Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/94/2012 z 9. 12. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2012, sp. zn. 18CoP/94/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111222709.2
Krajský súd Prešov | 18CoP/94/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8111222709.2 | 2012-12-09 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ade465e2-20f1-4488-99c8-aceb0e85cb4d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111222709.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/94/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222709
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111222709.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky: PhDr. Bc. T. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G., E. XX, zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Prešov, Svätoplukova 12, proti odporcovi: Bc. C. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
E. XX, zastúpený JUDr. Miroslavou Husovskou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Demjata
109, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej C. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 13C 178/2011-93 zo dňa 12.3.2012
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C 178/2011-139 zo dňa 26.9.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol. C. C. T.,
nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s oprávnením a
povinnosťou ju zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal.
C. mesačne sumou vo výške 50 eur s povinnosťou ho platiť vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca od
právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Upravil styk odporcu s maloletou C. tak, že odporca
je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod,
každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod. Pri styku vymedzil práva a
povinnosti oboch rodičov tak, že odporca si prevezme maloletú v mieste bydliska navrhovateľky v určený
deň a hodinu a po uplynutí doby určenej na styk odovzdá maloletú navrhovateľke v určený deň a
hodinu. Navrhovateľke uložil povinnosť dieťa na styk s odporcom riadne pripraviť. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o trovách štátu tak,
že štátu náhradu trov konania nepriznal.

V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom
rozviedol, maloletú C. zveril do jej osobnej starostlivosti s právom ju zastupovať a spravovať jej majetok
a odporcovi určiť výživné vo výške 50 eur mesačne z dôvodu, že ich manželstvo je hlboko, trvalo a vážne
rozvrátené a neplní spoločenskú funkciu. Odporca s rozvodom manželstva súhlasil ako aj s navrhnutou
úpravou rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas po rozvode. Požadoval úpravu styku s
maloletou tak, aby sa mohol s ňou stretávať dvakrát týždenne a okrem toho každý víkend.



Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v R. a z
tohto manželstva pochádza maloletá C., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka za príčinu rozvodu uviedla
nedostatok záujmu odporcu o jej osobu, chuť a ochotu odporcu jej pomáhať. Odporca sa cítil byť
v rodine osamelý, pretože navrhovateľka nebrala do úvahy to, že odišiel zo svojej rodnej krajiny a
prišiel za ňou na D.. Manželia spolu nežijú a nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Citový
vzťah ochladol a odporca sa viac sústreďuje na úlohu otca, ako na úlohu manžela. Zistil, podmienky
pre úpravu rodičovských práv a povinností ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Vec právne
posúdil podľa § 23 ods. l, 2, § 24 ods. l, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2,3, § 75 ods. 2 Zákona o rodine
a dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich
manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vzájomný vzťah účastníkov konania ochladol a obaja
nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie. Príčinu rozvodu videl v tom, že manželia neboli schopní
vzájomne rešpektovať svoje potreby. Odporca sa nedostatočne zúčastňoval na živote a zabezpečovaní
chodu rodiny a navrhovateľka nedostatočne zohľadňovala skutočnosť, že odporca sa cítil osamelý.
Z uvedených dôvodov manželstvo rozviedol. Maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti matky s
oprávnením ju zastupovať a spravovať jej majetok, pričom vychádzal zo zhodných návrhov oboch
účastníkov a zistenia, že matka je schopná zabezpečiť maloletej ďalší zdravý vývoj. Pokiaľ sa týka
výživného výšku stanovil na základe dohody oboch rodičov ako aj potrieb maloletej a možnostiam
odporcu. Úpravu styku odôvodnil tým, že úprava styku ako je uvedená v rozsudku dáva obidvom rodičom
možnosť plánovať si s maloletou výlety, akcie, trvajúce  aj niekoľko dní ako od odporcovi možnosť rozvíjať
svoj vzťah s maloletou. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 O.s.p.

