Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/105/2019 z 16. 8. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 16. augusta 2020, sp. zn. 23Sa/105/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:1019201250.3 Krajský súd Nitra | 23Sa/105/2019 | ECLI:SK:KSNR:2020:1019201250.3 | 2020-08-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/02e0385c-a147-4223-ba21-43cd2d3d9439 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:1019201250.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/105/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201250
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:1019201250.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: T. K., bytom H. T., G. C. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom
Hargašom, advokátom, so sídlom Bratislava, Radlinského 51, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 15. 07. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 07. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. 04. 2019 potvrdil a odvolanie žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. 810 604 6982 0 zo dňa 15. 04. 2019 zamietol žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky
Nové Zámky zo dňa 05. 03. 2019 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobcu bola posudkovým lekárom určená
na 20 %.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal priznanie
invalidného dôchodku.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 26. 06. 2019, ktorý sa
oboznámil s lekárskymi správami - prepúšťacia sprava z hospitalizácie zo dňa 10. 08. 2018, z 03.
09. 2018, neurologické vyšetrenie z 12. 04. 2019, ortopedické vyšetrenie zo 17. 04. 2019 a 26. 04.
2019, neurochirurgické vyšetrenie z 20. 05. 2019 ako aj vlastným vyšetrením žalobcu, za prítomnosti
neurológa MUDr. Tibora Göböho zistil, že žalobca bol 30. 08. 2018 operovaný na krčnú chrbticu, po
ktorej pretrváva mierna porucha krčnej chrbtice, bez príznakov dráždenia periférnych nervov. Tomuto
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia.



Hybnosť ramien je len mierne obmedzená a nemá vplyv na mieru poklesu. Ostatné zdravotné poruchy
nie sú závažné a nemajú žiadny vplyv na posúdenie. Potvrdenie vydané v súvislosti s výkonom práce
zo dňa 07. 06. 2019 uvádza všeobecné kontraindikácie ako i ochorenia chrbtice. Zdravotný stav v
súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 20 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.



Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by bol spochybnil správnosť posúdenia jeho
zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku o invalidný dôchodok.

III.

6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej vyjadruje opätovný
nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadal opätovne
posúdiť jeho zdravotný stav, pretože tento je trvalý zhoršený. Žalobca bol toho názoru, že jeho zdravotné
postihnutie malo byť zaradené podľa prílohy č. 4, do kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. c/ alebo do
kapt. XV., odd. E , položka 4, písm. b/. Vzhľadom na to, že na to poukazuje neurologický nález a EMG
vyšetrenie, ktoré potvrdilo poškodenie koreňov.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 02. 2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na to, že zdravotný stav na základe podaného odvolania žalobcu bol posúdený posudkovými
lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 04. 06. 2019 a v odvolacom konaní bol
posúdený posudkovým lekárom ústredia dňa 26. 06. 2019. Podľa posudku posudkového lekára ústredia,
vzhľadom na problémy s krčnou chrbticou bol žalobca v r. 2018 v marci vyšetrený u neurológa s nálezom
deformácie krčnej chrbtice, pre pretrvávanie ťažkostí bola dňa 30. 08. 2018 vykonaná operácia na krčnú
chrbticu. Po operácii absolvoval rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu v Piešťanoch. U žalobcu pretrváva mierna
porucha funkcie krčnej chrbtice, bez príznakov dráždenia periférnych nervov. Tomuto rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia, ktoré zaradil do
kapt. XV., odd. E, položka 4, písm. a/. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom
sociálneho poistenia bol prítomný aj odborný lekár primár neurologického oddelenia FN v Nitre.
8. Námietky, ktoré uvádza žalobca o neúplnom zistení zdravotného stavu, považuje žalovaná za
nedôvodné, pretože posudkoví lekári posúdili všetky predložené lekárske nálezy, ktoré boli predložené
žalobcom.
Žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť,
objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov zadovážených v tomto konaní.
V.
9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
10. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že od polovice júna
tohto roka začal navštevovať aj psychiatra, pretože trpí kvôli bolestiam nespavosťou. Nesúhlasí so
záverom posudkového lekára a jeho zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy
č. 4, pretože jeho zdravotné ochorenie by malo byť zaradené podľa písm. b/ a c/ kapt. XV., odd. E.
Ďalej uviedol, že posudková lekárka uvádza bolo vykonané pooperačné MR vyšetrenie, ktoré nepotvrdilo
hernie s tlakom na miešne korene, toto vyšetrenie robené nebolo. Jednalo sa len o predoperačné
vyšetrenie a v r. 2018 bol iba na rtg.
11. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Žalovaná nesprávne vyhodnotila predložené
lekárske správy. Žalobca bol práceneschopný 14 mesiacov a posudkový lekár jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie nesprávne zaradil podľa prílohy č. 4. Poukázal na to, že v zmysle zákona č.
447/2008 sa za takéto zdravotné postihnutia priznáva miera funkčnej poruchy 50-60%
12. Zástupca žalovanej uviedol, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo
veciach sociálneho poistenia je to zverené v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkovým
lekárom. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom za účasti odborného lekára z
odboru neurológie, ktorý vyšetril žalobcu a na základe predložených lekárskych nálezov bola určená
miera poklesu 20 %. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia a žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 03. 03. 2019 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol
posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa 05. 03.
2019, ktorý neuznal žalobcu za invalidného, pretože miera poklesu je 20 %. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určil stav po operácii chrbtici a medzistavcových platničiek, s miernym reziduálnym nálezom
podľa kapt. XV., odd. E, položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Posudkový lekár



