{"guid": "f0776aba-6d77-4424-811d-fb876c3ae367:e01e57ee-08b2-43a2-83c0-55eaddb812d6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3", "spisova_znacka": "11Co/58/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/58/2023 z 5. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. júna 2024, sp. zn. 11Co/58/2023, ECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3", "identifikacne_cislo": "6122233233", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Vargová", "sudca_id": 6, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-vargova-6", "datum_vydania": "2024-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "II. ÚS 537/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b0127b25-19a9-4686-a7e8-0fe43be7198e", "datum": "2024-11-07", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "nazov": "§ 355 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-355.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-355"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "nazov": "§ 359 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-359", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-359"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "nazov": "§ 362 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "nazov": "§ 127 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-127", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "nazov": "§ 363 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-363", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-363"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-381", "nazov": "§ 381 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-381"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "nazov": "§ 563 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-563"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-747.odsek-1", "nazov": "§ 747 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-747.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-747"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-749.odsek-1", "nazov": "§ 749 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-749.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-749"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-749.odsek-2", "nazov": "§ 749 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-749.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-749"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-750", "nazov": "§ 750 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-750", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-750"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-2", "nazov": "§ 187 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-2", "nazov": "§ 191 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-355", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-359", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-127", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-363", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-381", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-563", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-747", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-749", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-750", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-151", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-187", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e01e57ee-08b2-43a2-83c0-55eaddb812d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n11Co/58/2023\n6122233233\n05. 06. 2024\nJUDr. Darina Vargová\nECLI:SK:KSNR:2024:6122233233.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu\nJUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. C.\nXXXX/XX, D., zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, Galanta, IČO: 51 814 561,\nproti žalovanému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, A. XX, zastúpenému právnym zástupcom: ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, o zaplatenie\nsumy 73.000,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 08. 08. 2023 a o odvolaní\nžalobkyne zo dňa 12. 08. 2023 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/64/2022-123 zo dňa 30.\nmarca 2023, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 17C/64/2022-123 zo dňa 30. marca 2023\nm e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 73.000,- eur spolu s 5 % úrokom\nz omeškania ročne od 01. 01. 2022 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku\nna účet žalobkyne.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako i nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie) vyššie označeným rozsudkom zo dňa 30. marca 2023\nrozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 23.000,- eur spolu s 5 %\núrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2022 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I.\nvýrok), vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (II. výrok), žalobkyni priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 36 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný (III. výrok) s tým, že o výške náhrady trov bude\nrozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (IV. výrok).\n2. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456,\n§ 458 ods. 1, § 747 ods. 1, § 749 ods. 1, 2, § 750 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník) a výrok o trovách konania odôvodnil citáciou ust.\n§ 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj CSP).\n3. Ďalej v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou prostredníctvom\nprávnej zástupkyne domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 73.000,- eur spolu s 5\n% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01. 01. 2022 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým,\nže na základe ústnej dohody medzi ňou a žalovaným, žalovaný prevzal od nej do úschovy 13. 03. 2020\nfinančné prostriedky v sume 53.000,- eur, dňa 15. 03. 2020 v sume 15.000,- eur, dňa 16. 03. 2020 v sume\n\n15.000,- eur, dňa 17. 03. 2020 v sume 15.000,- eur, dňa 18. 03. 2020 v sume 15.000,- eur a dňa 19. 03.\n2020 v sume 20.000,- eur. Na základe žiadosti žalobkyne jej žalovaný vrátil postupne v splátkach len\nčasť dlhu v celkovej sume 60.000,- eur a zostatok dlhu ku dňu podania žaloby predstavuje dlžnú sumu\n73.000,- eur. Žalovaného písomne vyzvala k vráteniu zvyšku dlžnej sumy, ale zásielku si neprevzal a\nani na opätovnú výzvu, ktorú prevzal, žiadnym spôsobom nereagoval, pričom v telefonickom rozhovore\ns právnou zástupkyňou žalobkyne dňa 14. 01. 2022 nepoprel žalovanú sumu, pričom uviedol, že hľadá\nspôsob, ako predmetný dlh splatiť a dal prísľub, že dlh splní v 7 dňovej lehote. Žalobkyňa si predmetný\nnárok voči žalovanému uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.\n4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložila\nžalobkyňa, výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedkyne), z ktorého zistil skutkový stav, ktorý\nposúdil podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom žalobu o zaplatenie sumy 73.000,- eur\npovažoval za čiastočne dôvodnú.