Dopĺňacím rozsudkom štátu náhradu trov konania nepriznal. Nepriznanie odôvodnil ustanovením § 141
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 18 O.s.p. Trovy štátu vznikli iba v súvislosti s vykonaním prekladov listín a
rozhodnutí do jazyka štátu, ktorému odporca, ktorý je štátnym občanom R. rozumie, t.j. do anglického
jazyka, a takéto trovy v zmysle citovaných ustanovení znáša štát.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletej C. T. zamietol.. Namietal procesné pochybenie súdu prvého stupňa a to, že mu nebol rozsudok
súdu prvého stupňa preložený do jazyka ktorému rozumie a on nemal právo riadne sa  oboznámiť
s jeho obsahom a porozumieť mu.  Nesúhlasil s rozvodom manželstva a uviedol, že aj keď si je
vedomý, že počas pojednávania vyslovil súhlas s rozvodom a v súčasnosti sa chce sústrediť iba na
úlohu otca, toto tvrdenie predniesol pod silným citovým a psychickým stresom. Riadne si neuvedomoval
dôsledky svojho vyjadrenia. Konal v hneve. V skutočnosti má navrhovateľku stále rád a chcel by obnoviť
manželské spolužitie a žiť s manželkou a dcérou ako kompletná rodina. Domnieva sa, že ich vzťahy
nie sú rozvrátené natoľko, aby sa ich manželstvo nedalo ešte zachrániť. Chce aby mu bola poskytnutá
druhá šanca a časový priestor na záchranu manželstva. Pre prípad, žeby odvolací súd rozsudok potvrdil,
nesúhlasí s úpravou styku s maloletou v rozsahu, ako to určil súd prvého stupňa a požaduje širšiu úpravu
styku tak, aby sa mohol stretávať s maloletou každý víkend ( nielen párny) alebo alternatívne trikrát
týždenne v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadrila a navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny. Vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na problémy, ktoré sa objavovali počas spolužitia
s odporcom nielen počas spolužitia v R. ale  aj po príchode na D..  Podľa nej vzťahy medzi nimi ako
manželmi nielen že sú rozvrátené, ale ani neexistujú a to presne od času, keď ju pomenoval „dámskou
letnou topánkou“  mesiac po pôrode, po jeho agresívnych útokoch. Uzatvárala manželstvo slobodne a
dobrovoľne. Na manželstvo však treba dvoch, pričom odporca neprejavoval o ňu akýkoľvek záujem a
nemá ho ani po troch rokoch.  Ona už nemá záujem o obnovenie spolužitia, pretože ju ako ženu ranil
a zničil čo mohol. Je matkou maloletej C. a nechce, by toto videla a zažila ešte raz v živote. K styku
odporcu s maloletou uviedla, že odporca aj napriek jej ochote dávať mu dcéru, nebol schopný ani raz
za tri mesiaci splniť presný príchod. Nerešpektoval jej rady, žila v strachu  kde sa s maloletou nachádza.
Jej strach pramení z jednoduchého dôvodu, a to že sa opakovane vyhrážal, že ju vezme a odíde s ňou
do S.. Z uvedeného dôvodu požiadala o nariadenie predbežného opatrenia. Ona sa o maloletú riadne
stará, zabezpečuje a uspokojuje všetky jej potreby a maloletá je na ňu silne naviazaná. Počas spolužitia
absolvovali niekoľko stretnutí so psychológmi, ale bez účinku. Ona sa iba utvrdila v tom, že sa vydala za



nezodpovedného, egoistického a násilného človeka. Intímne spolu nežijú 2 roky a nedokážu ani spolu
komunikovať. Vzájomne sa seba vyhýbajú. je toho názoru, že ich manželstvo sa nedá zachrániť.

Kolízny opatrovník maloletej taktiež navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou C., považujú ho v súčasnej dobe za dostatočný na rozvíjanie
vzťahu otca s maloletou. Počas častých telefonátov s matkou sú toho názoru, že otec ani plne nevyužíva
súdom určený styk. Zavolá si kedykoľvek a vynucuje si, aby mu matka doniesla maloletú do bytu, kde
v súčasnosti býva.. Poukázal aj na skutočnosť, že počas spolužitia otca s matkou tento nikdy neplnil
riadne funkciu otca ale o dcéru sa začal zaujímať až po rozvode manželstva. Matka má neustále strach
o dcéru a bojí sa možného únosu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil
skutkový stav, vec správne právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom
stave. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

S ohľadom na skutočnosť, že odporca nie je štátnym občanom D. republiky ale štátnym občanom R.
federatívnej republiky, odvolací súd skúmal právomoc a príslušnosť slovenského súdu na konanie ako aj
aplikáciu príslušného hmotného práva, tak vo vzťahu k rozvodu manželstva  a aj k úprave rodičovských
práv a povinností k maloletej C..

Podľa § 22, ods. l, 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
v platnom znení, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanom
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa
zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak by
bolo potrebné podľa odseku l použiť cudzí právny poriadok, ktorý by zrušenie manželstva rozvodom
nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obtiažnych, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich
žije v Slovenskej republike dlhší čas, použije sa slovenské právo.

Podľa § 24  ods. l,3 zákona  vyššie citovaného zákona, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku
alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý
pobyt. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa § 24a ods. l cit. zákona, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt.

Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a odporca štátnym
občanom R. federatívnej republiky pričom obaja ako aj maloleté dieťa žijú na území D. republiky, kde má
maloleté dieťa aj obvyklý pobyt.  S ohľadom na túto skutočnosť sa zrušenie manželstva rozvodom ako
aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode spravuje slovenským
právom a na konanie bol miestne príslušný Okresný súd v Prešove.

