{"guid": "e7d57452-f89e-414a-86f0-7e45d2497e22:cb74e27a-6c9c-4a6b-a710-b0a88de9f47c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2", "spisova_znacka": "3S/79/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/79/2010 z 5. 9. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. septembra 2011, sp. zn. 3S/79/2010, ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2", "identifikacne_cislo": "8010200487", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2011-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb74e27a-6c9c-4a6b-a710-b0a88de9f47c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 3S/79/2010\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8010200487\nDátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2011\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200487.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň\nJUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Kerstav stavebno-\núdržbárske družstvo Poprad, so sídlom Duklianskych hrdinov č. 95, Poprad, IČO: 00 593 290,\nprávne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo\nnámestie č. 2, proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej\nBystrici, Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného zo dňa 04.11.2009\nč. I/225/13390-119779/2009/990770-r a zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13394-119780/2009/990770-r, na\nzáklade žalôb takto\n\nr o z h o d o l :\n\nSúd žaloby   z a m i e t a .\n\nN e p r i z n á v a   účastníkom náhradu trov konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nPredmetom preskúmania sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.11.2009 č.\nI/225/13390-119779/2009/990770-r  a č. I/225/13394-119780/2009/990770-r, zapísané na Krajskom\nsúde v Prešove pod spisovými značkami 3S/79/2010 a 3S/80/2010. Keďže sa jedná o veci, ktoré\nsa týkajú tých istých účastníkov a skutkovo úzko súvisia, súd ich uznesením zo dňa 06.07.2011 č.k.\n3S/79/2010-36 podľa § 112 ods. 1 v spojení s § 246c O.s.p. spojil na spoločné konanie s tým, že sa\nbudú spoločne pojednávať pod spisovou značkou 3S/79/2010.\n\nRozhodnutím zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13394-119780/2009/990770-r (sp.zn. 3S/79/2010) žalovaný\nako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu\nPoprad č. 717/230/43662/09/Neuv zo dňa 10.07.2009, ktorým mu podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok\n2005 v sume 39.579,66 Eur na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pre jeho neodôvodnenosť.\n\nV poradí druhým rozhodnutím zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r (sp. zn.\n3S/80/2010) žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému\nvýmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/43653/09/Neuv zo dňa 10.07.2009, ktorým mu podľa § 44\nods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005 v sume 12.183,92 Eur na základe § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb. pre jeho neodôvodnenosť.\n\nVčas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania uvedených rozhodnutí žalovaného v\nspojení s prvostupňovými správnymi rozhodnutiami Daňového úradu Poprad zo dňa 10.07.2009 č.\n717/230/43662/09/Neuv a zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43653/09/Neuv, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.\n\nObidve žaloby zhodne odôvodnil tým, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu veci  je nedostačujúce na posúdenie veci.\nNamietal, že správny orgán sa dostatočne nevyporiadal so zisteným skutkovým stavom, ani s návrhom\nna doplnenie dokazovania uvedeným v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 19.06.2009 a  platobné\nvýmery vydal najmä na základe výpovede F. A. staršieho.\n\nK skutkovému stavu uviedol, že ako objednávateľ si u spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. ako dodávateľa\nobjednal stavebné práce na rok 2005 (3x) na určených stavbách, ktoré sú bližšie špecifikované\nvo faktúrach, ktoré sa nachádzajú v spise správneho orgánu. Za dodanie stavebných prác mu boli\nzhotoviteľom spol. RIALKA, spol. s .r.o. vystavené  faktúry, ktoré sú uvedené aj v čestnom vyhlásení\np. B. konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. . Prílohou všetkých uvedených faktúr sú protokoly o\nodovzdaní a prevzatí prác. Žalobca faktúry uhradil spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. tak, že časť uhradil\nbankovým prevodom na konkrétne číslo účtu tejto spoločnosti a časť v hotovosti,  o čom svedčia príjmové\na výdavkové pokladničné bloky a tieto dôkazy boli správnemu orgánu predložené. Žalobca ako dôkaz\npredložil čestné vyhlásenie spoločnosti RIALKA, spol.  s r.o., predmetom ktorého je vyhlásenie konateľa\ntejto spoločnosti, že v období od 01. apríla 2005 do 31. decembra 2005 pre žalobcu dodal stavebné\npráce na stavby, ktorú sú uvedené v tomto čestnom vyhlásení.\n\nĎalej argumentoval ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a to § 51 ods.\n1 písm. a,  § 49 ods. 2 písm. a,  a zdôraznil, že faktúry, ktoré boli vystavené spoločnosťou RIALKA,\nspol. s r.o., boli na základe objednávky žalobcu a spĺňali všetky náležitosti ustanovené v § 71 ods. 2 a\n§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. .  