{"guid": "6e9e3f6d-dc55-49ab-acde-e0dc66f46f9b:49a6dbd4-a486-4bb0-b8ad-3f237711722f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5", "spisova_znacka": "25Co/98/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/98/2023 z 24. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. júla 2024, sp. zn. 25Co/98/2023, ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5", "identifikacne_cislo": "4218204792", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Lýdia Gálisová", "sudca_id": 257, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lydia-galisova-257", "datum_vydania": "2024-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49a6dbd4-a486-4bb0-b8ad-3f237711722f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n25Co/98/2023\n4218204792\n24. 07. 2024\nJUDr. Lýdia Gálisová\nECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5\n\nUznesenie\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu\nJUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.\nE. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01\nKomárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpenej:\nJUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, IČO: 42 117\n682, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), o odvolaniach\nstrán proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. novembra 2022 pod č. k. 10C/77/2018-846\nv spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2023 pod č. k. 10C/77/2018-957, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. až VII. výroku\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\nzrušuje\n\na vec mu\n\nvracia\n\nodôvodnenie:\n1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie o povinnosti žalobcu vypratať\nnehnuteľnosť zastavil. Druhým výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí:\na) Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na\nLV č. XXXX ako byt č. X na X. poschodí vo vchode XX obytného domu postaveného na parcele č. XXX/\nX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. XXX/X, zastavaná plochy a nádvoria,\no výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a\nspoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25 500 eur;\nb) Pohľadávka veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku\nBSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur;\nc) Zostatok na účte žalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,\n28.12.2016, vo výške 854,85 eur;\nd) Zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,\n28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur.\nTretím výrokom do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom\núzemí C. D. E., zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode\n96 obytného domu postaveného na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a\nparcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684ín, v hodnote 25.500 eur.\nŽalobca preberá zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM,\n28.12.2016, vo výške 854,85 eur (štvrtý výrok).\nV zmysle piateho výroku žalovaná preberá:\na) Pohľadávku veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku\nBSM, 28.12.2016, vo výške 6 780,00 eur;\nb) Zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016,\nvo výške 2 033,89 eur.\n\nŠiestym výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu\n939,29 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a siedmym výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok\nna náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na\nustanovenia § 143 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, § 150 Občianskeho\nzákonníka, § 255 ods. 2 CSP.\n1.2. Uviedol, že vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom vo veci samej pod zo dňa 23.07.2020 pod\nč. k. 10C/77/2018-414 a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného\nvlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísanú v\nkatastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí, vchod 96 obytného domu postaveného\nna parcele reg. \"C\" č. 158/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 a parcele reg. \"C\" č. XXX/\nX zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a\nzariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7146/28684-ín, ktorej hodnota je 22\n600 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu finančnej protihodnoty vyporiadania zaniknutého\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 11 300 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca a\nžalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vo výške 678 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n1.3. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením pod\nč.k. 25Co/113/2020 - 470 z 18.11.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal\nnehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého posudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku\nvyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22.600\neur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania.\nK námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového poistenia a príspevkov na životné\npoistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho\nrozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú\njednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov.\nTie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené\njednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné\npoistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM,\nbez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len\njedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej\nzmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku,\nvzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. Z uvedeného\nvyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov nepostupoval v zmysle vyššie uvedených\nkritérií a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu v zákone (viď R 42/72 strana 115-116).\nRovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze nadobudnuté v zásade do BSM, aj\nkeď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k nadobudnutiu vlastníctva, peniaze\nprišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na oddelený majetok vypožičiavateľa\n(prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je to investícia zo spoločného majetku\ndo oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo spoločného a prichádza do úvahy\nvyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka zrušenia spoločnej domácnosti.\nVedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM nezaniká zrušením spoločnej\ndomácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej\ndomácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ\nstrany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné\nplatby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nevyporiadaní pôžičky\nžalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.\n1.4. V ďalšom priebehu konania žalobca k novému znaleckému posudku predloženému žalovanou\nnemal pripomienky, všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti akceptoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť\nopakovane uvádzanú pred prvým prvoinštančným rozhodnutím, že od apríla 2018, kedy žalovaná\ndobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, všetky poplatky súvisiace s užívaním a udržiavaním spornej\nspoločnej nehnuteľnosti strán konania uhrádzal on. Po návrate žalovanej do nehnuteľnosti sa odmietala\nakýmkoľvek spôsobom spolupodieľať na povinných poplatkoch resp. výdavkoch. Konkrétne vyčíslenie\npoplatkov súdu predložil ešte dňa 01.07.2020 s dôkazmi preukazujúcimi úhradu uvedených poplatkov\nk obdobiu 6. mesiac 2020. Navrhoval, aby súd vyporiadal v širšom slova zmysle BSM strán sporu,\nzohľadnil ním vynaložené výdavky aj po zániku BSM pri vyporiadaní a konečnom rozhodnutí.\n\n1.5. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu sú rozvedení\nmanželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/162/2016,\nktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2016. Strany uzavreli dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí.\nDohoda obsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM, spôsob ich vyporiadania uvedením\nhnuteľných vecí, ktoré nadobúda do výlučného vlastníctva žalobca, žalovaná a uvedením výšky a\ndátumu splatnosti peňažnej náhrady, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi. Z článku IV.\npredmetnej dohody označeného ako „Osobitné dojednania“ ďalej vyplýva, že strany sporu ako účastníci\ndohody vyhlásili, že vyporiadanie hnuteľného majetku touto dohodou je konečné a že z titulu zaniknutého\nBSM voči sebe nemajú a ani si nebudú uplatňovať žiadne iné peňažné ani nepeňažné nároky ako\ntie, ktoré sú výslovne uvedené v tejto dohode. Z notárskej zápisnice č. k. N 12/2016, NZ 1110/2016\nspísanej na Notárskom úrade v Komárne notárom JUDr. Máriou Jóba dňa 15.01.2016 vyplýva, že strany\nsporu uzavreli vo forme notárskej zápisnice dohodu o zúžení rozsahu BSM tak, že spotrebiteľský úver\nč. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. bude poskytnutý výlučne žalovanej, ktorá\nsa tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu.\n1.6. Zo znaleckého posudku Ing. Ota Pisoňa č. 89/2018 zo dňa 29.04.2018 vyplýva, že všeobecná\nhodnota nehnuteľnosti patriacej do BSM je 22 600 eur. Súčasťou znaleckého posudku je zmluva o\nprevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 26.06.2003, z ktorej vyplýva, že strany sporu ako kupujúci\nnadobudli nehnuteľnosť patriacu do BSM od Obce Radvaň nad Dunajom za kúpnu cenu 27 918,70\nSk (926,73 eur) zohľadňujúcu vykonané zrážky a zľavy z kúpnej ceny. Z prvej strany kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a B. I. ako kupujúcou uzavretej dňa 30.04.2018 vyplýva,\nže žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne\núzemie J. previedol tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva kupujúcej za kúpnu cenu 18 000\neur, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť žalobcovi v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa\n30.04.2018 bol Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru doručený dňa 10.05.2018. Zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere č. 1340116 6 02, ktorú dňa 29.01.2016 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa,\na.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou a synom strán sporu C. ako spoludlžníkom vyplýva, že\ndlžníkom bol poskytnutý medziúver vo výške 30 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať splátkou vo výške\n134,75 eur a popri tom vkladať na účet sporenia sumu 106,23 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č.\n5048255726, ktorú dňa 14.10.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako\nveriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 6 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou\n36 mesačných splátok vo výške 206,54 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5050490901, ktorú dňa\n05.12.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vyplýva, že\nžalovaná čerpala úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 66 mesačných splátok\nvo výške 64,83 eur. Zo zmluvy o pôžičke PZ č. 04010203352150158, ktorú dňa 04.01.2002 uzavrela\nžalovaná ako veriteľ so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, a.s. (ďalej aj ako „Horizont Slovakia“ alebo\n„Horizont“) ako dlžníkom vyplýva, že žalovaná tejto spoločnosti poskytla pôžičku vo výške 130 000 Sk.\nZo záveru znaleckého posudku č. 28/2021 vyplýva všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti 25 500\neur. Z dedičského rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že majetok ku dňu smrti poručiteľky F. J. vo\nvýške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume 225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B..\n1.7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ,§\n148 ods. 1 Občianskeho, § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 150 Občianskeho zákonníka\na uviedol, že v priebehu dokazovania sa stalo nesporným, že medzi stranami sporu je dohoda na cene\nnehnuteľnosti - bytu v sume 25 500 eur, že do BSM patria zostatky na účtoch oboch strán sporu ku dňu\nrozvodu manželstva a že DDS, životná poistka a úver žalovanej v SLSP nepatria do BSM. Pri splácaní\ntýchto produktov boli použité spoločné finančné prostriedky manželov, preto žalobcovi patrí náhrada\npolovice splátok. V číselnom vyjadrení to predstavuje sumu vo výške 10 594,71 eur (DDS = 773,55 eur,\nživotné poistenie = 4 346,98 eur, úvery v H. H., G. = 4.884,66 eur, polovica zostatku na osobnom účte\nžalovanej v sume 1 016,95 eur mínus polovica zostatku na osobnom účte žalobcu v sume 427,43 eur),\nktorá má byť zo strany žalovanej v rámci finančného vyrovnania uhradená žalobcovi. Taktiež sa stalo\nnesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu manželstva.\n1.8. Masu BSM ustálil tak, že do nej patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D.\nE., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt hodnote 25 500 eur; zostatok na účte\nžalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške\n854,85 eur; zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku\nBSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur. Do masy BSM zahrnul pohľadávku veriteľa Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur,\n\npretože na tento záväzkový vzťah realizovaný počas manželstva sa nevzťahovala notárska zápisnica\nN 12/2016 o zúžení rozsahu BSM. Úver žalovanej v PSS pod č. 1340116602, vzhľadom na zúženie\nrozsahu BSM, nepatrí do BSM. Zo strany žalovanej nebolo preukázané uhrádzanie dlhu ich synom zo\nsvojich finančných prostriedkov. Z toho dôvodu mal za to, že žalovanou vynaloženú sumu zo spoločného\nmajetku na jej oddelený majetok, je potrebné vyporiadať. Z úverov v K. H. H. je žalovaná povinná\nžalobcovi zaplatiť na finančné vyrovnanie sumu 1 216,00 eur, ktorá suma ako polovica zaplatených\nsplátok počas manželstva na dané úvery opäť nebola medzi stranami spornou.\n1.9. Pretože prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť titulom\nfinančného vyrovnania žalovanej sumu 12 750,00 eur, ako polovicu hodnoty nehnuteľnosti, na ktorej sa\nstrany sporu dohodli. Keďže žalovaná by bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11 810,71 eur (10 594,71\n+ 1.216,00) a žalovaný by bol povinný zaplatiť žalovanej rovnakým titulom sumu 12 750 eur, rozhodol\ntak, že žalovaný je povinný žalovanej zaplatiť sumu 939,29 eur.\n1.10. Pohľadávku spoločnosti Horizont Slovakia nevyporiadal, nevyporiadaval príspevky na životné\npoistenie NN, kde rovnako odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143\nOZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania\nmanželstva vzniknú jednému z manželov. Čo sa týka návrhu žalobcu zohľadniť pri finančnom vyrovnaní\nmanželov jeho pravidelné mesačné platby súvisiace s režijnými nákladmi na byt po zániku BSM,\nvychádzal zo zásady, že tieto náklady po právoplatnosti rozvodu manželstva nepatria do BSM a to\nnajmä za situácie, že predmetná nehnuteľnosť bola prisúdená tomu manželovi, ktorý tvrdí, že sa o\nnehnuteľnosť aj vynaložením finančných prostriedkov staral, prípadne ju zveľaďoval. V časti vynaloženia\nspoločných finančných prostriedkov na nový náhrobný kameň, uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, nepreukázal, kedy, ako, kým a za akú sumu sa renovácia pomníka uskutočnila. Z dedičského\nrozhodnutia OS KN 5D/72/2011 zistil, že poručiteľka zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o\njej pohreb a nemožno vylúčiť, že z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň tak, ako sama\ntvrdila.\n1.11. Nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu nevlastniaceho žiadnu inú nehnuteľnosť, žalovaná\nje okrem predmetného bytu vlastníčkou ďalších nehnuteľností, medzi nimi rodinného domu. Žalobca bol\nvlastníkom inej nehnuteľnosti, ktorú v roku 2018 predal. Žalovanej sa súd nepodarilo presvedčiť o tom, že\nišlo z jeho strany o pokútny úmysel zbaviť sa majetku, aby sa záverom sporu dostal k bytu. Vo vyjadrení\nžalovanej k žalobe bolo uvedené, že spočiatku sa chcela vzdať bytu, čo ústnym prejavom potvrdila\nna pojednávaní dňa 12.10.2022. V návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 15.06.2018 uviedla, že\nžalobca si byt môže nechať a chcela byť vyplatená. Otázka učiteľského bytu vzhľadom na nadobudnutie\nvlastníckeho práva strán k bytu počas manželstva je irelevantná. Dňa 27.04.2018 objednala vyhotovenie\nznaleckého posudku č. 40018. Odvtedy vedela, že ju chce žalobca vyplatiť z bytu a preto pristúpil k\npredaju svojho rodinného domu, aby žalovanú mohol čo najskôr vyplatiť. Konanie žalovanej spočívajúce\nv dobrovoľnom opustení bytu v apríli 2018 preukazuje, že byt nechcela ďalej užívať, nasťahovala sa k\nsynovi, prestala platiť služby súvisiace s bytom, bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Návrat v období\nVianoc 2018 v konaní odôvodnila tým, že syn si našiel priateľku a nechcela prekážať, vadilo jej , že by\nžalobca do bytu nasťahoval tretiu osobu. V priebehu konania opakovane uviedla, že je síce výlučnou\nvlastníčkou nehnuteľnosti, ale ju plánuje darovať synovi. Doteraz nepodnikla žiadne kroky v tom smere.\nMá možnosť obstarať si iné bývanie.\n1.12. Okrem vyššie uvedených výrokov rozhodol o zastavení časti konania v súlade so späťvzatím\nžalovanej na pojednávaní dňa 28.11.2022, s ktorým žalobca na pojednávaní vyjadril súhlas.\n1.13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa právneho záveru odvolacieho súdu,\npodľa ktorého zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do\núvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To znamená, že\nsa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom rozdelí majetok nemá vplyv na trovy konania.\nNeprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného\nvlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu.\n2.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a výroku VI. napadla v zákonnej lehote odvolaním\nžalovaná. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázala na úmyselné a\nšpekulatívne konanie žalobcu pred samotným vyporiadaním BSM. O skutočnosti, že žalobca mal po\nrozvode záujem o spornú nehnuteľnosť, nemala žiadnu informáciu až kým nedostala dňa 02.05.2018\npísomne pokus o mimosúdne vyriešenie veci. V tom čase už mal žalobca znalecký posudok č. 89/2018\nzo dňa 29.4.2018 od Ing. Ota Pisoňa. Následne hneď dňa 30.04.2018 na základe zmluvy o pôžičke\npožičal kupujúcej I. B. sumu vo výške 18 000 eur, za ktoré mala od žalobcu odkúpiť jeho nehnuteľnosť v\nkat. území J.. Išlo o úmyselné konanie, ktorým chcel potvrdiť, že nemá žiadnu nehnuteľnosť vo výlučnom\n\nvlastníctve. O nehnuteľnosť nechcel prísť, len dočasne, kým konajúci súd nerozhodne v jeho prospech\na nehnuteľnosť by sa vrátila do jeho výlučného vlastníctva. Počas celého súdneho konania sa spoliehal\nlen na to, že je invalidný dôchodca a nemá už vo svojom vlastníctve žiadne nehnuteľnosti.