{"guid": "a8285dac-bb31-49f4-9cb7-f07e68e547a1:94d2718e-701d-4f04-a58b-1cb4bd393b65", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1", "spisova_znacka": "11Co/76/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/76/2023 z 5. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. júna 2024, sp. zn. 11Co/76/2023, ECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1", "identifikacne_cislo": "1122210310", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Vargová", "sudca_id": 6, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-vargova-6", "datum_vydania": "2024-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "nazov": "§ 355 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "nazov": "§ 362 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "nazov": "§ 127 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392", "nazov": "§ 392 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-392", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-392"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-6", "nazov": "§ 9 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/153/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 153/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/153/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/153-2021/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-392", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2021/153#paragraf-38", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94d2718e-701d-4f04-a58b-1cb4bd393b65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n11Co/76/2023\n1122210310\n05. 06. 2024\nJUDr. Darina Vargová\nECLI:SK:KSNR:2024:1122210310.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu\nJUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX/\nXX, D., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur\ns príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 02. 10. 2023 proti rozsudku Okresného súdu Nitra\nč. k. 19C/59/2023 - 87 zo dňa 4. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č. k. 19C/59/2023 - 87 zo dňa\n4. septembra 2023 zamietol žalobu (I. výrok) žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy\nv sume 5.000,- eur s príslušenstvom a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).\nZaplatenia tejto sumy s príslušenstvom sa žalobca domáhal za porušovanie jeho základných ľudských\npráv, za ponižovanie a dehonestáciu jeho osoby, jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti, pričom uvedenú\nsumu považoval za primeranú s poukazom na to, že snaha, aby sa upustilo od takéhoto konania a boli\nodstránené následky zlých rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, nebola úspešná a všetky tieto\norgány si naďalej robia z neho posmech, všetci sa navzájom kryjú a dokonca najvyšší ústavní činitelia\nnekonajú.\n2. Žalobca za nezákonné rozhodnutia označil uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v\nTopoľčanoch odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020 o odmietnutí\nveci a uznesenie Okresnej prokuratúry Topoľčany sp. zn. 1 Pn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020\no zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí veci. V žalobe ďalej namietal nesprávny postup\nvyšetrovateľa a prokurátora pri vybavovaní jeho trestného oznámenia, ktoré podal dňa 20. 07. 2020 na\nsúdneho znalca E. E. F. pre nepravdivý znalecký posudok, ktorý vypracoval v kauze ublíženia na jeho\nzdraví, v ktorom sú nezrovnalosti a konšpirácie, ktoré odporujú forenzným dôkazom, teda zraneniam\nna tele žalobcu.\n3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil citáciou čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ust.\n§ 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 4, § 9 ods. 1,3 § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.).\n4. Ďalej v odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Topoľčanoch v konaní pod ČVS: ORP-338/VYS- TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020 bola\n\npodľa ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z prečinu podľa ust. §\n347 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona (nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon, prekladateľský\núkon), ku ktorému malo dôjsť tým, že páchateľ dňa 07. 01. 2020 ako súdny znalec, ktorý je zapísaný v\nzozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová\nchirurgia a ortopédia, vypracoval na základe vydaného uznesenia povereného príslušníka PZ znalecký\nposudok č. 38/2019, týkajúci sa zranení a mechanizmu vzniku zranení poškodeného A. B., pričom tento\nznalecký posudok je podľa poškodeného žalobcu nepravdivý, sú tam vykonštruované závery, ktoré\nnekorešpondujú s jeho zraneniami, sú klamlivé, v rozpore s forenznými dôkazmi. V odôvodnení tohto\nuznesenia je uvedené, že v predmetnej veci podaného trestného oznámenia bol vypočutý podľa ust. §\n196 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku E. E. F., ktorý okrem iného uviedol, že dňa 04. 12. 2019 bol\nuznesením povereného príslušníka PZ podľa ust. § 142 ods. 1 Trestného poriadku pribratý ako znalec do\ntrestného konania vedeného na Obvodnom oddelení PZ Topoľčany pod č. sp. ORP-328/TO-TO-2019 za\núčelom vypracovania znaleckého posudku k telesnému poškodeniu A. B.. Predmetný znalecký posudok\nvypracoval na základe predloženého spisového materiálu, zodpovedal v ňom riadne na všetky položené\notázky. Vypracovaného posudku a záverom v ňom uvádzaným sa v plnom rozsahu pridržiava, znalecký\nposudok bol vypracovaný na základe jeho odborných a praktických skúseností v danej problematike.\nČo sa týka podaného trestného oznámenia zo strany A. B., znalec uviedol, že nemal žiadny úmysel\nvypracovať nepravdivý znalecký posudok.\nProti uzneseniu o odmietnutí veci podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Okresnej\nprokuratúry Topoľčany uznesením sp. zn. 1 Pn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020 tak, že sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že vo veci nejde o oznamovaný a ani iný trestný\nčin vymenovaný v osobitnej časti Trestného zákona. V odôvodnení uznesenia poukázal na priebeh\ntrestného konania vo veci obvineného G. E. H., v ktorom bol sporný znalecký posudok vypracovaný ako\njeden z dôkazov. Tento znalecký posudok vypracoval znalec E. E. F. pod č. 38/2019. Znalecký posudok\nbol jedným z dôkazov v predmetnom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.\nzn. 1T/9/2020, v ktorom bol dňa 05. 03. 2020 vydaný trestný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n22. 06. 2020. Zo správy zabezpečenej cestou Okresného súdu Topoľčany dňa 24. 09. 2020 je zrejmé, že\nv konaní pred súdom ohľadom zranení A. B. nebol vypracovaný nový znalecký posudok, nebolo konané\nhlavné pojednávanie a E. F. nebol v konaní vypočutý. V odôvodnení uznesenia o odmietnutí veci je ďalej\nuvedené, že znalec E. E. F. dňa 05. 10. 2020 k veci uviedol, že znalecký posudok č. 38/2019 zo dňa\n07. 01. 2020 vypracoval na základe predloženého spisového materiálu a tiež odborných a praktických\nskúseností k danej problematike, riadne zodpovedal všetky položené otázky, vyslovených znaleckých\nzáverov sa plne pridržiava. Dodal, že nemal žiadny úmysel vypracovať nepravdivý znalecký posudok.\nZ odpovede Generálnej prokuratúry SR na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody zo dňa 07. 02. 