\n4.1 Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia celkovej sumy 73.000,- eur, pričom svoj\nnárok odôvodňovala tým, že žalobcovi na účet poskytla sumu 80.000,- eur, čo medzi stranami nebolo\nani sporné a žalovaný poskytnutie tejto sumy na jeho účet nerozporoval. Z tejto sumy žalovaný žalobkyni\ndoposiaľ uhradil len sumu 60.000,- eur a zostalo mu uhradiť zvyšok v sume 20.000,- eur, ktorú žalovaný\nuznal, nerozporoval a súhlasil s tým, že túto dlžnú sumu zaplatí.\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa preukázala vloženie sumy 80.000,- eur na účet žalovanému,\nz ktorej jej žalovaný uhradil sumu 60.000,- eur a zvyšnú čiastku neuhradil, súd prvej inštancie rozhodol\ntak, že žalobkyňou uplatnený nárok priznal a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni zvyšnú sumu\nuvedenú vo výroku jeho rozsudku.\n4.2 Sporným zostal zvyšný nárok uplatnený zo strany žalobkyne, ktorá tvrdila, že žalovanému poskytla\nv hotovosti sumu 53.000,- eur, uložením do úschovy v trezore v jeho byte v Banskej Bystrici z dôvodu\nobavy zo situácie, ktorá v tom čase bola a mali byť použité na kúpu bytu. Žalovaný popieral uzavretie\nzmluvy o úschove, tvrdil, že nie je žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že by k uzavretiu takejto zmluvy\nmedzi ním a žalobkyňou došlo, že od žalobkyne neprevzal sumu 53.000,- eur a listiny predložené\nžalobkyňou ako dôkazy nepreukazujú odovzdanie uvedenej sumy do jeho úschovy. Vzhľadom na\ntvrdenia žalovaného bolo teda sporné, či finančné prostriedky v uvedenej sume boli skutočne uložené\ndo úschovy žalovaného.\n4.3 V spore bolo preukázané, že žalobkyňa skutočne disponovala finančnou hotovosťou v sume 53.000,eur, ale podstata sporu spočívala v tom, či skutočne odovzdala túto sumu do úschovy žalovanému, ktorý\nto popieral.\n4.4 Žalobkyňou uplatnený nárok súd prvej inštancie vyhodnotil ako nárok zo zmluvy o úschove v zmysle\nust. § 747 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá písomne,\nbola uzavretá v ústnej forme a otázne je, či došlo skutočne k uzavretiu ústnej zmluvy o úschove medzi\nžalobkyňou ako zložiteľom a žalovaným ako uschovávateľom. Podstatou zmluvného dojednania je vôľa\nzmluvných strán zabezpečiť opatrovanie veci zverenej do úschovy. Keďže zmluva o úschove vzniká\nodovzdaním a prevzatím hnuteľnej veci do úschovy, bolo dôkazné bremeno na žalobkyni ako zložiteľke\npreukázať, že došlo k zloženiu veci a akej.\nMatka žalobkyne, vypočutá v spore ako svedkyňa, potvrdila, že uvedenou sumou žalobkyňa disponovala\n(pričom sama jej odovzdala sumu 40.500,- eur), ale nepotvrdila, že by mala byť táto suma odovzdaná\nžalovanému do úschovy u neho. Uviedla, že len z rozprávania svojej dcéry žalobkyne vie, že peniaze\nmali byť uložené do úschovy u žalovaného a mali byť použité na kúpu bytu. Súd prvej inštancie\nvykonal aj konfrontáciu medzi žalobkyňou a žalovaným, ale nepodarilo sa odstrániť nezrovnalosti medzi\nstranami sporu ohľadom odovzdania sumy 53.000,- eur, pretože žalobkyňa tvrdila, že túto sumu uložila\nu žalovaného v jeho byte do jeho trezoru, ale žalovaný popieral, že by došlo k odovzdaniu uvedenej\nsumy do jeho trezoru.\n4.5 Žalobkyňa iné dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností neoznačila, ani nenavrhla. Bolo\npritom jej povinnosťou preukázať, že so žalovaným dojednala úschovu, t. j. zmluvu, ktorá bola prejavom\nvôle obidvoch strán, teda ako vôle žalobkyni, tak aj vôle žalovaného vec do úschovy odovzdať a vec v\n\núschove opatrovať. Ani po vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k\nuzavretiu ústnej zmluvy o úschove, že žalobkyňa žalovanému odovzdala sumu 53.000,- eur do úschovy\na že žalovaný mal tieto peniaze v úschove opatrovať. Žalobkyňa teda v konaní ohľadom svojho tvrdenia\nneuniesla dôkazné bremeno a z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zvyšnej\nfinančnej čiastky (resp. o vrátenie finančnej čiastky), ktorá podľa tvrdenia žalobkyne bola uložená do\núschovy žalovaného, zamietol ako nedôvodnú.\n4.6 V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobkyne tvrdila, že pokiaľ by súd považoval okolnosti\nuzavretia ústnej zmluvy o úschove za nepreukázané, v takomto prípade má žalobkyňa právo, resp. súd\nmá právo posúdiť jej nárok, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K tomu súd prvej inštancie\nuviedol, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by došlo k skutočnému odovzdaniu finančných\nprostriedkov uplatnených žalobou v sume 53.000,- eur žalovanému, a teda aj nárok z bezdôvodného\nobohatenia je nedôvodný.\n5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa sa domáhala\nzaplatenia sumy 73.000,- eur (100 %), súd jej priznal sumu vo výške 23.000,- eur (32 %), vo zvyšku\n50.000,- eur (68 %) žalobu zamietol. Miera úspechu žalobkyne predstavuje 36 % (68 % - 32 %) a v\ntakejto miere súd žalobkyni priznal aj náhradu trov konania.\n6. Proti vyššie označenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie zo dňa 08. 08. 2023\nproti I. výroku (ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 23.000,- eur spolu s 5 % úrokom\nz omeškania ročne od 01. 01. 2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet\nžalobkyne) a III. výroku (ktorým súd žalobkyni priznal náhrada trov konania v rozsahu 36 %, ktoré je\npovinný zaplatiť žalovaný).\nOdvolanie proti rozsudku odôvodnil tým, že\n- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,\n- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPoukázal na 7., 8. a 22. bod odôvodnenia rozsudku a na to, že jednoznačne popieral prevzatie hotovosti\nv sume 53.000,- eur. V 22. bode odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie správne konštatoval,\nže nesporným v konaní bol rozdiel medzi finančnými prostriedkami v sume 80.000,- eur poukázanými na\núčet žalovaného a finančnými prostriedkami v sume 60.000,- eur, ktoré žalovaný vrátil na účet žalobkyne,\nt. j. suma vo výške 20.000,- eur a tento rozdiel žalovaný aj uznal.\nPokiaľ žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že nezaplatil sumu 23.000,- eur, ktorú aj uznal, tak ide\no jednoznačnú matematickú chybu v počítaní, nakoľko žalovaný do svojho výpočtu „zadal“ nesprávnu\nsumu 83.000,- eur, ktorú mal prijať na svoj účet, a preto mu vyšiel nesprávny výsledok (83.000,- eur\nmínus 60.000,- eur = 23.000,- eur). Logickosť tohto záveru o tom, že došlo k matematickej chybe,\nodôvodňuje aj vyjadrenie žalovaného, že žiadnu hotovosť neprevzal, prevzal iba peniaze, ktoré mu\nboli poukázané na účet. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na účet žalovaného poukázala\nžalobkyňa sumu 80.000,- eur.\nNapriek uvedenému súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 23.000,- eur, pričom nikde bližšie\nneuviedol, ako k tejto sume dospel, pretože výpočtu tejto sumy sa nevenoval. Ojedinelé vyjadrenie\nžalovaného o tom, že žalobkyni má zaplatiť sumu 23.000,- eur je z obsahu celého dokazovania\njednoznačne a logicky len výsledkom nesprávneho matematického výpočtu zo strany žalovaného.\nZáver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 23.000,- eur s\npríslušenstvom nemožno prijať a nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, pretože súd sa\nnevysporiadal s tým, ako k takémuto záveru dospel.