{"guid": "01b6c4ac-70f5-44c6-818e-7c597d44aac2:bb50a499-4b78-460d-86a6-55201c91fb0d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2", "spisova_znacka": "7Co/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/17/2024 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. septembra 2024, sp. zn. 7Co/17/2024, ECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2", "identifikacne_cislo": "4113239062", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Marta Polyaková", "sudca_id": 340, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-polyakova-340", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb50a499-4b78-460d-86a6-55201c91fb0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n7Co/17/2024\n4113239062\n19. 09. 2024\nJUDr. Marta Polyáková\nECLI:SK:KSNR:2024:4113239062.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu\nJUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. XX, zast. Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra, proti žalovanému: Casareal, s.r.o.,\nso sídlom Teplická 2294/70, Piešťany, IČO: 46 478 264, zast. Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.\nr. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie č. 14, Trenčín, IČO: 47 241\n110, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného\nsúdu Nitra č. k. 15C/304/2013-502 zo dňa 9. januára 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\n\npotvrdzuje.\n\nŽalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.\nXX, št. občan SR je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Lužianky, kat. úz. B.,\nzapísané na LV č. XXXX v reg. \"C\" ako parc. č. 111/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122\nm2 s rodinným domom s. č. XXX a parc. č. 111/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 103 m2\nv celosti (I. výrok). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania (pred súdom\n1. inštancie a pred odvolacím súdom) v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným\nuznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku (II. výrok). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil\ns poukazom na § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),\n§ 132 ods. 1, § 37 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.11.2023 domáhal určenia, že je\nvýlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Dňa 20.06.2013 žalobca uzavrel s právnym predchodcom\nžalovaného, s D. E. kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie\nuvedeným nehnuteľnostiam pričom v článku III. zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 28 000\neur, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť v deň podpisu kúpnej zmluvy, a to formou bezhotovostného\nprevodu na jeho účet. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím\nV 4147/13 zo dňa 25.07.2013. Dňa 06.09.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi D. E. a D. F.,\nvklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím V 6061/13 zo dňa 10.09.2013. Dňa 16.09.2013\nbola uzatvorená kúpna zmluva medzi D. F. a žalovaným Casareal, s.r.o., vklad vlastníckeho práva bol\npovolený rozhodnutím V 6256/13 zo dňa 18.09.2013. Podaním zo dňa 17.09.2013 vyzval žalobca D. E.\nna zaplatenie kúpnej ceny v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Predmetný list bol M. Berkymu doručený\n18.09.2013. Podaním zo dňa 23.09.2013 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom odstúpenie bolo\nkupujúcemu doručené 24.09.2013. V danom prípade mal súd prvej inštancie preukázaný naliehavý\nprávny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobca sa domáha určenia, že je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností uvedených v petite žalobného návrhu, z dôvodu, že kúpne zmluvy uzatvorené\n\ndňa 06.09.2013 a 16.09.2013 sú absolútne neplatným právnym úkonom a v dôsledku odstúpenia od\nkúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 pre nezaplatenie kúpnej ceny má byť výlučným vlastníkom predmetnej\nnehnuteľnosti.\n2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď súd právny úkon - kúpnu\nzmluvu uzatvorenú medzi D. E. a D. F. zo dňa 06.09.2013 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny\núkon. K uvedenému súd dospel vykonaným dokazovaním, keď z neho vrámci svedeckej výpovede D.