťaž životného prostredia. Zároveň bolo
navrhnuté zrušiť konanie o dodatočnom povolení reklamných stavieb, čím sa odstráni špekulatívna
čierna výstavba.

27. V dôvodovej správe k ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona je uvedené, že do stavebného zákona
sa zavádza nový pojem „reklamná stavba“. Správny súd považuje za potrebné z dôvodovej správy
citovať, že „nová definícia v prípade reklamných stavieb upresňuje doterajší nejednoznačný výklad
pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz
neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napr. o betónový kváder, panel a
pod. položený na zemi na upravenom alebo neupravenom podklade, čím dochádzalo k obchádzaniu
povinností a pravidiel podľa stavebného zákona. Preklasifikovaním hnuteľných vecí na stavby sa vytvorí
jednoznačné právne prostredie, v ktorom sa bude rozhodovať o právach a povinnostiach vlastníka
reklamnej stavby a zároveň sa odstráni možnosť subjektívneho výkladu súčasnej právnej úpravy,
podľa ktorej sa na konania o povolení informačných, reklamných a propagačných zariadení vzťahujú
primerane ustanovenia oddielu 4 zákona. Zároveň sa navrhuje deliť reklamné stavby podľa najväčšej
informačnej plochy, ktorá prevažne podmieňuje veľkosť a náročnosť stavebnej konštrukcie a tým pádom
aj súvisiace riziká s ich realizáciou. Keďže podľa najväčšej informačnej plochy na reklamnej stavbe sa
bude rozlišovať aj konanie v troch úrovniach (ohlásenie, stavebné povolenie alebo stavebné povolenie
a kolaudačné rozhodnutie), z dôvodu zamedzenia obchádzania zákona a vyhýbania sa prísnejším
povinnostiam v súvislosti s väčšou informačnou plochou sa navrhuje, aby najväčšou informačnou
plochou bola taká informačná plocha, ktorá vytvára priemet a tento údaj je jednoznačne uvedený v
projektovej dokumentácii k reklamnej stavbe, ktorá sa predkladá stavebnému úradu.“ ... „Reklamné
stavby sa teda budú deliť na (i) reklamné zariadenia, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť
do 3 m2, (ii) stavby pre reklamu, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 (vrátane)
do 20 m2 a (iii) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 20 m2 vrátane
20 m2. Takto jednoznačne navrhnuté členenie reklamných stavieb sa stane rozhodujúce pre všetky
konania podľa tohto zákona.“

28. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že stavebný úrad vykonal dňa 05.
10. 2016 štátny stavebný dohľad, predmetom ktorého bola reklamná stavba umiestnená na pozemku
parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q., pri F. ulici v U.. O vykonaní štátneho stavebného
dohľadu bol v uvedený deň spísaný záznam (súčasťou ktorého je i fotodokumentácia v počte 5
záberov vyhotovená dňa 07. 09. 2016, čo je zrejmé z toho, že zábery vyhotovené dňa 07. 09. 2016 sú
totožné so zábermi, ktoré boli použité v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu). Správny
orgán prvého stupňa charakterizoval skutočnosti zistené pri výkone dohľadu tak, že reklamná stavba je
umiestnená a užívaná cca od júna 2016 na parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. na F. ulici v
U. a protiprávny stav stále trvá. Funkciou reklamnej stavby je šírenie reklamných informácií viditeľných
z verejných priestorov a táto stavba je vyhotovená ako stavebná konštrukcia, postavená stavebnými
prácami (ust. § 43g stavebného zákona), zo stavebných výrobkov (ust. § 43f stavebného zákona a
zákona č. 133/2003 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení



neskorších predpisov), a to kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“.
Oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami. Na
reklamnej stavbe je umiestnená najväčšia informačná plocha 12,24 m2 (obojstranný billboard rozmerov
5,1 x 2,4 m). Podľa fotodokumentácie č. 1 použitej v zázname o vykonaní štátneho stavebného dohľadu
je vyobrazená oceľová podložka a kovová tyč, a ani na ostatných záberoch použitých v zázname zo dňa
05. 10. 2016 nie je vyobrazené spojenie konštrukcie so zemou.

29. Žalobca sa k záznamu o vykonaní štátneho stavebného dohľadu písomne vyjadril v podaní zo
dňa 10. 10. 2016 a uviedol, že nie je vlastníkom ani užívateľom žiadnej reklamnej stavby. Vlastníkom
prenosného reklamného zariadenia, ktorý nepodlieha režimu vydania povolenia zo strany stavebného
úradu je spoločnosť N. V. E. s.r.o.. Spoločnosť žalobcu je sprostredkovateľom všetkých reklamných
zariadení na celom Slovensku a spolupracuje so všetkými outdorovými spoločnosťami. Žiadal o jeho
vyňatie zo správneho konania.

