{"guid": "23614cb5-11d9-4f31-82fb-c73f8b50abbf:6f17af1e-5e0b-47cc-a720-7fa40c29bc43", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1", "spisova_znacka": "1To/93/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/93/2011 z 27. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. marca 2012, sp. zn. 1To/93/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1", "identifikacne_cislo": "8111010146", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2012-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-207"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-207"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f17af1e-5e0b-47cc-a720-7fa40c29bc43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/93/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010146
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111010146.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Petra Reváka a JUDr. Vladimíra Monoka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.3.2012, v trestnej
veci obžalovaného O. S. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 9/2011 zo dňa 17.6.2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku   z r u š u j e   napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Podľa § 285 písm. e/ Tr. poriadku obž. O.   S. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., L. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. c/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- v období od 1.4.2010 doposiaľ v Z. a inde z nedbanlivosti si riadne v súdom stanovenej výške neplnil
zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho syna Bc. A. S., nar. XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že
vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co 101/01 zo dňa
9.8.2001 s právoplatnosťou dňa 6.12.2001 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou po 29,87 €
(900,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. S., čím takto za uvedené obdobie na
výživnom dlhuje Bc. A. S. sumu najmenej 105,70 €, pričom bol za taký trestný čin odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 20/10 zo dňa 31.3.2010 s právoplatnosťou dňa 31.3.2010 k trestu
povinnej práce v trvaní 100 hodín,

lebo zanikla trestnosť činu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného O. S. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v období od 1.4.2010 do 13.5.2011 v Z. a inde z nedbanlivosti si riadne v súdom stanovenej výške
neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svojho mal. syna Bc. A. S., nar. XX.X.XXXX., a to aj napriek



tomu, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co 101/01
zo dňa 9.8.2001 s právoplatnosťou dňa 6.12.2001 a to tak, že na jeho výživu mal prispievať sumou po
29,87 € (900,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky E. S., čím takto za uvedené
obdobie na výživnom dlhuje Bc. A. S. sumu najmenej 143,25 €.

Za to mu podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.  pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák.
a žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní jedného roka.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložil mu povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť
dlžné výživné.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodňoval tým, že nie je
pravdou, že si neplnil vyživovaciu povinnosť voči synovi A. S.. Každý mesiac mu platil výživné, aj keď
nie v určenej výške, ale podľa svojich možností. Doplnil, že je druhýkrát ženatý, má záväzky voči dcére
A. S. a manželke A. S., s ktorými žije v spoločnej domácnosti. To, že by mal dlh 143,25 €, už nie je
pravda, keďže od 13.5.2011 zaslal na úhradu výživného dňa 16.5.2011 sumu 35,- eur, 20.6.2011 sumu
35,- eur, 23.7.2011 sumu 20,- eur, 22.8.2011 sumu 15,- eur. Takže z dlžnej čiastky 143,25 eur vyplatil
titulom výživného 105,- eur.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby, podaného v zákonnej lehote,
v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí zistil, že od doby vyhlásenia napadnutého rozsudku
došlo k takej zmene dôkaznej situácie, že bolo potrebné napadnutý rozsudok zmeniť.

Vo vzťahu k napadnutému rozsudku však považuje krajský súd za potrebné uviesť, že aj keď bolo na
súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje,
nemožno skutkové ani právne závery okresného súdu považovať za úplne správne, aj keď na druhej
strane je nutné uviesť, že zistené nedostatky by nebol mohol krajský súd napraviť a to z dôvodu, že
odvolaním bol rozsudok napadnutý len v prospech obžalovaného, takže aj keby nenastali skutočnosti,
ktoré rozoberie krajský súd nižšie, ust. § 322 ods. 3 Tr. por. by bránilo zmene rozsudku v neprospech
obžalovaného pre nedostatok odvolania prokurátora.

Tá časť skutkových záverov súdu prvého stupňa, ktorá je uvedená v skutkovej vete napadnutého
rozsudku, je správne ustálená na základe dôkazov, ktoré boli v konaní pred súdom prvého stupňa
vykonané. Vykonané dôkazy napokon okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia rozpísal, uviedol,
ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že v období od 1.4.2010 do
13.5.2011 (teda do doby, keď oprávnený ukončil vysokoškolské vzdelanie) si obžalovaný z nedbanlivosti,
riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi A. S. a za uvedené obdobie na výživnom
ku dňu vyhlásenia rozsudku dlhoval najmenej 143,25 €.