2022 vybavovanú pod č. VI/4 Gc 12/22/1000-8 mal súd preukázané,\nže Generálna prokuratúra SR nárok žalobcu na náhradu škody neuznala. Žalobcovi oznámila, že\nnebude uspokojený, podmienky na uspokojenie nároku žalobcu nie sú splnené a konštatovala absenciu\nspôsobilého právneho titulu nároku na náhradu škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci orgánom verejnej moci prichádza do úvahy len za splnenia striktne vymedzených\npodmienok. Jednou z nich je, že rozhodnutie, ktorého nezákonnosť sa tvrdí, musí byť predpísaným\nspôsobom a príslušným orgánom zrušené, čo sa vo veci žalobcu nestalo. Čo sa týka nesprávneho\núradného postupu, tento nemôže byť len subjektívne pociťovaný účastníkom konania, ale musí byť aj\nobjektívne konštatovaný. To sa tiež nestalo. V žiadosti žalobcu nie je vôbec preukázaná, ani vysvetlená\nškoda spočívajúca v nemajetkovej ujme, preto o náhrade nemajetkovej ujmy nemožno vôbec uvažovať.\nZ upovedomenia Krajskej prokuratúry Nitra č. 1 Kn 116/22/4400-7 zo dňa 31. 03. 2023 vo veci A. B.\nvyplýva, že dňa 16. 02. 2022 bolo Krajskej prokuratúre Nitra cestou Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky doručené podanie žalobcu zo dňa 07. 02. 2022, ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako žiadosť\no preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní vo veci vedenej na\nOkresnej prokuratúre Topoľčany pod sp. zn. 1 Pn 340/20/4406, vrátane postupu policajta a prokurátora,\nktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia. Táto žiadosť bola posúdená ako nedôvodná. Krajský prokurátor\nuviedol, že uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 13. 10. 2020, ktorým bola vec podozrenia zo spáchania\nprečinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa ust.\n§ 347 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona odmietnutá, považuje za vecne správne. Rovnako sa ako\ns vecne správnym stotožnil s rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany pod sp. zn. 1\nPn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020, ktorým bola podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného\n\nporiadku zamietnutá sťažnosť žalobcu ako nedôvodná. Krajský prokurátor poukázal na zistený skutkový\nstav a konštatoval, že nebolo možné prijať právny záver o tom, že by uvedené konanie podozrivej\nosoby napĺňalo zákonné znaky prečinu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a\nprekladateľského úkonu podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona po stránke objektívnej a\ntiež subjektívnej, nakoľko podozrivý ako do konania pribratý znalec, podal znalecký posudok, ktorý bol\nzo strany samosudkyne Okresného súdu Topoľčany, ktorá vo veci vydala trestný rozkaz, posúdený ako\nzákonný a korešpondujúci i s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. K argumentu žalobcu, že znalec\nE. E. F. v konaní o trestnom oznámení nebol vypočutý, krajský prokurátor uviedol, že táto skutočnosť\nnie je pravdivá, pretože znalec bol vypočutý vyšetrovateľom Policajného zboru dňa 05. 10. 2020 na\nOkresnom riaditeľstve PZ odbore kriminálnej polície v Topoľčanoch. Žiadosť žalobcu krajský prokurátor\nako nedôvodnú odložil.\n5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.\nz. je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na\nkumulatívnom splnení troch podmienok, a to: 1/ existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho\núradného postupu, 2/ vzniku škody a 3/ príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp.\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Procesnou podmienkou konania pred súdom v\nsúvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Dospel k záveru, že žalobca splnenie vyššie uvedených podmienok pre úspešné\nuplatnenie nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) nepreukázal.\n6. Základnou podmienkou zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia\nrozhodnutia, v ktorom orgán verejnej moci aplikoval pravidlo právnej normy na ním posudzovaný prípad\na rozhodol tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov, pričom takéto rozhodnutie bolo\nako nezákonné zrušené, či zmenené. V danom prípade žalobca za nezákonné rozhodnutia označil\nuznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch odboru kriminálnej polície ČVS:\nORP-338/VYS-TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020 o odmietnutí veci a uznesenie Okresnej prokuratúry\nTopoľčany sp. zn. 1 Pn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020 o zamietnutí jeho sťažnosti proti uzneseniu\no odmietnutí veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania je evidentné, že ani jedno z uvedených\nrozhodnutí nebolo zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť. Vecnú správnosť, dôvodnosť a zákonnosť\nnamietaných rozhodnutí potvrdil aj krajský prokurátor JUDr. Ivan Mandalov, ktorý zákonnosť týchto\nrozhodnutí na podnet žalobcu preskúmal. S poukazom na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.\npreto nemožno hovoriť o nezákonnosti namietaných rozhodnutí, ktorá by odôvodňovala právo žalobcu\ndomáhať sa náhrady škody v zmysle uvedeného zákona. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti\nrozhodnutí, nie je súd v tomto konaní o zodpovednosti za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť\nrozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená iba vtedy,\nak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným\norgánom.\nUstanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., na ktoré poukazoval žalobca, uvádza výnimku,\nkedy je možné uplatniť nárok na náhradu škody aj bez zrušenia, či zmeny namietaného rozhodnutia,\nale posudzované rozhodnutia pod túto výnimku nespadajú. Nejde totiž o tzv. ničotné rozhodnutia,\nteda rozhodnutia vydané orgánmi nad rámec im určených právomocí. Z ust. § 6 ods. 4 zákona\nč. 514/2003 Z. z. vyplýva možnosť domáhať sa náhrady škody titulom rozhodnutia, ktoré nebolo\nzrušené pre nezákonnosť za predpokladu, že ide o škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Žalobca však neodôvodnil, prečo by mal\nsúd považovať namietané rozhodnutia za rozhodnutia vydané mimo právomocí vyšetrovateľa, resp.\nprokurátora. Žalobca sa v replike zo dňa 24. 07. 2023 pýtal, či prokurátor I. C. prekročil svoju právomoc,\nkeď zrejme nechal sfalšovať a vyrobiť zápisnicu o výsluchu osoby. Pokiaľ žalobca týmto myslel, že\nprokurátor mal vyrobiť zápisnicu o výsluchu znalca, ktorú mal založiť do spisu bez toho, aby bol\nznalec skutočne vypočutý, súd k tomu uviedol, že ani takéto konanie by neznamenalo, že prokurátor\nmal prekročiť svoju právomoc. Takéto konanie (samozrejme za predpokladu jeho preukázania) by\nbolo nepochybne postihnuteľné disciplinárne i podľa predpisov trestného práva, nie je však možné\nhovoriť o prekročení právomoci. V danom prípade tak vyšetrovateľ, ako aj prokurátor vo veci rozhodli\nzákonom predpokladaným spôsobom, na základe právomoci, ktorá im bola zverená a vydali rozhodnutia,\nktoré boli v rámci ich právomoci oprávnení vydať. Platný právny predpis (zákon č. 300/2005 Z. z.\n\nTrestný poriadok) policajtovi umožňuje vec uznesením odmietnuť, čo je aj prejednávaný prípad. Podľa\nTrestného poriadku je prokurátor (ako policajtovi nadriadený orgán) oprávnený rozhodnúť o sťažnosti\nproti uzneseniu o odmietnutí veci tak, že ju zamietne, pokiaľ zistí, že sťažnosť nie je nedôvodná. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že konajúci vyšetrovateľ (policajt), ako aj prokurátor vo veci rozhodli\nzákonom predpokladaným spôsobom a skutočnosť, že žalobca s ich rozhodnutiami nesúhlasí, ešte\nneznamená, že tieto rozhodnutia nie sú správne a zákonné.\n7. V súvislosti s nesprávnym úradným postupom súd s poukazom na ust. § 9 zákona č. 514/2003\nZ. z. uviedol, že pojem nesprávny úradný postup priamo nedefinuje, ale demonštratívnym spôsobom\nupravuje, čo sa pod týmto pojmom rozumie, pričom uvádza najčastejšie spôsoby konania, resp.\nopomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z\nich strany. Pod pojem nesprávny úradný postup tak možno zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu\nverejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom. Podľa súdnej praxe musí ísť o iné konanie\norgánu verejnej moci, ako je konanie spojené s rozhodovacou činnosťou. Činnosť priamo smerujúcu\nk vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné\nnesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti\nštátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. Postup, ktorý žalobca v konaní\npopisoval, vyústil práve do namietaných rozhodnutí v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ\nv Topoľčanoch odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020. Iný konkrétny prípad\nnesprávneho úradného postupu spočívajúci v inej ako rozhodovacej činnosti, ktorý by mal za následok\nvznik nejakej škody na strane žalobcu, žalobca v konaní neuvádzal. Pretože konanie orgánov činných\nv trestnom konaní v súvislosti s vydanými rozhodnutiami nie je možné vnímať ako nesprávny úradný\npostup a iný nesprávny úradný postup tiež zistený nebol, súd dospel k záveru, že žalobca túto podmienku\npre uplatnenie zodpovednosti za škodu nepreukázal.\n8. Taktiež v konaní nepreukázal ani ďalšiu zo zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku,\na to vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy na jeho strane, ktorú si uplatnil v sume 5.000,- eur, pričom\ntento nárok však bližšie neodôvodnil a nešpecifikoval, najmä v medziach ust. § 17 ods. 3 zákona č.\n514/2003 Z. z., ale ani netvrdil, že mu mala vzniknúť škoda (nemajetková ujma) práve v tejto sume,\npričom v predchádzajúcich podaniach adresovaných Generálnej prokuratúre SR uvádzal sumu 10.000,eur, príp. 20.000,- eur. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty\npodlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, čo opakovane vo svojich\nrozhodnutiach konštatoval aj Ústavný súd SR (uznesenie v konaní pod sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa\n16. 12. 2008, uznesenie v konaní pod sp. zn. III. ÚS 50/2014 zo dňa 29. 01. 2014). V posudzovanom\nprípade žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur, ale nesplnil si ani len\nbremeno tvrdenia o tom, že mu škoda práve v tejto výške vznikla. Žalobca vôbec neuviedol a následne\nnepreukázal dopad a následky namietaných rozhodnutí na jeho osobu tak, aby bolo možné vôbec\nuvažovať o tom, že žalobcovi nejaká škoda vznikla.\n9. Vzhľadom na nepreukázanie prvých dvoch podmienok zodpovednosti štátu za škodu, súd existenciu\nposlednej z podmienok, a to príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vzniknutou škodou ani nemohol skúmať.\n10. Žalobca v priebehu konania uvádzal množstvo dôvodov, pre ktoré považoval znalecký posudok č.\n38/2019 vypracovaný E. E. F. v trestnom konaní vedenom Obvodným oddelením PZ v Topoľčanoch\npod ČVS: ORP-328/TO-TO-2019 za nepravdivý, neodborný a v rozpore s forenznými dôkazmi.\nĎalej akcentoval skutočnosť, že tento znalec nebol v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ\nv Topoľčanoch, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020 vypočutý a za sfalšovanú\npovažoval zápisnicu o výsluchu tohto znalca zo dňa 05. 10. 2020. Uvádzal niekoľko spôsobov, ktorými\nje možné si skutočnosť ohľadom vypočutia, resp. nevypočutia znalca dňa 05. 10. 2020 overiť. Tieto\nskutočnosti súd v tomto konaní ďalej nepreveroval, nakoľko nie je oprávnený výsledky iného trestného\nkonania revidovať, posudzovať ich správnosť v rámci prejudiciálneho konania (ako predbežnú otázku).\nZ uvedených dôvodov ani nevykonal výsluchy svedkov navrhnutých žalobcom v žalobe (E. E. F., E. G.\nJ. K., A. I. C., E. J. L.).\n11. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení sporu súd dospel k záveru, že žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok zakladajúcich zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej\nmoci, a preto žalobu, vrátane nároku na zaplatenie príslušenstva, ako nedôvodnú zamietol.\n\n12. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému s poukazom na ust. § 255 ods.\n1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (ktorý žiadne materiálne merateľný úspech\nnedosiahol), ale žalovaný trovy konania nežiadal priznať a tieto mu nevyplývajú ani zo súdneho spisu,\na preto súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n13. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 02. 10. 2023 pre nesprávne\nprávne posúdenie zisteného skutkového stavu.\nUviedol, že navrhoval, aby súd postupoval na základe ust. § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 514/2003 Z. z.), čo ale súd zamietol s tvrdením, že orgány činné\nv trestnom konaní v tomto prípade neprekročili svoje právomoci. Predmetné uznesenia vyšetrovateľa\na prokurátora boli vydané na základe sfalšovaných dôkazov, sfalšovaného trestného spisu, sú tam\nklamstvá o tom, že bol vypočutý súdny znalec a sú tam vymyslené jeho výpovede. Napriek uvedenému\nsúd bol toho názoru, že vyšetrovateľ, ani prokurátor neprekročili svoje právomoci. Falšovanie verejnej\nlistiny podľa jeho názoru musí spadať pod ust. § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Zápisnice, ktoré\npredložil žalobca v konaní (zápisnica o jeho výsluchu a zrejme sfalšovaná zápisnica o výsluchu E. E. F.),\nsa diametrálne odlišujú. Konštatovanie, že ani falšovanie verejnej listiny nie je prekročenie právomoci\nprokurátora znamená koniec právneho štátu v tejto republike. Pre sudkyňu neznamená ani trestný\nčin prokurátora pri dozorovaní trestného konania prekročenie právomoci, čím legalizovala páchanie\ntrestných činov orgánmi činnými v trestnom konaní a nejedná sa o prekročenie právomoci. Sudkyňa mala\nmožnosť vykonať dôkazy, ktoré navrhoval a mohla vypočuť aj svedkov, no neurobila to, čím legalizovala\nmožné trestné činy orgánov činných v trestnom konaní.\nŽalobca ďalej v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Tdo 8/2015\nzo dňa 07. 05. 2015. Uviedol, že žiadny zákon nedefinuje právomoc orgánov činných v trestnom konaní\nfalšovať verejné listiny, falšovať trestné spisy, vyrábať falošné svedecké výpovede a toto všetko treba\noznačiť pojmom prekročenie právomoci. Preto nie je možné sa stotožniť s názorom súdu, že falšovanie\ntrestného spisu nie je prekročenie právomoci. Každé konanie štátneho orgánu nad rámec zákona je\nnutné považovať za prekročenie právomoci. Súd si nemôže vyberať, ktoré konanie štátneho orgánu nad\nrámec zákona označí za prekročenie právomoci. Každé konanie štátneho orgánu nad rámec zákona\nje nutné považovať za prekročenie právomoci. Vydanie sfalšovaných uznesení, v ktorých sú uvedené\nklamstvá o priebehu trestného konania považoval jednoznačne za prekročenie právomoci. Výklad\nsúdu, že falšovanie trestného spisu a vydanie sfalšovaného uznesenia nie je prekročenie právomoci,\npovažoval za nesprávne, pretože odporuje Ústave SR. To, či orgány činné v trestnom konaní sfalšovali\nvýpoveď súdneho znalca mohla sudkyňa overiť jednoduchým spôsobom, a to vykonaním všetkých\ndôkazov, ktoré žalobca navrhoval.\nZákonodarca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje, čo je to prekročenie právomoci. Výklad zákona\npoužitý v predmetnej veci znamená, že štátny orgán sa môže k svojmu rozhodnutiu dopracovať\nakýmkoľvek podvodným spôsobom, môže falšovať verejné listiny a celé konanie zmanipulovať, hlavné\nje, že nakoniec vydal rozhodnutie, ktoré mal právomoc vydať. Takýto výklad znamená absolútnu\nsvojvôľu pri plnení povinností štátnych inštitúcií a nezohľadňuje verejný záujem, ktorý musí mať vždy v\ntakýchto prípadoch absolútnu prioritu. Súd má právomoc vykonať všetky dôkazy, ktoré uzná za vhodné,\naby mohol spravodlivo rozhodnúť. Takéto úvahy súdu, že falšovanie verejnej listiny nie je prekročenie\nprávomoci, sú ničím nepodložené špekulácie, ktoré odporujú verejnému záujmu v tomto konaní.