\n2.2. Trvala na tom, že spoločnú nehnuteľnosť neopustila dobrovoľne. Tvrdenie súdu prvej inštancie v\nbode 30 odôvodnenia rozsudku, že bola rozhodnutá sa do spoločného bytu nevrátiť, je nepravdivé a\nnepodložené. K darovaniu jej nehnuteľnosti uviedla, že pri vyporiadaní pozemku pod rodinným domom,\nktorý má vo výlučnom vlastníctve sú problémy, pretože vlastníci žijú v zahraničí a nemá na nich kontakty .\n2.3. Namietala, že konajúci súd sa pridržiaval jedine skutočnosti spoločného nadobudnutia spornej\nnehnuteľnosti bývalými manželmi. Mal by pri svojom rozhodnutí prehodnotiť otázku morálneho pričinenia\na dobrých mravov týkajúcich sa zabezpečenia bývania pre rodinu, kedy jej bol byt pridelený z dôvodu\njej zásluh pri zastávaní svojej profesnej funkcie učiteľky a následne riaditeľky základnej školy. V čase\nod 03.09 2002 - 30.06.2005, 34 mesiacov, keď byt kupovali, bol žalobca nezamestnaný a z toho 25\nmesiacov nedostával žiadne dávky. Počas konania neuviedol a ani nepreukázal žiadne prekážky, ktoré\nby mu bránili v uvedenom čase zamestnať sa, pritom bol zdravý.\n2.4. Konštatovanie súdu, že žalobca sa preukázateľne stará aj úhradami pravidelných režijných nákladov\no potrebnú nehnuteľnosť, považovala za nepravdivé. Poukázala na prípis zo dňa 15.04.2020, kde\npreukázala úhrady na účet žalobcu a to jednotlivo za roky: 2017 –\n1 649 eur, za rok 2018 - 850,69 eur, za rok 2019 - 643,63 eur. Čestné prehlásenia týkajúce sa opráv\na údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného domu\nnepoveril a dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Nikto z obytného domu tieto „údajne vykonané“\npráce nevidel a od žalobcu neprevzal. Úhrady za užívanie elektriny a plynu v spornom byte žalobcovi\nsplácala podľa výpisu z banky - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 23.09.2022, na základe ktorého dňa\n04.01.2022 zaplatila 350 eur, 24.02.2022 200 eur, 03.05.2022 200 eur, 05.08.2022 200 eur, 10.09.2022\n200 eur a v rovnakej sume platí náklady žalobcovi dodnes. O nehnuteľnosť sa tak stará rovnako už\nod jej obdržania a je schopná naďalej zabezpečiť úhradu všetkých poplatkov za byt a zabezpečiť jeho\nudržanie, resp. zveľaďovanie.\n2.5. K otázke úverov, ktoré sú zahrnuté v rámci vyporiadania BSM uviedla, že o všetkých úveroch žalobca\nvedel a bol o nich informovaný. Vedel o tom, že úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. z roku 2013, ktorý ku\ndňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 854,85 eur potrebovala na opravu strechy jej nehnuteľnosti,\nkde sa nasťahuje ich syn. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 18.09.2018 pôvodne žalobca\ntento úver nepožadoval vyporiadať. O úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. o ktorý v septembri v roku\n2016 požiadala a ktorý následne žalobca odmietal, trval na spísaní notárskej zápisnice. Úver spláca a ich\nspoločný syn C. jej splátky každý mesiac preplatí. Chybou konajúcej notárky ako a jej bol do Notárskej\nzápisnice N 12/2016 zo dňa 15.01.2016 zadaný spotrebiteľský úver č. 1340116602 a úverová zmluva č.\n1340116506 bola opomenutá. Je si vedomá toho, že sa úvery použili na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti.\nTúto situáciu riešila hlavne v záujme rodiny, ich spoločného syna, ktorému takýmto spôsobom mohli\nrodičia pomôcť, pretože svojej dcére tiež predtým spoločne finančne pomohli.\n2.6. Ďalej namietala, že súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že sa riadne počas manželstva\nstarala o spoločné deti, so spoločným majetkom nenakladala nehospodárne, všetko robila v prospech\nrodiny, riadne počas celého svojho života pracovala aj po dovŕšení dôchodkového veku, čím prispievala\nnaďalej aj po ukončení spolužitia manželov k tvorbe a zveľaďovaniu spoločného majetku ako aj\nobstarávaniu spoločnej domácnosti.\n2.7. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní neprehodnotil ňou prednesené tvrdenia a dôkazy, byt\nsa rozhodol prideliť žalobcovi, ktorý sa o bývanie rodiny nepričinil. Svoju solventnosť a schopnosť\nvyplatiť žalobcovi finančné prostriedky týkajúce sa vyrovnania BSM preukázala vo výške 24 560,71 eur.\nŽalobca získal nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti predajná za vyššiu kúpnu cenu než bola ohodnotená.\nOna získala len sumu vo výške 939,29 eura, čo je pre ňu veľmi ponižujúce. Namietala, že súd prvej\ninštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu a z dôkazných prostriedkov ním prezentovaných, ktoré boli\nzavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde a úmyselne vykonštruované. Súd sa opomenul zaoberať\nprávne relevantnými skutočnosťami a v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú zásadný význam pre\nrozhodnutie vo veci samej. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na\nnové konanie.\n3.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., V., VI. a VII. napadol v zákonnej lehote odvolaním\nžalovaný. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietal, že žalovaná v\npetite jej vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.1.2019 a takisto vo svojom písomnom vyjadrení predloženom\nna pojednávaní dňa 23.7.2020 navrhla rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný do troch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu vysťahovať sa z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie o tomto návrhu\n\nžalovanej rozhodol v konečnom rozhodnutí (zastavením konania), žalovaná svoj návrh zobrala späť až\nv záverečnom návrhu (po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania) a on so späťvzatím súhlasil.\nKeďže však zastavenie konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti zavinila žalovaná (ktorá zavinila\nsvojím protinávrhom konanie o vypratanie nehnuteľnosti), postup súdu, že mu v tej časti nepriznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100% (o trovách v tej časti ani nerozhodol), hoci to žiadal v priebehu\nkonania, vrátane záverečného návrhu, považoval za svojvoľný a zmätočný.\n3.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím na pokyn odvolacieho súdu v konečnom\nrozhodnutí zohľadnil jednotlivé splátky úverov, ktoré boli hradené zo spoločného počas trvania\nmanželstva na úvery žalovanej. V bode 25 a 26 uviedol, že zohľadnil v jeho prospech polovicu splátok\núverov SLSP a.s. uhradených zo spoločného. Táto polovica predstavuje sumu 4 884,66 eur, je správne\nvypočítaná a korešponduje s jeho vyjadrením zo dňa 07.10.2019. Takisto súd správne zohľadnil polovicu\nsplátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie žalovanej v polovici uhradených\nsplátok – 773,55 eur. Mal za to, že súd správne uviedol, že mu prináleží polovica uhradených splátok\nna životné poistenie, kde oprávnenou na výplatu je žalovaná. Suma bola vyčíslená v podaní zo dňa\n01.07.2020 na sumu 4 346,98 eur (polovica uhradených mesačných splátok). Súd prvej inštancie\nvenoval pozornosť splátkam, ktoré boli zo spoločného vynaložené na úvery žalovanej v Prvej stavebnej\nsporiteľni. Splátky presne rozpísal v písomnom podaní zo dňa 07.10.2019 v bode 1. a 2. článku III.\npodania. Na úvery boli uhradené splátky 10 x po 214 eur a 2 x 110 eur, spolu teda 2 630 eur. Polovica\ntýchto splátok zohľadnených v jeho prospech predstavuje sumu 1 315 eur, a nie 1 216 eur, ako to uviedol\nsúd. Keďže tento výpočet je nesprávny, konečná suma titulom vyrovnacieho podielu v napadnutom\nrozhodnutí je takisto nesprávne vypočítaná.\n3.3. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie k pôžičke žalovanej poskytnutej spoločnosti Horizont.\nFinančné prostriedky patriace do BSM použila žalovaná. Mala súdu preukázať, že o tomto jej úkone\nvedel a súhlasil s ním. Uvedené mal súd zohľadniť v rozhodnutí, a do masy BSM zahrnúť túto\npohľadávku, prikázať ju žalovanej s povinnosťou ho z nej vyplatiť v rozsahu 1, teda 2 157,50 eur.\n3.4. Namietal, že súd nezohľadnil v jeho prospech polovicu nákladov vynaložených na pomník rodičov\nžalovanej poukazujúc na obsah spisu OS KN 5D/72/2011. V závere bodu 28 súd uviedol, že poručiteľka\n(matka žalovanej) zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o jej pohreb a nemožno vylúčiť,\nže z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie\nje v tomto smere hypotetické. Z obsahu spisu OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že žalovanej poručiteľka\nnezanechala finančné prostriedky, ale suma, ktorá mala byť predmetom dedičského konania, nebola\nv konaní prejednaná, pretože pokryla pohrebné náklady vyčíslené žalovanou. Súd prvej inštancie\nopomenul vyhodnotiť samotné tvrdenie žalovanej, že náhrobný kameň dala prerobiť až po pohrebe.\nSpochybnila sumu 2 000 eur, ale súhlasila s tým, že za uvedený náhrobný kameň zaplatila sumu 600-700\neur. Ak súd mal pochybnosti o tom, akú sumu započítať v jeho prospech, mal aspoň polovicu sumy 700\neur, čo je 350 eur zohľadniť v jeho prospech.\n3.5. V závere namietal trovy konania pre postoj žalovanej, ktorá v konaní opakovane menila svoj\npostoj, navrhovala dokazovanie k vyššie uvedeným skutočnostiam, čo malo za následok odročovanie\npojednávaní, zapríčinila takúto dĺžku súdneho konania (vyše 4 roky), preto mal súd prihliadať na to pri\npriznaní trov konania.