{"guid": "7afff30a-193b-4293-a477-ae0b4327c266:4f59450c-2c2b-4124-870d-bbee64c6a511", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1", "spisova_znacka": "20Co/149/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/149/2011 z 13. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. júna 2012, sp. zn. 20Co/149/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1", "identifikacne_cislo": "8107201618", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2012-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/161", "nazov": "zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f59450c-2c2b-4124-870d-bbee64c6a511", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/149/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107201618
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8107201618.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Miľpoš,
IČO: 37938657, zastúpená Gréckokatolíckym biskupstvom v Prešove, Hlavná 1, Prešov, zastúpeným
JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom,, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti
žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, IČO: 36038351,
zastúpenému JUDr. Evou Mihokovou, advokátkou, so sídlom v Zlatých Moravciach, 1. mája 22, o
vydanie veci, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C
16/2007-435 zo dňa 17.6.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi vo výške 897,60 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Róberta Slamku v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi v celosti
nehnuteľnosti, a to: 1/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 542/2 t.t.p. o výmere 9.830 m˛ k.ú. M., geodetickou
spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ:
2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T.
pod č. 238/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 217 orná pôda o výmere 9.830 m2 na LV XXX
k.ú. M., 2/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 521/9 lesný pozemok o výmere 409 m2 k.ú. M., geodetickou
spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ:
2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T.
pod č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX
k.ú. M., 3/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 601/2 lesný pozemok o výmere 960 m2 k.ú. M., geodetickou
spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ:
2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 G.. Q. T. pod
č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX k.ú.
M., 4/ novovytvorenú: C-KN parc. č. 616 lesný pozemok o výmere 2 ha 6.427 m2 k.ú. M., geodetickou
spoločnosťou GEODUS Lipany, s.r.o., so sídlom Jarková č. 2/11, 082 71, Lipany, IČO: 36701769, DIČ:
2022280326, autorizačne overený 28/05/2010 Ing. F. T. a úradne overený dňa 04/06/2010 Ing. Q. T. pod
č. 233/2010, pôvodne zapísanú ako parcela KN-E č. 746 t.t.p. o výmere 2 ha 7.796 m2 na LV XXX k.ú.
M.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1
556,46 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.



Rozsudok odôvodil tým, že v danom prípade sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca nie
je oprávnenou osobou podľa § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. a že týmto subjektom je Pravoslávna cirkev.
Už v pôvodnom rozhodnutí súd prvého stupňa konštatoval, že z obsahu pozemnoknižnej vložky č. 45
nesporne vyplýva, že pod B1 dňa 4.12.1956 bol vykonaný zápis podľa výnosu Štátneho úradu pre
veci cirkevné z 13.2.1952 pod č. 202805/51-II/1 o prevode nehnuteľného majetku Gréckokatolíckej na
Pravoslávnu cirkevnú obec v M.. Zákonným opatrením č. 211/1990 Zb. bol zrušený výnos Štátneho
úradu pre veci cirkevné z 13.2.1952 s tým, že nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, ktorý
bol pred 28.4.1950 vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi a ktorý bol na základe výnosu Štátneho úradu
pre veci cirkevné v Prahe prevedený do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi, je majetkom vo vlastníctve
Gréckokatolíckej cirkvi. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 10.1.1957 pod č. d. 14 bol v PKV č. 45
poznamenaný výkup parciel mpč. 217 a 746 v prospech Československého štátu podľa § 10 ods. 2
zák. č. 46/1948 Zb. Žalobca sa s poukazom na zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb. podľa názoru súdu
prvého stupňa stal oprávnenou osobou podľa § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. na vydanie nehnuteľnosti
pri splnení hmotnoprávnych podmienok ustanovených citovaným zákonom. S uvedeným názorom sa
stotožnil aj odvolací súd uznesením zo dňa 19.3.2009 pod sp. zn. 7Co126/2008, ktorým pôvodný
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného súd prvého stupňa poukázal
na stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 11.10.1994 (č. l. 163), z ktorého nesporne
vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli zákonným opatrením č. 211/1990 Zb. ex lege prevedené
z vlastníctva Pravoslávnej cirkvi do vlastníctva Grécko-katolíckej cirkvi, preto pri reštitúcii cirkevného
majetku má Gréckokatolícka cirkev postavenie oprávnenej osoby a povinná osoba takéto výzvy na
vydanie nehnuteľnosti bude akceptovať. Rovnako bolo nesporne preukázané, že Gréckokatolícka cirkev
bola na celom území Československej republiky zrušená 28. apríla 1950. Výmer o výkupe nehnuteľností
č. 611-20/4/1950-IX/2 mal za následok, že sa v pozemkovej knihe zaznamenala poznámka o výkupe
nehnuteľností dňa 10.1.1957 pod č. d.  14. Ak Gréckokatolícka cirkev od 28.4.1950 prakticky až do
roku 1968 de iure na území Československa neexistovala, preto neprichádza do úvahy ani to, že
by za vykupované nehnuteľnosti pri novej pozemkovej reforme podľa zák. č. 46/1948 Zb. bola tejto
cirkvi vyplatená náhrada. Žalobca je preto oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam (ďalej len „cit. zákona“). Uvedenú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd vo svojom
uznesení zo dňa 19.3.2009.