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie\nzisteného skutkového stavu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby ho usmernil na vykonanie\nnavrhovaných dôkazov, čím sa jednoznačne preukáže, či vyšetrovateľ PZ a dozorujúci prokurátor\nsfalšovali predmetnú zápisnicu o výsluchu osoby alebo nie. O tom, že táto zápisnica je sfalšovaná,\nsvedčí doložená výpoveď E. E. F. pred súdom v Piešťanoch. Zamietavé uznesenia vyšetrovateľa\nPZ a aj dozorujúceho prokurátora nemožno považovať za zákonné, pretože boli vydané na základe\nsfalšovaného trestného spisu, pričom tento spis zrejme sami sfalšovali. Založili do trestného spisu\nzápisnicu o výsluchu osoby (súdneho znalca E. E. F.) s úmyslom použiť ju ako pravú, čím dokonali\ntrestný čin marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 Trestného zákona. Takto vydané uznesenia preto\nnemožno považovať za zákonné, a teda nemožno ani skonštatovať, že orgány činné v trestnom konaní\n\nneprekročili svoje právomoci. Vydávať sfalšované uznesenia nepatrí do právomoci orgánov činných\nv trestnom konaní.\n14. Žalovaný podal k odvolaniu vyjadrenie zo dňa 12. 10. 2023, v ktorom uviedol, že rozsudok súdu\nprvej inštancie považuje za vecne správny.\nPre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť kumulatívne\nsplnené zákonné podmienky, a to: 1. existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného\npostupu, 2. vznik škody/nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody/nemajetkovej ujmy. Ak čo i len jedna z týchto\npodmienok nie je splnená, náhradu škody/nemajetkovej ujmy nie je možné priznať. Podľa názoru\nžalovaného v tejto veci nebola splnená žiadna z vyššie uvedených podmienok.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správne.\n15. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie zo dňa 06. 11. 2023. Uviedol, že žalovaný\nspochybnil jeho (žalobcu) právo na vyplatenie akejkoľvek nemajetkovej ujmy, nakoľko nebola splnená\nani jedna z troch podmienok.\nK prvej podmienke (existencia nezákonného rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu) žalobca\ncitoval ust. § 2 ods. 5, 6, 10, 12, 21 Trestného poriadku a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.\nz. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že prokuratúra\nporušuje tieto zákony, nerešpektuje práva občana, robí si posmech z občana, manipuluje trestné\nkonania, falšuje listinné dôkazy, zametá dôkazy pod koberec, pričom sa jedná o zlyhanie celého\nsystému. Dotknutý E. E. F. sa pred súdom v Piešťanoch dňa 25. 10. 2021 vyjadril, že o ničom\nnevie, napriek tomu prokuratúra tieto dôkazy ignoruje. Prokurátorka, ktorá zastupuje žalovaného by\nmala v zmysle ust. § 2 ods. 5 Trestného poriadku stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedela,\nvrátane povinnosti obstarať dôkazy z úradnej povinnosti, aby zistila skutkový stav veci, o ktorom nie sú\ndôvodné pochybnosti. Žalobca obstaral dôkazy, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti, ale prokurátorka\nich ignoruje, pričom tvrdí, že nemá nárok na žiadnu nemajetkovú ujmu. Súdny znalec E. E. F. dva\nkrát písomne vypovedal pred súdom v Piešťanoch, že o ničom nevie, a to sú jednoznačné dôvodné\npochybnosti, ktoré bola povinná prokuratúra ďalším dokazovaním odstrániť. A toto sa nestalo ani v\nprípade vyjadrenia krajského prokurátora v Nitre.\nK druhej podmienke (vznik škody, nemajetkovej ujmy) žalobca uviedol, že za nemajetkovú ujmu možno\nvo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu\nna majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru\nosobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ide hlavne o zásah do zdravia,\ncti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Spravidla následky tejto ujmy bývajú\nveľmi závažné a v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť aj v majetkových pomeroch poškodeného.\nObčiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba má právo okrem iného domáhať sa najmä toho,\naby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (tzv. satisfakčná žaloba vo forme morálnej alebo\nfinančnej satisfakcie), ktoré sa použije vtedy, ak nepriaznivý následok neoprávneného zásahu už vznikol.\nVýška náhrady pevne stanovená nie je, závisí od konkrétneho prípadu, a je na rozhodnutí súdu, ako\nsa s ňou vysporiada s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých vznikla. K vzniku\ntakejto nemajetkovej ujmy dochádza nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo\nporušenie určitých právnych povinností, ktoré často krát vyústi do takejto ujmy. Takéto konanie má priamy\ndopad na spôsob a kvalitu života poškodeného, na jeho spoločenské a rodinné vzťahy, či osobný život.\nUjma môže spôsobiť v niektorých prípadoch aj psychiatrické problémy a závažne sťažiť pracovný život\npoškodeného. Sprevádza ju stres, frustrácia, úzkosť, trauma. Mnohokrát takáto ujma trvá až do smrti, t.\nj. osoba má doživotné následky. Avšak je nutné uviesť, že akékoľvek finančné odškodnenie nedokáže\nnapraviť ujmu, ktorú daná osoba utrpela, resp. jej postavenie v spoločnosti alebo bolesť, ktorú si vytrpela.\nHlavnou úlohou takejto ujmy je predovšetkým zmierniť, zoslabiť následky neoprávneného zásahu do\npráv fyzickej osoby. Žalobca bol toho názoru, že vysvetlil, prečo je presvedčený o tom, že za takéto\nporušovanie zákona zo strany slovenskej prokuratúry má nárok na nemajetkovú ujmu v požadovanej\nvýške.\n\nK tretej podmienke (príčinná súvislosť) žalobca uviedol, že túto taktiež dostatočne vysvetlil.\nV závere vyjadrenia žalobca konštatoval, že prokuratúra, ktorá má chrániť záujmy fyzickej osoby\n(aby vyšetrovanie možného trestného činu bolo vedené zákonným spôsobom zohľadnením všetkých\ndôkazov, ktoré sú k dispozícii) nekoná tak, ako jej to ukladá zákon, čo v ňom vzbudzuje obrovskú\nfrustráciu, traumu, úzkosť a stres pri pomyslení, čo všetko títo ľudia už napáchali, keď sa takto správajú\npri vyšetrovaní takéhoto skutku. A za toto je ním požadovaná nemajetková ujma v peniazoch prinízka.\n16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie\nje prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalobcom, v neprospech ktorého bolo týmto rozsudkom\nrozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že\nodvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. §\n127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalobcu,\nodvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1,\n2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods.\n1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie\nnie je dôvodné a vo veci rozhodol rozsudkom (ust. § 392 CSP) tak, že rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntoho zákona, pri výkone verejnej moci\na/ nezákonným rozhodnutím,\nb/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo\nd/ nesprávnym úradným postupom.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. f/ vyššie citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená\norgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu\nf/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného\npredpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.\nPodľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\nPodľa § 6 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nSúd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\nPrávo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide\no prípady hodné osobitného zreteľa.