{"guid": "134bcf09-3b19-48cf-9659-b3f105add401:68ee4de5-79fe-4753-bada-7b6489382ab6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2", "spisova_znacka": "15CoEk/23/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoEk/23/2025 z 31. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 31. októbra 2025, sp. zn. 15CoEk/23/2025, ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2", "identifikacne_cislo": "4408219351", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martina Balegová", "sudca_id": 418, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-balegova-418", "datum_vydania": "2025-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-1", "nazov": "§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-2", "nazov": "§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-41", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68ee4de5-79fe-4753-bada-7b6489382ab6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Nitra\n15CoEk/23/2025\n4408219351\n31. 10. 2025\nJUDr. Martina Balegová\nECLI:SK:KSNR:2025:4408219351.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov\nsenátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI\nCREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:\n47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. D., o vymoženie 733,90\neura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.\n5Er/1457/2008 – 35 zo dňa 11. 06. 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 5Er/1457/2008 – 97 zo\ndňa 23. 05. 2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Er/1457/2008 – 35 zo dňa 11. 06. 2024 v\nspojení s opravným uznesením č. k. 5Er/1457/2008 – 97 zo dňa 23. 05. 2025 p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len „ZoRK“), § 41 ods. 2 písm. d/,\n§ 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2,\n§ 4 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a zákona č.\n634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 879f ods. 3, ods. 4, § 879g Občianskeho zákonníka.\n3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej\nspotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah\nzmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), na základe exekučného titulu, ktorým je\nrozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a na základe\nrozhodcovskej doložky. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o revolvingovom úvere a viedli súd\nk tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku (bod 17.2) berúc do úvahy kritéria, na\nktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Základné právo občana – spotrebiteľa\nna ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných\npráv Európskej únie, ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv\nspotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl. 6 ods. 1\nsmernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica\n93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že\nčl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.\napríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom\nzmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského\nnálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné\ninformácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky\nobsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa\n\nvnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na\nzáklade vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky\ndôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ\nnebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo\nukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského\nrozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, a že\nspotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych\nrozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by\nsúd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol\nviazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie\nv sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu\nrozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku\nv zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný\nsúd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby\nmateriálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených\nv § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie\nuvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo\nči rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom\ntreba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto\nskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,\nteda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne\nposúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej\nveci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah\npovinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie\nprávom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať ako pravidlá správania\nsa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového\nporiadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá\nzmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je\nneprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória\na prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a\nrovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by\ntakouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,\nv takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,\nak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju\nprávomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.\n2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice – postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé\npodmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Častokrát je rozhodcovská zmluva\nvyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej\nzmluve, čo je premietnuté aj v predmetnej exekúcii. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je\nvýznam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba\nrozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok\nz pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie\nprincípov súkromného práva arbitrom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Nejde\nteda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Exekučný súd preto zaujal názor, že ak\nrozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a\nteda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je\nprípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.\nSúd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala\nzaložiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť\nrozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal\nna výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. To je pravdepodobne aj\nnajčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V zmluve zahrnuté (v bode\n\n17.2.1) rozhodcovské konanie a presné vymenovanie osôb rozhodcov veriteľom ešte pred podpisom\nsamotnej štandardnej zmluvy znamená, že (veriteľ) dodávateľ musí mať istotu, že si môže do zmluvy\nuvedené údaje uvádzať. Už len tieto skutočnosti považoval prvoinštančný súd za dostačujúce na\nzáver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky\nna vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a\nrozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti\nspotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa uznesenia Najvyššieho súd\nSR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná\nprávomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to\nnemal právomoc.“ Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie\nnedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom,\nje potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu\nSR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok\nprávomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,\nktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec\npostúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Z vyššie uvedených\ndôvodov, vychádzajúc jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva,\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu je potrebné aj v tomto štádiu konania zastaviť pre rozpor\nexekučného titulu so zákonom.\nPokiaľ ide o vzniknuté trovy exekúcie, o týchto súd rozhodne osobitným uznesením.