Ako nedôvodnú súd prvého stupňa rovnako posúdil námietku žalovaného, že žalobca nepreukázal
svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe pôvodného pozemnoknižného zápisu
v pozemnoknižnej vložke PKV č. 45 k. ú. M.. Uvedené tvrdenie žalovaného je vyvrátené samotným
zápisom v predmetnej pozemnoknižnej vložke pod B1, v zmysle ktorého dňa 14.12.1956 sa podľa
výnosu Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe zo dňa 13.2.1952 pod č. 202805/51-II/1 vkladá
vlastnícke právo v prospech Pravoslávnej cirkevnej obci v M., pričom z obsahu uvedeného výnosu
nesporne vyplýva, že týmto sa upravoval prevod nehnuteľného majetku bývalej Gréckokatolíckej cirkvi v
prospech Pravoslávnej cirkvi. Z uvedeného výnosu vyplýva, že za nehnuteľný majetok Gréckokatolíckej
cirkvi sa považoval nielen majetok zapísaný v pozemkových knihách na túto cirkev a jej akúkoľvek
zložku, resp. majetok zapísaný na konkrétne vymenované inštitúcie (napríklad nadáciu, kostol, fond,
spolok), ale aj majetok zapísaný na akúkoľvek inú gréckokatolícku inštitúciu. Z obsahu predmetnej
pozemnoknižnej vložky PKV 45 nesporne vyplýva, že nehnuteľnosti tam vedené boli zapísané v
prospech Gréckokatolíckej cirkvi a to cirkevného fondu.

Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výzvy na
ich vydanie voči žalovanému ako povinnej osobe zo dňa 24.1.2006 a 29.3.2006 zodpovedajú  parcela
CKN parc. č. 542/2 - trvalý trávny porast o výmere 9.830 m2 k. ú. M. vytvorenej geometrickým 24/2010
z pôvodnej parcely KN-E č. 217 - orná pôda o výmere 9.830 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. M.  parcela
CKN parc. č. 521/9 - lesný pozemok o výmere 409 m2, k. ú. M., parc. č. 601/2 - lesný pozemok o výmere
960 m2 k. ú. M. a parc. č. 616 - lesný pozemok o výmere 26.427 m2 k. ú. M. vytvorených geometrickým
plánom č. 25/2010 z pôvodnej parcely zapísanej ako parcela KN-E č. 746 - trvalý trávny porast o výmere
27.796 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. M..



Nakoľko žalobca ako oprávnená osoba splnil podmienky navrátenia predmetných nehnuteľností v
zmysle ust. § 2 a § 3 ods. 1 písm. c) cit. zákona písomnými výzvami realizovanými voči žalovanému ako
povinnej osobe v lehote v súlade s ust. § 5 ods. 1 cit. zákona, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za 4 úkony právnej pomoci
- 1/ prevzatie a príprava, 2/ vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9.2.2011, 3/ porada s klientom zo dňa
6.5.2011, 4/ účasť na pojednávaní dňa 17.6.2011 vo výške 237,34 Eur za úkony právnej pomoci 1, 2
a 4 a vo výške 158,23 Eur za každú hodinu za úkon právnej pomoci 3 a režijný paušál 1 x 7,21 EUR
(úkony právnej pomoci za rok 2010) a 3 x 7,41 EUR (úkony právnej pomoci za rok 2011). Hodnota
tarifnej odmeny bola určená z hodnoty sporu určenej všeobecnou hodnotou vydávaných nehnuteľností
pri kultúre trvalý trávny porast vypočítanej podľa prílohy č. 1 zák. č. 582/2004 Z. z., parc. č. 542/2 - trvalý
trávny porast o výmere 9.830 m2 x 0,0235 Eur vo výške 231,- EUR a pri kultúre lesný pozemok na
základe odborného stanoviska Ing. U. F., súdneho znalca v odbore lesníctva odvetvia odhadu hodnoty
lesov pri hodnote lesného pozemku vo výške 0,29 EUR/m2, teda celková hodnota sporu predstavovala
sumu 8.291,84 Eur.

Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za podanie na súd zo dňa
24.9.2010, keďže nešlo o podanie vo veci samej, ale iba o odpoveď na výzvu súdu nesplnením povinnosti
v zmysle zápisnice zo dňa 24.3.2010 a to nepredložením geometrického plánu vrátane úradného
prekladu pozemnoknižnej vložky 45 ako podkladu pre rozhodnutie vo veci samej a zároveň za zaslanie
úradného prekladu a geometrického plánu, nakoľko nešlo o úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 14 vyhl.
č. 655/2004 Z. z., ale o predloženie dôkazov pre účely rozhodnutia súdu vo veci samej a z uvedeného
dôvodu, preto súd nepriznal žalobcovi ani náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vo veci zmeny
petitu žaloby v súlade s predloženým geometrickým plánom.

V súlade s ust. § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhl.“) bola žalobcovi
priznaná náhrada preukázaných cestovných výdavkov právneho zástupcu za účasť na pojednávaní dňa
17.6.2011 z Dolného Kubína do Prešova a späť (175 km jedna cesta) použitím motorového vozidla
pozostávajúcej zo základnej náhrady vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy vo výške 64,05 Eur a náhrady
za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,4 l a cene 1,2 Eur za l nafty v celkovej výške
26,88 Eur. V súlade s ust. § 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. bola žalobcovi ďalej priznaná náhrada za stratu
času právneho zástupcu vo výške 148,20 Eur (12,35 Eur za 12 polhodín).

Žalobcovi bola celkovo priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1 297,05 Eur, ktorá pri
zvýšení o DPH v zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl. vo výške 259,41 Eur predstavuje sumu 1 556,46 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

Žalobca podal odvolanie čo do výroku o trovách konania. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov
právneho zastúpenia za zmenu petitu žaloby, ktoré je písomným podaním na súd vo veci samej. Preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že prizná náhradu za
tento úkon alternatívne, že rozsudok v jeho napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný podal odvolanie, čo do veci samej a namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci. Mal za to, že nespĺňa status povinnej osoby, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť ku dňu
účinnosti zákona ani nespravuje ani nedrží. Rozhodnutie voči nemu je preto nevykonateľné. Rovnako
žalobca v konaní nepreukázal svoje postavenie oprávnenej osoby. V záznamoch PKV 45 pre k.ú. M.
nie je záznam o pôvodnom vlastníctve žalobcu (ten uvádza v písomnostiach vlastníka gréckokatolícku
školu) taký, ktorý by predchádzal zápisu vlastníctva v prospech Pravoslávnej cirkevnej obci M.. V roku
1957 bolo tomuto pozemkovoknižnému vlastníkovi odňaté vlastnícke právo v prospech štátu a teda
tento spĺňal status oprávnenej osoby. Namietal, že výnos Štátneho úradu pre veci cirkevné v Prahe zo



dňa 13.2.1952 č. 20285/51-II/1 nie je titulom na navrátenie vlastníctva podľa § 3 cit. zákona. Výnos bol
zrušený dňom 29.5.1990 podľa § 3 zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb., ktorý nemal spätnú účinnosť.
Podľa § 1 zákonného opatrenia č. 211/1990 Zb. bolo potrebné na obnovenie vlastníctva v prospech
gréckokatolíckej cirkvi bol potrebný opätovný zápis na návrh gréckokatolíckej cirkvi, a teda nie samotná
existencia zákonného opatrenia bola právnym dôvodom na navrátenia vlastníctva, ale na jeho naplnenie
sa vyžadoval samostatný právny úkon.

