Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/88/2011 z 28. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. mája 2012, sp. zn. 20Co/88/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8108213456.2 Krajský súd Prešov | 20Co/88/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8108213456.2 | 2012-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 107 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/293024bf-13ec-403d-8e05-b5f200fa4248 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8108213456.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/88/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108213456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108213456.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej, v právnej veci žalobcu Združenie urbaristov a pasienkového
hospodárstva Ruská Nová Ves - Pozemkové spoločenstvo, IČO: 31950027, Ruská Nová Ves, právne
zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným
1.) P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. R. XX, 3.) E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X,. H., 4.) E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. F. R. XXX, 6.) E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, H., 7.) D. A., nar. X.X.XXXX,
bytom S. F. R. XXX, 8.) I. A., nar. X.X.XXXX, bytom S. F. R. XXX, 9.) E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom R.
R. XXX, 10.) I. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. 1, P., 11.) P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H., 12.) D.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. R. XX, 13.) D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. R. XXX, 14.) E. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. X, H., 15.) I. J., nar. X.X.XXXX, bytom S. F. R. 9, 16.) H. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom S. F. R. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova
13, 17.) J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. 7, H., 18.) I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. R. XX, 19.) D.
R., nar. X.X.XXXX, bytom S. F. R. XX, 20.) R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. F. R. XX, 21.) U. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom A. XX, P., 22.) D. H., rod. R., bytom S. F. R. XXX, žalovaní v 1., 3., 4., 6., 7., 8., 9.,
10., 11., 12., 13., 14., 15., 17., 18., 19., 20., 21., 22. rade zastúpení E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
T. č. XX, H., o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 17. 2. 2011, č. k. 25C 156/08-196 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaných s výnimkou žalovaného v 2., 5., 16. rade.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1., 3., 4., 6. až 22. rade
zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej v 1. rade náhradu trov konania vo výške 16,5
Eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému v 16. rade náhradu trov konania vo výške
131,14 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej zaviazal žalobcu k povinnosti
zaplatiť žalovanej v 21. rade náhradu trov konania vo výške 16,5 Eur, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 3., 4., 6. až 15. rade, 17. až 20. rade a 22. rade náhradu
trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania zisťoval, či táto námietka premlčania uplatnená žalovanými v 1., 3., 4., 6. až
22. rade je dôvodná a bližšie sa meritom veci nezaoberal. Žalobca uvádzal, že námietka premlčania
žalovaných je nedôvodná, keďže o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, sa dozvedel až právoplatnosťou



