Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/77/2011 z 16. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. mája 2012, sp. zn. 14Co/77/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8110215352.2 Krajský súd Prešov | 14Co/77/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8110215352.2 | 2012-05-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 497 ObZ, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., § 54 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e6d9fd5-5660-4acd-afca-cd6c96a26a4e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110215352.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/77/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215352
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110215352.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K., K.
XX, 2/ N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. K., N. Q. XXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpeným
v konaní opatrovníkom K. D., súdnou tajomníčkou Krajského súdu v Prešove, 3/ F. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. K., W. XXX/XX, o zaplatenie 8.638,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 10C 144/2010-52 zo dňa 9.3.2011, pomerom hlasov 2 : 1 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v tej časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 62,50 eur i
časti úrokov z omeškania v rozsahu 3,79 % ročne zo sumy 8.373,01 eur za čas od 1. 6. 2010 do 30.
11. 2010 a v tej časti rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti z r u š u j e a konanie
o tejto časti žaloby z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej zamietavej časti, ktorou bola
zamietnutá žaloba o zaplatenie istiny 137,50 eur i úrokov z omeškania vo výške 3,79 % ročne zo sumy
8.310,51 eur za čas od 1. 12. 2010 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd žalovaným (odporcom) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) 8.173,01
eur s 9 % úrokom z dlžnej sumy za obdobie od 1.6.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 518,-- eur,
a to v mesačných splátkach po 120,-- eur splatných vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody
splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných (odporcov) zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných (odporcov). Ďalším výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie 265,31 eur a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v konaní žalobca uplatňuje nároky zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.2.2005. Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, v ktorej na jednej
strane vystupuje právnická osoba, ktorá sa zaoberá poskytovaním takýchto úverov, na druhej strane je
spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá nemá možnosť ovplyvniť znenie úverovej zmluvy. Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní
nenamietali výšku, ani právny dôvod nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní. Súdu však bol
predložený dôkaz o tom, že 9.12.2010 zaplatil žalovaný v 1. rade na uplatňovanú pohľadávku 200,--



eur. Toto plnenie súd započítal na istinu tak, ako to vyplýva z ust. § 566 ods. 2 Obč. zák.. Ustanovenia v
zmluve o tom, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v inom poradí, než
stanovuje zákon, súd považoval za neplatné pre rozpor s Občianskym zákonníkom a toto ustanovenie
bolo dohodnuté v neprospech spotrebiteľa. Podobne sú neplatné aj dojednania, ktoré rozširujú výšku
úroku z omeškania nad maximálny limit povolený Občianskym zákonníkom v spojení s vykonávacím
predpisom. Preto ak žalobca sa domáhal priznania úroku z omeškania vo výške 12,79 % ročne,
pri aplikácii ust.

§ 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. bolo možné žalobcovi na úrokoch z omeškania
priznať len úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd reagoval aj na procesný úkon žalobcu, ktorým
čiastočne bral návrh späť v súvislosti s plneniami, ku ktorým došlo po podaní návrhu vo veci samej, a
to dňa 2.11.2010 a 8.11.2010. V zmysle čiastočného späťvzatia návrhu podľa podania z 3.12.2010 súd
zastavil konanie o zaplatenie 265,31 eur. Zostatok pohľadávky na istine vo výške 8.173,01 eur i úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne žalobcovi priznal a nad tieto nároky žalobný návrh v prevyšujúcej časti
zamietol.