\nAk bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju\nprávomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na\nnáhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa § 9 ods. 1, 3, 6 vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci,\npri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu\núčelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný\npostup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie\nv zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné\nprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a\nprávnických osôb.\n\nZa nesprávny úradný postup sa nepovažuje ani úradný postup, ktorý spočíva v úkonoch orgánu verejnej\nmoci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali\npodklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí\ntohto orgánu verejnej moci, a tieto vady a nedostatky je možné odstrániť uplatnením riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné\nuplatniť len podľa § 5 a 6 a za podmienok tam uvedených.\nPrávo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým\npostupom spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spočívajúcej v náhrade nemajetkovej ujmy\nnevznikne, ak súd v správnom súdnictve v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\nÚstavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti rozhodoval o primeranom finančnom\nzadosťučinení, alebo Európsky súd pre ľudské práva v konaní o porušení práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote rozhodoval o spravodlivom zadosťučinení, a to v rozsahu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej skutočnosťami, ktoré pri tomto rozhodovaní mohli byť zohľadnené bez ohľadu na to, že\nzohľadnené neboli z dôvodu na strane poškodeného.\nPodľa § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím\no treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\nPodľa § 17 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.1a)\nV prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj\nnemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\nVýška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na\na/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nb/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nc/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,\nd / závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.\n_______________\n4) § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.\n18. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, prokuratúru\ntvoria tieto štátne orgány:\na/ generálna prokuratúra,\nb/ krajské prokuratúry,\nc/ okresné prokuratúry.\n19. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Podľa čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 01. 07. 2023 do 31. 12. 2024,\nkaždý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu\nči orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.\nPodmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.\n21. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 514/2003\nZ. z.) je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3, 4 Ústavy SR podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (ust. § 5 až 9 zákona č. 514/2003 Z. z.) orgánu verejnej\nmoci alebo nesprávnym úradným postupom (ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.), a to spôsobom, ktorý\numožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím\n\norgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr posúdené ako nezákonné alebo orgán verejnej moci spôsobil\npoškodenému škodu v dôsledku svojho nesprávneho úradného postupu. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z.z. zakotvuje základné podmienky vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím, a to jednak tým, že ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) stanovuje vydanie\nnezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie (zmenu) pre nezákonnosť príslušným orgánom. Tieto\npodmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené (zmenené) práve z dôvodu\nnezákonnosti a iba na to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho (zmeňujúceho) rozhodnutia\npotom musí byť zrejmý dôvod zrušenia (zmeny) skoršieho rozhodnutia, ktorým je jeho nezákonnosť\n(rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS 25/2011). Súdna judikatúra Ústavného\nsúdu SR a Najvyššieho súdu NS SR v mnohých rozhodnutiach vychádza zo záveru, že zmyslu právnej\núpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola\nodčinená.\n22. Žalobca v predmetnej veci za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ\nv Topoľčanoch odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020 (ktorým\npoverený príslušný orgán činný v trestnom konaní odmietol vec podozrenia z prečinu podľa ust. § 347\nods. 1 písm. a/ Trestného zákona, t. j. nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský\núkon, ku ktorému malo dôjsť tým, že páchateľ dňa 07. 01. 2020 ako súdny znalec vypracoval v trestnej\nveci prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom\nna ust. § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona vedenej na Obvodnom oddelení PZ Topoľčany\npod č. sp. ORP-328/TO-TO-2019 znalecký posudok týkajúci sa zranení a mechanizmu ich vzniku\nu poškodeného A. B., pričom tento znalecký posudok je nepravdivý, sú tam vykonštruované závery, ktoré\nnekorešpondujú so zranením poškodeného, sú klamlivé a v rozpore s forenznými dôkazmi, nakoľko\nnebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku)\na uznesenie Okresnej prokuratúry Topoľčany č. 1 Pn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020 (ktorým\nbola zamietnutá sťažnosť oznamovateľa A. B. proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch\nodboru kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020).\nPodnet žalobcu na začatie trestného stíhania bol teda príslušným orgánom vyhodnotený ako\nneopodstatnený, pričom skutočnosť, že trestné stíhanie vo veci nebolo začaté, nakoľko neboli\nzistené akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce takýto postup, nemôže (napriek opačnému subjektívnemu\npresvedčeniu žalobcu) viesť k záveru, že postup prokuratúry možno pre účely zákona č. 514/2003 Z.\nz. považovať za nesprávny úradný postup zakladajúci zodpovednosť štátu za škodu. Správne v tejto\nsúvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca ako oznamovateľ nemá ústavou zaručené\nzákladné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný\nčin a aby bolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe, pretože posúdenie toho, či je dôvod na začatie\ntrestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci\norgánov činných v trestnom konaní.\nAni jedno zo žalobcom označených rozhodnutí nebolo zrušené, ani zmenené ako nezákonné, a to\nani na základe žiadosti žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti týchto uznesení ako\ni preskúmania zákonnosti postupu orgánov, ktoré tieto uznesenia vydali, čo bolo žalobcovi oznámené\nv podaní Krajskej prokuratúry Nitra č. 1 Kn 116/22/4400-7 zo dňa 31. 03. 2022. Príslušné orgány teda\nnezrušili, ani nezmenili uznesenia, ktoré žalobca označoval v tomto súdnom konaní za nezákonné,\npričom ich zrušenie, resp. zmena z titulu nezákonnosti, boli základným predpokladom toho, aby sa\nžalobca ako poškodený mohol domáhať náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy v civilnom súdnom\nkonaní. Súd prvej inštancie správne konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku, že pokiaľ neboli tieto\nuznesenia zrušené alebo zmenené pre ich nezákonnosť, nemožno hovoriť o ich nezákonnosti, ktorá by\nodôvodňovala právo žalobcu domáhať sa náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č.\n514/2003 Z. z.\n23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal\nvo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného\ndokazovania vyhodnotil správne v súlade s ust. § 191 CSP a na základe vykonaného dokazovania\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny skutkový a právny záver.