Nemožno sa však stotožniť so záverom súdu v tom smere, keď na rozdiel od obžaloby zo skutkovej
vety vypustil záver o tom, že sa tohto činu dopustil napriek tomu, že bol za taký trestný čin odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 20/10 zo dňa 31.3.2010 k trestu povinnej práce v trvaní



100 dní a následne vzhľadom na to konanie obžalovaného kvalifikoval len podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,
a nie aj podľa odseku 3 písm. c/ uvedeného ustanovenia.

Uvedené závery okresný súd oprel o zistenie, že uložený trest povinnej práce obžalovaný vykonal
1.3.2011, takže sa vo veci sp. zn. 31T/20/10 na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. sa však páchateľ dopustí, ak najmenej tri
mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného.

Predmetný prečin je teda dokonaný uplynutím tretieho mesiaca, v ktorom si páchateľ svoju vyživovaciu
povinnosť zavinene neplní, následne po dokonaní trestného činu, pokiaľ si aj naďalej svoju vyživovaciu
povinnosť neplní, už len dochádza k udržiavaniu protiprávneho stavu.

V čase dokonania prečinu, teda po tom, čo tri mesiace neplnil obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť,
však ešte nebolo predchádzajúce odsúdenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.
zák. zahladené, takže sa uvedená skutočnosť mala premietnuť aj v skutkových záveroch súdu prvého
stupňa a následne sa samozrejme mala odraziť aj v právnej kvalifikácii a konanie obžalovaného malo
byť správne posúdené ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák.

Tieto skutočnosti však uvádza krajský súd len pre úplnosť, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, nebolo by
možné zistené nedostatky v rámci odvolacieho konania pre nedostatok odvolania prokurátora napraviť
a naviac boli zistené nové skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie vo veci.

Krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 295 ods. 2 Tr. por. doplnil dokazovanie o výsluch
obžalovaného O. S.. Z jeho výpovede vyplýva, že bol poučený resp. pripúšťa skutočnosť, že bol poučený
o dôsledkoch úhrady dlžného výživného a následných podmienkach zániku trestnosti. Uviedol, že
dlžné výživné tak, ako bolo ustanovené rozsudkom okresného súdu, uhradil, o čom predložil ústrižky
poštových poukážok. Obžalovaný tak predložil ústrižky poštových poukážok, podľa ktorých uhradil dňa
16.5.2011 sumu 35,- eur na adresu syna, dňa 20.6.2011 na rovnakú adresu sumu 35,- eur, dňa 23.7.2011
sumu 20,- eur, dňa 22.8.2011 na adresu matky - S. E. uhradil sumu 15,- eur a dňa 1.12.2012 sumu
50,- eur.

Svedok - poškodený A. S. pred krajským súdom potvrdil, že výživné tak, ako to prezentoval obžalovaný,
bolo naozaj uhradené. Ďalej uviedol, že neplnenie vyživovacej povinnosti v tomto období nezanechalo
trvalo nepriaznivé dôsledky vzhľadom na to, že nedostatok plnenia vyživovacej povinnosti zo strany
otca sám nahrádzal tým, že si našiel brigádu a takto si zabezpečoval finančné prostriedky. Potvrdil, že
k 13.5.2011 skončil štúdium na vysokej škole a vyživovacia povinnosť otca skončila.

Tvrdenia obžalovaného a svedka o úhrade uvedených súm boli potvrdené aj predloženými ústrižkami
poštových poukážok.

Za okresným súdom ustálené obdobie mal teda obžalovaný uhradiť na výživnom celkom 418,18 €,
podľa predložených poštových poukážok, potvrdených výpoveďou poškodeného uhradil celkom 418,- €
a sumu 0,18 € priamo v pojednávacej miestnosti vyplatil svojmu synovi, ktorý túto čiastku prijal. Znamená
to teda, že došlo k úhrade celého výživného za uvedené obdobie.

Podľa § 86 písm. a/ Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.



Keďže obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť splnil dodatočne skôr, než sa krajský súd odobral na
záverečnú poradu a neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany obžalovaného, tak ako je to zrejmé aj z
výpovede svedka poškodeného A. S., nemalo trvalo nepriaznivé následky, došlo v zmysle uvedeného
ustanovenia k zániku trestnosti činu.

Vzhľadom na uvedené bolo teda potrebné, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. por.  zrušil a následne na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že
podľa § 285 písm. e/ Tr. por. obžalovaného z dôvodu zániku trestnosti činu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41T/9/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}