{"guid": "ad00c554-2241-4f99-8a58-6e4d21ac9139:04ca60de-077c-4dac-9777-7b1771bd04c9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1", "spisova_znacka": "17CoE/99/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoE/99/2011 z 25. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. januára 2012, sp. zn. 17CoE/99/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1", "identifikacne_cislo": "8510201714", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2012-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04ca60de-077c-4dac-9777-7b1771bd04c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/99/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201714
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510201714.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného COFIDIS, a.s., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO:
36 866 881, proti povinným 1/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. G. XXX/XX, XXX XX O., 2/ P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na G. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 1 761,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/147/2010-51 zo dňa 07.11.2011
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Exekúciu zastavil.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že svojim uznesením č. k. 2Er/147/2010-18 zo dňa 13.09.2010 zastavil
exekučné konanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17CoE/88/2010-32 zo dňa 18.01.2011
uvedené uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou
prvostupňového súdu bolo zabezpečiť zmluvu o úvere a všeobecné podmienky a riadne preskúmať
rozhodcovskú doložku.

Prvostupňový súd po preskúmaní zmluvy o úvere a súvisiacich všeobecných podmienok, zmluvy o
splátkovom kalendári, rozhodcovského rozsudku a ostatného obsahu spisu dospel k záveru, že exekúciu
je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a je potrebné ju zastaviť, a to z dôvodov, že rozhodcovský súd
svoju právomoc na rozhodovanie vo veci odôvodnil rozhodcovskou doložkou, upravenou  v čl. 12
ods. 8 všeobecných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Pritom zistil, že
z predložených všeobecných podmienok zmluvy o úvere nevyplýva žiadne dojednanie rozhodcovskej
doložky. Na základe predloženej zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009 je upravená
rozhodcovská doložka v čl. II bode 5 tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym  rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu.



Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a
rozhodnutie vo veci pred rozhodcovským súdom, nie je upravená vo všeobecných podmienkach, ako
to uvádza rozhodcovský súd. Taktiež rozhodcovská doložka upravená ako súčasť zmluvy o splátkovom
kalendári zo dňa 24.11.2009 nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola osobitne zmluvnými stranami
podpísaná. Ak nebola rozhodcovská doložka dojednaná osobitne k zmluve tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nedošlo k platnej dohode o
rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol
právomocný vo veci konať. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemá exekučný titul v zmysle § 41 ods. 1
Exekučného poriadku, a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že exekučný súd prekročil svoje oprávnenie skúmať rozhodcovskú doložku. Exekučný
poriadok ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky a v exekučnom konaní súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku exekučného titulu.  Exekučný súd konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúc o opravnom
prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Dôsledkom postupu súdov je, že hoci oprávnený disponuje
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa mohol
domôcť svojho práva, ktoré povinný nikdy nespochybnil. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde
bráni prekážka res iudicata v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku. Oprávnenie exekučného
súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. Pokiaľ sa jedná
o tvrdenie prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka upravená ako súčasť zmluvy o splátkovom
kalendári zo dňa 24.11.2009 nebola osobitne dojednaná k zmluve a nebola osobitne zmluvnými stranami
podpísaná, uvedené tvrdenie je zmätočné, nakoľko v zmluve o splátkovom kalendári sa nachádza podpis
povinného v 1. rade a povinného v 2. rade a predmetné podpisy sú overené notárom a osvedčené
doložkou. Exekučný súd nesprávne posúdil vec, keď posúdil rozhodcovskú doložku, dohodnutú medzi
oprávneným a povinným ako neplatnú. Prvostupňový súd nerozhodol správne, ak žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni
vyhovieť a nariadila vec predložiť na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( § 374 ods. 4 O. s. p. ).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným v 1. a 2. rade na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Najvyšší rozhodcovský súd a.s., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, sp. zn. NRS 08/10 zo dňa 02.03.2010,
ktorý sa stal právoplatným dňa 06.04.2010 a vykonateľným dňa 10.04.2010.

