{"guid": "4184fb28-4678-434c-84e1-b75753b2e3e1:45b4fa63-aad5-4088-b796-b0405fc18a28", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2", "spisova_znacka": "4CoP/23/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/23/2012 z 12. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. apríla 2012, sp. zn. 4CoP/23/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2", "identifikacne_cislo": "8711211313", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2012-04-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45b4fa63-aad5-4088-b796-b0405fc18a28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711211313
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711211313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľky K. R., bytom M.-V.
XXXX/XX N., proti odporcovi S. R., bytom I. X, N., v konaní o určenie manželského výživného a odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10 P 3/2011 - 26 zo dňa 11.11.2011, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10P 3/2011-13 zo dňa 2.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Mení   rozsudok vo výroku o určení výživného a dlžnom výživnom tak, že návrh zamieta.

Zrušuje rozsudok vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok. Náhradu trov konania
odporcovi nepriznáva.

Mení uznesenie tak, že priznáva odporcovi oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke
manželským výživným v sume 100 Eur mesačne do 15 -teho dňa každého mesiaca vopred počnúc dňom
6.9.2011 až do doby, kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné za obdobie od 6.9.2011 do 30.11.2011
v sume 283 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Navrhovateľke
priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok v sume 72 Eur.

-2- 4CoP 22/2012

4CoP 23/2012

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia manželského
výživného v sume 200 Eur mesačne za obdobie troch rokov spätne odo dňa podania návrhu až do doby
zmeny pomerov. Návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo naďalej trvá. Z manželstva pochádza 9 detí,
z ktorých podľa doterajšej úpravy je 7 detí zverených do jej osobnej starostlivosti a dve deti do osobnej
starostlivosti otca. Poukázala na svoje osobné, majetkové pomery.

Následne súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, citoval
ustanovenia § 71, § 75, § 76, § 77, § 78 Zákona o rodine a uviedol, že manželstvo účastníkov bolo
uzavreté dňa 12.9.1992 a právne doteraz trvá. Z manželstva pochádza 9 detí, z nich najstaršia C. je
plnoletá, najmladší syn F. sa narodil X.X.XXXX, s ktorým je navrhovateľka na materskej dovolenke a
poberá rodičovský príspevok do 3 rokov veku maloletého dieťaťa. Manželia nežijú spolu v spoločnej



domácnosti od novembra 2006 s tým, že navrhovateľka ostala s deťmi bývať v spoločnom byte
účastníkov a odporca sa odsťahoval do rodinného domu k svojej matke.

Podľa predchádzajúcich právoplatných súdnych rozhodnutí a stavu ku dňu vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej, bolo 6 detí účastníkov zverených do osobnej starostlivosti otca.

Uznesením o predbežnom opatrení v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

15 P 247/2011 zo dňa 25.8.2011, ktoré nebolo právoplatné ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, boli 4 maloleté deti a to K., K., K. a Q. predbežne zverené do

osobnej starostlivosti otca, takže od augusta 2011 spolu 6 detí účastníkov žije u otca a tri deti

účastníkov žije u navrhovateľky - u matky.

Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 190 Eur, ako aj rodinné prídavky na deti, ktoré jej
boli zverené do výchovy. Mesačne platí za byt a inkaso 280 Eur.

Odporca je živnostník od 1.12.2002, avšak od 1.11.2010 do 31.10.2013 má pozastavenú živnosť.
V súčasnosti od 1.6.2011 pracuje vo firme Globcar, s.r.o., Košice, pracovisko Poprad ako predajca
autosúčiastok a jeho priemerný mesačný zárobok za mesiac jún až október 2011 predstavuje 388,20
Eur. Na spoločnú domácnosť a bývanie svojej matke prispieva sumou 100 Eur.

V súlade so zisteným skutkovým stavom a citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky voči odporcovi je čiastočne dôvodný. Tým, že navrhovateľka je na materskej dovolenke
a stará sa o dieťa mladšie ako 3 roky, jedná sa o objektívny dôvod na jej strane, pre ktorý nemôže mať
vlastný príjem zo zárobkovej alebo inej obdobnej činnosti. Naopak odporca dosahuje príjem vo výške
388 Eur. Z porovnávania reálnych príjmov oboch manželov vyplýva, že určením manželského výživného
v sume 100 Eur na navrhovateľku bude hmotná úroveň oboch manželov rovnaká, t.j. cca po 290 Eur
mesačne u každého z nich. Z tohto dôvodu súd čiastočne návrhu navrhovateľky vyhovel.