Podľa § 51 ods. 1 písm. a,  a § 49 ods. 2 písm. a,  zákona o\ndani z pridanej hodnoty si odpočítal daň zo služieb, ktoré boli dodané touto spoločnosťou na základe\njeho objednávok. Zo zákona mu nevyplýva  povinnosť kontrolovať, či overovať, či zhotoviteľ spoločnosť\nRIALKA, spol. s r.o. oficiálne zamestnával zamestnancov, ktorí vykonávali stavebné práce, a teda či\nspoločnosť RIALKA, spol. s r.o. bola v tom čase evidovaná v databáze zamestnávateľov.. Namietal, že\nnebol vykonaný výsluch štatutárneho orgánu spoločnosti RIALKA, spol. s r.o.. Skutočnosť, že stavebné\npráce boli touto spoločnosťou ako zhotoviteľom skutočne vykonané je možné si overiť u pána F. B.,\nkonateľa tejto spoločnosti a výsluchom jednotlivých stavby- vedúcich na jednotlivých stavbách, na\nktorých boli práce dodané, a to stavby obchodného centra Kaufland Levice p. O. B., stavby obchodného\ncentra Tesco Žiar nad Hronom pána Ing. L. G., stavby spoluspaľovania pneumatík Horné Srnie pána\nO. M., stavby sociálneho centra Nové mesto nad Váhom p. O. M., stavby DAMFOST Zlaté Moravce\npána O., stavba bytového komplexu Podunajské Biskupice pána O. N. ako aj výsluchom pracovníkov\nspoločnosti RIALKA, spol. s r.o. , ktorí pracovali na predmetných stavbách.\n\nZdôraznil, že správny orgán návrhy na vykonanie dokazovania neakceptoval a uspokojil sa s výsluchom\nniektorých zamestnancov žalobcu, ktorí nevedeli o tom, že na vyššie uvedených stavbách vykonávali\npráce aj iní ľudia. Ani títo zamestnanci vo svojich výpovediach nevylúčili, že na stavbách mohli vykonávať\nprácu aj iní zamestnanci ako zamestnanci žalobcu a vedomosť o vzájomných vzťahoch medzi žalobcom\na inými subdodávateľmi žalobcu. O skutočnostiach, o ktorých vypovedali pred správnym orgánom\nnemohli mať vedomosť. Žalobca súčasne s návrhom predložil správnemu orgánu fotodokumentáciu\nvšetkých stavieb, na ktorých boli predmetné práce dodané, avšak správny orgán dôkaz navrhnutý\nžalobcom nevykonal. Stavebné práce boli spoločnosťou RIALKA, spol. s r.o. vykonané,  faktúry za\nvykonané práce riadne vystavené a ním aj  riadne uhradené. Na základe uvedených skutočností si\nuplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a,  a § 49 ods. 2 písm. a,  zákona č.\n222/2004 Z.z., čím dodržal všetky zákonom predpísané podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie\ndane.\n\nĎalej namietal, že správny orgán sa neriadil základnou zásadou daňového konania, podľa ktorej pri\nuplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie vždy do úvahy skutočný obsah právneho\n\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane a to podľa § 2 ods. 6  zákona\nč. 511/1992 Zb. . Je nepodstatné či spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. , ktorá zabezpečila vykonanie\nstavebných prác, zamestnávala zamestnancov neoficiálne alebo či mala s nimi uzatvorenú zmluvu alebo\niný pracovnoprávny vzťah.\n\nTiež zdôraznil, že spochybňuje výsluchy  F. A. staršieho, lebo jeho výpovede neboli zapísané v\nsúlade s tým, čo uviedol pred správnym orgánom. A. A. po sebe zápisnicu nečítal. Jedná sa o\nstaršieho človeka, ktorý má preukázateľné problémy s pamäťou a v súčasnosti stále prebieha rozsiahle\nvyšetrenie jeho zdravotného stavu. Toho času pán A. disponuje lekárskym záznamom MUDr. R. R.\nz neurologickej ambulancie Tatramedia s.r.o. , z ktorého vyplýva, že  trpí kognitívnou poruchou, t.j.\nporuchou vnímania a schopnosťou rozpoznať relevantné skutočnosti, ako aj lekárskou správou MUDr.\nO. O. z internej ambulancie Nemocnice Poprad a.s. z diagnostického záveru ktorej vyplýva, že pán A. trpí\nsomatoformnou autonómnou dysfunkciou. Vzhľadom na uvedené nie je možné výpoveď pána A. pred\nsprávnym orgánom pre poruchu vnímania , ktorou trpí, brať do úvahy ako hlavný dôkazný prostriedok,\nna základe ktorého správny orgán rozhodoval, lebo pán A. nebol  schopný ani spôsobilý zodpovedne\na objektívne posúdiť otázky kladené zamestnankyňou správneho orgánu a v súčasnosti si nepamätá,\naké otázky mu boli kladené a v akej veci pred správnym orgánom vypovedal. A. nie je možné na tento\nvýsluch  prihliadať.\n\nVo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného  uviedol, že tento sa  s uvedenou  námietkou nevyporiadal,\niba konštatoval, že predstavenstvo ako kolektívny orgán rozhoduje o tom, kto družstvo zastupuje, čo\nnesúvisí s jeho námietkou  ohľadne relevantnosti výsluchu pána A. staršieho. V tejto súvislosti  poukázal\nna to, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 30 ods. 3  upravuje, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych\npredpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Poukázal tiež na to, že citovaný zákon v § 2 ods. 3\nupravuje, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca opätovne zdôraznil, že správny orgán nedostatočne\nzistil stav veci, neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo, a ktoré sú\nobsahom spisu. Vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu, že na vydanie napadnutých rozhodnutí\nmu postačovali domnienky a hypotézy, ktoré nepovažoval za potrebné v rámci prvostupňového konania\noveriť, či potvrdiť inými skutočnosťami. V súvislosti s napadnutými rozhodnutiami poukázal na to, že ak\nžalovaný dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt predložil dodávateľské faktúry od spoločnosti\nRIALKA, spol. s r.o.,  objednávky 3 kusy a odberateľské faktúry a ďalšie doklady v rámci rekonštrukcie\nsa mu nepodarilo zabezpečiť, tento záver nie je pravdivý, lebo predložil správnemu orgánu okrem\nuvedených dokladov aj príjmové a výdavkové pokladničné bloky a výpis z banky ako doklad o úhrade\nza vystavené faktúry spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. . Na základe výsluchu zamestnancov žalobcu\nsprávny orgán dospel k záveru, že žalobca vykonal práce na predmetných stavbách iba vlastnými\nzamestnancami. Opätovne uviedol, že skutočnosť, že týmto zamestnancom je neznáma obchodná\nspoločnosť RIALKA, spol. s.r.o. však ešte neznamená, že správny orgán môže na základe toho\ndospieť k záveru, že práce na predmetných stavbách skutočne neboli dodané obchodnou spoločnosťou\nRIALKA, spol. s. r.o.. Uvedený záver správneho orgánu nie je ničím podložený a je založený len na\ndomnienkach a hypotézach správneho orgánu, ktoré sa nezakladajú na skutočnom stave. Rovnako\nzdôraznil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval, že vierohodnosť a pravdivosť\nfaktúr spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. bola spochybnená, pričom  správny orgán nemohol vykonaným\ndokazovaním tak spochybniť predmetné faktúry, aby mohol vydať rozhodnutia, ktorými mu určil rozdiel\ndane za zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2005. Na základe uvedeného opätovne akcentoval, že\nrozhodnutia správneho orgánu nevychádzajú zo spoľahlivo a dostačujúco zisteného skutkového stavu\na zároveň správneho právneho posúdenia. Argumentoval tým, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 ods. 1\nupravuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nchránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov\ndaňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\n\nZdôraznil, že jeho práva a právom chránené záujmy boli postupom správnych orgánov a napadnutými\nrozhodnutiami porušené. Cíti sa byť poškodený a ukrátený na svojich právach, lebo správny orgán\nnepostupoval tak , ako mu to zákon ukladá, napadnuté rozhodnutia vydal v rozpore so všeobecnými\nprávnymi predpismi, konkrétne zákonom č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Považuje za neprípustné, aby správny orgán\nna základe tak zisteného skutkového stavu vydal platobný výmer, lebo z jeho strany došlo k riadnemu\nuplatneniu dane z pridanej hodnoty.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že dôvody\nuvádzané v žalobách považuje principiálne v celom rozsahu za neopodstatnené,  totožné s dôvodmi\nodvolania a s ktorými sa vyporiadal v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Dôvody deklarované v\nžalobách zodpovedajú  žalobným dôvodom upraveným v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a), c), d), O.s.p.,\nteda že rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca takto deklarované skutkové a právne dôvody konkretizoval v\nžalobách tak, že v konečnom dôsledku vo vzťahu k porušeniu daňových predpisov namieta rozsah\nsprávcom dane „ vykonaného dokazovania „ , nezákonnosť „ vykonaných dôkazov „ a spôsob ich\nvyhodnotenia, nedostatok dôvodov rozhodnutia. Tieto dôvody  neobstoja, lebo namieta neúčinným\nspôsobom. V predmetných veciach bola určená daň spôsobom uvedeným v § 29 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. podľa pomôcok. Ak teda žalovaný ako odvolací orgán\npreskúmaval odvolávajúcim sa napadnuté rozhodnutia, preskúmaval ho v rozsahu danom ustanovením\n§ 48 ods. 4 tohto zákona a skúmal, či boli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto spôsobu\nurčenia dane a  dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zákona. Podmienky na použitie tohto spôsobu\nurčenia dane boli splnené, preto odvolania zamietol ako nedôvodné. Voči tomuto právnemu záveru\nvšak žalobca v žalobe nijako nenamieta, teda aj keď deklaruje žalobný dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia veci, žiadny konkrétny dôvod, teda že neboli dodržané zákonné podmienky na použitie tohto\nspôsobu určenia dane alebo že nebol dodržaný postup podľa § 44 ods. 3 zákona v žalobe neuviedol.\nPreto dôvody uvedené v žalobách nemajú na tento právny záver daňových orgánov žiaden vplyv.\nĎalej konštatoval, že nedôvodné  je aj deklarovanie, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na\nposúdenie veci. V prípade určenia dane podľa pomôcok je vecná  kompetencia odvolacieho orgánu\nvymedzená zisťovaním splnenia procesnoprávnych predpokladov na použitie tohto spôsobu určenia\ndane, teda zistenia, či boli dodržané zákonné podmienky na použitie spôsobu určenia dane podľa\npomôcok uvedených v § 15 ods. 2, § 29 ods. 5, 6, 8 a § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. , a  v danom\nprípade bolo jednoznačne preukázané ich splnenie. Za nedôvodné považuje aj námietku žalobcu vo\nvzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí. Žalovaný sa s odvolacími námietkami napriek tomu,\nže nemali žiaden vplyv na právny záver daňových orgánov, podrobne vyporiadal.\n\nZ predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Poprad ako správca dane\nplatobným výmerom zo dňa 10.07.2009  č. 717/230/43662/09/Neuv podľa § 44 ods. 4 zákona č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov určil žalobcovi ako platiteľovi dane daň z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 39.579,66 Eur, ktorá bola určená na základe § 29 ods.\n6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že daň uvedená\nv daňovom priznaní bola 97.619,- Skk, daň zistená správcom dane podľa pomôcok je 1.289.996,- Skk\na určený rozdiel dane predstavuje sumu 1.192.377,- Skk s tým, že rozdiel dane je platiteľ dane povinný\nzaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.\n\nPlatobným výmerom zo dňa 10.07.2009 č. 717/230/43653/09/Neuv Daňový úrad Poprad určil žalobcovi\nako platiteľovi dane daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2005 v sume 12.183,92 Eur určenú na základe\n§ 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že\ndaň uvedená v daňovom priznaní bola 89.818,- Skk, daň zistená správcom dane podľa pomôcok je\n456.871,- Skk a určený rozdiel dane predstavuje sumu 367.053,- Skk. Rozdiel dane je platiteľ dane\npovinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru.\n\nObidva platobné výmery správca dane odôvodnil tým, že platiteľ dane Kerstav stavebno - údržbárske\ndružstvo ... mu neumožnil ako správcovi dane vykonať daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie 1. až 4 štvrťrok 2005 podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov , preto je podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\noprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona podľa pomôcok. O tomto\npostupe bol správcom dane podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\nvyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 05. júna 2009 č. 717/320/34243/2009/Val,\nktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu na jeho prerokovanie doručený platiteľovi 12.\njúna 2009.  Pretože sa na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia výsledku z daňovej kontroly\nplatiteľ alebo jeho zvolený zástupca v stanovený deň nedostavil, kontrola dane z pridanej hodnoty za\nuvedené zdaňovacie obdobie bola ukončená dňom uvedeným vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu\nna jeho prerokovanie, t.j. 08. júla 2009. Správca dane dôvodil, že predseda Kesrtav  stavebno -\núdržbárskeho družstva Poprad pán A. dňa 24. júla 2008 na daňovom úrade správcovi dane nepredložil\nžiadne doklady z dôvodu ich poškodenia a nečitateľnosti, preto bolo daňovému subjektu uložené, aby\nzabezpečil rekonštrukciu účtovníctva za rok 2005 a požadované doklady ku kontrole dane z pridanej\nhodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie predložil do 08. októbra 2008. Súčasne bol poučený o tom,\nže ak požadované doklady ku kontrole nepredloží, správca dane neuznaná právo na odpočítanie\ndane. Uvedený postup správcu dane vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24. júla\n2008. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08. septembra 2008 vyplýva, že predseda Kerstavu\nstavebno - údržbárskeho družstva Poprad predložil správcovi dane ku kontrole DPH za zdaňovacie\nobdobie 1. až 4 . štvrťrok 2005 dodávateľské faktúry RIALKA, spol. s r.o. Galanta a odberateľské\nfaktúry. Súčasne uviedol, že iné doklady , t.j. záznamy na odpočítanie dane na výstupe za rok 2005,\npokladničné doklady za rok 2005, výpisy z banky za rok 2005, peňažný denník za rok 2005, zmluvy,\nknihy pohľadávok a záväzkov za rok 2005 ako aj iné dodávateľské a odberateľské faktúry za rok 2005\nnebudú správcovi dane predložené, lebo neboli daňovým subjektom v rámci rekonštrukcie zabezpečené.\nNásledne boli štatutárnym zástupcom žalobcu doručené záznamy na odpočítanie dane a dane na\nvýstupe za zdaňovacie obdobie 2. až 4 štvrťrok 2005 . Správca dane uviedol, že iné dôkazné prostriedky\nako pokladničné doklady ,  príjmové a výdavkové, bankové výpisy, hlavná kniha, zmluvy o dieloch,\nkniha záväzkov a pohľadávok za rok 2005 mu neboli v priebehu daňovej kontroly predložené i napriek\ntomu, že daňový subjekt bol vyzvaný na rekonštrukciu účtovníctva a správcom dane bol žalobcovi daný\ndostatočný časový priestor za účelom preukázania , že právo na odpočítanie dane a daňová povinnosť si\nuplatnil v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov.\n\nĎalej dôvodil tým, že zákon č. 511/1992 Zb. v § 29 ods. 8 upravuje, že daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\npriznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov\nvedených daňovým subjektom. Keďže daňový subjekt si nesplnil daňovú povinnosť podľa citovaného\nustanovenia, lebo pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťrok 2005 nepreukázal\nvšetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti uvedené v daňových\npriznaniach za toto obdobie, pristúpil k určeniu dane dohodou podľa § 29 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. v znení neskorších predpisov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. mája 2009 č.j.\n717/320/26798/2009/Val vyplýva, že daňový subjekt  nesúhlasil s určením výšky dane dohodou za\nzdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2005 až 4. štvrťrok 2005. Štatutárnemu zástupcovi kontrolovaného\ndaňového subjektu bolo správcom dane oznámené, že  dňom 27. mája 2009 prechádza z daňovej\nkontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov. Daňový subjekt zápisnicu o ústnom pojednávaní nepodpísal. Správca dane\nuviedol, že pre účely určenia dane podľa pomôcok boli v súlade s § 29 ods. 6 citovaného zákona\npoužité pomôcky a to dodávateľské faktúry od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta č. 20/2005,\n27/2005, 28/2005, 31/2005, 32/2005, 41/2005, 43/2005, 55/2005, 56/2005, 59/2005, 60/2005, 72/2005,\n69/2005, 70/2005, 71/2005, 73/2005, 79/2005, 80/2005, 81/2005, 74/2005, 75/2005, 91/2005, 90/2005,\nobjednávky 3 ks, odberateľské faktúry č. 0204/2005, 0304/2005, ďalšie ktoré presne číslom a rokom\nidentifikoval, záznamy na odpočítanie dane a dane na výstupe za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok\n2005, daňové priznania dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie a zistenia správcu\ndane získané v súčinnosti s tretími osobami. Na výzvu správcu dane zo dňa 16. septembra 2008 ,\naby sa daňový subjekt vyjadril k faktúram od dodávateľa RIALKA, spol. s .r.o. Galanta, ktorý si uplatnil\n\nprávo na odpočítanie dane a to aby predložil platnú zmluvu o dielo, podpísané súpisy vykonaných\nprác, resp. stavebné denníky a preberacie