Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/49/2012 z 12. 6. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. júna 2012, sp. zn. 3CoP/49/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8712200359.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/49/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8712200359.1 | 2012-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b888c0f2-ed9f-4c1f-8a23-ec5bd5ca3475 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8712200359.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200359
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8712200359.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. C.,
nar. XX. XX. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa
rodičov Ing. M. C., nar. XX. X.. XXXX, bytom O., P. XXXX/XX a M. C., nar. XX. X. XXXX, bytom O., E.
XXXX/X, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Poprad z 20. 2. 2012, č. k. 10P 6/2012-12 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že vyživovaciu povinnosť otca k mal. L. určenú rozsudkom Okresného súdu Poprad
z 14. 3. 2008, č. k. 15P 35/2008-14 zvyšuje zo sumy 66,38 Eur (2.000,- Sk) na sumu 120 Eur mesačne
s tým, že takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky od 1. 9. 2011 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 31. 5. 2012 vo výške 482,58 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť
v mesačných splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júlom 2012
pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného
súdu Poprad č. k. 15P 35/2008-14 zo dňa 14. 3. 2008 s právoplatnosťou k 26. 3. 2008 tak, že zvýšil
výživné otcovi na mal. L. zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 100 Eur mesačne s povinnosťou otca
platiť výživné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1. 9. 2011 až do
doby, kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 29. 2. 2012 v sume 201,66
Eur zaviazal otca zaplatiť matke v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch odôvodnenia uviedol, že mal. L. pochádza z manželstva rodičov a posledná úprava
výživného bola realizovaná rozsudkom tamojšieho súdu z 14. 3. 2008 č. k. 15P 35/2008-14, ktorým
bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na sumu 2.000,- Sk mesačne od 1. 3. 2008. V čase tohto
rozhodnutia príjem matky predstavoval 7.000,- Sk mesačne a príjem otca cca 14.000,- Sk mesačne. Mal.
L. navštevovala 2. ročník ZŠ. Od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane mal. dieťaťa, ktoré navštevuje 6. ročník ZŠ. Venuje sa krúžkom a celkovo vzrástli náklady na
úhradu jej životných potrieb. Matka je v súčasnosti zamestnaná vo firme Optiman, s.r.o. Poprad s čistým
mesačným príjmom 422,72 Eur. Otec je dobrovoľne nezamestnaný a podľa vyjadrenia matky dlhodobo



pracuje v zahraničí. Otec svoj terajší príjem súdu nezdokladoval a vo vyjadrení k návrhu uviedol, že je
len príležitostne zamestnaný. Preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného na mal. dieťa vychádzal
z jeho posledného známeho príjmu 464,71 Eur (predtým 14.000,- Sk). Matka sa o dieťa riadne stará,
poskytuje mu bývanie, stravu, celkovú opateru a uhrádza všetky potreby dieťaťa. Otec si vyživovaciu
povinnosť na maloletú plní nepravidelne a obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. L.. Na
takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1,
2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení zvýšeného výživného zohľadnil, že
obaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť len k mal. L. a matka si ju riadne plní v rámci osobnej
starostlivosti o dieťa. Neprihliadol na nesúhlas otca so zvýšením výživného, ktorý zdôvodňoval, že nemá
stále zamestnanie, pretože je nepochybné, že pokiaľ je v zahraničí, musí sa živiť prácou a dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča. Otec nevyužil možnosť zaevidovať sa na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie s možnosťou poberať štátne dávky. Preto súd hľadel na otca ako na
osobu, ktorá je schopná živiť sa vlastnou prácou. Keďže nebola preukázaná iná výška príjmu otca, súd
vychádzal z predchádzajúcej známej výšky príjmu otca, ktorú mal v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a na možnosti a schopnosti otca zvýšil
výživné zo sumy 2.000,- Sk na sumu 100 Eur mesačne. Pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné až na sumu
200 Eur mesačne, v časti nad priznaných 100 Eur mesačne, súd návrh zamietol z dôvodu, že nebol
preukázaný vyšší príjem otca, než aký dosahoval v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného.
Súčasne súd vyčíslil otcovi dlžné výživné od 1. 9. 2011 do 29. 2. 2012, a to za 6 mesiacov po 33,61
Eur (100 Eur - 66,39 Eur) v sume 201,66 Eur. Zaviazal otca zaplatiť dlh na výživnom do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám matky. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že otec na
maloletú okrem výživného absolútne ničím neprispieva, o dcéru neprejavuje záujem a nie je pravdou,
aby jej kupoval darčeky alebo akokoľvek javil o ňu záujem. Je zarážajúce, že súd pri určovaní výživného
bral do úvahy len skutočnosť, že matkin príjem sa od roku 2008 zvýšil zo sumy 7.000,- Sk na sumu
422,72 Eur, ale to, že otec sa vyhýba plateniu výživného, že bežné výživné vôbec neplatí a dlh vždy
uhradí po tom, keď matka podá podnet na trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, s
touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal. Ak príjem otca nie je možné zistiť a otec je dobrovoľne
nezamestnaný, žiadala, aby odvolací súd pri zvýšení výživného bral do úvahy priemernú mesačnú
mzdu v národnom hospodárstve za rok 2011, ktorá v Slovenskej republike podľa štatistického úradu
predstavuje sumu 786 Eur. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné na sumu 150 Eur
mesačne.