Súčasne vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 6.9.2011 do 30.11.2011 za 25 dní mesiaca september
2011 v sume 83 Eur a následne za mesiace október, november 2011 vo výške 200 Eur.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného zamietol ako nedôvodný. Zdôraznil, že
sa zaoberal nad rámec tohto konania vyživovacou povinnosťou každého rodiča k ich maloletým deťom
s tým, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné samy
sa živiť.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol tak, že im náhradu nepriznal, podľa pomeru úspechu a
neúspechu účastníka v konaní.

V súlade s ustanovením § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa priznal
navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že nemá príjem zo zárobkovej alebo inej
obdobnej činnosti. Celodenne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa mladšie ako 3 roky a jediným
jej príjmom je rodičovský príspevok.

O uloženej povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s tým, že výška súdneho poplatku je v súlade s položkou 8 písm.
a/ sadzobníka súdnych poplatkov a predstavuje 2 % zo sumy 2.600 Eur, t.j. 72 Eur.



V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Nesúhlasil

s uloženou povinnosťou platiť manželské výživné. Poukázal na to, že od 1.8.2011

zabezpečuje starostlivosť o šesť z 9 detí, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti na

základe vydaného predbežného opatrenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 15 P 247/2011. Bol

toho názoru, že ide o hrubý nepomer medzi rodičovskými povinnosťami oboch manželov,

a preto napadnutý rozsudok nie je v súlade so skutkovým stavom, s ktorým sa súd

nedostatočne vysporiadal. Zdôraznil, že sa jedná o vekové zloženie detí vo veku C. 18

rokov, študujúcej na gymnáziu, maloletého S. vo veku 17 rokov, maloletej K.

a K. navštevujúcich základnú školu a napokon maloletej Q. vo veku 5 rokov. So

staršími deťmi sú zvýšené výdavky primerané ich veku, študijným, ako aj školským

povinnostiam. Navyše navrhovateľka má zverené do osobnej starostlivosti mal. I. vo

veku 7 rokov, J. vo veku 3 rokov a mal. F. vo veku 20 mesiacov, s čím sú spojené

pochopiteľne nižšie finančné nároky. Odporca ďalej poukázal na príjem, ktorý má

z pracovného pomeru vo výške 388,20 Eur stým, že má pozastavenú živnosť z dôvodu

neúspechov pri jej vykonávaní, teda nedisponuje žiadnym iným príjmom. Navyše platí

výživné na tri maloleté deti matke vo výške 140 Eur. Zdôraznil, že na výživu 6 zverených detí

mu ostáva suma 148,20 Eur čo je neprijateľné pri zohľadnení toho, že matka maloletých detí

poberá rodinné prídavky aj na deti, ktoré nemá vo svojej výchove, i napriek tomu, že bola

vyzvaná ich odovzdať otcovi. V skutočnosti navrhovateľka disponuje príjmom 487,78 Eur, t.j.

rodičovským príspevkom vo výške 190 Eur, výživným v sume 140 Eur, ktoré odporca platí

pravidelne, ako aj prídavkami na 7 maloletých detí vo výške 157,78 Eur . Po odrátaní nákladov na byt a
inkaso jej ostáva suma 247,78 Eur, čo je neporovnateľne viac, ako disponuje odporca.

Ďalej namietal výrok o dlžnom výživnom. Nesúhlasil s vyhodnotením dôkazov v jeho neprospech.
Napadnuté rozhodnutie považoval za rozhodnutie v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi.
Zdôraznil, že je potrebné brať zreteľ na maloleté deti, na ktoré odporcovi ostáva suma 21 Eur mesačne
na každé dieťa. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Zároveň požiadal o odpustenie platenia súdnych poplatkov.

Uznesením č.k. 10 P 3/2011 - 36 zo dňa 2.2.2012 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov. V odôvodnení citoval ustanovenie § 138 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že žiadosť
odporcu nie je dôvodná a opodstatnená. Odporca je riadne zamestnaný, poberá pravidelnú mzdu za
vykonanú prácu, žije s deťmi v spoločnej domácnosti a so svojou matkou. Súd zdôraznil, že odporca nie
je osobou v hmotnej núdzi a nemá v celodennej starostlivosti dieťa do veku 3 rokov, resp. dieťa, ktoré
podľa osobitných predpisov vyžaduje celodennú starostlivosť rodiča. Z tohto dôvodu žiadosti odporcu
nevyhovel.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
odvolanie odporca. Nesúhlasil s posúdením jeho sociálnych a majetkových pomerov. Zdôraznil, že pri