rozhodnutia NS SR č.k. 2 Sž-o-KS 222/2004 zo dňa 29.3.2006, teda 10.9.2007. Súd prvého stupňa
však poukázal na to, že nie je možné prihliadať len na ustanovenie § 107 ods. 1 OZ a zisťovať, kedy
sa oprávnený dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil bez toho, aby sa bralo do úvahy ustanovenie ods.
2 predmetného paragrafu, teda plynutie objektívnej premlčacej doby. Objektívna trojročná premlčacia
doba začala plynúť odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda najneskôr 1.1.1999,
keďže žalobca uviedol, že finančné prostriedky žalovaným boli vyplácané v rokoch 1997 a 1998, dňa
01.01.2002 premlčacia doba uplynula. Subjektívna premlčacia lehota nemôže plynúť mimo objektívnej
a ani ju nemôže predlžovať. Uplynutím objektívnej premlčacej doby a vznesením dôvodnej námietky
premlčania žalovanými, potom súd prvého stupňa nemohol žalobe vyhovieť. Argumentácia žalobcu o
zachovaní lehoty na podanie žaloby, je z hľadiska vyššie uvedeného, nedôvodná. Súd prvého stupňa
preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti časti rozsudku, v ktorej súd žalobu vo vzťahu k
žalovaným v 1., 3., 4., 6. - 15., 17. - 22. rade zamietol, ako aj ktorou žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej
v 1. rade náhradu trov konania a v časti, v ktorej je povinný zaplatiť žalovanej v 21. rade trovy konania.
Proti ostatným výrokom odvolanie nepodal a navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že svojou
žalobou sa domáhal aby súd zaviazal žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane
žalovaných vzniklo tým, že si ponechali vyplatené finančné prostriedky ako podielovým spoluvlastníkom
k nehnuteľnostiam - lesného porastu, ktoré má žalobca vo svojej správe. Poukázal na tú skutočnosť, že
finančné prostriedky boli vyplácané v r. 1998, pričom nebol jasný spôsob a rozsah vyplácania, nakoľko
neboli ustálené výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov k lesnému porastu a navyše
poukázal aj na tú skutočnosť, že osoby, ktoré vyplácali tieto podiely, neboli platne zvolenými členmi
predstavenstva spoločenstva a neexistoval platný výbor a v čase, kedy boli vyplácané dokonca ani
predmetné lesy neboli vrátené vlastnícky ani užívateľsky fyzickým osobám. K zisteniu, kto a v akej výške
sa obohatil, mohol definitívne zistiť až na základe uznesenia NS SR č. 2 Sž-o-KS 222/2004 zo dňa 29. 3.
2006, ktoré sa stalo právoplatným 10. 9. 2007, kedy sa stalo zároveň aj vykonateľným. Od uvedeného
obdobia sa teda aj platne zvolené predstavenstvo zaoberalo otázkou neoprávnene vydaných finančných
prostriedkov, o čom žalobca aj predložil zápisnicu, podľa ktorej sa členovia dohodli, že je nutné podať
žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorou sa súd
zaoberal a dospel k právnemu záveru, že podľa ustanovenia § 107 bezdôvodné obohatenie sa vydáva v
subjektívnej lehote 3 rokov a objektívnej lehote 10 rokov, ktoré lehoty sa musia prekrývať. A keďže súd
zistil, že k sporným parcelám bolo ustálené podielové spoluvlastníctvo žalovaným podľa jeho názoru už
rozhodnutím OPPaLH č. 2003/114-108/Si a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 3. 2003 a kedy teda
najneskôr v tomto roku boli jasné osoby, ako aj rozsah bezdôvodného obohatenia uplynula premlčania
lehota. Čo sa týka uznesenia NS SR, mal I. stupňový súd zato, že tento len preskúmal rozhodnutie,
resp. uznesenie KS Prešov a tieto rozhodnutia nemenili výšky podielov a dokonca bolo to aj za účasti
p. E. A. a D. O., terajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu. Má zato, že museli vedieť už najmenej v r.
2003 všetky skutočnosti a mohli podať príslušnú žalobu. Odvolateľ ďalej uviedol, že je treba v prvom
rade povedať, že voči žalovaným boli vyplácané finančné prostriedky v r. 1998, a teda v čase podania
žaloby v r. 2008 neuplynula ešte objektívna premlčacia lehota. Tak ako je to uvedené v § 107 ods. 2,
touto skutočnosťou však sa súd vôbec nezaoberal, iba stroho skonštatoval, že malo dôjsť k vyplácaniu
peňazí v r. 1997 a 1998. Už z tohto dôvodu je podľa odvolateľovho názoru predčasný právny záver súdu
pokiaľ vyhovel námietkam premlčania. Podľa jeho názoru bolo potrebné objektívne zistiť, či skutočne
uplynula 10 ročná objektívna lehota. Ďalej v súvislosti s ust. §107 ods. 1 uviedol, že právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí až vtedy, keď sa oprávnený dozvie nielenže došlo k
bezdôvodnému obohateniu, ale aj tú skutočnosť, kto sa na jeho úkor obohatil. Je pravdou, že OPU vydal
rozhodnutie dňa 3. 3. 2003, avšak s týmto rozhodnutím a takto ustálenými podielovými spoluvlastníkmi
neboli spokojní podieloví spoluvlastníci. Preto podali odvolanie a týmto odvolaním sa zaoberal Krajský
súd v Prešove, ktorý preskúmal rozhodnutie Okresného pozemkového úradu a následne samozrejme
aj žiadali preskúmanie uznesenia KS prostredníctvom Najvyššieho súdu SR. To, že neboli spokojní
je zrejmé aj z ich jednotlivých odvolaní a návrhov na preskúmanie rozhodnutia. Je zrejmé a treba
zdôrazniť, že ako krajský súd, tak aj NS SR odmieta opravné prostriedky z toho dôvodu, že ich nepodalo
Združenie urbaristov a pasienkového hospodárstva Ruská Nová Ves, ktoré už v tom čase bolo povinné
na všetky právne úkony, ale robia tak jednotliví podieloví spoluvlastníci, teda ani krajský súd ani NS SR
nepreskúmal obsah podaných návrhov, pretože z hľadiska procesnej otázky nemohol ani inak konať.
Všetky tieto skutočnosti však boli právoplatne ukončené až stanoviskom NS SR dňa 29. 3. 2006, ktorého
konania sa ani členovia ako podieloví spoluvlastníci nezúčastnili a rozhodne nie ani terajší štatutárny