30. Stavebný úrad v podaní zo dňa 31. 01. 2017 oznámil žalobcovi začatie konania o správnom delikte
vo veci porušenia stavebného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v období od mesiaca jún
2016 do 05. 10. 2016 užíval bez stavebného povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. XXXX/XXX
v katastrálnom území Q. pri F. ulici v U., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24
m2, bola vyhotovená ako kovová konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na
ktorej bola pripevnená oceľová tabuľa s nalepenou fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby
boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z
oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené
so zemou oceľovými roxorovými tyčami.

31. Mesto Nitra, ako správny orgán prvého stupňa, vydalo rozhodnutie č. SP XXXX/XXXX-XXX-JUDr.Sp
dňa 31. 05. 2017 o správnom delikte, ktorým uložilo žalobcovi podľa ust. § 106 ods. 4 písm. b/ stavebného
zákona pokutu vo výške 250,- eur za porušenie ustanovenia § 54 stavebného zákona, ktorého sa
účastník konania dopustil tým, že v období od mesiaca jún 2016 do 05. 10. 2016 užíval bez stavebného
povolenia reklamnú stavbu na pozemku parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území Q. pri F. ulici v
U., na ktorej najväčšia informačná plocha mala veľkosť cca 12,24 m2, bola vyhotovená ako kovová
konštrukcia rámu reklamnej plochy spojená oceľovými „profilmi“, na ktorej bola pripevnená oceľová
tabuľa s nalepenou PVC fóliou. Oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods.
2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ na zemi vyhotovený z oceľových podložiek,
ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným vplyvom navyše spojené so zemou oceľovými
roxorovými tyčami.

32. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 10) uviedol, že ide o reklamnú stavbu, ktorá spĺňa
charakteristiky pojmu reklamnej stavby podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona a nie je spojená so
zemou, ani stavbou v zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, ale ide o reklamnú
stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená zvarom o pevný základ na zemi.

33. Ustanovenie § 43 ods. 2 stavebného zákona obsahuje definíciu reklamnej stavby, v zmysle ktorej
reklamná stavba je: 1/ stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a/ až d/, 2/ alebo stavebná konštrukcia upevnená
strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, 3/ alebo stavebná konštrukcia, ktorej
osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných
a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný zákon
kvalifikuje reklamnú stavbu tromi zákonnými kritériami.

Prvé kritérium sa týka spôsobu postavenia (stavebnými prácami a zo stavebných výrobkov) a spojenia
reklamnej stavby so zemou, pričom môže ísť o pevné spojenie so zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm.
a/ až d/, alebo o upevnenie reklamnej stavby strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na
zemi, alebo osadenie reklamnej stavby vyžaduje úpravu podkladu na zemi. Druhým kritériom je funkcia
reklamnej stavby, ktorou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií a tretím
zákonným kritériom je, že reklamná stavba je viditeľná z verejných priestorov.



V predmetnej veci s poukazom na predloženú fotodokumentáciu je podľa názoru správneho súdu
nesporné, že ide o stavebnú konštrukciu, ktorej funkciou je šírenie reklamných a propagačných
informácií a tieto sú viditeľné z verejných priestorov, konkrétne z pozemnej komunikácie.

34. Sporným zákonným kritériom medzi účastníkmi konania bol spôsob upevnenia stavebnej konštrukcie
s pozemkom (so zemou), na ktorom bola táto konštrukcia umiestnená.

Správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonal stavebný dohľad, do záznamu zo dňa 05. 10. 2016 uviedol,
že oceľové „profily“ reklamnej stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami,
čomu zodpovedá fotodokumentácia použitá v tomto zázname, ktorá bola vyhotovená dňa 07. 09. 2016
(5 záberov).

Zisteniu stavebného úradu v rámci stavebného dohľadu však nezodpovedá výroková časť rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2017, v ktorej je uvedené, že „oceľové profily konštrukcie
reklamnej stavby boli podľa ust. § 43 ods. 2 stavebného zákona upevnené zvarom o pevný základ
na zemi vyhotovený z oceľových podložiek, ktoré boli kvôli stabilite a odolnosti voči poveternostným
vplyvom spojené so zemou oceľovými roxorovými tyčami“. Fotodokumentácia použitá v zázname zo
dňa 05. 10. 2016 (č. 1) tomuto ale nezodpovedá, pretože je na nej vyobrazená kovová tyč a oceľová
podložka, a teda upevnenie zvarom o pevný základ na zemi z nej nevyplýva, pričom upevnenie zvarom
o pevný základ na zemi nevyplýva ani zo zistení v rámci stavebného dohľadu. Žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia taktiež uviedol, že „... ide o reklamnú stavbu, ktorej konštrukcia je upevnená
zvarom o pevný základ na zemi.“ Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že popis reklamného
zariadenia uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani popis uvedený
v rozhodnutí žalovaného nezodpovedá fotografiám, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
Fotodokumentácia reklamnej stavby mala byť podľa záberov, ktoré sa v spise nachádzajú, vyhotovená
dňa 29. 07. 2016, dňa 07. 09. 2016, dňa 04. 01. 2017, pričom ako už bolo vyššie uvedené, tieto zábery
nezodpovedajú popisu upevnenia reklamnej stavby zvarom o pevný základ na zemi v rozhodnutiach
správnych orgánov.