Otec k odvolaniu matky navrhol rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdou, aby okrem výživného
matke ničím neprispieval a o dcéru neprejavoval záujem. Matka mu dcéru odmieta vydať a nedodržiava
ani dohodnutý čas. V svojom písomnom vyjadrení k návrhu o zvýšenie výživného sa tiež vyjadril k
evidovaniu na úrade práce, aj k práci v zahraničí a príjmom. Matka súdu nijako nepreukázala, z čoho
pozostávajú náklady týkajúce sa výchovy dieťaťa, svoje argumenty ničím nepodložila a nešpecifikovala
ani oprávnené zvýšené náklady na dieťa.

Kolízny opatrovník k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu vyhovel odvolaniu.
Uviedol, že zvýšené výživné na sumu 150 Eur mesačne je v záujme mal. dieťaťa. Na strane mal. Laury
došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, a to nástupom na druhý stupeň ZŠ.
Prístup otca považuje za nezodpovedný, pretože bez vážnych dôvodov sa vzdal výhod uchádzača o
zamestnanie a je účelovo dobrovoľne nezamestnaný.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p.. Vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že odvolací súd
nenariaďoval pojednávanie, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nevyžadoval si
to dôležitý verejný záujem a nešlo ani o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.



O odvolaní bolo preto rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods.
3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5
dní pred vyhlásením rozsudku.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale nesprávne rozhodol o
výške zvýšeného výživného. Preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa čiastočne zmeniť.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V
ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných
dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pri tom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti
určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o
výživnom je upravená v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného
rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať
ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie
výživné nízke či nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné
preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa súd musí riadiť aj
pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie je možné v tomto
konaní preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím,
t. j. rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 14. 3. 2008, č. k. 15P 35/2008-14. Právne relevantným
pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobo, alebo nepatrne
zmenili okolnosti na strane mal. L., alebo na strane povinných rodičov, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť
zmenu výšky výživného.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že posledná úprava vyživovacej
povinnosti zo strany otca sa realizovala rozsudkom Okresného súdu Poprad z 14. 3. 2008, č. k. 15P
35/2008-14. Uvedeným rozhodnutím bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal
platiť na výživu mal. L. sumou 2.000,- Sk mesačne počnúc dňom 1. 3. 2008. V čase predchádzajúcej
úpravy výživného mal. L. bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a matkin príjem predstavoval 7.923,- Sk mesačne.
Pri výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že otec pracuje v zahraničí s priemerným
mesačným zárobkom 14.000,- Sk. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. L..