\nE. vyplynulo, že ten nemal vôľu predmetnú nehnuteľnosť, ktorú nadobudol od žalobcu ďalej previesť na\npána D. F., ale predmetná nehnuteľnosť pre nezaplatenie kúpnej ceny a pre komplikácie, ktoré mu s\ntouto nehnuteľnosťou vznikli mali byť vrátené späť žalobcovi. Súd prvej inštancie mal preukázané, že\ntento právny úkon, t.j. kúpna zmluva uzatvorená medzi D. E. a D. F. je absolútne neplatným právnym\núkonom. Právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu\nkonajúci nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú.\nZ uvedeného je zrejmé, že D. E. v pozícii predávajúceho nikdy nemal vôľu previesť vlastnícke právo\nk predmetnej nehnuteľnosti na M. Ševčíka v pozícii kupujúceho. Svedecká výpoveď D. E. nebola\nspochybnená žiadnou zo strán a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede. Z konania\nD. E. je zrejmé, že právny úkon - kúpna zmluva má vady a to v podobe absencie vážnosti vôle a\npreto kúpna zmluva je v zmysle § 37 OZ absolútne neplatným právnym úkonom. Súd prvej inštancie\nv danom prípade posudzoval neplatnosť zmluvy podľa § 37 OZ, nakoľko okolnosti tohto prípadu\nnasvedčujú tomu, že vôľa D. E. uzatvoriť s D. F. kúpnu zmluvu nebola vážna a preto nemohla v\nkonečnom dôsledku spôsobiť právne následky, t. j. previesť vlastnícke právo na D. F. a následne\nna žalovaného. V danom prípade dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa hodnoverne preukázaná\nnebola, a to s poukazom na jednotlivé prevody vlastníckeho práva, ktoré boli vykonané v enormne\nkrátkej dobe. Keby žalovaný skúmal titul nadobudnutia D. F., zistil by, že predmetná nehnuteľnosť\nbola nadobudnutá vkladom do katastra nehnuteľností dňa 10.09.2013 a teda by uvedené mohlo\nvzbudzovať pochybnosti, prečo D. F. kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2013 opätovne vykonáva prevod.\nTakýto postup vzbudzuje pochybnosti o úmysle jednotlivých osôb nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie\nuvedenej nehnuteľnosti. Z výpisu obchodného registra žalovaného vyplýva okrem iného, že predmetom\njeho podnikateľskej činnosti je sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná\nčinnosť), t. j. podniká s nehnuteľnosťami a preto sa vyžaduje práve od týchto osôb vyššia obozretnosť.\nUvedené má tak za následok, že súd z konania žalovaného nemal za preukázané konanie v dobrej\nviere, pre ktorú by súd žalovanému poskytol ochranu jeho vlastníckeho práva. Poskytnutie ochrany\ndobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí\njaviť ako spravodlivé, čo v danom prípade nebolo s poukazom na vyššie uvedené, možné. Súd prvej\ninštancie teda konštatoval, že ak právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa 08.09.2013 považoval za absolútne\nneplatným, aj nasledujúci právny úkon urobený medzi D. F. a žalovaným v podobe kúpnej zmluvy súd\npovažuje za absolútne neplatný právny úkon a to s poukazom na rímsku zásadu, že nikto nemôže na\ndruhého previesť viac práv ako má on sám.\n3. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca odstúpil od\nplatne uzatvorenej kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi ním a D. E., čím sa zmluva zrušila od počiatku.\nVýzvou zo dňa 17.09.2013 žalobca vyzval D. E., aby v lehote 3 dní od doručenia výzvy uhradil kúpnu\ncenu, s tým, že ak v uvedenej lehote nezaplatí, v zmysle § 517 ods. 1 OZ je oprávnený odstúpiť od\nzmluvy. Predmetná výzva bola M. Bverkymu doručená 18.09.2013 (č. l. 7). Z uvedeného je zrejmé,\nže žalobca platne odstúpil od kúpnej zmluvy, keď podaním zo dňa 23.09.2023 oznámil žalobca D. E.,\nže nakoľko ani na základe výzvy zo dňa 17.09.2023 neuhradil kúpnu cenu, odstupuje od predmetnej\nkúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.06.2013 v zmysle § 517 ods. 1 OZ a žiada o vrátenie nehnuteľností,\nvlastnícke právo ktorých bolo na neho predmetnou kúpnou zmluvou prevedené. Odstúpenie od zmluvy\nbolo D. E. doručené 24.9.2013 (č. l. 8).\n4. Keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila, vzniká nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, keďže právny dôvod plnenia odpadol. V danom prípade žalobca previedol na D. E.\nnehnuteľnosť avšak plneniu zo strany D. E. v podobe uhradenia kúpnej ceny nedošlo, preto súd dospel\nk záveru, že žalobca v dôsledku zrušenia kúpnej zmluvy sa opätovne stal vlastníkom predmetných\nnehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a D. E. a teda súd\nžalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, vyhovel.