Vzhľadom na pomery žalovaných s odkazom na ust. § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. povolil splácanie
priznanej pohľadávky v mesačných splátkach po 120,-- eur. Zdôraznil pritom, že týmito splátkami
nemôže dôjsť k vážnemu zásahu do ekonomickej sféry žalobcu.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa odkazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a
žalobcovi priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby s tým, že neúspech
žalobcu v konaní bol len v nepatrnej časti.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal včas
odvolanie žalobca. Nesúhlasí s týmto výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru
nepriznanie uplatňovaného úroku z omeškania v rozsahu 3,79 % odporuje zákonu. Právny vzťah, od
ktorého sa odvíjajú uplatnené nároky v tomto konaní, bol založený ešte pred nadobudnutím účinnosti
zák. č. 379/2008 Z. z.. V úverovej zmluve bolo riadne, jasne a zrozumiteľne dohodnuté úročenie
pohľadávky. Výška úrokovej sadzby nie je neprijateľná. Pri určovaní úrokov z omeškania a výšky
úrokovej sadzby od účinnosti odstúpenia od zmluvy, žalobca postupoval v zmysle čl. VII. bod 8 úverovej
zmluvy, t. j. úročil pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 12,79 %. Vychádza pritom z ust. § 351
ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka tých ustanovení, ktoré podľa
prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, majú trvať aj po ukončení zmluvy. Žalobca
považuje spôsob stanovenia úroku z omeškania za korektný a zodpovedajúci ustanoveniam úverovej
zmluvy i Obchodného zákonníka. Pretože žalobca dňa 10.12.2010 uhradil 200,-- eur, z tejto sumy boli
pokryté úroky z omeškania za november 2010 vo výške 88,02 eur, úroky z omeškania vo výške 49,48
eur za jún 2010 a istina zahrnutá v dlžnej sume, a to vo výške 62,50 eur. V tejto časti preto žalobca berie
svoj návrh späť. Ďalšie úhrady neboli vykonané. Po týchto úhradách zostatok žalovanej pohľadávky je
na dlžnej istine 8.310,51 eur a na úrokoch z omeškania 12,79 % úrok ročne od 1.12.2010 do zaplatenia.
Žiada preto takto zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že navrhuje aj možnosť zaplatenia
prisúdených pohľadávok v mesačných splátkach po 120,-- eur počnúc mesiacom marec 2011 až do
zaplatenia pod stratou výhody splátok, v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky, s tým, že plnením
jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na prejednanie podaného odvolania nariadil
pojednávanie. V súvislosti s tým však vyzval žalobcu, aby upresnil rozsah ním podaného odvolania.

Žalobca písomným podaním zo dňa 20. 4. 2012, doplneným písomným podaním zo dňa 14. 5. 2012,
upresnil, že jeho odvolanie nesmeruje proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie
zastavené v časti o zaplatenie 265,31 eur, ani proti tej časti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
bolo jeho žalobnému návrhu čiastočne vyhovené. Poukazuje na to, že v konaní sa pôvodne domáhal



zaplatenie 8.638,32 eur, po čiastočnom zastavení konania o zaplatenie 265,31 eur bol zostatok žiadanej
pohľadávky na istine 8.373,01 eur. Od žalovaného prijal platbu zo dňa 10. 12. 2010 vo výške 200,- eur,
ktorú prijal na úhradu istiny v rozsahu 62,50 eur i na úhradu úrokov z omeškania za čas od 1. 6. 2010 do
30. 11. 2010, preto berie žalobný návrh v tej časti, ktorá sa týka zamietnutia žaloby v rozsahu istiny 62,50
eur späť a nežiada priznať ani tú časť úrokov z omeškania vo výške 3,79 % ročne, ktorá sa týka obdobia
od 1. 6. 2010 do 30. 11. 2010. Žalobnú požiadavku na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa potom vo
zvyšku formuluje tak, že žiada, aby rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti bol zmenený
tak, že sa žalobcovi prizná proti žalovaným suma na istine 137,50 eur a 3,79 % úrok z omeškania zo
sumy 8.310,51 eur od 1. 12. 2010 do zaplatenia. Žiada priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Ani jedného z dvoch nariadených odvolacích pojednávaní sa žalobca nezúčastnil. Vždy súdu oznámil,
že svoju neúčasť ospravedlňuje a súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci aj v jeho neprítomnosti.
Odvolací súd tak v zmysle ust. § 211 ods. 2 O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal podané odvolanie v
neprítomnosti žalobcu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.
Výnimkou sú len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal čiastočným späťvzatím žalobného návrhu.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Tak ako je už uvedené vyššie, opravným prostriedkom neboli napadnuté výroky rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorými bolo žalobe čiastočne vyhovené (vo veci samej) a ktorými bolo konanie
v časti o zaplatenie 265,31 eur zastavené. V týchto výrokoch rozhodnutie súdu prvého stupňa
nadobudlo právoplatnosť a nebolo tak oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v týchto výrokoch
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Žalobca v
odvolacom konaní dal podľa jeho písomných podaní odvolaciemu súdu na vedomie, že už netrvá na
prisúdení 3,79 % úroku z omeškania zo sumy 8.373,01 eur za čas od 1. 6. 2010 do 30. 11. 2010, ani na
zaplatení istiny vo výške 62,50 eur. V tejto časti žiada konanie zastaviť.