\n4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy\no revolvingovej pôžičke Občiansky zákonník neobsahoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných\npodmienkach používaných v spotrebiteľských zmluvách. Tento inštitút bol do slovenského právneho\nporiadku vnesený až novelou zákona č. 150/2004 Z. z. Súd prvej inštancie preto nesprávne posudzoval\nzmluvné podmienky ako neprijateľné, keďže Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy takého\nustanovenia nemal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak založené na základe retroaktívnej\naplikácii zákona. Na vzťahy vzniknuté do 01. 05. 2004, kedy nadobudla účinnosť Zmluva o pristúpení\nk EÚ, nebolo a nie je možné aplikovať ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS ani ako interpretačné\npravidlo, pretože takýto postup by bol retroaktívny a v právnom štáte neprípustný. Právna úprava\nv čase uzavretia zmluvy neobsahovala ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách.\nOprávnený ďalej argumentoval tým, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej\núpravy povolené, pričom zákon zakazuje len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému\nkonaniu. Z formulácie článku 17 ods. 17.1. však vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou\nmôže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným\nsúdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať pri riešení sporov\nvýlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri\npodaní žaloby. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby.\nTento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného\nvzťahu rovnaké práva a nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Ak je v pozícii žalobcu spotrebiteľ,\npotom aj on určuje fórum rozhodovania sporu v prípade voľby rozhodcovského konania. Samotný fakt,\nže rozhodcovské konanie začne na základe žaloby veriteľa (dodávateľa), nie je daný uzavretím zmluvy\ns rozhodcovskou doložkou, ale vyplýva z toho, že zo strany spotrebiteľa dôjde k porušeniu zmluvných\npovinností.\nČo sa týka formulárového znenia zmluvy a vopred určených rozhodcov v rozhodcovskej doložke,\noprávnený poukázal na to, že postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z právnej úpravy\nmechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá\njedna strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu o revolvingovej pôžičke\nspolu s rozhodcovskou doložkou uzavrieť. Pokiaľ ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa vzhľadom\nna miesto rozhodcovského konania, oprávnený uviedol, že rozhodcovské konanie je ex lege v\n\nzásade písomné, pričom miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné, t. j. spotrebiteľ má\nobjektívnu možnosť sa do neho dostať. Oprávnený tak uzavrel, že rozhodcovská doložka a všetky\npodmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne tak, aby boli zrozumiteľné pre\npriemerného spotrebiteľa. Oprávnený poučil povinného v samotnej rozhodcovskej doložke o tom, čo\nznamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského\nkonania a jeho podmienky, pričom zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v\nčase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia\nrozhodcovskej doložky/zmluvy.\n5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,\nako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného oprávneným (§ 379, §\n380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.\nRozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.\n6. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28. 11.\n2008 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie s poukazom na rozhodcovský rozsudok č. RK-97/04/\nGR, ktorý vydal dňa 10. 06. 2004 rozhodca JUDr. Gustáv Ret, ustanovený zmluvnými stranami na\nzáklade rozhodcovskej doložky v Zmluve o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003,\nktorý sa stal právoplatným dňa 30. 06. 2004 a vykonateľným dňa 06. 07. 2004. Súdny exekútor doručil\ndňa 29. 12. 2008 Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nspolu s prílohami. Dňa 13. 01. 2009 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.\nNásledne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n9. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52\na nasl. O spotrebiteľskú zmluvu ide v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane\ndodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom\nvopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nSpotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva\nzakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01. 04. 2004 a režim typových zmlúv bol do nášho\nprávneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z. z. účinnou od 01. 01.\n2000. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým\nbol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je potrebné zabezpečiť\nprávnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho\nzmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už\nv režime spotrebiteľských zmlúv.\n10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je, ako to ostatne vyplýva už zo samotného označenia tejto\nzmluvy, zmluvou spotrebiteľskou, riadiacou sa okrem ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch\naj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aj keď tento zákon v čase uzavretia dotknutej\nzmluvy o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003 spotrebiteľské zmluvy neupravoval.\nCharakter predmetnej zmluvy totiž nemožno posudzovať len podľa predpisov slovenského právneho\nporiadku, ale aj podľa práva Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členom. Z tohto členstva jej\no. i. vzniká povinnosť rešpektovať všetky právne akty prijaté orgánmi zriadenými Zmluvou o založení\nEurópskych spoločenstiev a Zmluvou o Európskej únii, a to aj tie, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu\nSlovenskej republiky do Európskej únie. Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej\núnie č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri výklade\ntejto smernice Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi\nsmernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa (napr. v rozsudku vo\nveci C-473/00 Cofidis). Zároveň podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu, ako vnútroštátny\n\nsúd, ex offo musí posúdiť, či zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, a to aj napriek tomu,\nže je pomenovaná inak, alebo zmluvné strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu,\nnapríklad Obchodného zákonníka. Preto aj zmluvy uzavreté pred 01. 05. 2004, t. j. pred vstupom\nSlovenskej republiky do Európskej únie, kedy Občiansky zákonník ustanovenia na ochranu spotrebiteľa\nneobsahoval, je potrebné posúdiť ako spotrebiteľské a aplikovať na ne príslušné ustanovenia na ochranu\nspotrebiteľa, a to za účelom vyrovnania faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako to\nkonštatoval napr. aj Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 15. 06. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/2009.\n11. V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu s povinným uzatváral,\nje dodávateľom služby – poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,\nčo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinný pri uzatváraní zmluvy\nvystupoval ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konal s cieľom vzťahujúcim\nsa k jeho obchodu, povolaniu alebo podnikaniu (čl. 2 písm. a/, b/ Smernice Rady č. 93/13/EHS). Je teda\nnepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je\nnaň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda Smernicu Rady 93/13/EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n12. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok č. RK-97/04/GR zo dňa\n10. 06. 2004, vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného\nrozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok zakladala\nrozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17.2 Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 34866-15429 uzavretej\nmedzi oprávneným a povinným dňa 03. 10. 2003.