{"guid": "ff9d0219-73dc-4bc6-8683-c00189924644:23251b25-4790-44d0-8e0c-4472d0157963", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1", "spisova_znacka": "17CoE/51/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/51/2012 z 23. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2012, sp. zn. 17CoE/51/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1", "identifikacne_cislo": "8510201497", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2012-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23251b25-4790-44d0-8e0c-4472d0157963", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/51/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201497
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510201497.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7,
Prešov, IČO: 00735850 proti povinnému P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. B. č. XXX o vymoženie
sumy 16,59 eur, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorsky úrad Prešov,
Konštantínova 13,Prešov proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/124/2010-10 zo dňa
20.02.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil exekúciu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi
Mruškovičovi, Exekútorsky úrad Prešov, Konštantínova 13, Prešov vo výške 41,13 eur a uložil
povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom exekúcie bol exekučný titul,a to
právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 254197, ktorý vydalo dňa
01.08.2008 OR PZ, Obvodné oddelenie v Ľubotíne. Poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi JUDr.
Svätoslavovi Mruškovičovi.

V priebehu exekučného konania súdny exekútor podnetoval zastavenie exekúcie z dôvodu ust. § 57
ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.

Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. exekúciu zastavil v dôsledku preklúzie práva priznaného exekučným titulom.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd medzi účastníkmi konania podľa § 251 ods. 4 O.
s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže k
zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať
na náhradu trov exekúcie. V ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa
ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná výnimky z tejto zásady. Tieto
prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie,a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením
oprávneného. Druhou výnimkou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol



vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh
exekútora rozhodne o ich výške ( § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku ). Z týchto výnimiek by do
úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní
okolnosti prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie včas, vyše rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty, preto procesné
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho
vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako aj dlžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie
exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania nemohol ovplyvniť. Výšku trov
exekúcie prvostupňový súd ustálil podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a v súlade s ust.§ 14, § 15
a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 a § 158 citovanej vyhlášky
odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur. K tomu prirátal poštovné podľa § 22
citovanej vyhlášky vo výške 1,30 eur a 20 % DPH vo výške 6,64 eur, teda spolu trovy exekúcie 41,13
eur. Prvostupňový súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z poštovného, pretože podľa § 28 zákona
č. 222/2004 Z. z. poštové služby sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty, a teda exekútor z nich
žiadnu DPH neplatil.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, a to proti výroku o trovách
exekúcie, súdny exekútor. Súdny exekútor sa domnieva, že vyšší súdny úradník sa nedostatočne
vysporiadal s otázkou, či k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Pri každom zastavení
exekúcie musí súd ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil, napĺňa znaky zavinenia
oprávneného alebo nie. Z jednotlivých zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie možno pripisovať
zavinenie oprávneného napr. vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo preto, že súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z petitu odvolaním
napadnutého uznesenia nie je ani zrejmé, z akého dôvodu bola exekúcia zastavená.

Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti
mohol a mal predvídať, s poukazom na ust.§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., zastavenie exekúcie.
Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2008 a vykonateľnosť dňa
16.08.2008, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 30.03.2010, čím svojim
konaním stratil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 19 mesiacov.
Túto prekluzívnu lehotu výrazne skrátil aj napriek tomu, že mal a mohol poznať Exekučný poriadok.
Oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel, že rozhodnutie o uložení
pokuty možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie a že ide o prekluzívnu
lehotu. Návrh na vykonanie exekúcie nepodal včas napriek tomu, že už zo skutočností, že priestupca
neuhradil pokutu v stanovenej lehote a ani neprejavil žiadny záujem dohodnúť sa o jej úhrade, mohol
predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie. Preto
žiadal, aby napadnutý výrok bol zrušený a v rozsahu trov exekúcie, aby bol na tieto zaviazaný oprávnený
podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

K odvolaniu sa písomne vyjadril oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia
súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v napadnutom uznesení.
Povinný si nesplnil svoju povinnosť, nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ide o
prekluzívnu lehotu, na plynutie ktorej exekútor musí prihliadať z úradnej povinnosti a bolo by proti
základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom
na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní, bol zaviazaný na náhradu trov oprávnený, ktorý
nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú v sume 16,59 eur, ale by dokonca znášal aj náhradu trov
exekútora vo výške 41,13 eur, ktorá je vyššia než samotná istina. Keďže nejde o zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a ani zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam,
podľa ktorého zákonný sudca nemienil odvolaniu súdneho exekútora vyhovieť, a preto nariadil vec
predložiť odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p.



Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.
s. p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Odvolací súd upriamuje súdneho exekútora ako odvolateľa na skutočnosť, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný na exekútorskom úrade dňa 30.03.2010. Trojročná lehota podľa § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. uplynula v prejednávanej veci dňom 16.08.2011, pretože blok na pokutu sa stal
vykonateľným dňa 16.08.2008. Teda exekúcia mohla byť vykonávaná riadne do 16.08.2011. Najneskôr
od 17.08.2011, bolo povinnosťou súdneho exekútora, ale aj exekučného súdu, prihliadať na okolnosť,
že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. nebolo možné viac exekúciu viesť, pretože právo týmto
dňom zo  zákona zaniklo, a teda bolo povinnosťou súdu exekúciu zastaviť.

Keďže súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku
podal až 29.02.2012, je na posúdenie, či súdny exekútor túto exekúciu sám vykonával efektívne, keď si
dôvod zastavenia exekúcie všimol až takú dlhú dobu po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku dáva súdu buď možnosť, nie vždy povinnosť,
zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Prvostupňový súd správne ustálil, že súd má možnosť
a nie povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vtedy, ak k zastaveniu exekúcie
došlo zavinením oprávneného. Toto zavinenie oprávneného je záležitosťou úvahy súdu a skúma sa
individuálne, ad hoc, tak ako to správne uviedol aj súdny exekútor, pre každú jednotlivú vec. V
prejednávanej veci prvostupňovým súdom, ale ani v odvolacom konaní nebolo zistené, že za zastavenie
exekúcie zodpovedá oprávnený, tak ako sa to snaží vo svojom odvolaní prezentovať súdny exekútor,
pretože oprávnený podal návrh na začatie exekúcie včas, počas plynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Ak
v akomkoľvek štádiu plynutia tejto lehoty oprávnený požiadal o exekúciu, nie je možné pričítať na jeho
ťarchu zodpovednosť za zavinenie za zastavenie exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty.

Súd má povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prejednávanej veci však tento
dôvod nebol predmetom skúmania predtým, než nastal zákonný dôvod vyplývajúci z ust. § 57 ods. 1
písm. f/ Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd správne vo veci rozhodol, pokiaľ sa týka trov
exekúcie, správne zistil skutkový stav, riadne aplikoval právny predpis a odvolací súd sa so závermi
rozhodnutia prvostupňového súdu v celom rozsahu, už aj s poukazom na dôvody uvedené v tomto
uznesení, stotožňuje. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý výrok uznesenia súdu
prvého stupňa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/124/2010", "guid": "84c434b0-3af4-42d8-be20-ba705be3273d:deabbd9b-105e-4963-8c15-86837480060d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "04596874-2b4e-4f65-914a-1f8cf0e9b289:d20687e1-3175-4905-a89a-8d2f861604ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/124/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/124/2010 z 21. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2014-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/04596874-2b4e-4f65-914a-1f8cf0e9b289:d20687e1-3175-4905-a89a-8d2f861604ac"}], "citovane_v": []}