35. Žalobca v podanej žalobe poukazoval práve na tú skutočnosť, že správne orgány nedostatočne
odôvodnili, v čom spočíva pevný základ stavebnej konštrukcie na zemi, pričom túto jeho námietku
je potrebné považovať za dôvodnú, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené zistenia je nepochybné,
že dostatočne skutkovo neustálili (v dôsledku čoho nemohli ani dostatočne odôvodniť), či stavebná
konštrukcia je upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi. S poukazom
na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce zo žalobou napadnutých rozhodnutí je potrebné konštatovať,
že skutkový stav, ktorý správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný vzali za základ svojich žalobou
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu, nakoľko
ako vyplýva zo zistenia stavebného dohľadu vykonaného dňa 05. 10. 2016, oceľové „profily“ reklamnej
stavby sú spojené so zemou ukotvením oceľovými roxorovými tyčami. Správny orgán prvého stupňa
vo výrokovej časti svojho rozhodnutia zo dňa 31. 05. 2017, rovnako ako žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia však uvádzajú, že oceľové profily konštrukcie reklamnej stavby boli upevnené zvarom o
pevný základ na zemi.

36. S poukazom na uvedené potom bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa (čo žalobca žiadal) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. f/ SSP a vec vrátiť
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané právnym
názorom súdu.

37. Správny súd je toho názoru, že stavebná konštrukcia, ktorá je vyobrazená na fotodokumentácii
nachádzajúcej sa v administratívnom spise, nemôže byť voľne položená na zemi (ako to tvrdí žalobca)
bez toho, aby bola pevne spojená so zemou spôsobom, ktorý je definovaný v ust. § 43 ods. 1 písm.
a/ až d/ stavebného zákona alebo upevnená (strojnými súčiastkami alebo zvarom) o pevný základ
na zemi, resp. bez toho, aby jej osadenie vyžadovalo úpravu povrchu. Spôsob tohto spojenia bolo
potrebné jednoznačne zdokumentovať a ustáliť v priebehu správneho konania i s poukazom na námietku
žalobcu spočívajúcu v tom, že absentuje súvislosť medzi opisom reklamného zariadenia a fotografiami,



ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Stavebné práce a stavebné výrobky, z ktorých bola
stavba postavená, zdokumentuje (pokiaľ je to s odstupom času ešte možné, v opačnom prípade bude
vychádzať z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise, ktorá však podľa názoru
súdu nie je dostatočne preukazná) a pomenuje spôsob pevného spojenia stavebnej konštrukcie so
zemou podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ až d/ stavebného zákona, resp. stanoví spôsob jej upevnenia
(strojnými súčiastkami alebo zvarom) o pevný základ na zemi, resp. či osadenie konštrukcie vyžadovalo
úpravu povrchu a v čom táto spočívala. Následne správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne
rozhodne a svoje rozhodnutie i náležite a v súlade so zákonom zdôvodní, pričom sa vysporiada i s
námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe.

38. K námietkam žalobcu spočívajúcim v tom, že billboard bol voľne položený na zemi bez potreby
úpravy podkladu a teda nespĺňa definíciu reklamnej stavby, správny súd uvádza, že výsledkom
stavebného konania je vydanie stavebného povolenia, ktoré určuje podmienky uskutočnenia stavby
tak, aby táto spĺňala základné požiadavky na stavbu, najmä pokiaľ ide o spôsob jej uskutočnenia vo
vzťahu k bezpečnosti, funkcii a stabilite. To konkrétne znamená, že pokiaľ je umiestnená stavba, v
danom prípade reklamná stavba, takým spôsobom, že nie je zabezpečená jej bezpečnosť a stabilita,
hoci je nevyhnutné ju umiestniť tak, aby odolala všetkým poveternostným vplyvom, neprichádza do
úvahy záver, že sa nejedná o reklamnú stavbu, pretože pokiaľ by táto bola umiestnená v súlade
s požiadavkami kladenými na jej bezpečnosť a stabilitu, musela by právnu kvalifikáciu reklamnej
stavby spĺňať. V predmetnej veci je súd toho názoru, že stavebná konštrukcia, ktorá je vyobrazená na
predloženej fotodokumentácii nemohla byť voľne umiestnená na pozemku, ale musela byť spojená s
pozemkom niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 43 ods. 1 alebo 2 stavebného zákona, pretože
slúžila reklame cca od júna 2016, pričom bola vystavená poveternostným vplyvom. Bolo povinnosťou
správneho orgánu, aby tento spôsob spojenia s pozemkom dostatočne zdokumentoval a identifikoval.
Pokiaľ boli pri upevnení stavebnej konštrukcie s pozemkom použité kovové tyče a oceľová podložka,
tomuto mala zodpovedať i fotodokumentácia nachádzajúca sa v predloženom administratívnom spise a
spôsob spojenia s pozemkom bolo potrebné jednoznačne ustáliť.