v posudku zhodnotil zdravotný stav žalobcu, ktorý bol liečený od marca 2018 neurológom, v máji
bolo uskutočnené MR vyšetrenie, ktoré potvrdilo degeneratívne zmeny s tlakom C7 vľavo. V auguste
2018 bol riešený operačne v segmente C5/6 a C6/7. V auguste 2018 bol hospitalizovaný na Klinike
pracovného lekárstva v Bratislave na doriešenie možného poškodenia zdravia z práce. Doplnené NMR
vyšetrenie driekovej chrbtice potvrdilo multietážové diskopathie s maximom na úrovni L4/5. Choroba
z povolania nebola potvrdená. V neurologickom náleze pretrváva znížená sila stisku vľavo, poruchy
citlivosti, obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice, EMG vyšetrenie potvrdilo poškodenie koreňov C6/7
vľavo, v oblasti driekovej chrbtice poruchy statodynamiky chrbtice bez motorického deficitu. NCH
vyšetrenie potvrdilo primeraný operačný priebeh. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový
lekár stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek s miernym reziduálnym nálezom s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
14. Zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný opätovne posudkovým lekárom ústredia v Nitre
dňa 26. 06. 2019, za prítomnosti odborného lekára neurológa, v dôsledku podaného opravného
prostriedku žalobcom. Posudkový lekár preskúmal doložené lekárske nálezy - prepúšťaciu správu z
hospitalizácie Kliniky pracovného lekárstva zo dňa 10. 08. 2018, prepúšťaciu správu z hospitalizácie na
Neurochirurgickej kliniky FN Nitra zo dňa 03. 09. 2018, prepúšťaciu správu z kúpeľov v Piešťanoch zo
dňa 11. 04. 2019, neurologické vyšetrenie z 12. 04. 2019, ortopedické zo dňa 17. 04. 2019 a 26. 04.
2019, neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 20. 05. 2019 ako vlastným vyšetrením žalobcu, za prítomnosti
neurológa MUDr. Tibora Göböho zistil, že žalobca bol 30. 08. 2018 operovaný na krčnú chrbticu, po
ktorej pretrváva mierna porucha krčnej chrbtice, bez príznakov dráždenia periférnych nervov. Tomuto
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu 20 %, čo je horná hranica rozpätia.
Hybnosť ramien je len mierne obmedzená a nemá vplyv na mieru poklesu. Ostatné zdravotné poruchy
nie sú závažné a nemajú žiadny vplyv na posúdenie. Potvrdenie vydané v súvislosti s výkonom práce
zo dňa 07. 06. 2019 uvádza všeobecné kontraindikácie ako i ochorenia chrbtice. Zdravotný stav v
súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu 20 %.
15. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a druhostupňový správny
orgán ho rozhodnutím zo dňa 15. 07. 2019 ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
16. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli
známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobca k žalobe
nepripojil žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jeho zdravotného
stavu. Posudkový lekár rozhodol za prítomnosti odborného lekára neurológa, po vlastnom vyšetrení
zdravotného stavu žalobcu a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca
sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
17. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň invalidity.
18. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že
by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
19. Medzi účastníkmi bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zaradenie tohto
postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
20. Námietka žalobcu, teda jeho subjektívne presvedčenie, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá
vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a malo byť zaradené podľa iného
písmena kapitoly prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce, pretože posúdenie
rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým
lekárom sociálneho poistenia.
21. Na lekárske nálezy nové, ktoré predložil žalobca k žalobe, nemohol súd prihliadnuť ani ich
posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 130 SSP na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
22. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.



23. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

24. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov
konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).