\n13. Z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne\nskúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu\nvedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie\nsú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie\nnezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať,\nči podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41\nExekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady\nexekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12.\n2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010.\n14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti\nalebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne\naj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,\nv ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo\nneprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti\nje prípustné odvolanie.\n15. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že\ntáto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Takouto\nvýnimkou je napr. ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok\npodlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na\nvykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,\nči exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a\nmateriálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.\n16. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť\naj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský\nrozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09. 02. 2012, sp. zn. 3 Cdo\n\n122/2011, konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný\ntitul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či\nrozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo\ndňa 05. 12. 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012, uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od\nexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom\ns právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či\nrozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.\nĎalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského\nkonania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň\npovinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku\nv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu\nnevykonateľnosť tohto exekučného titulu.\n17. V posudzovanom prípade je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17. Zmluvy o revolvingovej\npôžičke č. 34866-15429 zo dňa 03. 10. 2003. Podľa bodu 17.1 zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti\nalebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy,\ns porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom\nkonaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v\nčlánku 17.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na\nžalobcovi. Podľa bodu 17.2.1 zmluvy (rozhodcovská doložka), akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo\nnároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s\nporušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v\njednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr.\nGustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová. Podľa bodu 17.3 zmluvy, rozhodcovská\ndoložka platí v prípade, že spory z tejto zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu v súdnom\nkonaní. Rozhodcovské konanie sa popri pravidlách stanovených touto rozhodcovskou doložkou bude\nprimerane riadiť ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení.\n18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2003, neplatný je právny úkon, ktorý\nsvojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n19. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,\nje neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za\nktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n20. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 11. 2003,\ntypovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,\nak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.\n21. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. 11. 2003,\ntypová zmluva nesmie obsahovať\na/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a\npovinnosťami zmluvných strán, najmä\n1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo\nna prevzatie inej služby,\n2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby\nspotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo\npodobnú zmluvu;\nb/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.\n22. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako\nsúkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými\nzmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách\na pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom\ndosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom\n\nprocese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých\nmravov je plne opodstatnená.\n23. Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné\noznačil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby\nspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na\niné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky v prípade zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007.\nObčiansky zákonník účinný do 31. 12. 2007, resp. zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa\n(účinný v čase uzatvorenia zmluvy) v § 23a ods. 2 len demonštratívne uvádza niektoré neprijateľné\n(neprimerané) podmienky, a teda charakter neprijateľných (neprimeraných) podmienok mohli mať i iné\npodmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu (nápadný nepomer) v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech (na škodu) spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ\npodľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa\ntakejto doložky rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by\nbol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel\nzabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal\nna výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok\nodmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak\nho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému\nkonaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený vymienil už v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ\nnemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu,\nje skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového\nprocesu podľa predstáv oprávneného. Keďže ustanovenie § 39 ani § 53 Občianskeho zákonníka nikdy\nneboli zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť\nabsolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.\n24. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11. 06. 2019, v zmysle ktorého sa pre platnosť rozhodcovskej doložky v\nspotrebiteľských veciach zároveň vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní\nzmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd, pričom povinný v danom prípade možnosť\nvysloviť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nemal.\n25. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,\nznemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte\npred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že\npovinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo\n1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach\nustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník\nrozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený\na zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného\nnedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci\nmateriálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz\nvyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.\n26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd záverom poznamenáva, že\nneplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto\n(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom,\nlebo ide o nulitný právny akt.\n27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého\nuznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP a contrario).\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.\n2 CSP.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/1457/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}], "citovane_v": []}