{"guid": "371811b8-50de-480a-aa98-b6bdbcb35f9c:c6647caa-4cd9-4e61-9e93-12ac5dc14eac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1", "spisova_znacka": "20CoE/41/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/41/2011 z 26. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. septembra 2011, sp. zn. 20CoE/41/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1", "identifikacne_cislo": "8710212258", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2011-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6647caa-4cd9-4e61-9e93-12ac5dc14eac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/41/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212258
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710212258.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného T. Z. L., s.r.o., so sídlom Y. XX, F. XXX XX, IČO:
35 792 752, proti povinnému Y. F., bytom L., R. XXX/XX, o vymoženie istiny 3 677,63 Eur s prísl. a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 7Er 531/2010-17 zo
dňa 18.3.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Dáva podnet na zastavenie exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie v časti vymoženia: istiny v sume
1 458,10 Eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 458,10 Eur od 29.3.2010 do 18.4.2010
a zo sumy 1 458,10 Eur od 19.4.2010 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože veriteľ - oprávnený je podľa výpisu z obchodného
registra podnikateľom v danom predmete podnikania a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník -
povinný je jednoznačne spotrebiteľom, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky
vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zo samotnej zmluvy a jej súčasti -
zmluvných dojednaní je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet
spotrebiteľov -dlžníkov, a preto povinný ako dlžník ani nemohol vyplniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne
ZSU a ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o
spotrebiteľských zmluvách, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd prvého stupňa bral do
úvahy aj to, že v takejto forme napísané zmluvné dojednania maličkými písmenkami s nahusteným
textom, bez odsekov znemožňujú ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa a týmto spôsobom porušujú
informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa
a v OZ.

Súd prvého stupňa zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky, a to dojednania o
sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 zmluvných dojednaní, ktoré neboli
individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatné a
z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré
je právom nedovolené a je v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 1 a 4, písm. k/ a ods. 5 OZ) aj v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 OZ, a tiež v rozpore so Smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS.



Výšku priznaných zmluvných pokút spolu v sume 1 458,10 Eur priznanú rozhodcovským rozsudkom
súd považuje aj napriek odôvodneniu rozhodcovského rozsudku vzhľadom k výške istiny reálne
poskytnutého úveru vo výške 1 991,64 Eur (bez zmluvnej odmeny) za absolútne neprimeranú, priečiacu
sa dobrým mravom a zákonu. Ide o sankciu vo výške neprimerane vysokej sumy spôsobujúcej značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa jedná
o neprijateľnú podmienku, a teda absolútne neplatnú. Zo zmluvy a jej súčastí jednoznačne vyplýva, že
povinnému bola poskytnutá suma úveru 1 991,64 Eur a dojednaná zmluvná odmena za poskytnutie
úveru v sume 2 338,98 Eur. Z obsahu zmluvných dojednaní vyplýva, že suma zmluvnej odmeny
prestavuje už vyčíslenú výšku úrokov s ohľadom na výšku mesačnej splátky a dĺžku splácania úveru
(Článok 5, bod 5.4 zmluvných dojednaní), a to pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 79,49 %. Preto pokiaľ
oprávnený vystupuje vo vzťahu k spotrebiteľovi ako nebankový subjekt, podľa názoru súdu prvého
stupňa sú jeho podnikateľské záujmy a zároveň riziko spojené s možnosťou nesplatenia úveru zo
strany spotrebiteľa - povinného dostatočne zabezpečené práve dojednaním nominálnej výšky úveru,
t.j. skutočnej sumy poskytnutého úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru, ktorá v konečnom
dôsledku predstavuje sumu vyčísleného úroku za poskytnutie úveru. Preto pokiaľ si oprávnený voči
povinnému uplatnil aj zmluvné pokuty ako sankcie spojené s omeškaním dlžníka, vzhľadom k vyššie
uvedenému, ako aj k tomu, že oprávnenému bola rozhodcovským súdom prisúdená výška úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny v zmysle 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, považuje
exekučný súd prisúdenú výšku zmluvných pokút v sume 1 458,10 Eur za neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením záväzku povinného.

V danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody
a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy - v zmluvných dojednaniach. Tie sú na predtlačenom tlačive
a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, a teda nie individuálne dojednané
a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach.

Súd prvého stupňa preto exekúciu čiastočne aj bez návrhu zastavil, pretože v rozhodcovskom konaní
bol žalovaný (povinný) zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a navyše odporuje dobrým
mravom. Súd teda exekučné konanie zastavil jednak v časti vymoženia istiny 1 458,10 Eur, ktorá
predstavuje vyčíslené zmluvné pokuty a jednak v časti súvisiaceho prisúdeného úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1 458,10 Eur od 29.3.2010 do 18.4.2010 a od 19.4.2010 do zaplatenia, a to
vzhľadom na čiastočné zaplatenie istiny zo strany povinného v sume 400,- Eur dňa 19.4.2010. Keďže
dojednané ustanovenia o zmluvnej pokute sú na základe vyššie uvedeného neplatné, súd prvého stupňa
exekúciu zastavil aj v časti prisúdeného úroku z omeškania zo sumy prisúdených zmluvných pokút.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) daný a vymedzený
nasledovne:

na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo 164/96 publikovaného pod číslom
R 58/1997 formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložku o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že
sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (pórov. § 161, § 162, §
171 apod. Občianskeho súdneho poriadku); materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým,
že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok,
doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného (§ 256
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „O.s.p.“) a pod.

na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia
právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi.

Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej
právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako
objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v širšom



zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v
rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené
len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 51
ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní k ust. § 159 ods. 3 O.s.p, ďalej ust. § 40 ods.  1 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení do 30.06.2009 a v znení po 01.07.2009 a   oddelením nachádzacieho
konania a konania exekučného.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie oprávneného
nie je opodstatnené.

Oprávnený bol odvolacím súdom vyzvaný, aby si obhájil zmluvné podmienky v tom zmysle, že
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach povinného ako spotrebiteľa, pretože dôjde
z jeho strany k súdnej kontrole jednotlivých zmluvných podmienok, vrátane rozhodcovskej doložky.

K predmetnej výzve sa oprávnený vyjadril a poukázal na všeobecnosť a neurčitosť doručenej výzvy, z
ktorej nevyplýva prečo a na základe akých konkrétnych skutkových okolností vyplývajúcich z dojednanej
rozhodcovskej doložky by sa malo aplikovať ust. § 53 OZ. Preto nie je možné podľa jeho názoru zaujať
stanovisko ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré odvolací súd viedli k zaslaniu predmetnej výzvy. Napriek
uvedenému však uviedol, že dojednaná rozhodcovská doložka je v súlade s ust. § 53 OZ. Nespôsobuje
medzi účastníkmi nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C 166/2008-82 zo dňa 26.5.2009).

Odvolací súd je oprávnený v rámci odvolacieho konania sa zaoberať len skutočnosťami uvedenými v
odvolaní, t.j. rozsah odvolacieho konania je daný rozsahom odvolania. Žiadna z výnimiek tohto pravidla
uvedená v ust. § 212 O.s.p. splnená nie je. Prvostupňové rozhodnutie sa netýka rozhodcovskej doložky
a súčasne ani podané odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je oprávnený posudzovať predmetnú
rozhodcovskú doložku, nakoľko týmto postupom by mohlo dôjsť k odňatiu práva účastníka konania na
podanie opravného prostriedku.

Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa odňatia možnosti oprávneného konať pred súdom, odvolací súd dáva
do pozornosti uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky 5Cdo 210/2009.

Ak odvolací súd je názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, je povinný vyzvať účastníka
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril. Ak tak neurobí, zaťaží konanie vadou
v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.

Odvolací súd postupoval v súlade s uvedeným a naopak oprávneného vyzval, aby sa vyjadril k použitiu
ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Predovšetkým je potrebné vo vzťahu k odvolacím námietkam konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd plne oprávnený vykonávať formálne,
ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či neprichádza
do úvahy zastavenie exekučného konania z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 45 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.



Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je zakotvené oprávnenie
exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom  konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvého stupňa správne
konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - Rozhodcovský rozsudok JUDr. Erika Končoka, rozhodcu so
sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Revolvingový úver poskytnutý
oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.6.2008 boli
bez akýchkoľvek pochybností Zmluvné dojednania Zmluvy o revolingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT L., s.r.o. , ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo ani tvrdené, aby úver bol poskytnutý na obchodnú činnosť alebo inú podnikateľskú
činnosť povinného.

Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde
spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej po
31. 12. 2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných v takejto zmluve, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom
súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 OZ sankciou neplatnosti. Keďže ust.
§ 53 OZ nie je uvedené medzi prípadmi relatívne neplatnosti (§ 40a OZ), ide o neplatnosť absolútnu
pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
vyvolanému dodávateľom je pre jeho neprijateľnosť neplatné. Pre vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v
rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré



medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) akýkoľvek rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Preto sú odvolacie námietky oprávneného
neopodstatnené.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd dáva za tohto stavu podnet na zastavenie exekučného konania. Odvolací súd  poukazuje
na povinnosť súdu zastaviť  exekučné konanie  na plnenie odporujúce dobrým mravom a plnenie právom
nedovolené v ktorejkoľvek časti exekúcie. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.1.2007
vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol  že
„súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/531/2010", "guid": "b0cfa22e-ef76-4304-80df-1331b4458828:5cfd9325-6b1c-45e1-9cab-92a5c95cd15b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b0cfa22e-ef76-4304-80df-1331b4458828:5cfd9325-6b1c-45e1-9cab-92a5c95cd15b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/531/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Er/531/2010 z 20. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2018-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0cfa22e-ef76-4304-80df-1331b4458828:5cfd9325-6b1c-45e1-9cab-92a5c95cd15b"}], "citovane_v": []}