starostlivosti o 6 maloletých detí nie je schopný vykonávať inú zárobkovú činnosť. Okrem toho pravidelne
z mesačného príjmu prispieva svojej matke na spoločnú domácnosť sumou 100 Eur mesačne, ako aj
platí výživné na tri maloleté deti vo výške 140 Eur mesačne. Zdôraznil, že bez pomoci svojej matky by
nemal akúkoľvek šancu postarať sa o deti sám, nakoľko denne pracuje a zabezpečuje živobytie pre
maloleté deti. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vyhovieť jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov. Súčasťou podaného odvolania je tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka, ktorý
navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v spise na č.l. 45 až 54, z obsahu
ktorého vyplýva, že odporca je riadne zamestnaný od 1.6.2011, má príjem z pracovného pomeru, nemá
deklarovaný príjem z vykonávania živnosti. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania
patrí trojizbový byt nachádzajúci sa v N., na ulici M.-V. XX, ako aj jednoizbový byt na ulici N. v Poprade,
v ktorom býva otec navrhovateľky. Ďalej odporca vlastní pozemok v Obci C., bližšie nešpecifikovaný.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v súčasnosti berie prídavky na tri maloleté deti
vo výške 66 Eur s tým, že na ostatné deti boli prídavky zastavené. Poukázala na to, že odporca
má dostatok finančných prostriedkov, lebo zakupuje notebooky, televízor, ďalej finančne podporuje
mimomanželské známosti. Podľa jej tvrdení pracuje na čierno, vlastní poľnohospodársku pôdu v Obci
Vojňany. Zdôraznila, že stanovené výživné na dcéru C. vo výške 26 Eur a na syna S. 25 Eur neplatí,
lebo nemá z čoho. Súčasťou podaného odvolania je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad č. 1/2012/39134-1, N 159 zo dňa 27.1.2012 o odňatí prídavkov na dieťa v sume 88,04 Eur od
1.1.2012 na mal. K., nar. XX.X.XXXX, K., nar. X.XX.XXXX, K., nar. X.X.XXXX a Q., nar.X.XX.XXXX.

Na odvolacom pojednávaní odporca trval na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že má v osobnej
starostlivosti 5 maloletých detí s tým, že dcéra C. je plnoletá. Odsťahovala sa bývať k priateľovi.
Nesúhlasil s určenou povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľke z titulu manželského výživného.
Poukázal na to, že zabezpečuje sám starostlivosť o 5 maloletých detí s tým, že býva v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva na domácnosť sumou 100 Eur. Nie je v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť určené výživné. Ďalej poukázal na to, že spláca z titulu poistnej udalosti
pohľadávku celkom vo výške 1.664,39 Eur v splátkach mesačne vo výške 104,50 Eur. Navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok a návrh na určenie manželského výživného zamietnuť. Právny zástupca odporcu
sa na odvolacie pojednávanie nedostavil. Jeho neúčasť ospravedlnil odporca s tým, že súhlasil, aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka sa na odvolacie pojednávanie nedostavila i napriek riadnemu vykázanému doručeniu.
Neúčasť ospravedlnila písomným podaním z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s tým, že
trvala, aby jej odporca prispieval na výživu určeným výživným. Podľa jej názoru pravidelne vykonáva
opravu motorových vozidiel, z čoho má príjem, ktorý nezlegalizuje.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd pojednával v
neprítomnosti navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu.

Krajský súd v Prešove, ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie
po predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., s nariadením termínu
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania odporcu sú
dôvodné.

Podľa §220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie.

Podľa § 213 ods. 3, 5, 6 O.s.p., ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám.



Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci
konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa §
212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním
ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.

Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa
alebo dožiadaného súdu.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s opakovaním dokazovania, ako aj

doplnením dokazovania pred odvolacím súdom, výsluchom odporcu a oboznámením sa

s opisom mzdového listu odporcu od spoločnosti Globcar, s.r.o., Košice za obdobie november

2011 až február 2012, z ktorého vyplýva, že priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie

u odporcu predstavuje 359,14 Eur, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce

správne právne vec posúdil, ale dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania

k nesprávnym skutkovým záverom.

Podľa § 71  ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov účinného od 1.4.2005
( ďalej len Zákona o rodine ), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí smrťou niektorého z
manželov. Zaniká tiež právoplatným súdnym rozhodnutím o rozvode manželstva, resp. neplatnosti
manželstva. Požiadavka, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená
ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (článok 1
Základných zásad, ako aj ustanovenie § 18 Zákona o rodine.



Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú
iba z ich príjmov. Aj pri rozhodovaní o manželskom výživnom sa prihliada na schopnosti a možnosti a
majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, že účastníci sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti
od decembra 2006, i napriek tomu, že manželstvo naďalej trvá, v zásade má jeden z manželov právo
domáhať sa určenia manželského výživného. V danom prípade však s prihliadnutím na počet maloletých
detí pochádzajúcich z manželstva, ako aj právnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
nie je možné považovať návrh navrhovateľky za dôvodný. Je pravdou, že navrhovateľka zabezpečuje
starostlivosť len o tri maloleté deti, a to mal. Karolínu vo veku 3 rokov, mal. Simonu vo veku 7
rokov a mal. Filipa vo veku 20 mesiacov. Poberá len rodičovský príspevok z dôvodu, že zabezpečuje
celodennú starostlivosť o mal. Filipa. Objektívne skutočnosti z titulu nepriaznivého zdravotného stavu
navrhovateľky, alebo maloletých detí, ktorým navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť, neboli v
rámci vykonaného dokazovania zistené ani tvrdené.

Na druhej strane odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej rodinnom dome a do
jeho osobnej starostlivosti bolo zverených 5 maloletých detí, a to mal. S., K., K., K. a Q.. Odporca
je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho mesačný príjem predstavuje 459,14 Eur. Z tohto
mesačného príjmu odporca zabezpečuje starostlivosť o 5 maloletých detí z dôvodu, že dcéra C. sa
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odporcu, avšak týmto nezanikla odporcovi vyživovacia povinnosť
k dcére C. lebo doposiaľ nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Študuje na gymnáziu a pripravuje sa na
štúdium na vysokú školu. Odhliadnuc od výšky prídavkov na deti, ktoré sú účastníkom konania vyplácané
podľa počtu im zverených detí, vrátane uplatneného bonusu odporcom, odvolací súd je toho názoru,
že v danom prípade, z dôvodu, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a
oddelene zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, návrh na určenie manželského výživného nie je
dôvodný. Určenie manželského výživného za situácie a preukázaného príjmu z pracovného pomeru u
odporcu a starostlivosti o 5 maloletých detí by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznal odvolanie odporcu za dôvodné vo veci samej, vrátane výroku
o dlžnom výživnom, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol v súlade s
ustanovením § 220 O.s.p.

Z dôvodu zmeny výsledku konania vo veci samej, v danom prípade odvolací súd zrušil aj výrok o
uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh odporcovi, lebo podľa výsledku konania, poplatková
povinnosť na odporcu neprešla. Navrhovateľka nebola úspešná v konaní, a preto neboli splnené
zákonné podmienky pre uloženie povinnosti odporcovi vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona SNR
č. 71/92 Zb. osudných poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákona o súdnych poplatkoch).

Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh odvolací súd zrušil v súlade s ustanovením
§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., lebo zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov celého konania
odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (§151
ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia vo veci samej, ako aj preukázané sociálne a majetkové
pomery odporcu, odvolací súd uznal sčasti za dôvodné aj odvolanie odporcu proti uzneseniu o
nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku. Z titulu podaného odvolania odporcovi vznikla poplatková
povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch. Vzhľadom na
deklarované majetkové pomery odporcu, ktorý síce je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, avšak
zabezpečuje starostlivosť o 5 maloletých detí a z toho má ďalšie 4 vyživovacie povinnosti, z toho k trom
maloletým deťom a jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu, odvolací súd zmenil napadnuté



uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov v celom rozsahu tak, že priznal odporcovi
oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie v súlade s ustanovením § 220 O.s.p.

Podľa názoru odvolacieho súdu celkové sociálne a majetkové pomery odporcu odôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov sčasti. Na strane odporcu, nešlo o bezúspešné alebo neúčelné
bránenie práva vzhľadom na jeho majetkové pomery, ako aj osobnú starostlivosť o maloleté deti a počet
vyživovacích povinností celkom( § 138 ods. 1, prvá veta O.s.p. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/3/2011", "guid": "250dbdbb-f0bf-4d51-9dc8-f0d48cca8560:78c4fa5e-8f09-4721-8914-915419a40eec", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "11291c30-f790-482b-bbb1-ddd618d422cd:32a96ef6-ef2f-4edf-a0ed-800e1cd6b728", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3611206063.2", "spisova_znacka": "4CoP/22/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/22/2012 z 11. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-04-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3611206063.2"}], "citovane_v": []}