\n\n5. Vzhľadom na to, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že kúpna zmluva zo dňa\n06.09.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda aj aj kúpna zmluva uzatvorená následne\n16.09.2013 je z uvedeného titulu absolútne neplatná, súd žalobe podanej žalobcom v plnom rozsahu\nvyhovel, keďže v spore preukázal, že platne odstúpil od platnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa\n20.06.2013, čím sa kúpna zmluva zrušila a súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností\nšpecifikovaných v petite žaloby.\n6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný\núspech vo veci priznal proti žalovanému náhradu trov konania (pred súdom 1. inštancie a pred odvolacím\nsúdom, keďže uvedené sa posudzuje ako jedno konanie) v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne\nsúdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal, aby\nodvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol\na priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu\n100 % o výške. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Tým sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku.\n8. Súd prvej inštancie v rámci vyriešenia predbežnej otázky posúdil ako absolútne neplatný právny úkon\nkúpnu zmluvu zo dňa 06.09.2013 uzatvorenú medzi tretími osobami odlišnými od subjektov strán sporu.\nJednalo sa o kúpnu zmluvu medzi D. E. ako predávajúcim na jednej strane a D. F. ako kupujúcim na\nstrane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú\npredmetom sporu. Z dôvodu posúdenia označenej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu,\nsúd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatné aj následné kúpne zmluvy s poukazom na zásadu,\nže nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Súčasne súd prvej inštancie dospel k\nprávnemu názoru, že pre vyslovenú neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2013 jednak nedošlo k\nprevodu vlastníckeho práva z M. E. na tretiu osobu, a jednak s poukazom na prejav vôle žalobcu zo\ndňa 23.09.2013 o odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 uzatvorenej medzi jeho osobou\nako predávajúcim a D. E. ako kupujúcim, súčasne došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu k\npríslušným nehnuteľnostiam. Nie je však sporné, že v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 sa\nnejednalo o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.\n9. Podľa žalovaného bolo určujúcou otázkou v prejednávanej právnej veci zodpovedanie otázky, či\nprejav vôle žalobcu zo dňa 23.09.2013 o odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 doručený\nkupujúcemu podľa označenej kúpnej zmluvy dňa 24.09.2013, má akýkoľvek dopad na právne postavenie\nžalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo vo vzťahu k príslušným nehnuteľnostiam nadobudol na základe\nKúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený vtedajšou\nSprávou katastra Nitra už dňa 18.09.2013. Teda v čase, kedy žalobca ešte ani neurobil jeho prejav\nvôle o odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013. Naviac za situácie, ak žalovaný predmetné\nnehnuteľnosti ani nenadobudol od osoby kupujúceho (M. Berkyho) podľa Kúpnej zmluvy zo dňa\n20.06.2013, ale od osoby, ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa\n06.09.2013 bližšie označenej v bode 3) tohto odvolania.\n10. Pred uskutočnením prejavu vôle žalobcu zo dňa 23.09.2013 o odstúpení od Kúpnej zmluvy zo\ndňa 20.06.2013 boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa označenej kúpnej zmluvy,\ndotknuté ďalšími dvomi právoplatnými rozhodnutiami o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. Odstúpením od zmluvy sa síce obnovuje pôvodný stav vlastníckych pomerov avšak\nlen za predpokladu, že medzičasom nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k príslušným\nnehnuteľnostiam na tretiu osobu resp. osoby. Predpokladom obnovenia vlastníctva prevodcu je\nskutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy nadobudnuté\ntreťou osobou. Inak povedané, k obnove vlastníckeho práva môže dôjsť len v prípade, ak v medziobdobí\nod uzatvorenia zmluvy a následným odstúpením od nej nedošlo k prevodu na ďalšiu osobu. Zrušenie\nzmluvy medzi prvým vlastníkom a kupujúcim 1/ nemá dopad na platnosť a účinnosť samostatnej\nzmluvy medzi kupujúcim 1/ a kupujúcim 2/, na základe ktorej kupujúci 2/ nadobudol vlastnícke právo od\nkupujúceho 1/ pred zrušením zmluvy medzi prvým vlastníkom a kupujúcim 1/. Odstúpením od zmluvy\npodľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa síce zmluva od počiatku ruší, avšak len s účinkami medzi jej\núčastníkmi. Len takýto výklad účinkov odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka\n\nje súladný s princípom právnej istoty (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n30. marca 2010, sp. zn. 2Cdo 311/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.