Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7To/44/2011 z 27. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2012, sp. zn. 7To/44/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8307010488.1 Krajský súd Prešov | 7To/44/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8307010488.1 | 2012-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 172 ods. 1 písm. c) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dae76a80-62c9-42fe-b4b3-f7d61c02a079 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8307010488.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/44/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307010488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307010488.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny
Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.6.2012, v trestnej
veci obžalovaného X. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/ Tr. zákona a iné o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4.8.2010, sp. zn. 2T 111/2007,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

u obž. X. P., nar. XX.XX.XXXX vo B. nad I., trvale bytom O. XX, okr. B. n. I., t. č. v ÚVTOS S.- B.

podľa § 44 Tr. zák. u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest odňatia slobody, ktorý
bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 4.11.2009 sp. zn.
4T 20/09 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Tr. zák. a iné
vo výmere 1 /jeden/ rok a 6 /šesť/ mesiacov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného X. P. vinným z prečinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-dňa 6.4.2008 v čase okolo 21.40 hod. v herni SYNOT na ul. J. č. XXXX v Z. poškodil hrací automat zn.
IVT 2 a to takým spôsobom, že po tom, čo sa nazlostil, rukou udrel po dotykovej obrazovke uvedeného
hracieho automatu, ktorý prestal fungovať, čím tak spoločnosti SYNOT ARCADE, s.r.o. V. XXX/XX, V.,
spôsobil škodu vo výške 20.312,- Sk,

pričom podľa § 44 a § 43 Tr. zák. upustil od uloženia ďalšieho trestu, nakoľko trest uložený Okresným
súdom Vranov nad Topľou trestným rozkazom sp. zn. 2T 152/09, ktorý nadobudol právoplatnosť
25.11.2009, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov považoval za dostatočný
ako aj vzhľadom na ďalšie tresty, a to trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T 3/2010 a Okresným súdom Liptovský
Mikuláš vo výmere 10 mesiacov sp. zn. 10 T 3/08, keďže tieto tresty považoval za dostatočné.



Naproti tomu podľa § 285 písm. c/ Tr. por. obžalovaného X. P. oslobodil spod obžaloby pre
skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c/, d/ Tr. zák., ktorých sa mal
dopustiť tak, že v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si zadovážil a následne u seba
prechovával 0,06 g bieleho prášku uloženého v papierovej skladačke o rozmeroch 4 x 4 cm s obsahom
metamfetamínu a piracetamu, 0,99 g bieložltého prášku uloženého v plastovej injekčnej striekačke so
zataveným koncom s obsahom metamfetamínu a piracetamu a 2,94 g hnedožltého prášku uloženého
v plastovej injekčnej striekačke so zataveným koncom s obsahom metamfetamínu, ktoré boli u neho
nájdené a zaistené príslušníkmi PPZ, UHaCP, NJBPNM OOPČ Východ Prešov pri domovej prehliadke,
ktorá bola vykonávaná dňa 26.9.2006 v čase od 06.15 hod. do 08.35 hod. na základe príkazu Okresného
súdu Humenné sp. zn. V-11/06 v byte č. XX na Ul. J. č. XX v Z., ktorý v tom čase užívala X. Z.,
pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom
z bieleho prášku o hmotnosti 0,99 g s obsahom metamfetamínu 0,9 % by nebolo možné pripraviť
jednorazovú dávku drogy schopnú ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta a z hnedožltého prášku
o hmotnosti 2,94 g s obsahom 30,6 % metamfetamínu by bolo možné pripraviť 22 až 45 jednorazových
dávok schopných ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré
dodatočne aj písomne odôvodnil v podstate tým, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vykonané
dôkazy nesprávne vyhodnotil, a to tak pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok rozsudku, aj pokiaľ ide o výrok
súdu o upustení od uloženia ďalšieho trestu. Poukázal pritom na skutočnosť, že

obžalovaný P. bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný a po spáchaní stíhaného skutku mu pribudli
ďalšie tri odsúdenia a sú proti nemu vedené aj ďalšie trestné stíhania, preto výrok o upustení od uloženia
ďalšieho trestu nemá v tomto prípade u tohto obžalovaného žiadne opodstatnenie. Podľa jeho názoru
súd pochybil aj pokiaľ obžalovaného oslobodil spod obžaloby pri drogovom trestnom čine a to tým, že
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v čase vykonania
domovej prehliadky v byte okrem majiteľky a obžalovaného nebol nikto prítomný, sám obžalovaný
priznal, že bundu si tam nechal asi pred tromi dňami, policajti, ktorí vykonávali domovú prehliadku
jednoznačne potvrdili, že zaistené drogy vybrali z bundy, v ktorej sa nachádzali doklady na meno
X. P. a nebolo ani potvrdené, aby drogy v byte nechal Q. Z., ktorý túto skutočnosť poprel a navyše
sa v kritickom čase ani v byte nenachádzal. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a prikázal okresnému súdu, aby vo veci opätovne konal a
rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je, pokiaľ ide o výrok o treste, sčasti dôvodné.