protokoly o odovzdaní stavebných prác, aby sa písomne\nvyjadril a konkrétne popísal aké stavebné práce boli spoločnosťou RIALKA, spol. s r.o. vykonané a\nuviedol konkrétne objekty, na ktorých práce spoločnosť vykonávala, ďalej aby uviedol meno a adresu\npracovníka spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta, s ktorým  jednal pri odovzdávaní a preberaní\nstavebných prác, bolo dňa 08. októbra 2008 správcovi dane doručené podanie, v ktorom daňový subjekt\nuviedol, že spoločnosť RIALKA, spol. s r.o. Galanta vykonávala pomocné stavebné práce, murárske\npráce, práce boli odovzdávané na základe protokolov o odovzdaní a prevzatí prác, ktoré tvoria prílohu\nfaktúry. Zmluvy o dielo, ktorou mali byť dohodnuté dodacie a platobné podmienky neboli predložené a\npredseda žalobcu uviedol, že vzhľadom na to, že je starší človek nevie si spomenúť na meno pracovníka\nspoločnosti RIALKA, spol. s r.o. Galanta. Správca dane konštatoval,  že daňový subjekt, ktorý si uplatnil\nprávo na odpočítanie dane, mu nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že\nprávo na odpočítanie dane bolo vykonané v súlade so zákonom o DPH, v rámci dokazovania využil\n§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a použil prostriedky na zistenie a\nobjasnenie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, a ktoré si zabezpečil bez súčinnosti daňového subjektu.\nPoukázal na to, že ako dôkazné prostriedky použil svedecké výpovede pracovníkov spoločnosti Kerstav\nstavebno-údržbárske družstvo Poprad, vyjadrenia predsedu stavebno-údržbárskeho družstva Kerstav\nPoprad, svedecké výpovede pracovníkov spoločnosti, dôkazy predložené daňovým subjektom, výsledky\nšetrenia na základe dožiadania miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RIALKA, spol. s\nr.o. Galanta, výsledky šetrenia na základe zasielaných predvolaní konateľovi spoločnosti RIALKA, spol.\ns r.o. a zistenia od tretích osôb v rámci súčinnosti. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na konkrétne\nsvedecké výpovede pracovníkov kontrolovaného daňového subjektu. Uviedol, že všetkých svedeckých\nvýpovedí sa zúčastnil  predseda Kerstav stavebno-údržbárske družstvo Poprad pán A.,  aby mohol\nvyužiť právo klásť svedkom otázky pri ústnych pojednávaniach podľa § 15 ods. 5 písm. e,  zákona č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.\n\nK zdaniteľným plneniam za III. a IV. štvrťrok 2005 správca dane uviedol, že faktúry, z ktorých si platiteľ\nuplatnil právo na odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov za\nzdaniteľné plnenia od spol. RIALKA, spol. s r.o. Galanta nepreukazujú, že práce boli skutočne žalobcovi\ndodané a že uplatnené právo na odpočítanie dane bolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.\n\nUvedené platobné výmery napadol žalobca odvolaniami, o ktorých rozhodol žalovaný\nrozhodnutiami zo dňa 04.11.2009 č. I/225/13390-119779/2009/990770-r a zo dňa 04.11.2009 č.\nI/225/13394-119780/2009/990770-r.\n\nV odôvodneniach týchto rozhodnutí citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov a to § 2 ods. 1,6 ,  § 15 ods. 2, § 29 ods. 5,6,8 ,  § 44 ods. 3 a § 48 ods. 4, podľa ktorých\npostupoval. Vo vzťahu k odvolacím námietkam  žalovaný uviedol, že  skutkový stav bol prvostupňovým\norgánom zistený správne. Daňový subjekt nezabezpečil dostatočnú ochranu účtovnej dokumentácie\nproti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu, tak ako upravuje ustanovenie § 35 zákona č.\n431/2002 Z.z. o účtovníctve a pri začatí kontroly nepredložil správcovi dane žiadne účtovné doklady\na iné doklady s odôvodnením, že doklady boli poškodené a sú nečitateľné. Vzhľadom na uvedené\nsprávca dane požiadal daňový subjekt aby zabezpečil rekonštrukciu účtovníctva. Následne boli daňovým\nsubjektom predložené dodávateľské faktúry od spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. objednávky 3 ks a\nodberateľské faktúry , avšak ďalšie doklady v rámci rekonštrukcie neboli zabezpečené. Žalovaný\nargumentoval tým, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa\nje, že dodávateľovi týchto plnení vznikne daňová povinnosť. Splnenie tejto povinnosti je možné\npreukázať iba prostredníctvom účtovných, daňových a iných dokladov a daňového priznania , pričom\npredloženie samotných dodávateľských faktúr bez previazania na účtovníctvo a daňové priznanie\nnezakladá automatický nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že faktúry\nako daňový doklad z hľadiska uplatnenia práva nároku na odpočítanie dane sú použiteľné len vtedy, ak\nje nepochybné, že údaje v nich odrážajú skutočnosť. Vierohodnosť a pravdivosť faktúr od spoločnosti\nRIALKA, spol. s r.o. bola spochybnená svedeckými výpoveďami zamestnancov samotného daňového\nsubjektu aj keď z formálneho hľadiska spĺňali všetky náležitosti § 71 ods. 2 zákona o dani z pridanej\n\nhodnoty. Aj napriek dostatočnému časovému priestoru na predloženie dokladov v rámci rekonštrukcie\núčtovníctva daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly žiadne ďalšie doklady a nepreukázal\nvšetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane a skutočnosti uvedené v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie III. a IV. štvrťrok 2005.  Správca dane preto oprávnene konštatoval, že daňový\nsubjekt nesplnil dostatočne svoju dôkaznú povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v\nznení neskorších predpisov a nepreukázal dostatočne oprávnenosť odpočítania dane.  