Uvedený úkon je čiastočným späťvzatím žaloby a týka sa časti zamietajúceho výroku rozsudku súdu
prvého stupňa. Žalovaní v 1. i v 3. rade i opatrovník žalovaného v 2. rade s týmto čiastočným späťvzatím
žaloby súhlasili, preto pri aplikácii ust. § 208 O.s.p. odvolací súd toto čiastočné späťvzatie žaloby
pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa čiastočne v jeho zamietavej časti zrušil a konanie o tejto časti
žaloby zastavil.

Po tomto čiastočnom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa i zastavení konania v späťvzatej časti zostalo
predmetom vecného preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa len zaplatenie istiny vo výške 137,50
eur a zaplatenia 3,79 % úroku z omeškania zo sumy 8.310,51 eur od 1. 12. 2010 do zaplatenia.

Žalobca k právnemu posúdeniu veci, ktoré uviedol už v podanom odvolaní, dodáva v písomnom podaní
zo dňa 20. 4. 2012 to, že pri hodnotení zmluvného vzťahu súd musí vždy vychádzať z ducha zákona,
teda účelu, pre ktorý sa vydáva. Transponovanie Smerníc Európskej únie a aplikovanie § 54 ods. 1
Obč. zák. bez posúdenia konkrétneho prípadu, vyplývajúce zo snahy o vyváženie faktickej nerovnováhy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, s nastolením pozitívneho zásahu štátu, vedie k opačnému procesu,
a to vytváraniu nerovnováhy na finančnom trhu a zhoršeniu prístupu nových sporiteľov - spotrebiteľov
k finančným produktom. Dohodnutie a nastavenie úrokovej sadzby zvýšenej o 5 % p.a. v prípade



omeškania dlžníka má preventívnu a sankčnú úlohu. Jej cieľom nie je nekalým spôsobom zvyšovať
profit žalobcu, ale naopak znižovať prípadné straty v prípade neplnenia si povinnosti riadne a včas
na strane žalovaných. Neakceptovanie zákonitostí finančných vzťahov bude viesť „k trestaniu“ klientov
riadne si plniacich zmluvné záväzky vo forme vyššieho riadneho úroku, ktorým sa bude pokrývať strata
zo zlyhaných úverov u klientov, ktorých ochrana v tomto rozsahu presiahne účel zákona. Vytýka súdom
aj to, že opomínajú ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. a je toho názoru, že súd musí skúmať, či ide o podstatné
prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery
v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy, ak súd aj dospeje k záveru, že predmetná
úverová zmluva má spotrebiteľský charakter. Vytýka, že súd prvého stupňa neskúmal, či ide o podstatné
prevýšenie odplaty, teda vrátane úrokov z omeškania požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery v
mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podmienky úročenia boli v úverovej zmluve jasne
a zrozumiteľne uvedené. Výška úrokovej sadzby nie je v rozpore s dobrými mravmi, resp. sa nejedná o
úžeru. Súd prvého stupňa posúdil odlišne právny vzťah od toho, ako ho posudzuje žalobca. V prípade
posúdenia vzťahu ako spotrebiteľská zmluva je v § 3a ods.1 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. uvedené, že sankcie
za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred
vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok
úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Uvedené námietky žalobcu (v nadväznosti na včas podané odvolanie) vytýkajú tak napadnutému
rozhodnutiu to, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade odvolací súd dospel
k záveru, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

Bez ohľadu na to, ako je formulovaný výrok rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti,
nesporným je, že v odvolacom konaní je predmetom konania úrok z omeškania nad výšku 9 % ročne,
t.j. v danom prípade vo vyjadrení 3,79 % ročne, t.j. ten rozsah žiadaných úrokov z omeškania, ktorým
súd prvého stupňa žalobe nevyhovel. Pre vec je tak určujúcim to, či možno uznať odvolaciu námietku
žalobcu založenú na tom, že predmetný úverový vzťah je absolútnym obchodom a nemožno na neho
aplikovať ust. § 54 Obč. zák., resp. Smernicu EÚ 93/13/EHS. Žalobca poukazuje na to, že zo samotnej
podstaty účelu úverovej zmluvy nemožno aplikovať na vzťah žalobcu a žalovaných ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách.

S takýmto názorom však nemožno súhlasiť. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 8. 2. 2005.
Samotný text zmluvy v jeho záverečných ustanoveniach pod bodom VIII. zdôrazňuje, že právny vzťah
medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym
zákonníkom i zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorším noviel. Ak žalobca poukazuje
na absolútny obchod, tak sám v zmluve pripúšťa možnosť aj aplikácie Obč. zák. na zmluvný vzťah strán
v konaní.

Ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení ku dňu uzavretia zmluvy výslovne upravuje, že
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Aplikácia citovaného ustanovenia odôvodňuje posúdenie predmetného zmluvného vzťahu za vzťah
spotrebiteľský, a to napriek tomu, že Občiansky zákonník výslovne do 31. 12. 2007 túto zmluvu výslovne
ako spotrebiteľskú neupravuje. Vylúčenie spotrebiteľskej ochrany s poukazom na absolútny obchod nie
je tak dôvodné.



Nemôže byť akceptované ani poukazovanie na celkovú výšku odplaty za poskytnutý úver. Medzi
odplatou nie sú totiž len úroky z omeškania, ale aj dohodnutá cena úveru spočívajúca na dohodnutých
úrokoch i ďalších poplatkoch spojených s poskytnutím úveru. Predmetom tohto odvolacieho konania je
len úrok z omeškania, ktorého výška bola dohodnutá zmluvou v čl. VII. bodu 8. tak, že úrok z omeškania
bude v prípade odstúpenia od zmluvy tvoriť súčet dohodnutej úrokovej sadzby, teda výšky úroku za
poskytnutie úveru a sumy 5 % p.a.. Ak má ísť o dohodu o výške úrokov z omeškania, potom treba súhlasiť
so súdom prvého stupňa, ak s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zák. uzavrel, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na
úrok z omeškania zo spotrebiteľskej zmluvy sa teda musia vzťahovať ustanovenia občiansko-právneho
predpisu. Ak sa teda žalobca domáha zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 8.310,51 eur nad sumu
9 % ročne, ako mu bola prisúdená súdom prvého stupňa, je odvolací súd toho názoru, že tejto jeho
žalobnej požiadavke súd prvého stupňa správne nevyhovel.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa aj v tom, ak poukázal na aplikáciu ust. § 566 ods.
2 Obč. zák. Do celkovej sumy žalobcom vyčísleného dlhu vo výške 8.310,51 eur, žiadanej žalobcom, je
započítaná aj suma 137,50 eur, ktorá by mala tvoriť už skapitalizované úroky z omeškania. Aj z výpočtov
predložených samotným žalobcom vyplýva, že plnenia, ktoré žalovaní poskytli splátkami konštatovanými
v dôvodoch rozhodnutia, boli žalobcom započítané na úroky z omeškania za mesiac jún 2010 88,61 eur,
za mesiac júl 2010 90,95 eur, za mesiac august 2010 90,95 eur, za mesiac september 2010 88,02
eur, za mesiac október 2010 90,95 eur a za mesiac november 2010 88,02 eur. Celkom tak na týchto
úrokoch z omeškania žalobca sám započítal sumu 537,05 eur. Vychádzal pritom z úroku z omeškania
vo výške 12,79 % ročne. Ak sa má vychádzať z toho, čo bolo aj judikované súdom prvého stupňa a
nenapadnuté odvolaním, že sa má plniť úrok z omeškania vo výške len 9 % ročne a žalobca počítal
12,79 % ročne, započítal si tak nedôvodne na ním žiadaný skapitalizovaný úrok z omeškania aj sumu
159,27 eur (537,05 : 12,79 = 42,0250 x 3,79 = 159,27). Toto povýšilo ním požadovanú istinu. Ak sa
žalobca teda domáha aj istiny vo výške 137,50 eur, ktorá by mala tvoriť práve tento úrok z omeškania,
odvolací súd je toho názoru, že ani v tejto časti jeho žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie istiny 137,50 eur
i úrokov z omeškania vo výške 3,79 % ročne zo sumy 8.310,51 eur za čas od 1. 12. 2010 do zaplatenia
zamietol. Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nedotýkajú výroku rozsudku súdu prvého stupňa o
prisúdení náhrady trov prvostupňového konania.

Preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný. Žalovaní úspešní v odvolacom konaní si nárok na náhradu
trov konania neuplatnili. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.1 O.s.p. odvolací
súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V odvolacom konaní zastupovala N. Q. opatrovníčka, ktorá je zamestnankyňou Krajského súdu v
Prešove. Neišlo v tomto štádiu konania už o vec, ktorej hodnota pohľadávky by prevyšovala 500,-
eur a ani výsledok odvolacieho konania nesvedčil o ujme spôsobenej žalovanému v 2. rade takýmto
procesným postupom. Tento žalovaný (podobne ako ďalší dvaja) rozsudok súdu prvého stupňa
odvolaním nenapadol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.