\ndecembra 2011, sp. zn. 6Cdo 221/2010, či nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 09.\n2010, sp. zn. I. ÚS 350/08).\n11. Žalovaný zároveň tvrdí, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu,\njednoznačne nadobudol dobromyseľne. V konaní nebolo preukázané akékoľvek ľahkovážne, neopatrné,\nči protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s nadobudnutím jeho vlastníckeho práva. Naopak, v\nkonaní bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalovaný si ako kupujúci splnil všetky svoje\nzmluvné ako aj zákonné povinnosti. Vrátane riadnej úhrady dojednanej výšky kúpnej ceny. Súd prvej\ninštancie spochybnil dobrú vieru žalovaného ako kupujúceho výlučne s poukazom na jednotlivé prevody\nvlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam, ktoré mali byť vykonané v krátkej dobe. Takýto\npostup je podľa právneho názoru žalovaného celkom nedôvodný, keď zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva dĺžka časového okamihu, po ktorú je vlastník veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej, povinný\ntúto vlastniť pred prevodom svojho vlastníckeho práva na tretiu osobu. Je zrejmé, že časový sled\nuzavretia jednotlivých kúpnych zmlúv vo vzťahu k totožnému predmetu prevodu nemá a objektívne ani\nnemôže mať žiadny vplyv na platnosť takýchto právnych úkonov (samozrejme za splnenia podmienky,\nže sa nejedná o absolútne neplatné právne úkony, čo však nie je prípadom prejednávanej veci).\nŽalovaný v tejto súvislosti poukazuje i na fakt, že samotný žalobca nadobudol vlastnícke právo k\npredmetným nehnuteľnostiam v roku 2013, pričom kúpna zmluva, ktorou previedol vlastnícke právo\nk rovnakým nehnuteľnostiam na tretiu osobu, bola uzavretá dňa 20.06.2013, t.j. rovnaký kalendárny\nrok a len niekoľko mesiacov od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom. Žalovaný je právneho\nnázoru, že povinnosť unesenia dôkazného bremena na preukázanie neexistencie dobromyseľnosti\nžalovaného pri nadobúdaní jeho vlastníckeho práva spočívala výlučne na žalobcovi. Žalobca bol\npovinný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať konkrétne právne relevantné okolnosti, ktoré\nby vylučovali alebo spochybňovali dobromyseľnosť žalovaného pri uzatváraní Kúpnej zmluvy zo dňa\n16.09.2013. Za právne relevantnú okolnosť však určite nemožno považovať súdom prvej inštancie\ntvrdené údajné „urýchlené“ prevody. Predovšetkým však dôkazné bremeno na preukázanie neexistencie\ndobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní jeho vlastníckeho práva zaťažovalo žalobcu a nie súd prvej\ninštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného svojím postupom, kedy iniciatívne vzhliadol\núdajnú nedobromyseľnosť v postupe žalovaného pri nadobúdaní vlastníckeho práva, konal v rozpore\nso zásadou rovnosti zbraní, so zásadou spravodlivého súdneho konania a so zásadou kontradiktórnosti\nkonania.\n12. Súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že to bol práve žalobca, ktorý pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy a prevode vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na tretiu osobu\nkonal zjavne ľahkovážne. Bol to žalobca, ktorý dopustil, aby došlo k vkladu vlastníckeho práva v\nprospech tretej osoby na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 bez obdržania kúpnej ceny.\nHoci podľa dohodnutých zmluvných podmienok mal kupujúci žalobcovi ako predávajúcemu uhradiť\nkúpnu cenu už v deň podpisu označenej kúpnej zmluvy. Práve žalobca formuloval svoju výzvu na\nzaplatenie kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 s takmer trojmesačným časovým\nodstupom od jej uzatvorenia, konkrétne dňa 17.09.2013. Ak teda v čl. III. (bod 3.1) Kúpnej zmluvy zo\ndňa 20.06.2013 bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že kupujúci vyplatí žalobcovi ako predávajúcemu\ndojednanú výšku kúpnej ceny v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy, je nepochybné, že to bol práve\nžalobca, ktorý zjavne rezignoval na ochranu svojich majetkových práv a ktorý tak umožnil kupujúcemu\npodľa označenej kúpnej zmluvy vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi dojednanú výšku kúpnej ceny.