K určeniu dane\ndohodou podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona daňový subjekt nepristúpil,  preto  bol prvostupňový\nsprávny orgán oprávnený postupovať podľa § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov  a určiť daň na základe pomôcok.\n\nŽalovaný za neopodstatnenú považoval námietku daňového subjektu, že správca dane sa dostatočne\nnevyporiadal so skutkovým stavom ani s návrhom na doplnenie dokazovania, ktoré žalobca uviedol v\nžiadosti zo dňa 19. júna 2009. Uviedol, že správca dane za účelom získania dôkazných prostriedok\nvykonal dostatočné dokazovanie. Okrem dožiadania miestne príslušnému správcovi dane RIALKA, spol.\ns r.o., vypočúvania svedkov zamestnancov daňového subjektu, niekoľko krát sa snažil predvolať svedka,\na to konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. F. B., avšak ani v jednom prípade zásielka nebola prevzatá\nv odbernej lehote a samotný výsluch tejto spoločnosti bez predloženia účtovných, daňových či iných\ndokladov by uvedené nedostatky neodstránil. Argumentoval tým, že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov stanovuje,  že ak v priebehu určenia dane správcom dane\npodľa pomôcok predloží daňový subjekt účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť\nako pomôcky. Tieto doklady môže daňový subjekt predkladať len do doručenia protokolu o určení dane\npodľa pomôcok podľa § 15 ods. 10. V danom prípade protokol o určení dane na základe pomôcok zo\ndňa 05. júna 2009 daňový subjekt na základe výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie\nzo dňa 05. júna 2009 prevzal  12. júna 2009. Doplnenie dokazovania o výsluch konateľa spoločnosti\nRIALKA, spol. s r.o. žiadal daňový subjekt až žiadosťou zo dňa 19. júna 2009, po zákonom stanovenej\nlehote . Podobne po tejto lehote boli správcovi dane ako prílohy k odvolaniu proti platobnému výmeru\npredložené výpisy z bežného účtu, príjmové a výdavkové pokladničné doklady daňového subjektu ako\naj čestné vyhlásenie F. B., konateľa spoločnosti RIALKA, spol. s r.o. .\n\nK odvolacej námietke, že predseda Kerstvavu údržbárske družstvo Poprad p. F. A. má preukázateľné\nzdravotné problémy s pamäťou, preto jeho výsluchy sú spochybniteľné a nemožno na ne prihliadať,\nžalovaný poukázal na ustanovenie § 243 Obchodného zákonníka, podľa ktorého štatutárnym orgánom\ndružstva je kolektívny orgán a to predstavenstvo, ktoré v plnom dôsledku rozhoduje o tom, kto družstvo\nzastupuje.\n\nK odvolacej námietke, že v daňovom konaní vyšli najavo skutočnosti, na ktoré prvostupňový správny\norgán neprihliadal a ktoré sú obsahom spisu na daňovom úrade Poprad žalovaný uviedol, že z námietky\nnevyplýva, na ktoré skutočnosti správca dane neprehliadal a preto takúto námietku nemôže akceptovať.\nĎalej uviedol, že správca dane v platobnom výmere konštatoval, že pomôcky ktoré mal k dispozícii\nposudzoval aj podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.\n\nŽalovaný uzavrel, že daňový subjekt ani v priebehu určenia dane na základe pomôcok nepredložil\ndostatočné dôkazy, ktorými by preukázal opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa\ndaňového priznania za III. a IV. štvrťrok 2005.  Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt nepredložil\nvšetky potrebné doklady k daňovej kontrole, teda nesplnil dôkaznú povinnosť podľa § 29 ods. 8\nzákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , k dohode o určení dane podľa § 29 ods. 5\nzákona č. 511/1992 Zb. nedošlo, preto boli splnené zákonné podmienky na určenie dane na základe\npomôcok podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona. Keďže prvostupňový správny orgán pri vydávaní\nnapadnutých platobných výmerov postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, odvolania\nako neodôvodnené zamietol.\n\nZ uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí\nsprávnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. , ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov.  § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto\nhlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach\n\nukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nUstanovenie § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú\nrozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom\nsprávneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.\n\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za obdobie\nIII. a IV.. štvrťrok 2005  podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 30.\njúnu 2005, ktorý v ustanovení § 49 ods. 1 odpočítanie dane platiteľom upravuje tak, že právo odpočítať\ndaň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť. Podľa ods. 2 písm.  a,  tohto ustanovenia platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a,  právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n\nZákonodarca v ustanovení § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre\nvznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil\nriadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti\n(ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane\nv daňovom konaní (ods. 8).\n\nPodľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie\no výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh\nkontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu\nnemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je\npovinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi\ndane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie\nzačať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode\nmedzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za\ndeň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je\noprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný\nvyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a\nprimerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový\nsubjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady,\nsprávca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do\ndoručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).