Prvostupňový súd uznesením č. k. 2Er/147/2010-18 zo dňa 13.09.2010 exekučné konanie zastavil pre
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku. Pritom konštatoval, že rozhodcovská
doložka bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

Na základe odvolania, podaného proti uvedenému uzneseniu, odvolací Krajský súd v Prešove svojim
uznesením  č. k. 17CoE/88/2010-32 zo dňa 18.01.2011 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu uložil zabezpečiť v ďalšom konaní riadnu zmluvu o



úvere, uzatvorenú medzi zmluvnými stranami a najmä zabezpečiť obchodné podmienky, platné ku dňu
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 05.11.2007. Svoj záver o nesprávnom rozhodnutí
prvostupňového súdu odôvodnil odvolací súd tým, že nebolo jasné, ktorú rozhodcovskú doložku
prvostupňový súd skúmal. Pokiaľ totiž všeobecné obchodné podmienky neobsahovali dojednanie o
rozhodcovskej doložke, nemohol prvostupňový súd preskúmavať tento inštitút, a preto nemohol na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky konanie zastaviť.

Prvostupňový súd na základe pokynov odvolacieho súdu vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere č.
70028816 zo dňa 05.11.2007 a súvisiace všeobecné podmienky, z ktorých o nárokoch žalobcu COFIDIS
a.s. rozhodoval rozhodcovský súd.

Oprávnený predložil prvostupňovému súdu dňa 14.02.2011 Zmluvu o úvere č. 70028816, Všeobecné
obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov (príloha č. 4) a Zmluvu o splátkovom kalendári, spolu s
oznámením, že dňa 24.11.2009 bola medzi oprávneným a povinnými v 1. a 2. rade podpísaná Zmluva o
splátkovom kalendári. V článku I. povinní uznali dlh vo výške 1 761,76 eur, ktorý sa stal splatný ku dňu
06.11.2009, a ktorý vznikol z titulu nezaplatenia poskytnutej pôžičky. Povinní v 1. a 2. rade sa zaviazali
v článku I. bode 3 svoj dlh splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 176,- eur vždy ku 15.
dňu v mesiaci.

Oprávnený v uvedenom podaní ďalej uviedol, že príslušnosť rozhodcovského súdu je daná v článku II
bodu 5 zmluvy. V predmetnom článku je zakotvená rozhodcovská doložka, v ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský
súd a.s. so sídlom v Bratislave, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
podá žalobu na súd podľa príslušného právneho predpisu.

Prvostupňový súd uznesením č. k. 2Er/147/2010-51 zo dňa 07.11.2011, ktoré je predmetom tohto
odvolacieho konania, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený a povinní uzavreli zmluvu o úvere, pričom v tomto
právnom vzťahu povinní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré zabezpečovali svoje potreby, teda ako
spotrebitelia. Oprávnený pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ. Zmluva, uzavretá medzi účastníkmi je preto spotrebiteľskou zmluvou a ide o štandardnú
formulárovú zmluvu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že arbitrážny rozsudok spĺňa všetky podmienky jeho
materiálnej vykonateľnosti, odvolací súd uvádza, že materiálna právoplatnosť je síce nepochybne
dôležitou vlastnosťou súdneho rozhodnutia, pretože súvisí s dôležitým princípom právnej istoty
vyplývajúcim z právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Treba však povedať aj to, že sám zákon
počíta s prelomením materiálnej právoplatnosti  rozhodnutia. Napríklad súd nie je viazaný podľa § 135
ods. 1 O.s.p. rozhodnutím priestupkového orgánu v blokovom konaní, ďalej pri mimoriadnych opravných
prostriedkoch a pod.

V predmetnej veci zákonodarca výslovne upravil prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup prvostupňového súdu bol založený na
existencii zákonného ustanovenia, ktoré dokonca bez návrhu ukladá povinnosť súdu zastaviť exekučné
konanie  z dôvodov relevantných v základnom konaní (§ 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní). Je
treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality
života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie takého účinku rozhodcovského rozsudku
v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ
v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo
editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní  ( vec ASTURCOM).



Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať prijateľnosť alebo neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením zo
strany prvostupňového súdu a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu.  O
takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového
súdu v tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods.
1 zák. č. 244/2002 z. z. o rozhodcovskom konaní. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. je potrebné na účely § 45 tohto zákona vylúčiť vo
vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním
teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, či sú
tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona o
rozhodcovskom konaní) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému
súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny
rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto
otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní
(§ 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné
rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským
rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace
sa dobrým mravom. Oprávnený ako dodávateľ v súčasnosti má a mal aj v čase uzatvárania zmluvy
explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nielen zo Smernice 93/13/EHS, ale aj právnej
úpravy slovenského práva vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v predmetnej právnej veci.

Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi Zmluvy o splátkovom kalendári
dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní,
je tvrdením nepodloženým, nemajúcim oporu v skutkovom stave. Podľa oprávneného písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanými zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymanených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská doložka je výslovne zakotvená v článku II. bodu 7 zmluvy, na ktorej sa nachádzajú úradne
overené podpisy povinných.

Táto odvolacia námietka oprávneného je nedôvodná.

Zo spisu vyplýva, že rozhodcovská doložka je zakotvená v Zmluve o splátkovom kalendári, a to v jej
článku II. bode 5. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že
spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný
význam.  Spôsob, akým bola zmluva povinným v 1. a 2. rade predložená, je skôr o nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle
§ 8 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si
povinní vymieňovali rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok. To, že je rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári, ktorú povinní
podpísali, nepreukazuje „individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia“. Odvolacia námietka



oprávneného, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zmätočné, lebo na Zmluve o splátkovom kalendári
zo dňa 24.11.2009 sa nachádza podpis povinného v 1. rade a povinného v 2. rade a predmetné podpisy
sú úradne overené notárom a osvedčené doložkou, je irelevantná. Predmetom pochybností totiž nie je
okolnosť, či predmetnú zmluvu podpísali povinní. Dôvodom, pre ktorý je v zmysle zákona rozhodcovská
doložka neplatná, je skutočnosť, že oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie takejto doložky. K
tvrdeniu oprávneného odvolací súd len poznamenáva, že podpisy povinných na Zmluve o splátkovom
kalendári notárom osvedčené nie sú a osvedčovacia doložka Mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa
08.12.2009 preukazuje len zhodu fotokópie zmluvy s jej originálom. Nejde teda o osvedčenie podpisu
účastníka (legalizáciu) v zmysle ustanovenia § 58 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti,
resp. podľa zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi
a obcami

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak
vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy, akou Zmluva o splátkovom kalendári nepochybne je, neodôvodňuje záver, že
oprávnený preukázal jej osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má
formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí
ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“,
článku 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu si spotrebitelia osobitne vyjednávajú rozhodcu, o pravidlách
postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“
odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana
práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (Oceano Grupo Editorial,
Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty základných práv Európskej únie, ktorá
predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38), a to všetko v záujme vyššej kvality
života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť
sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci, preto sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového súdu o tom, že rozhodcovská doložka
nebola osobitne dojednaná k zmluve a nebola osobitne zmluvnými stranami podpísaná, pretože je len
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári.

Na základe uvedeného možno preto konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve
a vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať. Exekúciu nemožno vykonať, lebo
oprávnený nemá exekučný titul.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami
odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V súlade
s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, nemožno
očakávať právnu istotu a legitímne očakávania  tam, kde bolo porušené právo, ako sa to stalo aj  v
prípade predmetnej zmluvy.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/147/2010", "guid": "6733536a-c74d-495a-a170-53824ab48bdc:efbc2cfc-1035-4658-8f41-ded2cd6d79ee", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "023f5cbd-4685-4b2e-9707-e9fbfa95ad99:306c8fe6-543d-4e69-b697-8798ca105368", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/147/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er/147/2010 z 8. 9. 2020", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/023f5cbd-4685-4b2e-9707-e9fbfa95ad99:306c8fe6-543d-4e69-b697-8798ca105368"}], "citovane_v": []}