\nŽalobca zjavne nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným,\nopatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti\nplnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov v prípade\nneuhradenia dojednanej výšky kúpnej ceny zo strany kupujúceho. Výlučne žalobca svojím zjavne\nlaxným, nezodpovedným a neopatrným postupom umožnil zápis vlastníckeho práva v prospech D. E.\nako kupujúceho podľa označenej Kúpnej zmluvy zo dňa 20. 06. 2013, a to napriek zneniu čl. III. kúpnej\nzmluvy. Táto okolnosť však nemôže byť dávaná na ťarchu žalovaného a vlastníckeho práva, ktoré riadne\nnadobudol.\n13. Žalovaný tiež v celom rozsahu namieta bod 22) odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie. Žalovaný tvrdí, že tam uvádzané premisy zakladajú ďalší odvolací dôvod s poukazom na §\n365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie v označenom bode uvádza, že zo\n\nsvedeckej výpovede D. E. malo vyplynúť, že menovaný nemal mať vôľu predmetné nehnuteľnosti, ktoré\nnadobudol od žalobcu, ďalej previesť na D. F., ale tieto pre nezaplatenie kúpnej ceny a pre komplikácie,\nktoré mu s týmito vznikli, mali byť vrátené späť žalobcovi.\n14. Uvedený bod odôvodnenia napadnutého rozsudku je pritom kľúčovým pre celé rozhodnutie vo veci,\nkeďže súd prvej inštancie vyvodil absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2013 uzatvorenej\nmedzi D. E. ako predávajúcim najednej strane a D. F. ako kupujúcim na strane druhej výlučne pre údajnú\nabsenciu vôle D. E. previesť dané nehnuteľnosť na M. Ševčíka. Ani na pojednávaní dňa 15.07.2020 a\nani podľa protokolu o vykonaní dôkazu pred dožiadaným súdom zo dňa 27.06.2018 však D. E. svoju\nvôľu predmetné nehnuteľnosti previesť na D. F. nikdy ani náznakom nespochybnil! Zo strany súdu prvej\ninštancie sa podľa presvedčenia žalovaného jedná o celkom nesprávne a nepravdivé tvrdenie a tvrdenie,\nktoré je v zjavnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.\nA) V rámci výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom v Hodoníně D. E. vo vzťahu k uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy s D. F. ako kupujúcim uviedol, táto bola uzatvorená z iniciatívy D. E. z dôvodu vyhrážania\nsa jeho osobe a jeho matke zo strany osoby žalobcu a tretej osoby.\nB) V zápisnici o pojednávaní zo dňa 15.07.2020 svedok D. E. uviedol, že do nehnuteľností, ktoré\nzakúpil od žalobcu, sa nenasťahoval hneď, pričom následne nastala situácia, že žalobca chcel dané\nnehnuteľnosti naspäť a menovaný svedok sa pred osobou žalobcu musel dokonca schovávať, aby ho\nžalobca nenašiel.\n15. Vzhľadom na to, že žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny čo\ndo výroku vo veci samej, považuje žalovaný za nesprávny aj nadväzujúci výrok čo do jeho povinnosti\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n16. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania považuje žalovaný osobitne za nedôvodný aj s poukazom na charakter sporu.\nV konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vedenie predmetného súdneho konania nijakým\nspôsobom nezavinil a v súvislosti s Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2013 si riadne a včas splnil všetky\nsvoje povinnosti. Naopak, bol to práve žalobca, ktorý konal minimálne ľahkovážne a neopatrne. Za tejto\nsituácie považuje žalovaný jemu uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania opätovne\nza extrémne nespravodlivú. V kontexte uvedených okolností ma žalovaný za to, že v prípade, ak už\nsúd prvej inštancie podanej žalobe vo veci samej vyhovel, existovali dôvody hodné osobitného zreteľa k\ntomu, aby súd s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku žalobcovi voči žalovanému nepriznal\nnárok na náhradu trov konania.\n17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.\nUviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 sa\nnejedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie v rámci prejudiciálnej otázky\nposúdil Kúpnu zmluvu zo dňa 06.09.2013 uzatvorenú medzi D. E. ako predávajúcim na jednej strane a\nD. F. ako kupujúcim na strane druhej ako absolútne neplatný právny úkon. Predmetom tejto zmluvy bol\nprevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Súd vyhodnotil kúpnu zmluvu\nzo dňa 06.09.2013 za absolútne neplatnú a ako absolútne neplatné zmluvy súd posúdil aj následné\nkúpne zmluvy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 16.09.2013 uzatvorenú medzi D. F. ako predávajúcim na\njednej strane a žalovaným ako kupujúcim na starne druhej. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rímsku\nzásadu, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv ako má on sám. (ods. 29 odôvodnenia ozsudku).\nV danom prípade nebola ani hodnoverne preukázaná dobrá viera žalovaného ako nadobúdateľa, a\nto s poukazom na jednotlivé prevody vlastníckeho práva, ktoré boli vykonané vo veľmi krátkom čase.\nTieto skutkové okolnosti, a to absencia vážnosti právneho úkonu na jednej strane a nemožnosť priznať\nochranu dobromyseľného nadobúdateľa žalovanému na strane druhej, v spojení s výkladom príslušných\nustanovení a rozsiahlou judikatúrou najvyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 8 Sžo\n17/2007) jednoznačne osvedčujú záver, že kúpne zmluvy medzi D. E. a D. F. následne medzi D.\nF. a žalovaným je potrebné označiť ako absolútne neplatné. Súd prvej inštancie sa následne musel\nvysporiadať s otázkou žalobcovho odstúpenia od platne uzatvorenej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi\nním a D. E.. Žalobca výzvou zo dňa 17.09.2013 vyzval kupujúceho D. E. na zaplatenie dohodnutej kúpnej\nceny. Keďže kupujúci E. kúpnu cenu ani dodatočne nezaplatil, využil žalobca svoje zákonné právo a od\nkúpnej zmluvy odstúpil. Z konania kupujúceho E. od samého začiatku je zrejmé, že jeho konanie bolo\nkoordinované s ďalšími osobami s účelom pripraviť žalobcu o nehnuteľnosť a nezaplatiť mu za to žiadnu\nkúpnu cenu. Keďže nasledujúce kúpne zmluvy, teda kúpna zmluva zo dňa 06.09.2013 medzi D. E. a D.\nF. a kúpna zmluva zo dňa 16.09.2013 medzi D. F. a žalovaným sú neplatné z dôvodov, ktoré žalobca\n\nprezentuje od samého začiatku a s ktorými sa stotožnil aj prvostupňový súd, tak odstúpením žalobcu od\nkúpnej zmluvy z 20.06.2013, je jediným vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca. Vzhľadom na\nvyššie uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozhodol tak, že rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdzuje a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia\nv rozsahu 100 %.\n18. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou\nosobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal\nrozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej\ninštancie je potrebné ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.\n19. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom\nsporných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v poradí druhým napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel.\n20. Žalovaný považoval za podstatné vyriešenie otázky, či prejav vôle žalobcu zo dňa 23.09.2013\no odstúpení od Kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 doručený kupujúcemu dňa 24.09.2013, má akýkoľvek\ndopad na právne postavenie žalobcu, ktorý vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol\nv čase, kedy ešte žalobca neuskutočnil svoj prejav vôle odstúpiť od zmluvy. Bol toho názoru, že k obnove\nvlastníckeho práva môže dôjsť len v prípade, ak v medziobdobí od uzatvorenia zmluvy a následným\nodstúpením od nej nedošlo k prevodu na ďalšiu osobu.\n21. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010 uviedol, že odstúpenie od\nzmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje\nvlastnícke právo prevodcu. Predpokladom takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť,\nže vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté\ntreťou osobou.\n22. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/311/2008 zo dňa\n30.03.2010 (na ktorý v odvolaní poukazoval aj žalovaný), ktorý uviedol, že práva a povinnosti, ktoré\nvznikajú z právneho vzťahu, sa týkajú výlučne jeho účastníkov. Vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a\nto vrátane odstúpenia od zmluvy, sa teda môže prejaviť len a len medzi nimi a nemôže mať vplyv\nna postavenie tretích osôb, ktoré v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci. Účinným\nodstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje (§ 48 ods. 2 OZ) a nastupuje režim vyplývajúci\nz bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 O.z. Každý z účastníkov je teda povinný vrátiť druhému\nvšetko, čo podľa zmluvy dostal. Ak v prejednávanej veci žalobca platne odstúpil od zmluvy, ktorú uzavrel\nso žalovanou 1/, vzniká medzi nimi vzájomná reštitučná povinnosť (§ 457 O.z.). Ak to nie je dobre možné\n(žalovaná 1/ už nie je vlastníkom nehnuteľností), musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nemožno teda\nbez ďalšieho vyvodiť, že odstúpenie od prvej z radu kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností, vedie\nk obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka na úkor každého ďalšieho vlastníka,\nktorý vlastnícke právo nadobudol pred odstúpením od zmluvy. Dovolací súd sa v tejto otázke stotožňuje\ns názorom odvolacieho súdu, že by došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva neskorších\nvlastníkov, a to postupom v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv\na slobôd. Platnosť právneho úkonu je nutné posudzovať vždy podľa právneho stavu, kedy k úkonu\ndošlo. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými 3/ a 4/ treba posudzovať podľa stavu v čase,\nkedy došlo k uzavretiu danej kúpnej zmluvy. Výkon práva žalobcu na vrátenie plnenia po platnom\nodstúpení určenom žalovanej 1/ nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených\nzáujmov žalovaných 3/ a 4/ a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 O.z.). Títo sa stali vlastníkmi\nnehnuteľností po tom, ako sa žalobca rozhodol vzdať sa svojho vlastníckeho práva - predal nehnuteľnosti\nžalovanej 1/. Jedine od nej má žalobca právo domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia - vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaná 1/ už v čase odstúpenia nebola vlastníčkou nehnuteľností,\nmôže od nej žiadať peňažnú náhradu - kúpnu cenu. Žalobca však nemá priame právo voči ďalším\nnadobúdateľom, ak nepreukáže neplatnosť/ neúčinnosť právnych úkonov, na základe ktorých vlastníctvo\nnadobudli. Jeho požiadavka prinavrátenia vlastníckeho práva od žalovaných 3/ a 4/ je v rozpore nielen\ns § 3 O.z., ale je aj, ako už bolo uvedené, zásahom do vlastníckeho práva, a teda v rozpore s čl. 20\nÚstavy SR, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd.\n\n23. Vzhľadom na citované rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že bolo na mieste, keď súd prvej\ninštancie skúmal platnosť zmlúv na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného.\nHoci v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy\nzo dňa 06.09.2013 a kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2013 nebolo účinne doručené odstúpenie od kúpnej\nzmluvy zo dňa 20.06.2013 žalobcu kupujúcemu, bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie v rámci\npredbežnej otázky vysporiadal s platnosťou týcho zmlúv.\n24. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa\n06.09.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 OZ, pretože p. D. E. nemal vôľu sporné\nnehnuteľnosti, ktoré nadobudol od žalobcu ďalej previesť na p. D. F.. Žalovaný v odvolaní namietal, že\nz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že p. D. E. nemal vôľu sporné nehnuteľnosti previesť na p. F..\nOdvolací súd sa však stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že z výpovede p. D. E. zo\ndňa 15.07.2020 (č. l. 301 - 302) nevyplýva úmysel p. E. predmetné nehnuteľnosti ďalej previesť. Skôr\nsa javí, že p. E. podpisoval túto kúpnu zmluvu v domnení, že p. G. a p. F. vybavujú prevod nehnuteľností\nnaspäť na p. B., pričom p. E. za predmetný prevod nehnuteľností, ani neobržal kúpnu cenu. Odvolací\nsúd teda súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nedostatok vážnej vôle p. E. pri uzatváraní kúpnej\nzmluvy zo dňa 06.09.2013 má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 OZ, na\nktorú súd musí prihliadať ex oficio, a preto námietku žalovaného nepovažuje za dôvodnú.\n25. Súd prvej inštancie ďalej hodnotil, či možno ochranu skutočného vlastníka nehnuteľností zaručenou\nzásadou: „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ prelomiť chranou dobrej viery nadobúdateľa.\nPrvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dobrú vieru ako nadobúdateľa sporných\nnehnuteľností. Podľa názoru súdu nebola dobrá viera žalovaného hodnoverne preukázaná, a to\ns poukazom na jednotlivé prevody vlastníckeho práva, ktoré boli vykonané v enormne krátkej dobe.\nKeďže súd vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 06.09.2013 za absolútne neplatný právny úkon, považoval\nza absolútne neplatný právny úkon aj kúpnu zmluvu zo dňa 16.09.2013 uzatvorenú medzi p. F.\na žalovaným, a to s poukazom na rímsku zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse\nhabet.\n26. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, odvolací súd dáva stranám konania do pozornosti uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020 v ktorom najvyšší súd dospel\nk záveru, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke\nprávo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac\npráv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne\npreviesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného\nprávneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa,\nže hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva,\nlen pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom\nna dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata\nnadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.\nUstanoveniu ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri § 70 nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá\nvýklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá\ndobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.\n27. S prihliadnutím na tieto závery najvyššieho súdu, aj keď v prejednávanej veci došlo k odstúpeniu\nod kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 až po povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného do katastra\nnehnuteľností dňa 18.09.2013, je potrebné prihliadať na tie skutočnosti, že kúpnu zmluvu zo dňa\n06.09.2013 je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého p. F. nikdy\nnemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a ani ho následne platne previesť\nna tretiu osobu. Teda aj kúpnu zmluvu zo dňa 16.09.2013, ktorú uzatvoril p. F. so žalovaným je potrebné\npovažovať za absolútne neplatný právny úkon, pretože k prevodu vlastníckeho práva došlo v rozpore\nso zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Žalovaného v tomto prípade\nnemožno považovať za dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností, pretože nejde o taxatívne\nvymedzený prípad nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý zákon chráni dobromyseľného nadobúdateľa\ns poukazom na dobrú vieru. Z uvedeného dôvodu nie je ani dôvodná námietka žalovaného, že dôkazné\nbremeno na preukázanie nedobromyseľnosti žalovaného zaťažovalo žalobcu. Keďže súd prvej inštancie\n\nsprávne posúdil neplatnosť právnych úkonov zo dňa 06.09.2013 a zo dňa 16.09.2013, potom došlo\nk platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 20.06.2013 a obnoveniu vlastníckeho práva\nk sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu.\n28. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny podľa §\n387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne aj vo výroku\no nároku o náhrade trov konania, pričom, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v prejednávanej\nveci vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi nárok na\nich náhradu nepriznal. Skutočnosť, že žalobca využil svoje právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo\ndňa 20.06.2013 s odstupom troch mesiacov, nemožno považovať za ľahkovážne, keď ako vyplynulo\nz vykonaného dokazovania k následným prevodom vlastníckeho práva došlo na základe neplatných\nprávnych úkonov. Žalovaný mal možnosť uznať dôvodnosť žalobcovho nároku hneď na začiatku sporu\na predísť tak navyšovaniu trov konania, čo však nevyužil a v spore pokračoval, preto odvolací súd nevidí\ndôvod, pre ktorý by v spore úspešnému žalobcovi nemal súd priznať nárok na náhradu trov konania,\nktoré mu v konaní vznikli.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s\nust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na\nsúde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/304/2013", "guid": "eea40701-0aa1-4413-b87c-0f8d405d1d7f:31fdf8f9-49b0-437a-93c1-cd31ad7cd3c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}], "citovane_v": []}