\n7. V odvolaní proti III. výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov\nkonania proti žalovanému v rozsahu 36 % žalovaný citoval časť odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého:\n„Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 73.000,- eur (100 %), súd jej priznal sumu vo výške 23.000,eur (32 %), vo zvyšku 50.000,- eur (68 %) žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobkyne\n\npredstavuje 36 % (68 % - 32 %), v takejto miere jej súd priznal aj náhradu trov konania.“ Z vyššie\nuvedeného je zrejmé, že ide o pisársku chybu na strane súdu, lebo aj samotný súd konštatuje, že\nžalobkyňa mala úspech vo výške 32 %, neúspech vo výške 68 %, preto nie je zrejmé, ako na základe\ntakto zistených skutočností súd dospel k záveru, že mala úspech vo výške 36 %.\n8. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 17C/64/2022\nzo dňa 30. 03. 2023 v I. a III. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nrozhodnutie.\n9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 12. 08. 2023, a to proti II.\nvýroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol.\n9.1 Bola toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. l písm. f/ CSP) a vec následne nesprávne právne posúdil (ust. §\n365 ods. l písm. h/ CSP). Napadnutý rozsudok nepovažovala za dostatočne odôvodnený, pretože súd\nprvej inštancie neuviedol, z akého dôvodu považoval jediný dôkaz (tvrdenie žalovaného, že neprevzal\nod žalobkyne do úschovy v jeho trezore žiadnu hotovosť) za pravdivý, nedostatočne sa vysporiadal s jej\npodstatnými vyjadreniami, vrátane ňou navrhnutých a vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej\nsúvislosti, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (ust. § 365\nods. 1 písm. b/ CSP).\n9.2 Žalobkyňa založila svoju právnu argumentáciu na tom skutkovom základe, že žalovanému odovzdala\nna podklade ústne uzatvorenej zmluvy o úschove sumu 133.000,- eur, z ktorej žalovaný vrátil len časť\nvo výške 60 000,- eur. Na preukázanie ňou tvrdených skutočnosti predložila súdu svoju komunikáciu so\nžalovaným cez aplikáciu WhatsApp, predžalobnú písomnú výzvu, poukázala na svoj výsluch, výsluch jej\nmatky ako svedka, vrátane listinných dôkazov preukazujúcich, že v čase odovzdania finančnej hotovosti\nv sume 53.000,- eur touto sumou aj reálne disponovala (čo ustálil aj súd v odôvodnení rozhodnutia).\nŽalovaný počas svojho výsluchu na pojednávaní opakovane uznal (str. 3, 4, 6, 10 zápisnice o\npojednávaní zo dňa 07. 02. 2023) dlh voči žalobkyni vo výške 23.000,- eur, dokonca sa tak udialo aj na\nzáklade žiadosti jeho právneho zástupcu, ktorý tuto sumu žiadal výslovne zaprotokolovať do zápisnice\no pojednávaní. Súd teda v I. výroku svojho rozsudku rozhodol správne, nakoľko táto skutočnosť bola\nmedzi stranami nesporná.\n9.3 Žalobkyňa bola toho názoru, že popretie uzatvorenia zmluvy o úschove, popretie prijatia hotovostnej\nplatby v byte v Banskej Bystrici a jej následné uloženie do trezoru v byte žalovaného (vyplývajúce z\nvykonaných dôkazov – výsluch žalobkyne, výsluch jej matky, komunikácia cez aplikáciu WhatsApp,\npredžalobná výzva, listiny preukazujúce výbery finančných prostriedkov z bánk) bolo z jeho strany\nneúčinné a súd tak mal považovať túto skutočnosť za nespornú. Pokiaľ žalovaný označil predloženú\nkomunikáciu cez aplikáciu WhatsApp za účelovú, neúplnú, vytrhnutú z kontextu, mal možnosť toto svoje\ntvrdenie podporiť dôkazom, napr. predložením komunikácie z vlastného telefonického zariadenia iPhone\nalebo návrhom na nariadene znaleckého dokazovania za účelom preukázania pravdivosti a úplnosti\nkomunikácie cez aplikáciu WhatsApp (napr. aj skúmaním telefónu žalobkyne). Žalovaný vylúčil, že by\nnamiesto neho mohol niekto iný z jeho telefónu so žalobkyňou komunikovať. Nevedel vysvetliť, prečo\npodľa komunikácie cez WhatsApp prisľúbil napr. aspoň vrátenie sumy 100.000,- eur do konca roka\n2020 (komunikácia WhatsApp zo dňa 27. 11. 2020) alebo z akého dôvodu sa voči výzvam na riešenie\ndlhu v celkovej sume 133.000,- eur pred podaním žaloby nikdy jednoznačne neohradil. Konštatovanie\nprávneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorú si osvojil i súd prvej\ninštancie, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v komplexnom zhodnotení všetkých vzájomných\nsúvislostí, ktoré vyšli v konaní najavo. Žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci svoje\ntvrdenia, na otázky odpovedal vyhýbavo alebo sa vyjadriť nevedel, čo znamená, že neuniesol ani tzv.\npovinnosť tvrdenia.\n9.4 Napadnuté rozhodnutie súdu vníma žalobkyňa ako nespravodlivé, súd vyhodnotil výsluch\nžalovaného (ako jediný ním produkovaný dôkaz v konaní) z hľadiska pravdivosti a vierohodnosti\nnesprávne. Nezohľadnil komunikáciu žalovaného cez WhatsApp, ktorá svedčila v prospech tvrdenia\n\nžalobkyne o uzatvorení zmluvy o úschove a vedomosti o tom, že tieto peniaze sú určené na kúpu bytu\nžalobkyňou. Súd nevzal v úvahu, že zo strany žalovaného zostali nezodpovedané otázky:\n- z akého dôvodu by ho žiadala žalobkyňa opakovane ústne, telefonicky, písomne a napokon aj\niniciovaním súdneho konania o neoprávnené vrátenie sumy 73.000,- eur namiesto ním priznaných\n23.000,- eur,\n- z akého dôvodu nepoprel sumu 133.000,- eur (resp. zníženú o neskôr vykonané čiastočné platby) v\nkomunikácii cez WhatsApp, odpoveďou na predžalobnú písomnú výzvu zo dňa 26. 11. 2021 a ani v\ntelefonickej komunikácii s právnou zástupkyňou žalobkyne.\nSúd nevyhodnotil ani rozpor medzi tvrdením žalobcu (správne malo byť žalovaného – poznámka\nodvolacieho súdu), že bezhotovostné platby mu mala žalovaná (správne malo byť žalobkyňa –\npoznámka odvolacieho súdu) v marci 2020 (teda na samom začiatku pandémie v súvislosti s ochorením\nCOVID-19) posielať za účelom ich použitia na projekt anticovidových liekov a tým, že uviedol, že potom,\nako ho začala vyzývať na vrátenie peňazí, jej predložil návrh zmluvy o pôžičke na 83.000,- eur (koncom\noktóbra 2020). Žalobcom (správne malo byť žalovaným – poznámka odvolacieho súdu) uvádzané\ntvrdenia vzbudzovali objektívne vážne pochybnosti o ich pravdivosti. Z výsluchu matky žalobkyne\nvyplynulo, že mala vedomosť o tom, že peniaze boli uložené v trezore žalovaného z titulu, aby si dcéra\n(žalobkyňa) mohla kúpiť byt a ona sama jej dala k dispozícii čiastku 40.500,- eur.\n9.5 V tejto časti odvolania žalobkyňa citovala čl. 8, ust. § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 191 ods.\n1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).\n9.6 Ďalej sa žalobkyňa vo všeobecnosti zaoberala dôkaznou povinnosťou strán sporu s odkazom\nna komentár k Civilnému sporovému poriadku (ŠTEVČEK, Marek. ČI. 8 [Procesné povinnosti a\nprocesné bremená]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ. Jana, MESIARKINOVÁ.\nSoňa. BAJÁNKOÁ, Jana, TOMAŠOV1Č, Marek a kol. Civilný sporový poriadok 2. vydanie. Praha: C.\nH. Beck, 2022, s. 52. marg. č. 3).\n9.7 Ak by bol v predmetnom spore súd prvej inštancie (s poukazom na vykonané dôkazy však v\nskutočnosti nebol) v situácii, kedy proti sebe stoja len navzájom si odporujúce tvrdenia strán sporu\nako jediné nazhromaždené dôkazy v konaní (tzv. dôkazná núdza), kládlo by to samo o sebe zvýšené\npožiadavky na odôvodnenie rozhodnutia. Neúspešnú stranu ako jedného z adresátov rozhodnutia by\nmal súd dostatočným a rozumným odôvodnením presvedčiť o tom, prečo prisvedčil jednému tvrdeniu\na druhému nie.\nV tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III US\n311/07, časť ktorého i citovala.\n10. Na základe skutkového a právneho stavu žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu v celom\nrozsahu vyhovel a postupom podľa ust. § 391 CSP napadnuté rozhodnutie zrušil (vrátane závislého\nvýroku o trovách konania) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. K odvolaniu žalobkyne proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný vyjadrenie zo\ndňa 05. 10. 2023.\nUviedol, že II. výrok odvolaním napadnutého rozsudku zo dňa 30. 03. 2023 (ktorým súd zamietol žalobu\nžalobkyne vo zvyšku uplatneného nároku) považuje za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Súd sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne zaoberal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre jeho\nrozhodnutie a následne v 24. bode a nasl. odôvodnenia rozhodnutia zhrnul dôvody, pre ktoré rozhodol\nvyššie uvedeným spôsobom.\nŽalovaný účinne a opakovane poprel prijatie hotovostnej platby v jeho byte, ku ktorému malo údajne\ndôjsť dňa 13. 03. 2020 a žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak. Žalobkyňou\npredložené doklady o výbere hotovosti z Všeobecnej úverovej banky, a.s. žiadnym spôsobom\nnepreukazujú, že mohla odovzdať dňa 13. 03. 2020 žalovanému hotovosť 53.000,- eur a nie je zrejmé,\nako majú jej tvrdenia na pojednávaní dňa 07. 02. 2020 (o výberoch z roku 2019 a januára a februára\n2020, o výbere zo dňa 18. 03. 2020, pričom súčet výberov k 13. 03. 2020 nepreukazuje, že mohla\ndisponovať k 13. 03. 2020 takou hotovosťou) preukazovať odovzdanie 53.000,- eur. Svedkyňa A. G. A.\n\nje svedkom z „druhej ruky“ a vypovedala len o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela od svojej dcéry,\nako svedok nevedela potvrdiť údajné odovzdanie hotovosti dňa 13. 03. 2020. Žalovaný ako i jeho právny\nzástupca sa opakovane a podrobne vyjadrili, prečo komunikáciu cez aplikáciu WhatsApp, predloženú\nžalobkyňou ako dôkaz, považujú za nezákonný, pričom tvrdenie žalovaného, ktorý poprel autentickosť\nkomunikácie cez WhatsApp, nebolo zo strany žalobkyne účinne popreté.\nŽalovaný počas celého konania v prvom rade popieral prevzatie sumy 53.000,- eur, ktorému malo\núdajne dôjsť dňa 13. 03. 2020 a opakovane tvrdil, že k takému odovzdaniu finančných prostriedkov nikdy\nnedošlo, či už titulom úschovy alebo z iného titulu. Nie je zrejmé, ako by mal žalovaný nejakým dôkazom\npreukazovať, že sa niečo nestalo a že nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov v uvedenej sume.\nPokiaľ nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov, tak nie je možné od žalovaného spravodlivo\npožadovať, aby preukázal že sa táto skutočnosť nestala. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31. 05. 2010,\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 03. 2023 v časti II. výroku\nako vecne správny potvrdil.\n12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších predpisov – ďalej aj CSP) zistil, že odvolanie žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku\nsúdu prvej inštancie je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalovaným, v neprospech ktorého\nbolo týmito výrokmi rozhodnuté) a rovnako tak je prípustné i odvolanie žalobkyne proti II. výroku rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktoré bolo podané oprávnenou osobou (žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo týmto\nvýrokom rozhodnuté), pričom odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods.\n1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) a konštatoval, že obidve odvolania majú zákonom stanovené náležitosti\na obsahujú zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. § 127, § 363, § 365 ods. 1 CSP). Následne\nodvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalovaného a žalobkyne a odvolacími dôvodmi\n(ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP), bez viazanosti odvolacími návrhmi a súdom prvej inštancie zisteným\nskutkovým stavom (ust. § 381, § 383 CSP) na prejednanie podaných odvolaní nariadil odvolacie\npojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) za účelom zopakovania dokazovania výsluchom strán sporu, pričom\ndospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozsudku súdu prevej\ninštancie, a preto podľa ust. § 388 CSP tento rozsudok zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobkyni sumu 73.000,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2022 až do\nzaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobkyne.\n13. Podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj Občiansky zákonník), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z\nomeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\nPodľa § 451 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\nBezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov.\nPodľa § 456 vyššie citovaného zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor\nkoho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.\nPodľa § 457 vyššie citovaného zákona, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\nPodľa § 458 ods. 1 vyššie citovaného zákona, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným\nobohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa\nposkytnúť peňažná náhrada.\nPodľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 vyššie citovaného zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas\nnesplní, je v omeškaní.\n\nAk ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z\nomeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\nPodľa ust. § 563 vyššie citovaného zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym\npredpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie\nveriteľ požiadal.\nPodľa § 747 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zmluvou o úschove vznikne zložiteľovi právo, aby\nuschovávateľ hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno\nuzavrieť aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.\nPodľa § 749 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, uschovávateľ je povinný prevzatú vec opatrovať\ndohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovať\nstarostlivo, najmä je povinný dať ju poistiť, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec\nvrátiť spolu s tým, čo k nej pribudlo.\nUschovávateľ je povinný vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím dojednanej doby úschovy,\nale sám nie je oprávnený vrátiť ju skôr, ibaže vec nemôže pre nepredvídateľnú okolnosť bezpečne alebo\nbez vlastnej škody opatrovať.\nPodľa § 750 vyššie citovaného zákona, ak nie je dojednané a ani z okolností zrejmé, ako dlho má byť vec\nv úschove, môže zložiteľ kedykoľvek žiadať vrátenie veci a uschovávateľ môže vec kedykoľvek vrátiť.\n14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2015, výška úrokov z\nomeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n15. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,\npopretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany\nna vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\nPodľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\nPodľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\nAk strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia\no predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\nPodľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci\na čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.\nDôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké\ndokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\nPodľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\nVierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem\nprípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\nPodľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.\nPodľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n\nPodľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n16. V predmetnej veci odvolací súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa v konaní domáhala od žalovaného\nzaplatenia sumy 73.000,- eur s príslušenstvom, pričom tvrdila, že sa jedná o nevrátenú časť z celkovej\nsumy 133.000,- eur, ktorú dala žalovanému do úschovy takým spôsobom, že dňa 13. 03. 2020 mu\nodovzdala v jeho byte hotovosť v sume 53.000,- eur a následne v ďalších dňoch mu poukázala na jeho\núčet v peňažnom ústave štyrikrát po 15.000,- eur (dňa 15., 16., 17., 18. 03. 2020) a dňa 19. 03. 2020 mu\npoukázala na účet sumu 20.000,- eur, teda na účet mu poukázala spolu sumu 80.000,- eur. Poukázanie\nsumy 80.000,- eur na účet žalovaného v konaní nebolo ani sporné. Po opakovaných výzvach formou\nkomunikácie cez aplikáciu WhatsApp jej žalovaný postupne v splátkach vrátil sumu 60.000,- eur, čo\ntaktiež nebolo sporné, pričom zo sumy, ktorú mu žalobkyňa poukázala na jeho účet v peňažnom ústave\njej ostal dlžný ešte sumu 20.000,- eur (80.000,- eur mínus 60.000,- eur), ktorá taktiež nebola v konaní\nsporná. Sporné bolo to, či žalobkyňa odovzdala žalovanému v hotovosti sumu 53.000,- eur, teda či mu\nspolu poskytla sumu 133.000,- eur (53.000,- eur v hotovosti plus 80.000,- na účet). V kladnom prípade,\nby sa potom podanou žalobou dôvodne domáhala od žalovaného vrátenia sumy 73.000,- eur (53.000,eur plus 80.000,- eur mínus 60.000,- eur, ktoré jej žalovaný už vrátil).\n17. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že sumu spolu 133.000,- eur dala žalovanému do úschovy,\npričom z toho sumu 53.000,- eur mu odovzdala v hotovosti priamo u neho v byte a sumu 80.000,eur mu postupne poukázala na účet. Uzavretie zmluvy o úschove medzi žalobkyňou ako zložiteľkou\na žalovaným ako uschovávateľom však v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žiadnym spôsobom\npreukázané (žalovaný to od začiatku popieral), čo súd prvej inštancie správne konštatoval v odôvodnení\nsvojho rozsudku a s týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozsudku konštatoval, že nemal za preukázané (vykonané dôkazy tomu nenasvedčovali), že\nžalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky titulom zmluvy o úschove, a preto bol povinný\nsa zaoberať inou právnou kvalifikáciou žalobkyňou uplatneného nároku, a to či na strane žalovaného\nvzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne a v akej výške. Následne sa aj sama žalobkyňa,\nešte v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, začala domáhať vrátenia sumy 73.000,- eur (z\ntoho suma 53.000,- eur mala byť žalobkyňou odovzdaná žalovanému v hotovosti a suma 20.000,eur mu bola preukázateľne, okrem iných súm, zaslaná na účet) titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia. Vyhodnotenie právneho titulu poskytnutia finančných prostriedkov druhej strane nie je\nzmenou skutkových tvrdení, ale len vyhodnotením zisteného skutkového stavu a následnej aplikácie\nprávneho posúdenia. Posúdenie, či medzi stranami sporu ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia,\nzávisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, a to ust. § 451 ods. 1, 2\nObčianskeho zákonníka.\n18. Súd prvej inštancie preto pri nepreukázaní zmluvného vzťahu medzi stranami sporu správne\nposudzoval i vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ako titulu na vrátenie žalovanej\nsumy 73.000,- eur, pričom dospel k záveru, že skutočné odovzdanie finančných prostriedkov\nžalovanému v hotovosti v sume 53.000,- eur žalobkyňa nepreukázala, a teda na strane žalovaného\nnedošlo k bezdôvodnému obohateniu v tejto sume, ale len v sume 23.000,- eur, na zaplatenie ktorej\nžalovaného i zaviazal (I. výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok).\nV súvislosti s týmito výrokmi, ktoré boli oba napadnuté odvolaním (I. výrok napadol žalovaný a II.\nvýrok napadla žalobkyňa) je potrebné uviesť, že ich odôvodnenie je zmätočné a nezodpovedá zisteniam\nvyplývajúcim zo súdneho spisu. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa nepreukázala\nvznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v sume 53.000,- eur (teda nepreukázala\nodovzdanie sumy 53.000,- eur žalovanému v hotovosti), ale považoval za preukázané len bezdôvodné\nobohatenie žalovaného v sume 80.000,- eur na úkor žalobkyne (bezhotovostný prevod sumy 80.000,eur na účet žalovaného), pričom žalovaný už žalobkyni vrátil sumu 60.000,- eur, nebolo možné\nžalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 23.000,- eur, a to ani napriek tomu, že na pojednávaní konanom\ndňa 07. 02. 2023 opakovane uvádzal, že žalobkyňa mu poukázala na účet sumu 83.000,- eur (tento jeho\núdaj nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobkyňa potvrdila bezhotovostný prevod v sume 80.000,- eur,\nk čomu predložila i listinné dôkazy), z ktorej jej má vrátiť ešte sumu 23.000,- eur.\n19. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto\nobohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o\n\nobohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka. Pre vznik\nzodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne\nalebo nejakým protiprávnym úkonom, aj keď to nie je vylúčené. Zákon však predpokladá určité situácie,\nkedy konaním, ktoré je v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. Je neprípustné, aby sa niekto\nobohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. Preto je nevyhnutné, aby\nten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydal, a to tomu, na úkor koho predmet\nbezdôvodného obohatenia získal.\nO plnenie bez právneho dôvodu ide vtedy, ak právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj\nvtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu plnenia od začiatku znamená, že vôbec\nnenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by\nbola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.\n20. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolaním žalobkyne zo dňa 12. 08. 2023 proti II. výroku rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej žalobu vo zvyšku uplatneného nároku (t. j. v časti o zaplatenie\n50.000,- eur s príslušenstvom), keď I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu\n23.