\n\n24. S poukazom na vyššie citované ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu\na z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie\nžiadne vady a v celom rozsahu sa po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením žalobcom\nnapadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň poukazuje.\n25. Pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a v reakcii na odvolaciu argumentáciu\nžalobcu odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené.\n25.1 Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie zisteného\nskutkového stavu. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav. Odvolací dôvod\nuvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy\nalebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím\nsprávnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový\nstav veci (napr. rozhodnutie NS SR v konaní pod sp. zn. 2MCdo/4/2009). Žalobca v predmetnej veci\nbližšie nekonkretizoval odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, t. j. nešpecifikoval\npochybenie súdu prvej inštancie pri použití, interpretácii alebo aplikácii konkrétnej právnej normy na\nskutkový stav. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaním napadnutého\nrozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona\nč. 514/2003 Z. z. v znení dopadajúcom na danú vec, ktoré aj správne vyložil a aj napriek subjektívnemu\npresvedčeniu žalobcu sa nesprávneho právneho posúdenia nedopustil.\nSúdom prvej inštancie konštatovaná nedôvodnosť podanej žaloby nie je výsledkom nesprávneho\nprávneho posúdenia alebo svojvoľnej aplikácie práva, resp. formalistického, neobjektívneho a\ntendenčného postupu tohto súdu (ktorý žalobca v odvolacom konaní nepreukázal), ale racionálneho\na s ust. § 191 CSP súladného a starostlivého vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania,\ndoplneného presvedčivou argumentáciou, v ktorej tento súd venoval dostatočnú a náležitú pozornosť\nvšetkým, pre rozhodnutie vo veci podstatným otázkam, vrátane náležitého odôvodnenia nevykonania\nžalobcom navrhovaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé,\nčoho a z akých dôvodov sa žalobca v konaní domáhal, čo navrhovali procesné strany, z ktorých\nskutočností a dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, akými úvahami sa riadil, pričom citoval aj\nustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\n25.2 Skutkovým základom každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP\nsúhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam\nsúd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré získava v sporovom procese\npredovšetkým dokazovaním. Civilný sporový proces sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a\nprejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej\npravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho\nvyšetrovateľa (ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní), ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový\nstav len z dôkazov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať\nskutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v\nmiere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Ak sú sporové strany pri zhromažďovaní ďalšieho\nskutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu súd uzavrie a o veci rozhodne\nna základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania. Pre súd je rozhodujúce to,\naký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v\nčase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne\nrelevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku\npodarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada\nopakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho\nposúdenia zisteného skutkového stavu. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna\nrealita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide,\naž do rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu\npredstavuje relevancia tej-ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe.\n25.3 Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, v tejto veci zhromaždil dôkazy podľa\nprocesnej iniciatívy sporových strán v konaní (vrátane vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ\nv Topoľčanoch sp. zn. ORP-338/VYS/TO/2020, v ktorom sa nachádza aj žalobcom namietaná zápisnica\no výsluchu osoby – znalca zo dňa 05. 10. 2020) a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad\n\nhodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie podľa\nodvolacieho súdu zodpovedala zásadám formálnej logiky a je preskúmateľná aj v inštančnom postupe\nodvolacím súdom. Tu osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že súd po vyjadrení žalovaného v predmetnej\nveci vyzval žalobcu osobitným uznesením zo dňa 11. 07. 2023, aby v určenej lehote označil dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení. Žalobca reagoval podaním zo dňa 24. 07. 2023, v ktorom súdu navrhol\npreveriť vypočutie súdneho znalca E. E. F. tam označenými spôsobmi. Odvolací súd je toho názoru, že\nsúd prvej inštancie k navrhovanému prevereniu správne nepristúpil, čo odôvodnil aj vo svojom rozsudku.\n25.4 Žalobca v podanom odvolaní opätovne namietal, že súd mal možnosť vykonať ním navrhované\ndôkazy, vrátane výsluchu svedkov, ale neurobil tak, čím podľa neho legalizoval možné trestné činy\norgánov činných v trestnom konaní. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že dokazovanie\npredstavuje zákonom upravený postup súdu a sporových strán, na základe ktorého súd získava\npotrebné penzum podstatných skutkových poznatkov o predmete sporu. Vyhodnotenie potenciálnej\nrelevancie navrhovaných dôkazov, ako aj prípustnosti ich vykonania prináleží súdu, ktorý nie je viazaný\nnávrhmi strán na vykonanie dokazovania (ust. § 185 ods. 1 CSP). Súd je tým subjektom, ktorý v\nspore určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Ústavný súd SR opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti\nzdôrazňuje, že do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky\nstranou navrhované dôkazy (napr. uznesenia v konaní pod sp. zn. I. ÚS 64/1997 zo dňa 08. 10.\n1997, sp. zn. I. ÚS 98/1997 zo dňa 18. 12. 1997 a sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31. 08. 2004).\nNevykonanie dôkazov je však súd z hľadiska nárokov kladených na meritórne rozhodnutie povinný v\nzmysle ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť a v predmetnej veci súd prvej inštancie takto i postupoval (39.\nbod odôvodnenia jeho rozsudku). Spravidla súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať\nskutočnosti predpokladané skutkovou podstatou príslušnej právnej normy, t. j. tie, ktoré nie sú rozhodné\npre hmotnoprávne posúdenie veci, príp. dôkazy smerujúce k preukázaniu skutočnosti už preukázanej\niným dôkazom. Súd musí pristupovať k vyhodnocovaniu návrhov na vykonanie dokazovania citlivo a\nzodpovedne, nakoľko rozsah dokazovania má vplyv nielen na výsledok sporu, ale aj dĺžku konania a\nnemal by viesť k neúmernému predlžovaniu konania a odďaľovaniu stavu právnej istoty. Musí pritom\ndbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený\nstranou sporu, ak tento nebude preukázaný iným dôkazom.\n25.5 Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, po oboznámení sa obsahom predloženého spisu\n(vrátane pripojeného vyšetrovacieho spisu) a odvolacími námietkami žalobcu dospel k záveru, že\npreverenie dôkazov v trestnom konaní (napr. okolností výsluchu znalca E. E. F., ku ktorému malo dôjsť\ndňa 05. 10. 2020) nepatrí do právomoci civilného súdu. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré\nby oprávňovalo súd v civilnom súdnom konaní zasahovať do trestného konania tým, že by posudzoval\npostup orgánov činných v trestnom konaní. Súd v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú\norgánom verejnej moci nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom\n(trestnom) konaní a nemôže sám otázku jeho zákonnosti, resp. prípadnej nezákonnosti v žiadnom smere\nposudzovať, ani preskúmavať. Pokiaľ rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je príslušným\norgánom zrušené, resp. zmenené, platí prezumpcia jeho správnosti (konštantná judikatúra aj právna\nveda vychádzajú z tzv. prezumpcie správnosti verejnoprávneho aktu, podľa ktorej aj vadný akt, ktorý\nnie je ničotný, je platný a nepokladá sa za vadný, pokiaľ nie je predpísaným postupom zrušený alebo\nzmenený). Podmienka nezákonnosti žalobcom označených rozhodnutí orgánov činných v trestnom\nkonaní by bola splnená iba vtedy, ak by tieto právoplatné rozhodnutia boli ako nezákonné zrušené\nalebo zmenené príslušným orgánom. Zo zákona č. 514/2003 Z. z. sa totiž nedá dovodiť, že by štát\nzodpovedal za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo zrušené alebo zmenené (okrem ust. § 6\nods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.). V predmetnej veci teda neexistuje zákonný podklad pre to, aby bola\nžalobcovi priznaná náhrada škody v situácii, kedy uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch\nodboru kriminálnej polície ČVS: ORP-338/VYS-TO-2020 zo dňa 13. 10. 2020 a uznesenie Okresnej\nprokuratúry Topoľčany č. 1 Pn 340/20/4406 – 12 zo dňa 26. 10. 2020 nebolo zrušené, či zmenené.\nAbsenciu tohto zákonného podkladu pre priznanie náhrady škody nebolo možné odstrániť ani žalobcom\nnavrhovanými výsluchmi svedkov a súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu postupoval\nsprávne, keď tieto výsluchy nevykonal. Tento procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal jednak\nzásade hospodárnosti konania, ako aj správnemu záveru súdu prvej inštancie. Podmienka zakotvená\nv ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. bránila tomu, aby odškodňovacie konanie o náhradu škody\nplnilo funkciu, ktorá prináleží opravným prostriedkom v trestnom konaní a úlohou súdu v civilnom súdnom\nkonaní nie je suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Odškodňovacie konanie podľa vyššie\n\nuvedeného zákona nemôže nahrádzať konanie o opravnom prostriedku, ako sa toho domáhal žalobca\n(čo nesporne vyplýva z obsahu podaného odvolania), ktorý podal proti uzneseniu zo dňa 13. 10. 2020\no odmietnutí veci (trestného oznámenia žalobcu vo veci podozrenia z prečinu nepravdivého znaleckého\nposudku podľa ust. § 347 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona) sťažnosť ako riadny opravný prostriedok,\nktorým sa však nedomohol nápravy ním tvrdeného nezákonného stavu z dôvodu, že prokurátor jeho\nsťažnosť uznesením zo dňa 25. 10. 2020 zamietol ako nedôvodnú. V prípade rozhodnutí, u ktorých\nzákonodarca dospel k záveru, že ich prieskum v opravnom konaní je dôvodný, by bolo proti zmyslu\nzákonnej úpravy, aby tieto rozhodnutia boli preskúmavané aj osobitne v odškodňovacom konaní. Nie\nje v právomoci civilného súdu, aby v rámci odškodňovacieho konania preskúmaval právomoc orgánov\nčinných v trestnom konaní a v dôsledku toho, aby civilný súd negoval a prehodnocoval zákonnosť ich\nrozhodnutí.\n25.6 Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na ust. § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle\nktorého, ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci\nprekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou\nuplatnenia nároku na náhradu škody. Namietal, že uznesenie vyšetrovateľa a prokurátora ako orgánov\nčinných v trestnom konaní boli vydané na základe sfalšovaných dôkazov (za sfalšovanú považoval\nzápisnicu zo dňa 05. 10. 2020 o výsluchu znalca E. E. F.) a napriek tomu súd konštatoval, že tieto\norgány neprekročili svoju právomoc. Výklad súdu spočívajúci v tom, že falšovanie trestného spisu\na vydanie sfalšovaného uznesenia neznamená prekročenie právomoci príslušného orgánu, považoval\nza nesprávny, odporujúci Ústave SR a verejnému záujmu. Bol toho názoru, že vzhľadom na prekročenie\nprávomoci orgánov činných v trestnom konaní, nie je nutné, aby boli ich rozhodnutia zrušené.\nK tejto námietke odvolací súd uvádza, že v prípadoch konania nad rámec právomoci konajúceho orgánu\nskutočne nie je podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody zrušenie alebo zmena rozhodnutia\npre jeho nezákonnosť (ust. § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.). Bolo by len ťažko predstaviteľné, ak\nby v súvislosti s rozhodnutím, ktoré po právnej stránke vôbec neexistuje, bolo podmienkou uplatnenia\nnároku na náhradu škody jeho zrušenie alebo zmena. Potiaľ je názor žalobcu správny. Uvedená výnimka\nsa však vzťahuje na prípady, kedy ide o tzv. ničotné rozhodnutie, ktoré vydal orgán nad rámec jeho\nprávomoci. Prekročením právomoci sa pritom rozumie rozhodnutie orgánu aplikácie práva vo veci,\nktorá vôbec nespadá do právomoci tohto orgánu. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie\nnebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými\nvadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. V teórii, ale aj v právnej praxi sa používa aj pojem nulitný\nakt, paakt, alebo ničotný akt. Môže ísť ďalej o prípady, keď rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia\nzjavne vnútorne rozporným, alebo právne, či fakticky neuskutočniteľným, alebo inými vadami, pre ktoré\nho nemožno vôbec považovať za rozhodnutie príslušného orgánu. Z odvolacej argumentácie žalobcu\nvyplýva jeho domnienka, že v dôsledku vydania uznesenia zo dňa 13. 10. 2020 o odmietnutí jeho\ntrestného oznámenia a následného uznesenia zo dňa 26. 10. 2020 o zamietnutí jeho sťažnosti proti\nuzneseniu zo dňa 13. 10. 2020 (tieto uznesenia mali byť podľa ničím nepreukázaného tvrdenia žalobcu\nvydané na základe sfalšovanej zápisnice o výsluchu znalca E. E. F.) došlo k prekročeniu právomoci\norgánov činných v trestnom konaní, ktorí tieto uznesenia vydali.\nVydanie predmetných uznesení však ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno chápať ako\nprekročenie právomoci príslušných orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vo veci trestného\noznámenia žalobcu a následne ním podanej sťažnosti realizovali na zistený skutkový stav oprávnenia\nvyplývajúce im z Trestného poriadku (odmietnutie veci podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného\nporiadku, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods.\n2 a zamietnutie sťažnosti podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnej).\nZ dôvodu uvádzaného žalobcom (sfalšovanie zápisnice o výsluchu znalca, ku ktorému malo dôjsť dňa\n05. 10. 2020) nemožno predmetné uznesenia považovať po právnej stránke za nulitný, resp. ničotný\nakt, čo je pojmovým znakom rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorým prekročil svoju právomoc.\nS poukazom na tieto skutočnosti, potom vyšetrovateľ a prokurátor nekonali vo veci trestného oznámenia\nžalobcu na znalca E. E. F. nad rámec svojich právomocí priznaných platným právnym poriadkom.\nŽalobca nepredložil v predmetnej veci žiadny dôkaz svedčiaci o prekročení právomoci vyšetrovateľa\na prokurátora vo veci ním podaného trestného oznámenia.\n26. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní nepreukázal\nani jeden z predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody titulom zrušenia rozhodnutia\n\npre nezákonnosť, resp. prekročenia právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako tak\nnepreukázal ani predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu\norgánov činných v trestnom konaní, čo konštatoval i súd prvej inštancie a proti čomu žalobca v podanom\nodvolaní ani nenamietal. Na uvedenom základe a v zmysle ust. § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/, d/, § 4\nods. 1 písm. f/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 4 a § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. potom súd žalobu žalobcu\nako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\n27. Vo vzťahu k námietke formalistického prístupu zo strany súdu prvej inštancie pri posudzovaní\nsplnenia podmienok nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci odvolací súd\npoukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, v ktorej zdôrazňuje, že ústavné právo na\nodškodnenie garantované čl. 46 Ústavy SR nemá absolútnu povahu, ale v záujme zaistenia právnej\nistoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady jeho uplatnenia (napr. rozhodnutia\nvo veciach sp. zn. III. ÚS 361/2009, I. ÚS 430/2011, III. ÚS 155/2011, IV. ÚS 159/2012, II. ÚS\n570/2013 a iné). Dôkazné bremeno preukázať tieto predpoklady zaťažovalo žalobcu, ktorý ich existenciu\nnepreukázal. Súd prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu dostatočne zodpovedne a objektívne\npristupoval k hodnoteniu všetkých žalobcom uvádzaných okolností konkrétneho prípadu ako i okolností,\nktoré v konaní vyšli najavo, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Tieto okolnosti umožňovali súdu\nprvej inštancie vyhodnotiť žalobou uplatnený nárok ako neopodstatnený, a to bez potreby vykonania\nďalšieho žalobcom navrhovaného dokazovania.\nZávery obsiahnuté v napadnutom rozsudku ako celok neodporujú zmyslu a účelu zákona č. 514/2003\nZ. z. a nemožno súhlasiť so subjektívnym hodnotením veci žalobcom, podľa ktorého súd prvej inštancie\nnesprávne právne posúdil zistený skutkový stav. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie za správne a dostatočne odôvodnené (reagujúce na všetky podstatné okolnosti prípadu,\nktoré musia byť splnené pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,\nprekročením právomoci, resp. nesprávnym úradným postupom, ako aj na námietky žalobcu). Žalobca\nnepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, resp. zmenené, ani tvrdené\nprekročenie právomoci orgánov činných v trestnom konaní (nesprávny úradný postup už v podanom\nodvolaní ani netvrdil), ale nepreukázal ani splnenie ďalšej podmienky, a to je vznik škody, resp.\nnemajetkovej ujmy, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie. Vzhľadom na nepreukázanie týchto\ndvoch predpokladov súd prvej inštancie už potom neskúmal existenciu tretej podmienky pre vznik\nnároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, a to príčinnú súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, resp. prekročením právomoci a vzniknutou škodu.\nS poukazom na správne vyhodnotenie nesplnenia dvoch kumulatívne stanovených podmienok pre\nzaloženie objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,\nprekročením právomoci a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., tvrdenia\nžalobcu v podanom odvolaní už neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie, na ktorých tento rozsudok založil. Ani v odvolacom konaní neboli zistené nové\nrozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti\ntomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Na uvedenom základe potom odvolací súd neuznal\nopodstatnenosť argumentácie žalobcu, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody.\n28. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny a táto vecná\nsprávnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného\nskutkového stavu.\nPo zhrnutí relevantných výsledkov dokazovania, po ich zhodnotení sa odvolací súd stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že na podklade takéhoto dokazovania súd nemal jednoznačne, dostatočne\nhodnoverne a nespochybniteľne preukázané skutkové a právne tvrdenia žalobcu tak, aby bolo možné\njeho žalobe vyhovieť. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných\nskutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne\nsprávny potvrdil.\n29. K množstvu nenáležitých a dehonestujúcich invektív adresovaných žalobcom zákonnej sudkyni ako\ni súdu prvej inštancie bez vecného základu, ktoré okrem toho, že znevažujú súd a nerešpektujú jeho\nautoritu a nemali by byť súčasťou vyzretej spoločnosti, odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolacom\nkonaní neprezentoval žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\n\nnapadnutého rozsudku a jeho subjektívna nespokojnosť s týmto rozsudkom nemôže byť sama o sebe\ndôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti.\n30. V nadväznosti na vecnú správnosť I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a teda konštatovanie\nplného procesného úspechu žalovaného, pokiaľ súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že\nžalobcovi sa nepodarilo v spore preukázať jej dôvodnosť, je potom zákonu zodpovedajúci a vecne\nsprávny aj závislý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnil a ani zo spisu mu vynaloženie trov konania\nnevyplýva.\n31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade\nmal v odvolacom konaní žalovaný plný úspech, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu trov\nkonania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli\n(neplatil žiadne súdne poplatky, ani nebol zastúpený advokátom), súd žalovanému v predmetnej veci\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v\nuznesení Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého\nak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v\nsúlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že\nsa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá\nCSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n(§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej\nmzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/59/2023", "guid": "0a971c4f-0d77-4ec1-a748-793cbe5c85d7:8d4377f9-561e-479b-ae58-ba13e62cd398", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9c43ec3-b6f0-4cd1-ba27-9d4edb0c27e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9c43ec3-b6f0-4cd1-ba27-9d4edb0c27e1"}, {"guid": "ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da52e4b9-03cf-439c-8b4a-7afd6e0ad642"}, {"guid": "ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99fa0a82-031f-457d-b848-8bd5f84bfb66"}, {"guid": "ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 z 18. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-18", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516"}, {"guid": "ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2011 z 13. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5b185bca-569a-4c3f-85af-e2c0a3adf760"}, {"guid": "ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 25/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 25/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df517669-8aa7-44cf-9a24-7a9e7a6b1820"}, {"guid": "ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 467/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d39b817a-2839-4b5f-9237-06c45e31bc85:11d35235-0a0e-4b23-b382-4ef16b0a9b06", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122345723.1", "spisova_znacka": "5Cdo/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/4/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122345723.1"}, {"guid": "850ed180-12b1-4fa3-b905-e25deec69d86:7ac753c4-7437-47a2-aafc-3232949a6d6e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6122345723.1", "spisova_znacka": "11Co/75/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/75/2023 z 6. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6122345723.1"}]}