Pokiaľ sa týka námietky odporcu v odvolaní spočívajúcej v nezabezpečení a nedoručení prekladu
rozsudku súdu prvého stupňa do anglického jazyka, t.j. jazyka ktorému rozumie, tento nedostatok na
základe pokynu odvolacieho súdu v uznesení č.k. 18CoP 68/2012-119 zo dňa19.7.2012  súd prvého
stupňa odstránil. Zabezpečil preklad rozsudku zo dňa 12.3.2012 a doručil ho právnej zástupkyni odporcu
dňa 2.11.2012.



Odporca v odvolaní namietal nesprávne posúdenie súdom prvého stupňa pokiaľ sa týka rozvodu
manželstva. Tvrdil, že jeho vzťahy s odporkyňou nie sú natoľko rozvrátené, žeby manželstvo nemohlo
ešte plniť svoj spoločenský účel a chce ešte druhú šancu a čas, aby sa mohli vzťahy medzi ním a
navrhovateľkou znovu usporiadať. Tvrdil, že pred súdom prvého stupňa súhlasil s rozvodom iba z
dôvodu, že bol pod silným citovým a psychickým stresom a riadne si neuvedomoval dôsledky svojho
vyjadrenia. Konal v hneve.  Odporkyňa s tým nesúhlasila, pričom poukazovala na závažné problémy,
ktoré sa počas manželstva v ich vzťahu vyskytli a skutočnosť, že stratila k odporcovi citový vzťah a
nechce v tomto manželstve zotrvať.

Podľa § 23 ods. l, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Manželstvo charakterizuje zákon o rodine ako zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia  a jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.  Tento vzťah má byť  založený na vzájomnej úcte,
porozumení, vernosti  a citovej náklonnosti.

Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov nevytváralo harmonické spolunažívanie v dôsledku
ktorého manželia prestali spolu žiť, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie aj
pre výchovu maloletej C.. Ako vyplýva z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, účastníci
konania nedokázali navzájom prispôsobiť svoje povahové vlastnosti, vzájomne sa tolerovať následkom
čoho dochádzalo k častým nedorozumeniam a hádkam, ktorých svedkom bola aj maloletá dcéra
účastníkov. Takéto prostredie rozhodne nebolo vhodným prostredím najmä pre výchovu maloletého
dieťaťa. Navrhovateľka už nemá  záujem o obnovu spolužitia a nemožno ju ani k tomuto nútiť. Potvrdila,
že stratila k odporcovi citový vzťah a nechce s ním ďalej žiť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale
rozvrátené, neplní spoločenskú funkciu a nemožno od manželov očakávať obnovenie spolužitia. Za tejto
situácie považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým manželstvo účastníkov konania
rozviedol za vecne správny.

Za vecne správne rozhodnutie považuje odvolací súd aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti  zverenia
maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky ako aj čo do výšky výživného. V tejto časti
rozhodol súd prvého stupňa na základe zhodných prejavov účastníkov konania. Ani odvolací súd nezistil
dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia maloletej alebo výšky výživného. Bolo
preukázané, že maloletá C. má iba tri roky,  je citovo pripútaná k matke, biologicky matku potrebuje
a matka dokáže zabezpečiť jej všetku starostlivosť a vytvoriť prostredie pre jej zdravý psychický a
fyzický vývoj. Aj pokiaľ sa týka výšky výživného považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za
vecne správny. Zo spisu vyplýva, že matka má príjem zo štipendia vo výške 450 eur, poberá rodičovský
príspevok o výške 190,10 eur a rodinné prídavky vo výške 22,01 eur. Otec pracuje ako učiteľ na
Gymnáziu sv. C. v G. a dosahuje priemerný príjem vo výške 520 eur mesačne. Dieťa je vo veku 3 rokov,
preto výška výživného v sume 50 eur mesačne je primeraná súčasným možnostiam a schopnostiam
otca, veku a potrebám maloletej s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť.

Za vecne správne považuje odvolací súd aj súdom vykonanú úpravu styku otca s maloletou. S ohľadom
na vek maloletej, denný režim a právo oboch rodičov podieľať sa na jej výchove, je úprava styku otca
s maloletou dvakrát do týždňa ( každý utorok a štvrtok) v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý
párny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. primeraná, umožňujúca udržiavať



a rozvíjať zo strany otca  vzájomný vzťah. Táto úprava nie je konečnou úpravou, pretože s pribúdajúcim
vekom maloletej, záujmu otca a prospešnosti pre maloletú, bude možné  v budúcnosti  uvedenú úpravu
aj rozšíriť.

So zreteľom na uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania medzi
účastníkmi a o trovách konania štátu, odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p.  potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 144 veta
prvá O.s.p.  V konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu a každý si znáša trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.