Pre predmetné konanie je teda dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po
prvýkrát. Súd prvého stupňa sa teda v konaní správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej
podstatnej zmene pomerov na strane maloletej alebo na strane rodičov, ktorá môže privodiť zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom, že
maloletá od 1. 9. 2011 je žiačkou 6. ročníka ZŠ. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej
príjem oproti predchádzajúcej úprave výživného vzrástol na sumu 422,72 Eur. Vychádzajúc z obsahu
pripojeného spisu 15P 35/2008 aj keď súd v predchádzajúcom rozhodnutí vychádzal z príjmu otca v
zahraničí 14.000,- Sk, otec pred súdom vyhlásil, že je dobrovoľne nezamestnaný, počas roka si hľadá
prácu v zahraničí s priemerným mesačným zárobkom 14.000,- Sk (viď zápisnica z pojednávania č. k.
15P 35/2008-12 z 14. 3. 2008). Otec je teda dlhodobo nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce,
čím je dobrovoľne nezamestnaný. Dobrovoľnú nezamestnanosť otca súd považuje za účelovú, aby sa
nemusel hlásiť na úrade práce a mal voľnosť vykonávať činnosť v zahraničí. Keďže pri rozhodovaní v
predmetnej veci sa nepodarilo preukázať príjem otca v zahraničí, pri zvýšení výživného odvolací súd
vzal do úvahy priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve za rok 2011, ktorá v Slovenskej



republike podľa štatistického úradu predstavuje 786 Eur mesačne a z tohto príjmu vychádzal súd pri
určení zvýšeného výživného.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,
ako aj šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že zákonné a
spravodlivé je zvýšenie výživného pre mal. L. zo sumy 66,38 Eur (2.000,- Sk) na sumu 120 Eur mesačne.
V súvislosti s nárastom veku maloletej nepochybne došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Odvolací súd za
opodstatnené hodnotí aj výdavky matky, ktoré súvisia so stravovaním maloletej v školskej jedálni (20
Eur mesačne), s návštevou hip-hopového krúžku (10 Eur mesačne) a športového klubu Agility (50
Eur ročne). Matka okrem uvedených výdavkov zo svojho príjmu uhrádza aj úver získaný v stavebnej
sporiteľni po 181,97 Eur mesačne, v rámci ktorého zabezpečila bývanie pre seba a mal. dcéru.

Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedajúco schopnostiam a možnostiam otca v
zmysle ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia
aj súd prvého stupňa, je potrebné od 1. 9. 2011 zvýšiť výživné na mal. L. zo sumy 66,38 Eur mesačne
na sumu 120 Eur mesačne. Keďže výška životnej úrovne mal. dieťaťa závisí od výšky životnej úrovne
jej rodičov, výživné vo výške 120 Eur mesačne od 1. 9. 2011 do budúcna zodpovedá nielen oprávneným
potrebám mal. L., ale aj príjmovým schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného otca.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil
výživné zo strany otca pre mal. L. zo sumy 66,38 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne s tým, že
takto určené výživné je otec povinný platiť k rukám matky počnúc dňom 1. 9. 2011 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

Vychádzajúc z týchto skutočností súd následne vyčíslil aj dlžné výživné pre mal. L. za čas od 1. 9. 2011
do 31. 5. 2012 na sumu 482,58 Eur. Tento nedoplatok vznikol tým, že otec podľa predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom má platiť na maloletú výživné po 66,38 Eur. Oproti zvýšeniu výživného (120
Eur) rozdiel predstavuje 53,62 Eur mesačne. Tento rozdiel za 9 mesiacov (od 1. 9. 2011 do 31. 5.
2012) predstavuje 482,58 Eur. Nedoplatok na výživnom odvolací súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných



splátkach po 30 Eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2012 pod následnom
straty výhody splátok (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v týchto konaniach žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.