Zákonné opatrenia č. 211/1990 Zb. sa vzťahuje  iba na majetok, ktorý v čase prijatia uvádzaného
zákonného opatrenia ešte vlastnila Pravoslávna cirkev titulom výnosu z roku 1952 a nedotýka sa
majetku, ktorý už v roku 1990 Pravoslávna cirkev z akéhokoľvek titulu nevlastnila. Tvrdením opaku sú
dotknuté a ohrozené práva tretích osôb. Rovnako z toho dôvodu, že reštitučné zákony, ktoré navracajú
cirkvám vlastnícke práva k odňatým nehnuteľnostiam, už nepočítajú  s uvádzanou nápravou, nakoľko
nápravu krívd Gréckokatolíckej cirkvi v dôsledku odňatia jej vlastníckych práv podľa výnosu z roku 1952
už považoval za ukončené, čo sa jasne deklarovalo podľa Uznesenia vlády SR č. 421/1996 o ukončení
vysporiadania majetkových vzťahov medzi Pravoslávnou a Gréckokatolíckou cirkvou schváleného
vládou 15.12.2000. Zákon č. 282/1993 Z.z. nebol uvádzaný pre prípad použiteľný, a to podľa § 1 ods.
3, pričom je úplne logické, že po prijatí uznesenia vlády SR č. 421/1996 o finančnom odškodnení
a usporiadaní majetkových vzťahov medzi oboma uvádzanými cirkvami sa ďalší reštitučný zákon č.
161/2005 Z.z. už nezaoberal.

Spochybňoval stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s tým, že nemá právnu záväznosť.
Rovnako zotrval na námietke nesplnenia zákonných podmienok pre platné preukázanie oprávnenosti
svojho práva, a to nepreukázania titulu v zákonom stanovenej lehote. V písomnej výzve absentuje
presná špecifikácia právneho titulu odňatia vlastníckeho práva v prospech štátu, obce. Rovnako
neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že reštitučný titul bolo možné vyčítať z priloženej PKV 45, nakoľko
prílohou výzvy bola z PKV 45 iba časť „A“ - majetková podstata, časť „B“ priložená k výzvam nebola.

Žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre platné uplatnenia vlastníckeho práva, nakoľko
nepreukázal, že jemu bolo odňaté vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle písomnej výzvy a
žaloby v rozhodnom období a jedným zo skutkových podstát uvedených v § 3 reštitučného zákona
v hmotnoprávnej prekluzívnej lehote do 30.4.2006, v dôsledku čoho jeho právo zaniklo. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie.

K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., nariadil pojednávanie za účelom vypočutia účastníkov konania
v zmysle ust. § 214 O.s.p., vec prejednal a zistil, že rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra
1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona
spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 cit. zákona právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť
oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba uzavrie s



oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k
prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota
po vykonaní týchto úkonov. Ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve odľa § 2 alebo ak jej sídlo nie
je známe, môže oprávnená osoba uplatniť nárok na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej
výzvy, inak právo zaniká.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami odôvodnenie súdu
prvého stupňa dopĺňa takto:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie odvolací
súd poukazuje na záver odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesením č.k. 7Co 126/2008-257
zo dňa 19.3.2009 citujúc: „Odvolací súd  v danej veci má za to, že postačuje, ak povinná osoba bola
označená ako v tomto prípade právnická osoba, ak ku dňu účinnosti zákona č. 161/2005 Z.z., teda k
1.5.2005 spravovala nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.“

Údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Vychádzajúc z princípu dôvery
údajov verejného registra nebol dôvod neposkytnúť ochranu reštituentovi.

Prekážkou nie je ani stav, že v prírode už došlo k faktickému odovzdaniu predmetu reštitúcie. Nedôvodná
je preto obrana žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie, ak v katastri nehnuteľností je stále vedený
ako vlastník aj napriek tomu, že predmet reštitúcie fakticky či už vydal oprávnenej osobe alebo z iných
dôvodov neužíva.

Na margo rozporu medzi údajom v katastri a skutočným stavom predmetu reštitúcie, ktorý svedčí
inej zložke štátu v čase podania výzvy na vydanie nehnuteľnosti odvolací súd opätovne pripomína
princíp ochrany dôvery údajov verejného registra a nebolo sporné, že žalovaný je právnym nástupcom
Zamagurských lesov š.p..

Nedostatky v evidencii nehnuteľnosti by nemali byť za žiadnych okolností prekážkou pre vydanie
nehnuteľností reštituentom, ktorí nijakým spôsobom nemôžu ovplyvniť vzťahy medzi jednotlivými
zložkami štátu tak ako Štátny majetok Lipany š.p. ako aj Lesy SR š.p.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 48/2009, v
zmysle ktorého za nehnuteľný majetok gréckokatolíckej cirkvi považoval právny poriadok účinný v tzv.
rozhodnom období vymedzenom v osobitnom predpise nielen majetok zapísaný v pozemkovej knihe ako
vlastníctvo tejto cirkvi alebo jej zložky a majetok zapísaný ako vlastníctvo konkrétnych gréckokatolíckych
inštitúcií (napr. nadácií, kostolov, fondov, spolkov), ale tiež majetok zapísaný ako vlastníctvo akejkoľvek
gréckokatolíckej inštitúcie. V uvedenom období bolo potrebné majetok gréckokatolíckej školy považovať
za majetok gréckokatolíckej cirkvi.