\n\nPodľa § 29 ods. 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných\nskutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť\nsprávne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím\nobsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je\nzníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej\npovinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s\ndaňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové\nspisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,\nsprávy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné\npoznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových\nsubjektov.\n\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa\npomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia\ndane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a\npostup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.\n\nPredmetom preskúmania v danej veci sú dve rozhodnutia žalovaného, ktorými zamietol odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty\nna základe pomôcok pre ich neodôvodnenosť.\n\nSúd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že pri dani z pridanej hodnoty zákon stanovuje presné\nkritériá a nestačí iba deklarovanie dodania tovaru alebo služby, ale musí byť jednoznačne a nepochybne\npreukázaný reálny obsah.\n\nŽalobca v žalobe namieta procesné pochybenia správcu dane a následne žalovaného, ktoré vidí v\ntom, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav , nesprávne vec právne posúdil\na zistenie skutkového stavu veci správnym orgánom je nedostatočné na posúdenie veci a postup\nsprávneho orgánu bol v rozpore so základnými zásadami daňového konania.\n\nZ podkladov spisov je nepochybné, že vzhľadom na nepredloženie účtovných dokladov určenie daňovej\npovinnosti na základe priamych dokladov nebolo možné, a preto musel správca dane pristúpiť k určeniu\ndane podľa pomôcok, na základe ním zabezpečených dúkazov,\n\nZo strany žalobcu nie je namietané, že pri daňovej kontrole predložil správcovi dane požadované\núčtovné, daňové a iné doklady. Rovnako je nesporné, čo vyplýva z predloženého administratívneho spisu\na to zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27. mája 2009 č. 717/320/26798/2009/ Val  za prítomnosti\nF. A. predsedu Kerstvavu údržbárskeho družstva Poprad, že k dohode o výške dane nedošlo. Člen\npredstavenstva žalobcu p. A. uviedol, že nesúhlasí s dohodou o výške dane, trvá na tom, že spoločnosť\nRIALKA, spol. s r.o. Galanta pre Kerstav pracovala a vyhotovila  fotokópie faktúr za rok 2005, ktoré\npredložil ku kontrole, nakoľko originály dokladov boli znehodnotené. Zápisnicu p. F.  A. za daňový subjekt\nnepodpísal a to napriek tomu, že bol oboznámený s predmetom a účelom ústneho pojednávania.\n\nZákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie upravuje v § 29 ods. 1 až 8. Podľa\nods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\n\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 29 ods. 5 ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže\nsprávca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11. Podľa ods.\n6 tohto ustanovenia ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú\nzo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň\nsa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo\núčelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu\ndane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený\npoužiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.\nTakýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových\nsubjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných\nsprávcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo\nzdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.\n\nAk žalobca v žalobe namieta, že neboli akceptované ním navrhované dôkazné prostriedky, súd\npoukazuje na ustanovenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. , ktorý upravuje, že o výsledku zistenia\nz daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol,\nktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie\nsa k protokolu  na jeho prerokovanie. Vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie\nprotokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k\ntomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr\ndo ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa\nkontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu\ndane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu,\nmôže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol\naj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na\nprerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe\npísomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť\nchyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo\ns jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane\njeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu\nje súčasťou protokolu.