Okresný súd v posudzovanej trestnej veci vykonal dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle
ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Aj podľa názoru krajského súdu, vo vzťahu ku skutku kvalifikovanému ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., vzhľadom na vykonané dôkazy, nebolo v posudzovanej veci bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Uviedol,
že síce v čase konania domovej prehliadky v byte, ktorý mala v podnájme X. Z. prespal, nepoprel ani,
že na vešiakovej stene bola zavesená jeho kožená bunda, poprel však aby zaistené drogy boli jeho a



namietal aj tú skutočnosť, že nie je zrejmé, odkiaľ policajti drogy zaistili, keď dali všetky bundy z chodby
na jednu kopu a niečo našli na zemi a dali to k zaisteným veciam. Navyše kožená bunda visela na
chodbe tri dni a drogy tam mohol dať aj niekto iný, pretože k Z. chodilo viacej ľudí, ktorí si požičiavali
autá a chodil k nej aj Q. Z., o ktorom vie, že bral drogy. Obžalovaný vyskúšal drogy ešte v roku 2004,
v čase skutku však už drogy neužíval.

Svedkyňa X. Z. potvrdila, že v byte, kde v tom čase bývala, bola vykonaná domová prehliadka, počas
ktorej boli zaistené aj drogy, tieto jej nepatrili, boli nájdené v koženej bunde, obžalovaný hneď po zaistení
týchto vecí tvrdil, že mu nepatria. Do bytu k nej chodili viacerí ľudia, lebo požičiavala autá a chodil k nej
aj Q. Z., s ktorým podnikala, nepamätala si, či deň pred prehliadkou odišiel obžalovaný z bytu oblečený
v bunde alebo bez nej.

Svedok Q. Z. uviedol, že v roku 2006 bol obchodným partnerom X. Z., ktorú z tohto titulu doma často
navštevoval, nepamätá si, aby nejakú koženú bundu u nej nechal, bol užívateľom pervitínu, ktorý
nakupoval v plastovej striekačke, avšak doma v súkromí, on v byte u Z. pervitín nenechal, k Z. v tom čase
chodilo veľa ľudí a bunda mohla patriť hocikomu, obžalovaného nikdy nevidel užívať drogy, obžalovaný
v tom čase mal podnik a reštauráciu. Svedok bol v byte u X. Z. jeden alebo dva dni pred vykonaním
domovej prehliadky.

Svedok X. Y. potvrdil, že spolu s obžalovaným deň pred domovou prehliadkou doviezli do bytu Z. práčku,
keďže bolo teplo, mal on aj obžalovaný oblečené iba mikiny, obžalovaný nemal oblečenú koženú bundu.

Svedkovia Y. R., Q. O. a I. Q., príslušníci polície, v podstate zhodne uviedli, že na základe príkazu súdu
vykonávali dňa 26.9.2006 domovú prehliadku v byte, v ktorom v tom čase bývala X. Z., okrem nej a
obžalovaného sa v čase prehliadky v byte nikto iný nenachádzal, pričom na chodbe bytu v tom čase viseli
dve kožené bundy a jedna šušťáková bunda, tá patrila Z., jedna z kožených búnd patrila obžalovanému
a práve v nej boli zaistené dve zatavené striekačky a papierová skladačka. Zo znaleckého posudku
KEÚ PZ plynie, že zaistená skladačka a injekčné striekačky so zataveným koncom obsahovali zmes
metamfetamínu a piracetamu o hmotnosti 0,06 g, 0,99 g a 2,94 g, z ktorého množstva by bolo možné
vyrobiť od 22 do 45 jednorázových dávok drogy schopných ovplyvniť psychiku priemerného konzumenta.

Domová prehliadka bola vykonaná na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu
Humenné sp. zn. OS Hé-V-11/06 zo dňa 25.9.2006, a to z dôvodu, že v byte v ktorom sa vykonala
prehliadka sa zdržiavala podozrivá X. Z. a mali byť zaistené mobilné telefóny a iné materiály dôležité
pre vyšetrovanie prečinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. por. Zo zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky zo dňa 26.9.2006 potom plynie, že táto bola vykonávaná od 6.05 hod., bolo počas nej
zaistených šesť mobilných telefónov a dvadsaťšesť SIM kariet, ako aj boli nájdené dve plastové
striekačky a jedna papierová skladačka s neznámou látkou, zápisnicu obžalovaný odmietol podpísať z
dôvodu, že striekačky a papierik podľa jeho vyjadrenia mu nepatrili.