Vo vzťahu k odvolacej námietke nepreukázania oprávnenosti svojho práva vzhľadom na absentujúcu
presnú špecifikáciu právneho titulu odňatia vlastníckeho práva odvolací súd poukazuje na   Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 206/2010.



Nevyhnutným východiskovým predpokladom uplatnenia nároku na vydanie veci je včasná písomná
výzva oprávnenej osoby.

Avšak vzhľadom na to, že v § 5 ods. 1 cit. zákona nie je bližšie vymedzený obsah pojmu \"výzva\"
a jej náležitosti, potom sa stanovenie minimálnych kritérií na jej určitosť a platnosť musí spravovať
takým výkladovým pravidlom, ktorý sleduje naplnenie účelu zákona. Stanovenie minimálnych kritérií na
určitosť a platnosť výzvy nesmie opomenúť ani to, či obsah výzvy je spôsobilý vyvolať zákonodarcom
zamýšľané účinky, a rovnako je namieste neopomenúť a prihliadať na konkrétne okolnosti veci
vrátane subjektu oprávnenej a povinnej osoby. Inými slovami, iba nesplnenie požiadavky minimálnej
konkretizácie nehnuteľností, ako aj neuvedenie dôvodu, o ktorý ho opiera, je možné považovať za
zákonom predpokladanú nedostatočnosť \"výzvy\" podľa § 5 ods. 1 cit. zákona

Rovnako záver žalovaného, že žalobca vo svojej výzve nekonkretizoval dôvod, o ktorý svoj nárok opiera,
spomedzi viacerých dôvodov uvedených v § 3 ods. 1 cit. zákona, ako nesplnenie požiadavky určitosti
výzvy, sa z už uvedených dôvodov javí ako formalistická a neprípustná aplikácia zákona, ktorá opomína
jeho účel (podobne I. ÚS 12/2010 a I. ÚS 250/2010). Opätovne sa žiada poukázať na záver vyslovený
odvolací súdom už v zrušujúcou uznesení č.k. 7Co 126/2008-257zo dňa 19.3.2009, v zmysle ktorého
výzva zo dňa 24.1.2006 vrátane príloh a výzva zo dňa 29.3.2006 vrátane príloh hlavne PKV č. 45 a
identifikácie je kvalifikovanou výzvou.

Nedôvodnou sa javí odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania za
podanie na súd - zmena petitu žaloby. Ide o zjavne neúčelné trovy. Podaním zo dňa 20.12.2010
nazvaným ako zmena petitu žaloby žalobca reagoval na výzvu súdu na spresnenie petitu žaloby v súlade
s predloženým geometrickým plánom (čl. 355). Účelnosťou sa rozumie vlastnosť procesu spočívajúca
v sledovaní cieľa. Predmetnému úkonu táto vlastnosť chýba.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s osvojením si dôvodov rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 897,60 Eur
pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
žalovaného vo výške 237,34 Eur a režijný paušál vo výške 7,41 Eur a účasť na pojednávaní dňa
14.6.2012 vo výške 237,34 Eur a režijný paušál vo výške 7,63 Eur, náhradu za použitie motorového
vozidla vo výške 131,30 Eur za 352 prejdených kilometrov (352 km x 0,183 Eur + (352 km x 12,9 l/km x
1,474 Eur) / 100) a náhradu za stratu času vo výške 127,10 Eur (10 začatých polhodín x 12,71 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/16/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:94d0e869-73cd-43e5-a486-62508c7fb6f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2010 z 24. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-24", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94d0e869-73cd-43e5-a486-62508c7fb6f7"}, {"guid": "ussr:aecc5f6e-78e7-4cfc-948d-ce78691502f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2010 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aecc5f6e-78e7-4cfc-948d-ce78691502f7"}, {"guid": "ussr:6ab14412-1bc3-468a-b89b-2ba4bf28bb70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab14412-1bc3-468a-b89b-2ba4bf28bb70"}], "citovane_v": [{"guid": "b7f5722d-1a9f-442e-bafe-67f52ea7affd:3a593af8-a126-4dde-b937-80e9003d4a83", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8013200730.2", "spisova_znacka": "5S/33/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/33/2013 z 17. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013200730.2"}]}