\n\nRovnako je nesporné, že protokol zo dňa 05. júna 2009 bol p. F. A. doručený dňa 05. júna 2009,\nvýzvou zo dňa 05. júna 2009 bol vyzvaný aby sa dostavil na prerokovanie protokolu na deň 08. júla\n2009 s poučením, že v prípade, že sa v deň určený vo výzve nemôže zástupca prerokovania protokolu\nzúčastniť, je povinný podľa § 15 ods. 10 si na tento účel určiť zástupcu, ak sa v stanovený deň nezúčastní\nna prerokovaní protokolu, resp. sa rokovania nezúčastní zvolený zástupca, bude sa deň určený vo\nvýzve považovať podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov za deň\nprerokovania a doručenia protokolu. V prílohe bol predložený protokol o výsledku zistenia z daňovej\nkontroly, pričom táto výzva bola F. A. doručená dňa 12. júna 2009. Žalobca písomným podaním zo dňa\n19. júna 2009 , ktoré bolo tým istým dňom doručené správcovi dane žiadal o predĺženie lehoty na podanie\nvyjadrenia k protokolu, pričom je nepochybné, že správca dane zo zákona nemôže predĺžiť túto lehotu,\nlebo citovaným ustanovením § 15 ods. 10 je stanovená 8 dňová lehoty a zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť, a teda z uvedeného vyplýva, že lehotu nie je možné ani predĺžiť.\n\nZ citovaného ustanovenia § 29 ods. 6 jednoznačne vyplýva, že správca dane pri určovaní dane podľa\npomôcok vykonáva dokazovanie bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom aj podľa názoru súdu\ndaňový subjekt mal dostatok časového priestoru na to, aby svoje návrhy na dokazovanie v rámci konania\nuplatnil, čo však neurobil.\n\nZákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 48 ods. 2 upravuje, že odvolací orgán\npreskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri\n\npreskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný\nvplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť ... .\n\nPodľa § 48 ods. 4 citovaného zákona ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa\npomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia\ndane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a\npostup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Podľa ods. 5 prvá\nveta tohto ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa ods. 4.\n\nUstanovenie § 44 ods. 3 citovaného zákona upravuje, že ak  správca dane vyrubí daň podľa pomôcok,\nktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú\nvýhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.\n\nŽalobca ako odvolávajúci sa a  v súvislosti s ustanovením § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na ktoré neboli prvostupňovým správnym\norgánom prihliadnuté, a z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody.\n\nAk žalobca namieta, že predseda predstavenstva žalobcu má podľa predložených lekárskych nálezov\nneurologičky MUDr. Zlatice R. a interného lekára MUDr. O. O. kognitívnu poruchu, t.j. poruchu vnímania\na schopnosti rozpoznať relevantné skutočnosti, a že ide o somatoformnú autonómnu dysfunkciu\nsúd konštatuje, že odborným lekárom na konštatovanie takéhoto záveru je odborný lekár psychológ,\npsychiater a naviac z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov odd. Dr. Vložka č. 116/P\njednoznačne vyplýva, že štatutárnym orgánom žalobcu je predstavenstvo v zložení M. B., podpredseda,\nF. A. predseda, G. A. dôverníčka o starostlivosť členov, O. Z. dôverníčka starostlivosť o členov a to\naj v čase preskúmavania tohto rozhodnutia, a je teda vecnou predstavenstva, ak napriek údajným\nzdravotným ťažkostiam p. F. A. predseda zotrváva vo svojej funkcii, pričom podľa § 243 ods. 2\nObchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva, podľa ods. 5 predstavenstvo\nvolí so svojich členov predsedu družstva ( predstavenstva ) prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy\nneurčujú, že ich volí členská schôdza. Podľa § 243 ods. 3 druhá veta, ak zo stanov nevyplýva niečo iné za\npredstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Podpredseda zastupuje predsedu v čase\njeho neprítomnosti, zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia predstavenstva v určitom poradí\nurčenom predstavenstvom ( § 243 ods. 5 druhá tretia veta Obchodného zákonníka ).  Ak teda žalobca\nnapriek údajným zdravotným ťažkostiam pána A. nevyužil možnosti dané mu citovaným ustanovením\nObchodného zákonníka v konaní pred daňovým úradom, jeho námietky v tomto smere aj súd považuje\nza účelové. Správne orgány  v predmetnom konaní postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych\npredpisov a súd v ich postupe  nezistil žiadne procesné pochybenie majúce za následok nezákonnosť\nrozhodnutí.\n\nPo preskúmaní veci možno len konštatovať, že daňové orgány sa dôsledne vyporiadali so všetkými\nnámietkami žalobcu a žalobca v daňovom konaní nepredložil potrebné a žiadané doklady na\npreukázanie svojho tvrdenia, napriek tomu, že mal možnosť rekonštruovať ich do začatia kontroly, ani\nnepožiadal o predĺženie lehoty na ich predloženie, nemohol správca konať inak, len určiť daň podľa\npomôcok.\n\nŽalovaný správny orgán neporušil zákon a žalobcu ničím neukrátil na jeho právach, keď odvolania proti\nplatobným výmerom pre ich neodôvodnenosť zamietol. ˇ\n\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, ako aj s prihliadnutím na\nnámietky žalobcu krajský súd dospel k záveru, že procesný postup žalovaného v danej veci bol správny,\na preto žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodné zamietol.\n\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech\nnáhradu trov konania nepriznal, žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.\n\nSenát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v\nBratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.\n\nV odvolaní sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}