39. K ďalším námietkam žalobcu v podanej žalobe však správny súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné
poukazovať na odpoveď Ministerstva výstavby, dopravy a regionálneho rozvoja SR zo dňa 20. 02.
2009, pretože táto vychádzala z inej právnej úpravy, ktorú už v súčasnosti nie je možné aplikovať.
Taktiež nemožno vychádzať ani zo stanoviska Slovenskej asociácie vonkajšej reklamy zo dňa 08.
02. 2017, nakoľko z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že vyobrazená stavebná konštrukcia
patriaca žalobcovi (podľa žalobcu áčkový billboard s nohami v tvare „A“) môže mať ako taká prenosný
charakter, ale správny súd je toho názoru, že jej umiestnenie na pozemku vedľa cesty vyžaduje najmä
z bezpečnostných dôvodov a vzhľadom na rozmery konštrukcie určitý spôsob spojenia so zemou a nie
je možné, aby tam bola len „voľne“ položená, ako to tvrdí žalobca, ale bolo túto konštrukciu potrebné
zabezpečiť napr. i proti poveternostným vplyvom.

40. Taktiež nie je dôvodné poukazovať na znalecký posudok predložený žalobcom ako príloha žaloby,
nakoľko z neho nie je zrejmé, či bola posudzovaná stavebná konštrukcia, ktorá bola predmetom
stavebného dohľadu dňa 05. 10. 2016. K rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktoré žalobca predložil
taktiež ako prílohu žaloby správny súd uvádza, že predmetom súdneho konania bola iná skutková
(posudzovanie rozhodnutia o odstránení reklamnej stavby z pozemku), a teda i právna situácia a tieto
rozsudky nie je možné v predmetnej veci aplikovať.

41. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vznesené až v jeho vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, na tieto
správny súd nemôže prihliadnuť, pretože boli vznesené až po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo
dňa doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia (§181 ods. 1 SSP). Napriek tomu správny súd k nim
uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je užívateľom reklamnej stavby, ktorú užíva spôsobom,
že na reklamnú plochu umiestnil papierový plagát, a teda jeho úvahy o tom, že výlep papierového
plagátu nie je žiadnou stavbou, ani jednoduchou, ani inžinierskou a ani reklamnou stavbou podľa
stavebného zákona, považuje správny súd za irelevantné. Žalobcovi bola uložená pokuta za správny
delikt - užívanie reklamnej stavby, a pokiaľ sa preukáže, že išlo o reklamnú stavbu a žalobca ju užíval
bez splnenia povinnosti podľa § 54 stavebného zákona, je v súlade so znením § 106 ods. 4 písm. b/
stavebného zákona zodpovedný za správny delikt, pretože užíva reklamnú stavbu takým spôsobom,
že na ňu umiestňuje reklamu a to aj spôsobom, aký popísal právny zástupca žalobcu, t.j. „výlepom
papierového plagátu“, účelu ktorého takáto stavba slúži. Preto úvahy žalobcu, že je výlučným vlastníkom



iba papierového plagátu, ktorý s ohľadom na jeho vlastnosti nemožno žiadnym so spôsobov podľa
§ 43 ods. 1, 2 stavebného zákona spojiť so zemou a šíriť prostredníctvom neho akúkoľvek reklamu,
považuje súd za nedôvodné. Zodpovednosť žalobcu za správny delikt nespočíva v tom, že vlastní
papierové plagáty, ale že tieto umiestnil za účelom šírenia reklamy na reklamnú stavbu, a teda túto stavbu
týmto spôsobom užíva. Žalobca ako zmluvná strana si môže od vlastníka stavby vyžiadať preukázanie
splnenia povinností vo vzťahu k reklamnej stavbe podľa stavebného zákona, prípadne ich nesplnenie
zakomponovať do zmluvy s vlastníkom - prenajímateľom reklamnej stavby tak, aby prípadnú škodu
spôsobenú nesplnením povinnosti znášal vlastník reklamnej stavby.

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.