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01. 01. 2022 až do zaplatenia a proti tomuto výroku\nako i proti výroku o trovách konania (III. výrok) podal žalovaný odvolanie, v ktorom poukazoval na\nmatematickú nezrovnalosť medzi výrokom a odôvodnením rozsudku.\nPri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby o zaplatenie sumy 73.000,- eur s príslušenstvom bolo\npotrebné vyriešiť otázku, či žalobkyňa poskytla žalovanému i sumu 53.000,- eur v hotovosti (čo žalovaný\nod začiatku konania popieral) alebo len sumu 80.000,- eur, ktorú mu preukázateľne poukázala na účet,\npričom dôkazná povinnosť v tomto smere jednoznačne zaťažovala žalobkyňu. Je pravdou, že v priebehu\nkonania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila také dôkazné prostriedky,\nktoré by priamo preukazovali, že žalovanému v hotovosti v jeho byte odovzdala sumu 53.000,- eur, čo\nuž konštatoval i tento súd. Takéto priame dôkazné prostriedky žalobkyňa nepredložila, ani neoznačila\nv konaní pred súdom prvej inštancie, ale ani v podanom odvolaní, ani v konaní pred odvolacím súdom,\nktorý však vzhľadom k žalobkyňou predloženej komunikácii so žalovaným cez aplikáciu WhatsApp,\nktorá sa nachádzala v súdnom spise (a ku ktorej sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyjadril\na ako dôkaz ju nevyhodnotil), považoval za potrebné zopakovať dokazovanie výsluchom žalobkyne\na žalovaného a posúdiť, či touto komunikáciou je možné preukázať tvrdenia žalobkyne o výške sumy,\nktorú mala poskytnúť žalovanému bez preukázaného právneho dôvodu a ktorú jej žalovaný doteraz\nnevrátil.\nZamietnutie žaloby vo zvyšku uplatneného nároku (t. j. v sume 50.000,- eur s príslušenstvom)\nsúd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala, že skutočne žalobcovi v hotovosti\nu neho v byte odovzdala sumu 53.000,- eur, a teda nepreukázala vznik bezdôvodného obohatenia\nžalovaného v tejto sume na jej úkor. Podľa názoru odvolacieho súdu, však súd prvej inštancie v tomto\nsmere dospel k nesprávnym skutkovým záverom o výške bezdôvodného obohatenia žalovaného a\nnásledne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Súd prvej inštancie argumentoval, že\nžalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného v sume 53.000,- eur, a preto v tejto časti žalobu zamietol (v skutočnosti však žalobu zamietol\nv časti o zaplatenie sumy 50.000,- eur, keď zo žalovanej sumy 73.000,- eur zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 23.000,- eur). Tento záver považuje odvolací súd za nesprávny, práve s poukazom\nna žalobkyňou predloženú komunikáciu strán sporu cez aplikáciu WhatsApp, ktorú súd prvej inštancie\nžiadnym spôsobom nevyhodnotil, napriek tomu, že ju žalobkyňa predložila ako dôkaz na preukázanie\nsvojich tvrdení o výške sumy, ktorú žalovanému poskytla. V predmetnej komunikácii žalobkyňa už dňa\n17. 11. 2020 (č. l. 79) písala žalovanému, že „... do 27.11. 14:00 (kvôli prevodu) potrebujem od teba\nvrátiť 100.000 eur, aby som mohla vyplatiť ten rezervovaný byt ... . Zvyšné peniaze môžeš poslať do\nkonca roka.“. Žalovaný jej obratom odpovedal, že „ Ok, zajtra ti nabehne ta deska a zariadim sa tak, aby\nsi to mala do 27“. Dňa 25. 11. 2020 (č. l. 80) žalobkyňa pripomínala žalovanému „prosím ťa nezabudni\nposlať tie peniaze, je to dôležité (ak sa dá skôr, ešte lepšie)“, pričom žalovaný jej krátko na to, ešte v ten\nistý deň napísal „Ok“. Žalovaný dňa 27. 11. 2020 (č. l. 80) napísal žalobkyni, že „Všetko, čo zoženiem ti\nvložím do 14 na účet“. Dňa 17. 12. 2020 (č. l. 81) žalobkyňa napísala žalovanému “... môžeš mi prosím\nposlať tie peniaze“ a následne písala „133 – 20 =113tis ako si to predstavuješ s vrátením?“ Žalovaný jej\nv ten istý deň odpovedal „Volám Ti som na stretku“. Dňa 25. 02. 2021 (č. l. 83) žalovaný písal žalobkyni\n„Koľko som ti už vložil a koľko ešte mám!“, na čo mu žalobkyňa obratom odpovedala „Vložil si 40 a ešte\n\nti zostáva 93“. Dňa 05. 11. 2021 (č. l. 83) žalobkyňa písala žalovanému „ ... a začneš opäť splácať,\nmôžeš aj hneď... ešte 73tis“. Z celej predloženej komunikácie cez aplikáciu WhatsApp možno vyvodiť,\nže žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o vrátenie vyššej sumy, ako mu preukázateľne poukázala\nna účet (80.000,- eur), pričom žalovaný v priebehu tejto komunikácie (až do súdneho konania) žiadnym\nspôsobom nenamietal sumy, ktoré od neho žalobkyňa požadovala a celá jeho komunikácia bola vedená\nv tom zmysle, že robí všetko preto, aby jej peniaze v ňou požadovaných sumách mohol vrátiť, vrátane\ntoho, že sa iniciatívne informoval o výške dlhu a keď mu žalobkyňa napísala, že mu zostáva ešte 93.000,eur, túto sumu žiadnym spôsobom nenamietal (napriek tomu, že bezhotovostne mu žalobkyňa poukázala\nna účet len sumu 80.000,- eur) a nenamietal ani to, keď mu žalobkyňa dňa 05. 11. 2021 oznámila, že\nešte má splatiť 73.000,- eur.\nPrávna zástupkyňa žalobkyne zaslala žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 26. 11. 2021, ktorá mu\nbola doručená dňa 02. 12. 2021 a v ktorej ho žiadala, aby žalobkyni vrátil sumu 73.000,- eur z celkovej\nsumy 133.000,- eur, ktorú od nej postupne prevzal do úschovy v marci minulého roka. Žalovaný na túto\npredžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.\nAž v podanom odpore zo dňa 31. 05. 2022 proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že medzi stranami\nsporu sa uskutočnili iba bezhotovostné transakcie, na základe ktorých mu žalobkyňa poukázala sumu\n80.000,- eur. Napriek tomu žalovaný na pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2023 opakovane tvrdil, že\nžalobkyňa mu na jeho účet poukázala sumu 83.000,- eur a je jej dlžný sumu 23.000,- eur (čo v podanom\nodvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zdôvodnil svojim omylom, resp. matematickou chybou s tým,\nže žalobkyňa mu poslala na účet 80.000,- eur a záver súdu o povinnosti zaplatiť jej sumu 23.000,- eur\nnemá oporu vo vykonanom dokazovaní).\nŽalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie spochybňoval žalobkyňou predloženú komunikáciu\nv aplikácii WhatsApp, ale konkrétne sa k nej nevyjadril, tvrdil, že bola väčšia, v telefóne ju už nemal\na z jeho telefónu namiesto neho nemohol nikto iný komunikovať. Na odvolacom pojednávaní bola\nžalovanému prečítaná časť tejto komunikácie (ktorá je v relevantných častiach totožná s komunikáciou\nna č. l. 102 až 106 v súdnom spise), pričom žalovaný potvrdil, že komunikácia bola doručená jeho\nprávnemu zástupcovi, nespochybnil ju, ale tvrdil, že on ju nečítal, nespomínal si na ňu, nepamätal si,\nnevedel sa k prečítanej komunikácii vyjadriť.\n21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,\njednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého\nrozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá si svoje povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a\npovinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní\npovinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom\nsa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že\nz tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je\numožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti\nvýznamné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá\nnesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP alebo\npreto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.\nIniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy\npotrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,\nktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje\ndôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania.\nDôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v\nzásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti, ten-ktorý dôkaz\nhodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti dáva odvolací súd\ndo pozornosti aj čl. 15 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j.\nkaždý dôkaz má rovnocenné postavenie a potenciál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) predpisuje\njednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného\nhodnotenia dôkazov.\n\n22. Na základe vykonaného dokazovania (pred súdom prvej inštancie ako i na základe dokazovania\nv odvolacom konaní) považoval odvolací súd nárok žalobkyne v predmetnej veci na zaplatenie sumy\n73.000,- eur za preukázaný, pričom nosným dôkazom bola práve komunikácia strán sporu v aplikácii\nWhatsApp, najmä v období november 2020 až február 2021, v ktorej žalobkyňa opakovane žiadala\nžalovaného o vrátenie sumy, ktorá bola vyššia ako suma, ktorú mu poukázala na účet (t. j. 80.000,- eur),\nkeď mu oznamovala výšku dlhu, ktorého výška sa menila podľa platieb žalovaného (napr. 133.000,- eur\nmínus 20.000,- eur = 113.000,- eur, resp. ho žiadala o vrátenie sumy aspoň 100.000,- eur do určitého\ndátumu a ostatné do konca roka, resp. mu oznámila výšku dlhu k určitému dátumu v sume 93.000,eur a potom v sume 73.000,- eur). Žalovaný v priebehu tejto komunikácie jasne deklaroval, že vie o\nnároku žalobkyne, nikdy nespochybnil prijatie peňazí spolu v sume 133.000,- eur a peniaze žalobkyni\npostupne po jej opakovaných výzvach vracal. Nemal námietky ani proti tomu, keď mu žalobkyňa dňa\n05. 11. 2021 oznámila, že jej má zaplatiť ešte 73.000,- eur a nenamietal ani proti predžalobnej výzve zo\ndňa 26. 11. 2021, ktorá mu bola doručená dňa 02. 12. 2021 a v ktorej ho žalobkyňa opätovne žiadala\no zaplatenie sumy 73.000,- eur z celkovej sumy 133.000,- eur. V prípade, ak by žalobkyňa v priebehu\nkomunikácie so žalovaným cez aplikáciu WhatsAapp požadovala vrátenie peňazí, ktoré žalovanému\nneposkytla, bola by z jeho strany prirodzená reakcia opýtať sa, prečo od neho žiada vrátiť peniaze v takej\nsume, ktorú mu neposkytla. Rovnako tak by bolo prirodzené reagovať na predžalobnú výzvu, v ktorej\nho žiadala o vrátenie sumy 73.000,- eur a pýtať sa na dôvod, prečo sa od neho domáha zaplatenia\ntejto sumy, keď mu poslala na účet sumu 80.000,- eur, pričom 60.000,- eur jej už vrátil. Odvolací súd je\ntoho názoru, že ak by žalovaný popieral výšku sumy 73.000,- eur, ktorú od neho požadovala žalobkyňa\nv ňou predloženej poslednej komunikácii, bol by na túto komunikáciu patričným spôsobom reagoval.\nObozretne sa správajúci človek by sa po komunikácii, v ktorej ho niekto bez reálneho základu žiada\no vrátenie dlhu v desiatkach tisíc eur minimálne domáhal vysvetlenia celej situácie ako i dôvodu vzniku\ndlhu. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, pričom dôvod svojho konania nijako nevysvetlil\na až do začatia súdneho konania žalobkyňou v komunikácii uvádzané a požadované sumy žiadnym\nspôsobom nespochybnil, z čoho bolo potrebné vyvodiť záver, že žalobkyňou v žalobe uplatnený nárok\nexistuje a je dôvodný. Na tomto závere odvolacieho súdu nemohla nič zmeniť ani skutočnosť, že\nžalovaný v odpore proti platobnému rozkazu popieral dôvodnosť žaloby o zaplatenie 73.000,- eur s tým,\nže o hotovostnej transakcii v sume 53.000,- eur nemal žiadnu vedomosť.\nV reakcii na tvrdenia žalovaného v podanom odpore a na preukázanie dôvodnosti žaloby žalobkyňa\npredložila komunikáciu so žalovaným v aplikácii WhatsApp, ktorou sa odvolací súd zaoberal vyššie\n(predchádzajúci odsek tohto bodu rozsudku ako i 20. bod tohto rozsudku) a z ktorej mal preukázané, že\nžalobkyňa opakovane žiadala od žalovaného vrátenie inej (vyššej) sumy, ako tej, ktorú mu v priebehu\nmarca 2020 preukázateľne poukázala na jeho účet a žalovaný proti tomu nenamietal, pričom dlžnú\nsumu postupne v splátkach posielal na účet žalobkyne. Odvolací súd je toho názoru, že práve vzhľadom\nna obsah predloženej komunikácie nestačilo, ak žalovaný popieral existenciu žalobkyňou tvrdenej\nhotovostnej transakcie v sume 53.000,- eur, ale s poukazom na ust. § 151 ods. 2 CSP bolo jeho\npovinnosťou predložiť k obsahu tejto komunikácie (najmä k sumám, o akých komunikovali) i skutkové\ntvrdenia, čo žalovaný neurobil a žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo nenamietal proti sumám, ktoré\nžalobkyňa od neho v komunikácii požadovala, keď tieto zjavne prevyšovali sumu 80.000,- eur, ktorú mu\nžalobkyňa v splátkach poukázala na jeho účet.\nZ ust. § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení\nprotistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených\nv ust. § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia\nskutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (ust. § 150 ods.\n1 CSP). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako\nprocesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.\n23. Z predloženej komunikácie medzi stranami sporu v aplikácii WhatsApp je zrejmé, že žalobkyňa\nopakovane žiadala žalovaného o vrátenie peňažných prostriedkov, pričom opakovane uvádzala i výšku\njeho dlhu, ktorá sa menila podľa toho, ako žalovaný dlh splácal. Žalovaný však nikdy nenamietal\nproti vráteniu peňažných prostriedkov, informoval sa o výške dlhu, o tom, koľko má ešte vrátiť, čo\nmu žalobkyňa následne aj oznámila. Z tejto komunikácie ďalej vyplýva, že žalovaný nemohol dlh\nvrátiť z dôvodu tvrdenej nepriaznivej finančnej situácie na jeho strane, teda nie z dôvodu, že dlh\nvo vzťahu k žalobkyni neexistoval. Tvrdenia žalovaného, že mu žalobkyňa v splátkach a postupne\nbezhotovostnou formou poukázala len sumu 80.000,- eur sú jednoznačne v rozpore s predloženou\n\nkomunikáciou v aplikácii WhatsApp. Naviac žalobkyňa bola vo svojich tvrdeniach v komunikácii so\nžalovaným prostredníctvom tejto aplikácie vždy konzistentná, keď sa domáhala vrátenia sumy 133.000,eur, keď tvrdila, že sumu 53.000,- eur dala žalovanému v hotovosti a sumu 80.000,- eur mu zaslala\npostupne na účet, pričom po čiastočných úhradách zo strany žalovaného (spolu v sume 60.000,- eur)\nsa domáhala vrátenia sumy 73.000,- eur. Na druhej strane, bol to práve žalovaný, ktorý najskôr tvrdil, že\nžalobkyňa mu poslala na účet sumu 80.000,- eur, no na pojednávaní už opakovane tvrdil, že žalobkyňa\nmu na účet poslala sumu 83.000,- eur (čo je v rozpore so skutočnosťou) a dlhuje jej 23.000,- eur, čo\nnásledne vysvetlil svojim omylom a matematickou chybou.\n24. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že absentuje priamy dôkaz o tvrdení žalobkyne, že žalovanému\nv jeho byte bez prítomnosti svedkov odovzdala v hotovosti sumu 53.000,- eur, čoho si musí byť\nžalobkyňa vedomá a nepochybne si je toho vedomý i žalovaný. Existujú však nepriame dôkazy, ktoré\njednoznačne nasvedčujú tvrdeniam žalobkyne (komunikácia žalobkyne a žalovaného cez aplikáciu\nWhatsApp, výsluch svedkyne – matky žalobkyne, ktorá dala dcére sumu 40.500,- eur a vedela od nej,\nže žalovanému odovzdala sumu 53.000,- eur). I na základe týchto nepriamych dôkazov je možné urobiť\nskutkový záver v prípade, ak vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a v tejto vzájomnej\npreviazanosti nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí. Odvolací súd poukazuje na ust. § 187 ods. 1\nCSP, podľa ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo\nsa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie\nspochybňoval autentickosť a úplnosť komunikácie cez aplikáciu WhatsApp, nič mu nebránilo, aby\npredložil úplnú komunikáciu, ktorou disponuje on, pričom tvrdenie, že má nový telefón a túto komunikáciu\nuž nemá, nie je relevantným dôvodom na jej nepredloženie. Potom, ako žalobkyňa predložila ešte\nv konaní pred súdom prvej inštancie úplnú komunikáciu, žalovaný sa na odvolacom pojednávaní\nvyjadril, že predmetnú komunikáciu nespochybňuje, bola doručená jeho právnemu zástupcovi, mal\nmožnosť sa s ňou oboznámiť, ale nečítal ju. K tvrdeniu žalovaného, že si na predmetnú komunikáciu\nso žalobkyňou nespomína, nakoľko žalobkyňa na neho vyvíjala extrémny tlak, stres a teror (toto tvrdil,\nale nepreukázal už v konaní pred súdom prvej inštancie), pod vplyvom ktorých predával všetko, čo\nsa dalo, len aby zabezpečil peniaze pre žalobkyňu, ktoré jej vrátil, odvolací súd uvádza, že nič také\nv konaní nebolo preukázané a obsah predloženej komunikácie nepreukazuje tvrdenie žalovaného,\npretože táto komunikácia bola vedená bez známok nátlaku, či vyhrážok zo strany žalobkyne. Žalovaný\nnepreukázal, že v komunikácii zo žalobkyňou konal pod návalom emócií, či už pozitívnych, alebo\nnegatívnych. V priebehu komunikácie žalovaný jasne deklaroval, že vie o nároku žalobkyne, ktorý od\nneho požadovala, výšku ňou uvádzaných súd nepoprel a nikdy v tejto komunikácii nespochybnil, že by\nnemal povinnosť žalobkyni vrátiť sumy, ktoré od neho žiadala a ktoré sa vplyvom toho, ako žalovaný\ndlh postupne splácal, znižovali.\n25. Žalobou uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy 73.000,- eur teda považoval\nodvolací súd za preukázaný, pričom nosným dôkazom bola práve komunikácia strán sporu cez aplikáciu\nWhatsApp, ktorú žalovaný právne relevantným a zákonu zodpovedajúcim spôsobom nepoprel. Po\nprávnej stránke tento nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný\nzískal plnením zo strany žalobkyne bez právneho dôvodu, teda obohatil sa na jej úkor a získané\nobohatenie v sume 73.000,- eur je povinný žalobkyni vydať.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti II. výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v zostávajúcej časti (50.000,- eur) je dôvodné, pretože\nžaloba žalobkyne bola podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná v celom rozsahu, t. j. v sume istiny\n73.000,- eur s príslušenstvom.\n26. Žalovaný podal odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tvrdil, že nie je\nzrejmé, na základe čoho ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 23.000,- eur, keď zo sumy 80.000,- eur,\nktorú mu žalobkyňa postupne v bezhotovostných platbách predisponovala na jeho účet v marci 2020 už\npostupne vrátil sumu 60.000,- eur a jeho vyjadrenie na pojednávaní, že má zaplatiť ešte sumu 23.000,eur bolo len výsledkom nesprávneho matematického výpočtu. Uviedol, že záver súdu o povinnosti\nzaplatiť žalobkyni sumu 23.000,- eur nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd sa ani nevysporiadal\ns tým, ako k tejto sume dospel. V podstate teda žalovaný namietal len proti rozdielu medzi sumou\n23.000,- eur (na zaplatenie ktorej bol zaviazaný) a sumou 20.000,- eur (ktorú ešte žalobkyni nevrátil zo\nsumy 80.000,- eur). S poukazom na vyššie uvedené, však toto odvolanie podľa názoru odvolacieho súdu\nnebolo možné vo veci samej považovať za dôvodné, ale napriek tomu tento výrok (I. výrok) nebolo možné\n\npotvrdiť ako vecne správny, pretože žalovaný mal byť zaviazaný nie na zaplatenie sumy 23.000,- eur,\nresp. 20.000,- eur, ale na zaplatenie sumy 73.000,- eur, ktorej sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala.\n27. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku podaných odvolaní proti I. a II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie\ntieto výroky nenadobudli právoplatnosť a neboli splnené podmienky na ich potvrdenie, ani na zrušenie,\nodvolací súd rozhodol podľa ust. § 388 CSP a zmenil odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 73.000,- eur s 5 % úrokom\nz omeškania ročne z tejto sumy od 01. 01. 2022 do zaplatenia.\nŽalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania od 01. 01. 2022, čomu predchádzalo zaslanie predžalobnej\nvýzvy zo dňa 26. 11. 2021, ktorou žiadala žalovaného o zaplatenie sumy 73.000,- eur, pričom táto výzva\nbola žalovanému preukázateľne doručená dňa 02. 12. 2021. Žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom\nnereagoval, so zaplatením sumy 73.000,- eur sa teda dostal do omeškania, v dôsledku čoho si žalobkyňa\nv súdnom konaní uplatnila i úrok z omeškania 5 % ročne. Proti výške uplatneného úroku z omeškania, ani\nproti dňu začiatku omeškania s vrátením žalovanej sumy žalovaný nenamietal ani v podanom odpore,\nani v priebehu celého súdneho konania.\n28. Žalovaný podal odvolanie i proti III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda proti závislému\nvýroku o trovách konania, ktoré bolo dôvodné, pretože tento výrok nemal oporu v I. a II. výroku\nrozsudku, nakoľko žalobkyňa bola podľa I. výroku úspešná v rozsahu 32 % (23.000,- eur zo žalovanej\nsumy 73.000,- eur) a neúspešná v rozsahu 68 % (50.000,- eur zo žalovanej sumy 73.000,- eur), čo\nv konečnom dôsledku znamenalo neúspech žalobkyne v konaní v rozsahu 36 % (ako to uviedol aj\nžalovaný v podanom odvolaní), a teda nebolo jej možné priznať náhradu trov konania v rozsahu 36 %\na na jej zaplatenie zaviazať žalovaného.\nPretože odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe\nžalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, teda žalobkyňa bola v konaní úspešná a výrok o trovách konania\nje závislý výrok od výroku vo veci samej, odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust.\n§ 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie tak, že žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.\n29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP\na žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná (došlo k zmene rozsudku v jej prospech), priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá\nCSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n(§ 419 CSP)\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok\nminimálnej\nmzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)", "vazby": {"stav": {"sz": "II. ÚS 537/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b0127b25-19a9-4686-a7e8-0fe43be7198e", "datum": "2024-11-07", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/64/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}