\n3.6. Ďalej uviedol, že v rámci širšieho vyporiadania súd rozhodol o jeho nároku týkajúceho sa\nrežijných nákladov, ktoré riadne vyčíslil. V rámci širšieho vyporiadania súd vyporiada aj tie výdavky,\nktoré boli vynaložené jedným z manželov po zániku BSM, ak súvisia s obhospodarovaním spoločnej\nnehnuteľnosti. V konaní nie je sporným, že žalovaná na úhradu režijných výdavkov, úhradu dane od\nroku 2018 neprispieva. Špecifikoval aké poplatky súvisiace s užívaním spoločnej nehnuteľnosti hradil\npo zániku BSM až po súčasnosť (daň za nehnuteľnosť za roky 2017 až 2021 spolu: 36,15 eur, plyn\nza obdobie od apríla 2018 do februára 2022, spolu: 2 893,56 eur, elektrika za obdobie od marca\n2018 do februára 2022 spolu: 2 592,20 eur, spotrebovaná voda za obdobie od december 2017 do\njúna 2021 spolu: 196,83 eur, elektrika za obdobie od februára 2018 do februára 2021 za spoločné\npriestory (prislúchajúca časť za byt je 1 - ina) spolu: 34,08 eur. Celkovo uhradil na poplatkoch spojených\ns užívaním spoločného bytu za obdobie od 2017 po február 2022 sumu v celkovej výške 5 752,82\neur. Poukázal na ustanovenie § 144 OZ a na judikatúru NS ČSSR z 03.02.1972, sp.zn. Cpj 86/1971,\nR42/1972, podľa ktorej vzťahy manželov, pokiaľ ide o veci, ktoré patria do BSM, najmä správa tohto\nmajetku v období, keď BSM síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, sa\nspravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im\nnajbližšie. Prax súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia\no vyporiadaní BSM a z týchto analogicky vychádza (porovnaj R 17/1967). S poukazom na uvedené mal\nsúd pri vyporiadaní (širšom vyporiadaní BSM) zohľadnil v jeho prospech polovicu uhradených výdavkov\n\nsúvisiacich s užívaním spoločného bytu, sumu 2 876,41 eur (5 752,82 eur : 2). Súd prvej inštancie sa\nvšak k uvedenému nároku nevyjadril a ponechal ho bez povšimnutia.\n3.7. V závere uviedol, že s jeho návrhmi a námietkami sa súd buď nevysporiadal, alebo ich\nvykladal svojvoľne nerešpektujúc zásady rovnosti strán konania a zásad uplatňovaných pri vyporiadaní\nBSM, rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, v rozpore s ustanovením § 150\nOZ.\nRozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia je zmätočné a miestami nepresvedčivé.\n3.8. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že v konaní bol úspešný, pretože nehnuteľnosť mu bola\nprikázaná do výlučného vlastníctva. Poukázal na snahu dohodnúť sa so žalovanou, aj po zrušujúcom\nuznesení odvolacieho súdu, kedy jej ponúkol sumu 15 000 eur, ak mu prenechá byt, s ničím nesúhlasila.\nV konaní sa postupne dozvedel, koľko úverov zobrala počas manželstva, ktoré použila na zveľaďovanie\nsvojho domu, splátkami zaťažila spoločné finančné prostriedky. Vymyslela si na neho trestné oznámenie,\nže ju mal znásilniť, čo skončilo zastavením konania. Dala ho vykázať z bytu pod zámienkou falošných\nobvinení. V neposlednom rade sa necháva doposiaľ vydržiavať a užíva si úžitky bytu bez toho, aby sa\npodieľala na výdavkoch. Konanie žalovanej je dostatočným dôvodom na to, aby mu ako úspešnej strane\nsúd priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100%.\n3.9. V závere uviedol, že súd nesprávne ustálil vo výroku svojho rozhodnutia masu BSM. Navrhol\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, a vec znova prejednať a rozhodnúť a priznať mu\nnárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n4.1. Žalovaná dňa 03.02.2023 v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje\ns konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú uviedol konajúci súd. Žalobca v odvolaní polovicu\nzohľadnených splátok z vyplateného úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou v jeho prospech\nvypočítal vo výške 1 315 eur, a tvrdí, že suma, ktorú súd vypočítal je nesprávna t.j. 1 216 eur. V tejto\nčasti poukázala na chybné výpočty, nakoľko 10 x po 214 eur = 2 140 eur a 2 x po 110 eur = 220, spolu\nteda 2 360 eur a nie sumu vo výške 2 (splátka po 241 a nie 214) 2630 eur, čo tvrdí žalobca, správna\nsuma vyrovnacieho podielu je\n1 180 eur.\n4.2. O zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s. Košice vedel žalobca a podpísanie\nzmluvy nenamietal, vedel o tom, že dcérine peniaze rovnako vložené do Horizont Slovakia, a.s. Košice,\nboli vyplatené so ziskom. Všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala po dohode s ním. Žalobca o celej\nkauze krachu spoločnosti vedel už v roku 2002, od toho času túto vec neriešili. Za túto skutočnosť ona\nnenesie žiadnu zodpovednosť. V tom čase žili ako manželia, neboli medzi nimi žiadne spory v rodine a\nhlavne svojim deťom chceli spoločne ušetriť nejaké peniaze.\n4.3. Problém vynaloženia finančných prostriedkov na pomník rodičov považovala za ponižujúce zo\nstrany žalobcu. Rovnako ako o svoju matku sa postarala o tú jeho až do smrti. V tom čase dôchodky\nrodičov – oboch matiek preberali oni. Stotožnila sa s odôvodnením súdu. Dala hrob matky vyčistiť a\nnapísať jej meno, čo zaplatila z finančných prostriedkov, ktoré jej zostali po matke v hotovosti, nie po\ndedičskom konaní.\n4.4. K dĺžke súdneho konania uviedla, že žalobca celý čas predkladal na každom pojednávaní nové\ndôkazy a tvrdenia, čím sa celé konanie predlžovalo. Svedčí o tom aj samotné podanie žalobcu, ktorý vo\nsvojom prvotnom návrhu požadoval vyporiadať len nehnuteľnosť.\n4.5. Tvrdenie žalobcu, že neprispieva na úhradu režijných výdavkov od roku 2018 nie je pravdivé. To\npreukázala prípisom zo dňa 15.04.2020, na ktorý opätovne poukázala. Čestné prehlásenia týkajúce sa\nopráv a údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného\ndomu nepoveril, dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Opäť poukázala na úhrady za užívanie\nelektriny, plynu, vody a ostatných nákladov v spornom byte, ktoré splácala žalobcovi, spolu v sume 1 150\neur, réžiu platí žalobcovi dodnes. Vyplatila mu spolu sumu vo výške 4 293,32 eur, čo je o 1 416,91 eur\nviac ako sám žalobca na konci článku III. odvolania žiadal vyplatiť. Uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia\nokresného súdu, že režijné náklady týkajúce sa sporného bytu po zániku BSM nepatria do masy BSM.\nNesúhlasila s tým, že by súd ignoroval písomné a prednesené návrhy a námietky žalobcu. Uviedla, že\nje pravda, že v slabej chvíli, keď sa hádali, chcela byt nechať žalobcovi, ale po zistení, že žalobca začal\nhľadať domácu do spoločnej nehnuteľnosti, sa do bytu vrátila. Odsťahovala sa v apríli 2018 a vrátila sa\nv decembri 2018, nie po roku.\n5.1. Žalobca v podanom vyjadrení zo dňa 05.02.2023 k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd vykonal\ndokazovanie ohľadne predaja jeho rodinného domu obšírne. Predal ho s úmyslom vyplatiť žalovanú.\nUž vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 uviedla, že keďže už v tom čase si bola vedomá toho, že ju bude\n\nchcieť z bytu dostať preč spôsobom vyplatenia jej podielu, ešte dňa 27.4.2018 objednala vyhotovenie\nznaleckého posudku. Preto urýchlene pristúpil k predaju svojho rodinného domu. Takisto z jej vyjadrenia\npred podaním žaloby vyplýva, že súhlasila s tým, aby mu byt ostal, čo je zrejmé z jej podania s názvom\nPokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 15.06.2018, v ktorom prejavila súhlas s tým, že byt si môže\nnechať, a žiadala uhradiť protihodnotu 15 000 eur. Kým stihol predať svoju nehnuteľnosť, ona si to\nrozmyslela. Dobrovoľne opustila byt v apríli 2018, nasťahovala sa k synovi, prestala platiť služby za byt,\nbola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Jej návrat v období Vianoc 2018 odôvodnila tým, že syn si našiel\npriateľku a nechcela prekážať, a takisto jej vadilo, že by do bytu nasťahoval nejakú tretiu osobu. Samotný\npredaj jeho nehnuteľnosti nemá vplyv na BSM. Tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosť, ktorú predal, by sa\nmala vrátiť do jeho výlučného vlastníctva po skončení konania, sa nezakladá na pravde. Na dome boli\nvykonané rekonštrukčné práce novým vlastníkom a dom je obývaný. Pokiaľ tvrdí, že spáchal podvod,\nmala podať trestné oznámenie.\n5.2. Je toho názoru, že žalovaná nevie bez neho vydržať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po\nobnovení spolužitia obnovili počas konania intímne spolužitie, žalovaná na neho tlačila, aby stiahol návrh\nna vyporiadanie BSM, a aby ostali spolu bývať, s čím nesúhlasil. Podala na neho trestné oznámenie za\nznásilnenie, ktoré si vymyslela. Tento stav, že ešte stále býva v spoločnom byte jej vyhovuje, správa sa\nako keby boli manželia, a musí sa pred ňou zamkýnať, aby ho v noci neprekvapila. Ak by bolo pravdou\njej tvrdenie, že sa s ním nedá vydržať, už by bola dávno preč.\n5.3. Dodal, že byt bol pridelený ich rodine, nie iba jej. Uvedenú bytovku pritom neobývali len „učitelia“\ns rodinami, ale aj iné rodiny, ktoré nepracovali v školstve. Sporný byt spoločne odkúpili, z bytu sa\nnikdy nevysťahoval. Žalovaná ďalej poukázala na jeho nezamestnanosť v určitom období. Mal však\nstály príjem z prenájmu rodičovského domu, čo žalovaná napokon na pojednávaní dňa 12.10.2022\nžiadala zahrnúť do BSM. Poukázal na svoj ústupok, a tento vnos nežiadal zohľadniť vo svoj prospech\npri vyporiadaní.\n5.4. Spoločne hradili výdavky na byt dovtedy, kým sa žalovaná neodsťahovala. Po jej návrate po takmer\nroku však neplatila za služby spojené s užívaním bytu, v konaní opakovane zavádzala. V priebehu\nkonania predložila súdu listiny, ktorými mala preukázať, že za spoločnú nehnuteľnosť platí poplatky.\nHlbším skúmaním uvedených listín sa však preukázalo, že zavádzala súd, pretože jej tvrdenie o úhrade\nza daň z nehnuteľností sa týkali jej nehnuteľností, ktoré má vo výlučnom vlastníctve, k čomu sa priznala\nna pojednávaní dňa 02.09.2021, kedy uviedla, že poplatky za nehnuteľnosť a daň za nehnuteľnosť\nplatila len do roku 2018. Oproti tomu on za každý rok súdu predložil potvrdenie o úhrade dane za\nspoločnú nehnuteľnosť. Odkedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť neprispieva na poplatky za\nrežijné výdavky, nepodieľa sa na výdavkoch spojených s údržbou a udržiavaním nehnuteľností, avšak\nspoločnú nehnuteľnosť naďalej užíva. Kým do roku 2022 tvrdila, že ona zabezpečuje stravu aj pre neho,\nv písomnom podaní zo dňa 26.9.2022 uviedla, že strany sporu sa na kúpe stravy striedajú.\n5.5. K námietke žalovanej, že v návrhu na vyporiadanie BSM nežiadal vyporiadať. Všetky úvery použila\nna svoju vlastnú nehnuteľnosť a splátky úveru hradila zo spoločného. Prezentované tvrdenie žalovanej,\nže úvery jej splácal syn, a teda jednotlivé splátky nešli zo spoločného namietal a mal pravdu. Žalovaná sa\nv odvolaní priznala, že úverom mali synovi finančne pomôcť, lebo predtým pomohli dcére. Z uvedeného\nteda logicky vyplýva, že pokiaľ by syn uhrádzal úver, nebola by to finančná pomoc. Ak chcela pomôcť\nsynovi, mohla dom na neho prepísať.\n5.6. K námietke žalovanej, že súd nebral zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej\ndomácnosti, dodal, že deti už s nimi nežijú, sú samostatné, a nie sú na byt odkázané. Súd sa preto\nnemal dôvod s tým zaoberať. Chcel sa dohodnúť. Pokiaľ by bola dodržala dohodu, že mu byt prenechá,\nmohla odísť so sumou 15 000 eur, ktorú sumu jej ponúkal.\n6.1. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 03.02.2023 sa dňa 19.02.2023 písomne vyjadril žalobca, ktorý\nuviedol, že sa žalovaná v úvode vyjadrenia stotožnila s konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú\nvypočítal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, avšak voči uvedenému výroku podala odvolanie.\nK zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s., uviedol, že pokiaľ by bol vedel o tom, že\nspoločné peniaze poskytla titulom pôžičky tretej osobe, a bol by s týmto postupom súhlasil, bol by tam\naj jeho podpis. Uviedla pravdivo, že všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala ona, rozhodne však nie\ns jeho vedomím a súhlasom. Až v tomto konaní sa dozvedel o množstve pôžičiek, ktoré žalovaná počas\nmanželstva čerpala a bola taká neseriózna, že ich účelovo zamlčala na začiatku konania. On nebol\nv zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Horizont, nemohol si uplatniť svoje práva v konkurznom konaní\nako poškodený . Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej neboli peniaze vrátené z uvedenej\npôžičky, alebo že sa pokúsila o ich vrátenie akoukoľvek cestou. Preto ju ťaží zodpovednosť, že spoločné\n\npeniaze „zainvestovala“ nesprávne. Preto trval na tom, aby súd túto „investíciu“ žalovanej zohľadnil v\njeho prospech.\n6.2. K pomníku žalovaná ozrejmila, že za pomník vynaložila sumu 600 – 700 eur počas manželstva.\nKým v konaní tvrdila, že peniaze zdedila po matke, po zabezpečení dedičského konania vyšlo najavo,\nže peniaze, ktoré boli predmetom dedičského konania, jej boli prenechané na pohrebné náklady. Vo\nvyjadrení zo dňa 03.02.2023 uviedla, že jej ostali po matke peniaze v hotovosti, mimo dedičského\nkonania. Pokiaľ by hovorila pravdu, peniaze po matke mala vydať do dedičského konania na prejednanie,\nnakoľko má súrodenca, ktorý by bol takým istým dedičom ako ona. Poprel, že by jej matka prenechala\nakékoľvek peniaze.\n6.3. K predlžovaniu súdneho konania opakovanými návrhmi uviedol, že jedine cestou súdu bolo\nmožné zabezpečiť dôkazy na preukázanie čerpania úverov žalovanou, pretože ich zamlčala. Navrhovala\nvýsluchy svedkov, on predkladal iba čestné prehlásenia, ktoré ňou neboli spochybnené, tým práve\nurýchľoval celé súdne konanie.\n6.4. K späťvzatiu žaloby v časti o vypratanie uviedol, že súd prizná trovy strane konania, ktorá zavinila\nzastavenie konania. Žalovaná až pred vynesením rozsudku zobrala svoj návrh späť, s čím súhlasil, ale\nnevzdal sa práva na priznanie trov konania. V ostatnom sa pridržiaval podaného odvolania a písomného\nvyjadrenia.\n7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná dňa 21.02.2023 písomne vyjadrila a uviedla, že sa pridržiava svojich\nústnych a písomných vyjadrení a odvolania. Opakovala dôvody odvolania ohľadne bytu, predaja domu\nžalobcu. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu v časti náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania,\nže nemá nárok na náhradu trov žiadna zo strán, nakoľko sa vyporiadaval celý spoločný majetok a\nžalobca vedome počas celého konania spor predlžoval a tým navyšoval trovy konania a hlavne trovy\nprávneho zastúpenia.\n8. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že neobsahuje už\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by v priebehu súdneho konania neboli riešené a dôkazne preukázané.\nPridržiava sa svojich doterajších pravdivých písomných a ústnych vyjadrení a dôkazov a tak, ako už\nuviedla, poukazuje na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré nie sú v súlade s princípom hospodárnosti\nkonania a zbytočne navyšujú trovy konania.\n9. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.02.2023 podal dňa 10.03.2023 žalobca písomné vyjadrenie. Vo\nvyjadrení zapakoval svoje dôvody odvolania a vyjadrení.\n10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,\nďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania\nžalobcu a žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú opodstatnené a dôvodné,\npreto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1\npísm. b),d) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak\na) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a\nb) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n12. Základnú otázku, s ktorou sa odvolací súd musel vyporiadať pri zrušení rozhodnutia, bola možnosť\ndruhého zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože obe strany navrhli v odvolaní rozsudok\nopätovne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich upozornil na ustanovenie § 390 CSP.\nNapriek jeho snahe odstrániť vady rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie\nmusí opätovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, riadiac sa aplikáciou nových\nrozhodnutí Ústavného súdu SR.\n13. Touto otázkou sa zaoberal Ústavný súd SR už vo viacerých rozhodnutiach, a to I. ÚS 570/2017,\nIII. ÚS 379/2017, I. ÚS 227/2018, II. ÚS 531/2018, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019, II. ÚS 455/2021, IV.\nÚS 215/2018 a III. ÚS 570/2023. V rozhodnutiach I. ÚS 570/2017, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019\na II. ÚS 455/2021 ústavný súd uviedol, že v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu absentujú čo\ni len minimálne dôvody excesu od ustanovenia § 390 CSP, resp. že odvolací súd vôbec neodôvodnil\n\nopakovaný postup podľa § 390 CSP. V rozhodnutí III. ÚS 379/2017 uviedol, že pre rozhodnutie\nodvolacieho súdu boli splnené podmienky a v rozhodnutí I. ÚS 227/2018 uviedol, že takýmto postupom\nnebol dosiahnutý účel – zrýchlenie konania. Vo veci II. ÚS 531/2018 sa žalobca domáhal proti Slovenskej\nrepublike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému náhrady škody, ktorá mu\nbola spôsobená nezákonným trestným stíhaním, výkonom väzby a trestu odňatia slobody. V tejto veci\nodvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie tretíkrát. Ústavný súd uviedol, že pre oblasť trestného\nkonania platí, že hoci na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať\na stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,\nak sa ukážu ich predpoklady neskôr ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť\nsa vyšetrovacím úkonom, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že\ntrestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu\npodrobený. Pre naplnenie čl. 46 ods. 3 ústavy garantujúceho právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je mimoriadne\ndôležitá nielen dôkladnosť, ale i rýchlosť poskytnutia súdnej ochrany, pretože k úplnému odstráneniu\nnásledkov nezákonnosti rozhodnutia dochádza až reparáciou všetkej ujmy, ktorá poškodenému vznikla.\nVýznam tohto princípu sa ešte zvyšuje v prípadoch, keď dôsledkom nezákonného rozhodnutia štátu je\nobmedzenie osobnej slobody poškodenej osoby či mimoriadne dlhý čas prebiehajúce trestné stíhanie.\nNaplnenie princípov právneho štátu v tejto oblasti preto vyžaduje aj zo strany všeobecných súdov, aby\nk týmto prípadom pristupovali s mimoriadnou pozornosťou, maximálnou efektívnosťou a rýchlosťou.\nV týchto veciach teda ústavný súd považoval opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za nesprávny\npostup. Vo veci IV. ÚS 215/2022 z 26. apríla 2022 Ústavný súd SR pripustil opätovné zrušenie\nveci odvolacím súdom, pričom v tejto veci bol prvýkrát zrušený rozsudok pre zmeškania a druhýkrát\nrozsudok vo veci samej. V tejto veci krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odôvodnil, prečo\nneaplikoval § 390 CSP, pričom zdôraznil odlišnosť individuálnych okolností ním prejednávanej veci od\nokolností tých vecí, v ktorých ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľov nerešpektovaním\n§ 390 CSP. Vo veci III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023 ústavný súd pripustil opätovné\nzrušenie veci odvolacím súdom za podmienok, že krajský súd v odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil\nrozsudok okresného súdu, pričom krajský súd musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne\nskutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je spravodlivé rozhodnutie\núčelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po\ntom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Okrem toho\nrozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je\nzjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím\nkrajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje\nsvoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Zároveň uviedol, že pokiaľ\nby nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich\nprávomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia\niných ústavných práv strán civilného sporu. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zaoberal tým, či\npri zohľadnení špecifík danej veci prichádza do úvahy opätovné zrušenie veci odvolacím súdom. K tomu\nodvolací súd uvádza nasledovné.\n14. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nkonštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého\nposudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku vyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého\nposudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22 600 eur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM\na cena sa určuje ku dňu vyporiadania. K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového\npoistenia a príspevkov na životné poistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení\nustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva,\nktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať\nnapr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom,\nkeď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ\ndoplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové\nprávo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu\nzániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ\nupravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo\npoistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo\nniektorému z manželov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov\nnepostupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu\n\nv zákone (viď R 42/72 strana 115-116). Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze\nnadobudnuté v zásade do BSM, aj keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k\nnadobudnutiu vlastníctva, peniaze prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na\noddelený majetok vypožičiavateľa (prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je\nto investícia zo spoločného majetku do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo\nspoločného a prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka\nzrušenia spoločnej domácnosti. Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM\nnezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM.\nZistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv\nuzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí\nvyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie\no nevyporiadaní pôžičky žalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.\n15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pre d odvolacím súdom.\n16.Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Ďalším\ndôvodom nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom je porušenie práva na spravodlivý\nproces, môže byť rôzne pochybenie súdu, ktoré však musí vykazovať určitú intenzitu, aby súd mohol\nkonštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (II. ÚS 71/2021 body 11.1. a 12.).\n18. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok neobsahuje\nnáležitosti § 220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť,\nako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo\nnevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných\nskutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia,\nktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia\ntohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový\nstav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil.\nPre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale\nneuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom,\nktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných\ndôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia\ndôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medzi\nskutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia\ndôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov\nsmerujúcich k jednostranným záverom.\n19. Súd prvej inštancie od strany 2 po stranu 14 preniesol do rozhodnutia žalobu, vyjadrenia strán\nbez akéhokoľvek posúdenia ich dôležitosti z hľadiska dôkazného bremena (určite nie je podstatné,\naký program prania žalovaná používala a akú mala spotrebu vody). Súd prvej inštancie v bode 16\nkonštatoval, že do BSM patria zostatky na účtoch ku dňu rozvodu manželstva, DDS, životná poistka\nnepatria do BSM, boli použité spoločné prostriedky na ich splácanie, preto žalobcovi patrí polovica, tak\n\nako to uviedol vo svojom podaní z 01.07.2022, čím nie je táto okolnosť sporná, že strany spoločne\nhospodárili do rozvodu manželstva.\n20. V podstate si osvojil vyčíslenie žalobcu na čl. 367, 368 bez vyhodnotenia tomu zodpovedajúcich\ndôkazov. Odvolací súd vykonal lustráciu v Slovenskej sporiteľni ohľadne účtov a úverov strán. Z lustrácie\nvyplýva, že na meno žalovanej bol vedený účet H. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom\n2 033,89 eur, na meno žalobcu účet H. XXX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX Sporenie pre radosť so\nzostatkom 10 814,63 eur, účet H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 851,67 eur. Ku dňu\n28.12.2016 viedla banka úver č. 5112630341 na meno žalovanej, ku dňu 28.12. 2016 bolo zaplatených\n2 896,18 eur a zostatok bol 11 806,63 eur + úrok 27,55 eur, spolu 11 834, 18 eur. Úver bol splatený\n20.08.2018. Súd prvej inštancie uviedol výšku zostatku účtu 854, 85 eur. Prvá stavebná sporiteľňa\noznámila poskytnutie úveru žalovanej na vybavenie domácnosti č. 1340116506 vo výške 7 000 eur,\nzostatok na účte ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Za obdobie od 04.11.2016 do 28.12.2016 žalovaná\nzaplatila 220 eur. Zmluva zanikla ku dňu 31.07.2023 splatením žalovanou. Dňa 02.02.2016 bol žalovanej\na C. B. poskytnutý úver č. 1340116303 vo výške 30 000 eur a za obdobie od 09.03.2016 do 28.12.2016\nbolo na konto sporenia zaplatených 1 062,30 eur a na konto medziúveru 1 132,50 eur z účtu žalovanej.\nNa čl. 240 spisu sa nachádza zmluva o splátkovom úvere č. 5048255726 poskytnutom žalovanej\n14.10.2013 vo výške 6 000 eur, pri mesačnej splátke 206,54 eur s konečnou splatnosťou úveru\n15.10.2016, s celkovou čiastkou úveru 7 434, 94 eur, a čl. 245 úverová zmluva č. 5050490901,\nposkytnutý úver na Čokokoľvek žalovanej v sume 3 000 eur 05.12.2013 s mesačnou splátkou úveru\n64,83 eur ,s konečnou splatnosťou úveru 15.06.2019, s celkovou čiastkou 4 277,22 eur. Žalovaná\npotvrdila, že uvedené úvery použila na opravu strechy svojho domu. Súd prvej inštancie započítal do\nširšieho vyporiadania splácanie úverov zo spoločných prostriedkov, tak ako ich vyčíslil žalobca na čl.367.\n21. Nevyporiadal žalobcom požadované náklady na byt s odôvodnením, že nepatria do BSM. Odvolací\nsúd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR 4 Cdo/250/2019 z 25.02.2021 v ktorom\nuviedol: “V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho\nsúdu“ (§ 421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré\nsú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane\nvo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ\nnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali\na z hľadiska vecného na ne nadviazali. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 29.) sa už dovolací\nsúd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cz 77/66, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. V judikáte R 17/1967 najvyšší súd vyslovil záver, ktorého právna veta znie:\n„Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 OZ i po zániku manželstva a teda\npo zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia § 496 OZ so zreteľom k tomu,\nže správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom\nspoluvlastníctve. V rozhodnutí zo 16. decembra 1966 sp. zn. 5 Cz 77/1966 najvyšší súd vyslovil\nzáver, že ustanovenie § 144 OZ upravujúce spôsob užívania vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve\nvyslovuje zásadu, že tieto veci užívajú obaja manželia spoločne a že tiež spoločne hradia náklady na\nne vynaložené nebo spojené s ich užívaním alebo udržovaním. Pokiaľ potom dôjde medzi manželmi\nk nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na\nnávrh niektorého z nich súd (§ 146 OZ). Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení\n§ 146 OZ i po zániku manželstva a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za\npoužitia § 496 o. z. so zreteľom k tomu, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania\nriadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V prejednávanej veci odvolací súd bol toho\nnázoru, že výdavky spojené s domom a bývaním, ktoré hradil žalovaný po rozvode manželstva\nnespadajú pod pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko predmetom\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo\nexistovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Právny režim\nzaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné vzťahy manželov\ntýkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového\nspoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý z\nmanželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať\na spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie\n\nspoločného majetku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v najužšom slova zmysle znamená\nkto z bývalých manželov zostáva vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo k tej ktorej veci stráca.\nVyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie, t. j. do vyporiadania sa\nzahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva.\n22. Nevyporiadanie žalobcom požadovaných nákladov bol ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, pretože sa s jeho nárokom vyporiadal s odôvodnením , že nepatrí do BSM. Žalovaná síce\ntvrdila, že žalobcovi uhrádzala režijné náklady, uvedené však dostatočným spôsobom nepreukázala.\nPodľa mimoriadneho výpisu zo dňa 23.09.2022 od Slovenská sporiteľňa SPACE účet ňou boli hradené\nplatby na účet vedený na meno B. A. podľa správy pre príjemcu za príspevok na elektriku a plyn 1/2022\nv sume 350 eur a 02/2022 v sume 200 eur. V ďalších mesiacoch žalobcovi hradila sumy 5/2022 200 eur,\n8/2022 200 eur, 9/2022 200 eur, avšak bez uvedenia správy pre príjemcu. Žalobca tvrdil, že nešlo o platby\nza nehnuteľnosť, ale o vrátenie požičaných peňazí. K tomu síce neprodukoval žiadne dôkazy, avšak\nžalovaná toto tvrdenie nepoprela. Pokiaľ by odvolací súd v tejto časti doplnil dokazovanie, rozhodoval\nby o nároku prvý krát, čím by nebola zachová dvojinštančnosť konania.\n23. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť nevyporiadania všetkých účtov a úverov\na spôsob výpočtu vyporiadania BSM. Vyporiadava sa vždy čistá hodnota BSM. To znamená, že súd\nspočíta aktíva, od nich odpočítava pasíva a vyporiadava čistú hodnotu BSM. Spôsob výpočtu súdom\nprvej inštancie nezodpovedá uvedeným kritériam a aj pre odvolací súd bolo ťažko vychádzať z neho.\nAj v tejto časti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti rozhodnutia odvolacieho súdu 11\nCo/202023 z 25. 10.2023, 7 Co/49/2018 v ktorých sa odvolací súd podrobne zaoberal spôsobom\nvýpočtu BSM, rozhodnutia NS SR 7 Cdo 116/2012 4 Cdo/170/2022 z 26.04.2023.\n24. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú obe strany tak\npostavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Každá zo strán môže v priebehu konania označovať\nmajetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho\nzákonníka. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva leží na tej strane, ktorá\ntvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý\nz manželov tvrdí skutočnosti, ktoré veci vylučujú, resp. popiera tvrdenie jedného z manželov, bude na\nňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak\nje preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do\nBSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na\nspoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie\nje viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu\njeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní\nvychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné,\nčo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd\ntú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal.\n25. Z uvedených záverov vyplýva, že ak žalobca tvrdí a preukazuje skutočnosti súvisiace s vyporiadaním\nbezpodielového spoluvlastníctva a žalovaná s týmto tvrdením a dôkazmi nesúhlasí, dôkazné bremeno\npreukázania prechádza na žalovanú, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie, t.j. vyvrátiť tvrdenie žalobcu,\navšak nie iba na základe subjektívneho názoru, ale tento postoj a toto tvrdenie musí aj riadnym\nspôsobom preukázať. Nie je postačujúce iba uviesť, že s tvrdením nesúhlasí, že je nepravdivé, ale musí\ntakéto tvrdenie aj právne relevantnými dôkazmi vyvrátiť.\n26. To, že v žalobe nebolo označené všetko, čo tvorí masu BSM, keď žalobca v žalobe žiadal\nvyporiadať len nehnuteľnosť, nie je podstatné, pretože masa BSM sa upresňuje v priebehu konania a\naž do skončenia dokazovania, resp. do vyhlásenia rozsudku je za podmienok stanovených Civilným\nsporovým poriadkom možné upravovať, dopĺňať a meniť svoje vyjadrenia. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na skutočnosť, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno\nuplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Navyše žalobca podľa\nsvojich vyjadrení sa o niektorých relevantných skutočnostiach dozvedel až v priebehu konania. Strany\nv priebehu konania sporu sú oprávnení upresňovať vzájomne masu BSM.\n27. Súd v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale postupuje podľa §\n150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že súd pri vyporiadaní musí vychádzať z ceny\n\nnehnuteľnosti v čase vyporiadania a nie z ceny v čase vyhotovenia znaleckého posudku. Ohodnocuje sa\nstav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. V konaní boli predložené\nspolu 3 znalecké posudky. Posledný predložený bol znalecký posudok č. 28/2021 vypracovaný znalcom\nIng. Jozefom Szabóom dňa 15.03.2021, ktorý ohodnotil vyporiadavanú nehnuteľnosť na 25 500 eur.\nStrany sporu zhodne túto sumu na pojednávaní dňa 12.10.2022 akceptovali. Spornou skutočnosťou bolo\nto, komu má byť uvedená nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. Hoci žalovaná počas celého\nkonania trvala na tom, že sa jednalo o učiteľský byt a bez jej pričinenia by ho nezískali, tieto tvrdenia\nboli vyvrátené. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal názor, že uvedená otázka je irelevantná\nz dôvodu nadobudnutia bytu do BSM v roku 2003. Obe strany preukázali svoju solventnosť predložením\nvýpisu z účtov, ktorá je potrebná v prípade prikázania nehnuteľnosti a následného zaviazania k úhrade\nfinančnej protihodnoty zaň. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu\ns odôvodnením, že žalovaná je vlastníčkou inej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.\n28. V priebehu konania sa stalo nesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu\nmanželstva. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové\nvyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z\núverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo\nspoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Žalobca žiadal v priebehu konania pri\nvyporiadaní BSM zohľadniť aj úvery, o ktorých sa dozvedel, že ich žalovaná počas trvania manželstva\nčerpala.\n29. Odvolací súd v súvislosti s pôžičkou žalovanej poskytnutej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA,\na.s. vo výške 130 000 Sk č. zmluvy 4010203352150158 vyslovil právny názor v zrušujúcom uznesení\na na tom zotrváva. Je ťažko uveriteľné, že žalobca o takejto investícii nevedel, hoci to tvrdí, navyše\nak už predtým boli investované peniaze dcéry, ktoré týmto spôsobom zhodnotila a preto investíciu\nchceli zopakovať. Síce tvrdil, že počas manželstva mu bolo povedané, že peniaze do Horizontu vložil\nsyn a dcéra, teda nemal vedomosť o tom, že aj jeho (manželské) peniaze sú predmetom pôžičky, na\npojednávaní dňa 16.09.2019 nepoprel tvrdenie, že peniaze, ktoré tam vložili, vybrali z Prvej stavebnej\nsporiteľne, čo sám vybavoval. Navyše na pojednávaní dňa 28.11.2019 výslovne uviedol, že vedel o tom,\nže nejaké peniaze sa tam vkladali, vedel, že žalovaná tam vložila ich peniaze, peniaze rodičov, aj\nsvokrových, celkovo približne štvrť milióna korún. Na prvé prečítanie to celé vyzeralo ako výhodná\npôžička. Vzhľadom k tomu sú jeho ďalšie tvrdenia minimálne rozporuplné.\n30. V prípade životnej poistky NN Smart Bonus č. 71092629 z 19.11.1998 kde bol poisteným žalobca\na poistníkom žalovaná, žalovaná v období od 19.11.1998 do 19.12.2016 uhradila spolu sumu 8 693 eur.\nŽalobca namietal, že žalovaná úhradu splátok vykonávala vo svoj prospech a on bol poistený do 96.\nr. svojho veku, ktorého veku sa je s poukazom na jeho invaliditu nereálne dožiť. Zo zmluvy vyplýva,\nže oprávnenými osobami sú deti strán sporu. Žalobca žiadal zohľadniť vo svoj prospech polovicu\núhrad s tým súvisiacich. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143\nOZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania\nmanželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné\njedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné\nprostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové\nsporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno\nzahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie\ntýka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie\nz poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného\nmajetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov.\nV prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo\nv prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené\nna ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť.\n31. Súd ďalej zohľadnil polovicu splátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie\nNN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. č. 1099622355 uzatvorenej dňa 01.10.2005 v prospech žalovanej,\na to konkrétne polovicu ňou uhradených splátok vo výške 773,55 eur (spolu uhradila v príspevkoch\nsumu 1 547,10 eur). Výška jej mesačných príspevkov ako sporiteľky na doplnkové dôchodkové sporenie\nje dohodnutá v účastníckej zmluve. Len pre doplnenie odvolací súd dodáva, že výška príspevkov\n\nzamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy\nuzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS a táto nepatrí do masy BSM.\n32. Dňa 29.01.2016 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.1340116602 medzi Prvá\nstavebná sporiteľňa a žalovanou ako dlžníčkou – stavebný sporiteľ a C. B. (syn) ako spoludlžníkom. Bol\nim poskytnutý medziúver pod č. 1340116303 v sume 30.000 eur. Z notárskej zápisnice č. N 12/2016, NZ\n1110/2016, NCRls 1134/2016 zo dňa 15.01.2016 o zúžení rozsahu BSM vyplýva, že spotrebiteľský úver\nč. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. bude poskytnutý výlučne I. F. B., ktorá sa\ntak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu. Vzhľadom na zúženie rozsahu BSM tento úver\nnepatrí do masy BSM. Sporným však bolo to, či jednotlivé splátky uhrádzala žalovaná z BSM, alebo tam\ntieto finančné prostriedky vrátila, keďže tvrdila, že ich platil syn. Svedčiť o tom má ňou vedená evidencia\nv zošite a výpoveď syna na pojednávaní. Ten jej splátky preukázateľne uhrádzal až od 12.07.2017\nbezhotovostne na účet, teda po zrušení BSM. Podľa správy Prvej stavebnej sporiteľne suma splátok\nuhradených od začiatku splácania, t.j. od 09.03.2016 do 28.12.2016 na konto sporenia bola 1 062,30\neur a na konto medziúveru 1 132,50 eur, teda spolu suma 2 194,80 eur.\n33. Dňa 28.09.2016 poskytla Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žalovanej spotrebiteľský úver na vybavenie\ndomácnosti č. 1340116506, vo výške 7 000 eur. Tento úver nebol zahrnutý v uvedenej notárskej zápisnici\na preto patrí do masy BSM. Od začiatku splácania, t.j. od 04.11.2016 do 28.12.2016 uhradila sumu\nsplátok vo výške 220 eur a zostatok úveru ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Žalovaná nenamietala, že\ntento úver použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jej vlastníctve – rodinného domu, a preto možno\nkonštatovať, že síce tieto peniaze prišli do BSM, ale použila ich na svoj oddelený majetok, ktorý tým\nzhodnotila, čo nemôže ísť na úkor protistrany a v takomto prípade prichádza do úvahy vyporiadanie\npodľa § 150 OZ. Žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. aj zmluvu o splátkovom úvere\nč. 5048255726 zo dňa 14.10.2013 vo výške 6 000 eur. Jedná sa o spotrebný úver na čokoľvek. So\nSlovenskou sporiteľňou, a.s. uzatvorila žalovaná aj ďalší spotrebný úver - zmluvu o splátkovom úvere\nč. 5050490901 zo dňa 05.12.2013 vo výške 3 000 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s.\nsúd zistil, že žalovaná čerpala v Slovenskej sporiteľni, a.s. úver č. 5112630341, ku dňu 28.12.2016 bol\nuvedený úver splatený vo výške 2 896,18 eur, zostatok ku dňu 29.12.2016 istina: 11 8063,63 eur + úrok\n27,55 eur = 11 834,18 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s., zostatok na účte žalobcu H. XX\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016\nbol vo výške 851,67 eur, a na účte H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, sporenie pre radosť, vedený\nv H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 10 814,53 eur. Zostatok na účte žalovanej č.\nH. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol\nvo výške 2 033,89 eura.\n34. Sporným medzi stranami sporu boli úhrady za pomník matky žalovanej, ktoré žalobca pôvodne\nvyčíslil na sumu 2 000 eur, neskôr sa priklonil k tvrdeniu žalovanej, že to mohlo byť 600-700 eur, s čím\nžalovaná nesúhlasila, že tieto finančné prostriedky boli použité z BSM. Tvrdila, že bol financovaný\nz prostriedkov, ktoré jej ostali po smrti matky v hotovosti. Z dedičského rozhodnutia po matke\nžalovanej vyplýva, že ku dňu smrti bol jej majetok vo výške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume\n225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B.. Žalovaná tvrdila, že očistenie hrobu a dopísanie\nmena matky zabezpečila z peňazí matky, ktoré mala ešte jej matka, pretože sa až do jej smrti o ňu\nstarala a zabezpečovala jej potreby. Uznala sumu 700 eur, ktorú žiadal žalobca následne vyporiadať.\nZ rozhodnutia nie je zrejmé, aká suma bola žalovanej v hotovosti skutočne vyplatená, či do smrti matky\nhospodárila s jej peniazmi a mala matkinu finančnú hotovosť doma.\n35. Žalobca namietal rozhodnutie v časti trov konania v zastavujúcej časti. Súd prvej inštancie\no nich opomenul rozhodnúť. Súd prvej inštancie správne rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorý nebol\nnapadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2023 o nároku na náhradu trov konania\nv tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému, keďže\nžalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Zastavenie konania v tejto časti po procesnej stránke\nzavinila žalovaná späťvzatím svojho návrhu.\n36. Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania v časti vyporiadania BSM, pretože odvolací\nsúd zotrváva na svojom stanovisku o vyporiadaní celého BSM napriek tomu, že boli vydané rozhodnutia\nNS SR založené na pomere úspechu. Poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdo132/2022 z 12.12.2023\nv ktorom zaujal rovnaký právny názor a dal do pozornosti aj stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktoré\n\nvyslovuje názor, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je\nšpecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex,\ntzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu\nkonania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá\na rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania\nmôžu súdu uviesť svoj návrh ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie\nje na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 5Cdo/8/2008).\n37. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odstrániť uvedené nedostatky, ustáliť masu BSM, aktíva,\npasíva a v rozhodnutí uviesť podstatné vyjadrenia strán (nie kopírovať ich vyjadrenia), vykonané dôkazy\nlistinnými dôkazmi a dôkazy vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, aby z rozhodnutia bolo zrejmé,\nna základe akých dôkazov a akého ich vyhodnotenia ustálil skutkový stav a následne vec právne\nposúdil. Výpočet vyrovnávacieho podielu vypočíta v súlade so vzorcom vypočítania BSM a uvedie\ndo rozsudku podrobne hrubú masu, čistú masu, vnosy do majetku iného tak, aby rozhodnutie bolo\nzrozumiteľné a preskúmateľné. Jeho povinnosťou bude rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania\n( § 396 ods.3 CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj\nvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,\nktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)\ndovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/77/2018", "guid": "830145c8-8359-4c1e-8bef-05f220571a62:9ef39c6c-4231-4e23-b7be-fbe0f1a68150", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7f65413-81ee-4ea2-9951-2b0e183f5531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.570.2023.1"}, {"guid": "ussr:e831de30-c8c7-46f3-a948-21722481cd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2022 z 26. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:6d4f54c7-c25e-4cc8-82db-f24be13939b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.455.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 455/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 455/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.455.2021.1"}, {"guid": "ussr:f882e8a4-1485-4081-bd1f-9bb1a5f8492a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.71.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/2021 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.71.2021.1"}, {"guid": "ussr:630109d5-c435-41da-8d3c-88e3bf0f2616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.218.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e52fccf-a773-4958-be0d-255acff3c32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2018 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.531.2018.2"}, {"guid": "ussr:008e6650-daa5-46f5-9757-e9eec4a22b54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2017 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:babcf7bf-c2a0-4abb-8e95-32d5b25696e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.227.2018.2"}, {"guid": "ussr:b0fdb322-b60d-4577-8a82-e52a8895f081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:834c82a9-5d46-4684-8aee-20f9d523c863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.215.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 215/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 215/2018 z 15. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.215.2018.1"}, {"guid": "ussr:5d8045f8-74bf-48cf-acc0-ab12914a030a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 379/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 379/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.379.2017.2"}, {"guid": "8d8b6bad-e7e5-4392-90e4-eb7ef2ba44f5:89029261-0823-4c09-805e-7705926cb3b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4111229881.1", "spisova_znacka": "2Cdo/132/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/132/2022 z 12. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4111229881.1"}, {"guid": "37ead40d-f016-460d-8a88-66fc0d2b8a25:f7ee9a43-074d-4e76-8ec6-5e88ced1fef4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8811210744.1", "spisova_znacka": "4Cdo/250/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/250/2019 z 4. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8811210744.1"}], "citovane_v": []}