zástupca. O tom, že sú platné výšky podielov, ktoré ustálil OPPaLH už dňa 3. 3. 2003 sa dozvedel,
keď prevzal toto rozhodnutie, t. j. 10. 9. 2007. Od uvedeného obdobia je teda možné počítať nielen
subjektívnu, ale aj objektívnu lehotu premlčania. Na základe vyššie uvedeného teda má odvolateľ zato,
že súd nesprávne právne posúdil vznesenú námietku premlčania, a preto žiada, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové dokazovanie a rozhodnutie. Odvolateľ ďalej ešte dodal,
že v roku 2006 neplatilo ustanovenie OSP, podľa ktorého prítomní účastníci konania sa dozvedia o
výsledku konania a od uvedeného obdobia sa im počíta lehota, v uvedenom období platilo, že musí byť
platne doručené uznesenie, resp. rozsudok v písomnej forme, čo zodpovedá aj vyznačenému dátumu
právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia, a teda pokiaľ je uvedené v Katastri nehnuteľností, že
tieto podiely boli ustálené v r. 2003, tento zápis nie je správny.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 16. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila zástupkyňa žalovaných, ktorá podľa obsahu navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil,
že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalobcu proti napadnutému rozsudku konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v ostatnom
odkazuje. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutočnostiach nič nezmenilo, a preto
námietky odvolateľa v odvolaní sú neopodstatnené.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
žeby zo strany žalovaných došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu (§ 107 ods. 2 OZ). Žalobca
v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy a tieto okolnosti nepreukázal.

Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte
podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby.

Za takejto situácie závery súdu prvého stupňa sú správne a nemožno týmto záverom nič vyčítať
a za situácie, keď žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných za
výplatu jednotlivým podielovým spoluvlastníkom finančných prostriedkov, ktoré im vyplácal na základe
nahlásených podielov v rokoch 1997 a 1998, tak bez ohľadu na rozhodnutie Obvodného pozemkového
úradu a následne Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu SR začala objektívna trojročná
premlčacia doba žalobcovi plynúť najneskôr 1. 1. 1999 a uplynutím troch rokov, teda dňa 1. 1. 2002
premlčacia doba uplynula. Z uvedených dôvodov nárok žalobcu je premlčaný a po vznesenej námietke
premlčania takýto nárok nemožno priznať, pretože žaloba bola podaná až 9. 6. 2008.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a
žalovaných s výnimkou žalovaného v 2., 5. a 16. rade.

Rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania má svoju oporu v ust. § 142 ods. 1
O.s.p. s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešným žalovaným žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli, tak odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.