Hodnotiac takto vykonané dôkazy dospel krajský súd k záveru, že aj keby bolo možné mať pochybnosti
o vierohodnosti výpovede obžalovaného, keďže tento mohol vypovedať v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti, výpoveď svedkov R., O. a Q., ale predovšetkým zápisnica o vydaní veci dostatočný
podklad pre uznanie viny obžalovaného neposkytuje. Nie je totiž možné bez akýchkoľvek pochybností
vylúčiť, že nájdené látky patrili niekomu inému než obžalovanému, nebolo totiž napriek vykonanému
dokazovaniu vylúčené, že kožená bunda, ktorá síce patrila obžalovanému a v ktorej boli nájdené
návykové látky ( v tejto časti nemá ani krajský súd dôvod neveriť výpovedi svedkov policajtov, ktorí
vykonávali domovú prehliadku), visela na vešiaku v chodbe tri dni, keď toto tvrdenie obžalovaného
nevylúčila ani svedkovia Z., Y. a Z., naopak títo svedkovia potvrdili, že do bytu chodili viaceré osoby, a to
za účelom požičania vozidla, chodil tam aj svedok Z., ktorý nepoprel, že v lehote troch dní pred nájdením
drog v tomto byte bol, pričom sám priznal, že bol užívateľom pervitínu a taktiež aj na skutočnosť, že u
svedkyne Z. v súvislosti s trestnou vecou prevádzačstva boli zaistené viaceré telefónne prístroje ako
aj SIM karty, teda nie je možné vylúčiť, že do bytu chodili viaceré osoby a to aj z prostredia zločinu.
Nebolo preukázané, kedy sa inkriminované látky do bundy obžalovaného dostali, ako dlho tam táto



bunda bola, komu patrila ďalšia kožená bunda visiaca taktiež na vešiaku chodby, neboli vykonané testy
na prítomnosť návykových látok na rukách resp. v tele obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že za takejto dôkaznej situácie potom súdu
prvého stupňa skutočne nezostávalo nič iné len obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora
pre tento skutok oslobodiť, pretože vykonané dôkazy pre existujúce závažné pochybnosti, vo svojom
úhrne netvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom sa doplňujúcich
a na seba nadväzujúcich, ktoré by boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že by z
nich bolo možné vyvodiť jediný záver, preto sa aj krajský súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
že v tomto prípade bolo namieste použitie zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného.

Pokiaľ ide o skutok kvalifikovaný v obžalobe ako prečin poškodzovania cudzej veci, obžalovaný na
hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a súd prvého
stupňa toto vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky
uvedené v ustanovení § 257 Tr. por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na odsúdenia obžalovaného v iných
trestných veciach a na trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Vranov nad Topľou
trestným rozkazom sp. zn. 2T 152/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2009, vo výmere 8
mesiacov ako aj vzhľadom na ďalšie tresty, a to trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý
mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T 3/2010 a Okresným
súdom Liptovský Mikuláš vo výmere 10 mesiacov sp. zn. 10 T 3/08, keďže tieto tresty považoval za
dostatočné a preto upustil od uloženia ďalšieho trestu.

S týmito závermi súdu prvého stupňa však nie je možné plne súhlasiť.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu, ktorý sa mu kladie
za vinu priznal a tento úprimne oľutoval, v minulosti však už bol odsúdený, čo plynie z predloženého
odpisu registra trestov, vychádzajúc z ktorého pred spáchaním trestného činu poškodzovania cudzej
veci bol obžalovaný sedemkrát súdne trestaný, a aj keď sa na neho v troch prípadoch hľadí akoby
nebol odsúdený, pretože sa buď osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo došlo
k zahladeniu odsúdenia, prihliadať je však potrebné na jedno predchádzajúce odsúdenie a to na
rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T 195/2002 zo dňa 1.8.2003, ktorým bol
uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do druhej
nápravnovýchovnej skupiny. Je treba prisvedčiť názoru prokurátora v tom smere, že prvostupňový súd
pochybil pri ukladaní trestu obžalovanému P., avšak z iných dôvodov, než aké uviedol prokurátor vo
svojom odvolaní a síce, že obžalovanému mal byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42
ods. 1 Tr. zák., pretože obž. P. sa prečinu poškodzovania cudzej veci dopustil skôr, ako mu bol Okresným
súdom Košice okolie doručený trestný rozkaz sp. zn. 4T 20/09 zo dňa 4.11.2009, ktorým bol uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a prečinu
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka a šiestich mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Krajský súd v správaní obžalovaného zistil ako už bolo vyššie uvedené
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bol za trestný
čin odsúdený. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania považoval trest uložený obžalovanému
vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov citovaným rozhodnutím Okresného súdu Košice okolie sp.
zn. 4T 20/09 zo dňa 4.11.2009 za trest dostatočný a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie, preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a na základe ust. § 44 Tr. zák. upustil



od uloženia súhrnného trestu. Vychádzal pritom z toho, že trest vo výmere jedného roka a šiestich
mesiacov je trestom zákonným ( pri ukladaní súhrnného trestu podľa § 42 ods.1 Tr. zák. by za prečin
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému možné uložiť trest odňatia slobody až na tri
roky, pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. je potom nutné ukladať
trest odňatia slobody od jedného roka do troch rokov). Krajský súd prihliadal pri svojom rozhodnutí aj
na závažnosť skutku, výšku spôsobenej škody, ako aj na to, že obžalovaný P. v súčasnosti vykonáva
tresty odňatia slobody uložené mu trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T
152/09 zo dňa 24.9.2009 vo výmere osem mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 19.8.2009 sp. zn. 10T 3/08 vo výmere desiatich mesiacov, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo
dňa 16.12.2010 sp. zn. 4T 138/10 vo výmere šiestich mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu
Košice okolie zo dňa 4.11.2009 sp. zn. 4T 20/09 vo výmere jedného roka a šiestich mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný